Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-20-2018.pdf
PDF · 167.37 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne W. J., E.. XX. XX. XXXX, I. Y. XX, XXX XX X., zast. JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Bratislava, Zámocká 26, IČO: 355 26 434, proti žalovaným, v 1.rade Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 017, v 2.rade RVRENT s.r.o., IČO: 47 963 832, so sídlom Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o náhradu škody vo výške 4.651,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie voči žalovanému v 2. rade
II. Súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žalovanému v 2.rade.
III. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.442,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:
- zo sumy 4.651,20 eur za čas od 08.02.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.790,90 eur za čas od 26.10.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný v 1.rade. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrady škody z titulu bolestného v sume 4.651,20 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počnúc dňom 08.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.01.2017 o cca 15:00 hod. do 15:15 hod. spadla na zľadovatenom chodníku, bezprostredne pred vchodom do pobočky žalovaného v 1.rade, Slovenskej sporiteľne, a.s., na Š.Á. Q. Č.. XXXX/XX K. X. (ďalej len „SLSP, a.s.“), kde utrpela v dôsledku pádu ťažké zranenia, a to zlomeninu krčka stehennej kosti vpravo, zlomeninu dolného konca vretennej kosti extenzného typu. Žalobkyňa spadla na neudržiavanom, neposypanom a zľadovatenom mieste chodníka, bezprostredne cca 1 meter od vchodu do pobočky peňažného ústavu žalovaného v 1.rade. Uvedené miesto bolo bez akejkoľvek zimnej údržby a z toho dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že utrpela tento ťažký úraz v bezprostrednej príčinnej súvislosti s neudržiavaným chodníkom. Žalobkyňa bola do nemocnice odvezená RZP, pretože po tomto páde sa sama nevedela postaviť zo zeme. Zo záznamu RZP vyplynulo, že na miesto nehody prišli o 15:38 hod. a pacientka bola odovzdaná v nemocnici o 16:00 hod, teda transport trval od 15.40 hod. Žalobkyňa bola hospitalizovaná odo dňa úrazu, od 12.01.2017 do 01.02.2017 v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, najskôr na chirurgickom oddelení, následne na fyziatricko - rehabilitačnom oddelení. Opätovne bola hospitalizovaná odo dňa 04.05.2017 do 05.05.2017 na chirurgickom oddelení, za účelom operácie - extrakcie osteosintetického materiálu. Od tej doby sa žalobkyňa opakovane podrobovala kontrolným ortopedickým, neurologickým, traumatologickým vyšetreniam, vzhľadom na ďalšie ťažkosti a komplikácie, v dôsledku zlomením pri úraze.
3. Dňa 26.01.2018 žalobkyňa napísala žiadosť žalovanému v 1.rade a žiadala o náhradu škody a zaujatie písomného stanoviska. Odpoveď žalovaného v 1.rade zo dňa 08.02.2018 bola odmietavá, s tým, že sa má žalobkyňa s nárokom na náhradu škody obrátiť na žalovaného v 2.rade, ako vlastníka budovy a priľahlého pozemku, na ktorom sa úraz stal, pričom musel žalovaný v 1.rade vedieť, že sa stal úraz na mieste, ktorého údržbu zabezpečuje. Dňa 15.03.2018 žalobkyňa opätovne napísala žiadosť žalovanému v 1.rade, opätovne žiadala o náhradu škody, neúspešne. Žalovaný v 1.rade v emailovej komunikácii zo dňa 26.03.2018 uviedol, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku a žiadal od žalobkyne o označenie presného miesta, kde sa mal úraz stať, o zaslanie fotky s vyznačeným miestom pádu, z ktorej by bolo jasné presné miesto pádu a súčasne žiadal aj o uvedenie mien svedkov, ktorí budú ochotní jej tvrdenia preukázať.
4. Utrpené zranenia zmenili žalobkyni významne jej osobný a pracovný život. Úraz žalobkyne nastal v príčinnej súvislosti s neudržiavaným chodníkom počas zimnej údržby, pričom túto údržbu mal zabezpečovať žalovaný v 1.rade na základe zmluvy o nájme s vlastníkom nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa nemala žiadne informácie o nájomnej zmluve, z ktorých by mohla zistiť, kto je povinný zimnú údržbu vykonávať, z opatrnosti žiadala náhradu škody aj od žalovaného v 2.rade.
5. Dňa 15.01.2018 bol vydaný lekársky posudok o bolestnom posudzujúcim lekárom NsP sv. Barbory Rožňava, kde bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 255 bodov. Poškodená si vyčíslila odškodnenie z titulu bolestného vo výške 4.651,20 eur (255 bodov x 18,24 eur/1 bod). Hodnota bodu vyplývala z Opatrenia MZ SR na rok 2017 vychádzajúc zo zákona č. 437/2004 Z.z. Súčasne si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania odo dňa 08.02.2017, keď žalovaný v 1.rade písomne odmietol zodpovednosť a zaplatenie náhrady škody.
6. K žalobe sa vyjadril písomne žalovaný v 1.rade, nárok žalobkyne neuznal a považoval ho za nedôvodný. Uviedol, že žalovaný v 1.rade je od roku 2015 nájomcom časti nebytových priestorov v X. E. Q.. Š. XX, prízemia a časti suterénu nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, ktorej vlastníkom je žalovaný v 2.rade. Žalovaný v 1.rade má povinnosť vykonávať údržbu len v bezprostrednej blízkosti prenajatých priestorov a pred vchodom do pobočky žalovaného v 1.rade. Do pobočky žalovaného vedie len jeden hlavný vchod, ktorý je sprístupnený klientom. Ostatné dvere slúžia len ako únikové východy pre internú potrebu. Potvrdil, že žalobkyňa listom zo dňa 26.01.2018 požiadala žalovaného o náhradu škody a v tej súvislosti vykonal interné šetrenie, dopytom v pobočke v X. a tiež na ústredí, a to na oddelení, ktoré sa zaoberá fyzickou bezpečnosťou a správou majetku. Žalovaný v 1.rade nemal žiadnu vedomosť o úraze žalobkyne, žalobkyňa žiadala o náhradu škody rok po úraze. Dovtedy nekontaktovala žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade neidentifikoval na pobočke žiadneho zamestnanca, ktorý by sa vedel k okolnostiam úrazu vyjadriť. Riaditeľka pobočky sa dozvedela o úraze len z rozprávania pravdepodobne pracovníka poisťovne. Keďže uvedené priestory sú snímané kamerovým systémom, žalovaný v 1.rade sa oboznamoval aj s kamerovým záznamom z priestoru pred vchodom do pobočky, ktorý bol zhotovený dňa 12.01.2017, v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. Na snímanom priestore neboli zaznamenané žiadne udalosti nasvedčujúce šmyknutiu sa, alebo úrazu. Nebola zaznamenaná ani žiadna osoba, ktorá by stála pred vchodom do pobočky budovy žalovaného v 1.rade. Kamerový záznam sa uchováva v zmysle zákona len po dobu 13 mesiacov a automaticky sa po uplynulom období vymaže. Keďže žaloba bola podaná v období, kedy už uplynula táto lehota, nie je možné ani pre účely konania predložiť kamerový záznam. Žalovaný v 1.rade uviedol, že ako dôkaz na podporu jeho tvrdení, bude možné predložiť fotografické snímky urobené z kamerového záznamu dňa 12.01.2018. Žalovaný v 1.rade trval na tom, že aj z fotozáznamu je zrejmé, že chodník pred vchodom do pobočky žalovaného v 1.rade bol odhrnutý a bez viditeľných známok snehu či ľadu. Žalovaný v 1.rade zdôraznil, že žalobkyňa ani na základe vzájomnej komunikácie nespresnila, kde sa mal úraz stať a neoznámila ani žalovanému v 1.rade svedkov, ktorí by mohli dosvedčiť tvrdené skutočnosti.
7. Po vyjadrení žalovaného v 1.rade žalobkyňa navrhla rozšírenie žaloby o sumu 2.006,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 22.06.2018 do zaplatenia. Zmenu žalobného petitu, jeho rozšírenie odôvodnila tým, že po ročnej liečbe sa podrobila kontrolnému vyšetreniu, na základe ktorého jej vystavili bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v počte bodov 110, čo vo finančnom vyčíslení predstavuje sumu 2.006,40 eur (110 bodov x 18,24 eur/1 bod).
8. Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe rovnako nárok žalobkyne neuznal, považoval tento uplatnený nárok za nedôvodný a v celom rozsahu sa stotožnil s vyjadrením žalovaného v 1.rade k žalobe zo dňa 12.06.2018. Poukázal na to, že z obsahu žaloby, z jej znenia, nevyplynulo žiadne zanedbanie, či porušenie povinnosti zo strany žalovaného v 2.rade. Žalobkyňa nepredložila na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy.
9. Žalobkyňa po oboznámení sa s vyjadreniami žalovaných, predložila súdu výpis z vkladnej knižky žalobkyne zo dňa 12.01.2017, kedy vyberala z vkladnej knižky 60,00 eur. Následne pri odchode z budovy SLSP, a.s., sa pred vchodom do budovy pošmykla a spadla. Navrhla, aby súd zabezpečil kamerový záznam SLSP, a.s., pretože doposiaľ sa tento záznam nepodarilo zabezpečiť, pre účely konania. Žalovaný v 1.rade odmietal dať kamerový záznam k nahliadnutiu. Navrhla vykonať výsluch posádky RZP, ktorá mala výjazd dňa 12.01.2017 na miesto úrazu. Jednalo sa o posádku spoločnosti Falck, a.s. s tým, že bude potrebné, aby sa uvedená posádka vyjadrila či zasahovala pred pobočkou žalovaného v 1.rade a za akých okolností. Navrhla vypočuť tiež svedkyňu A. D., ktorá videla žalobkyňu pred vchodom do pobočky, krátko po úraze.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe, vrátane jej rozšírenia. Uviedla, že v čase keď začala komunikovať so žalovaným v 1.rade, tzn. písomne od 26.01.2018, odovzdala mu lekársky posudok o bolestnom a lekárske správy, ktoré sú v spise založené. Po vyjadrení sa žalovaného v 1.rade, že v kamerovom zázname z uvedeného dňa nie sú žiadne záznamy o páde, ani o ležiacej osobe, zabezpečila záznam o zhodnotení zdravotného stavu, tiež založený v spise, a podľa toho záznamu požiadala žalovaného v 1.rade, či by mohli kamerový záznam prezrieť v čase od 15:00 hod. do 15:40 hod. pretože v tom čase došlo k prevozu žalobkyne. Možnosť oboznámiť sa so záznamom žalobkyňa nemala, práve naopak dostala odpoveď, že kamerový záznam už nie je dostupný. Na pojednávaní dňa 01.10.2018 predložila žalobkyňa fotozáznam vyhotovený z priestorov pred vstupom do SLSP, a.s., kde označila znamienkom „X“ miesto, kde došlo k pošmyknutiu a kde ostala ležať po páde. K okolnostiam, za ktorých vznikol úraz, uviedla, že v deň úrazu išla z práce s kolegyňou a po ceste sa zastavila v pobočke žalovaného v 1.rade, pretože potrebovala vybrať peniaze. Peniaze vybrala a vychádzala z pobočky smerom k bezbariérovému prístupu. Pošmykla sa a padla. Trvala jednoznačne na tom, že chodník pred vchodom nebol udržiavaný, nebol posypaný, bol veľmi šmykľavý. Pošmykla sa napriek tomu, že mala zimnú obuv bez opätkov len s mierne zvýšenou časťou podošvy. Skúšala vstať ale nemohla, mala problém s pravou rukou a pravou nohou. Ostala ležať, na to prišiel neznámy mladý pán, ktorý jej chcel pomôcť postaviť sa. Postaviť sa nevedela. Potom prišiel ďalší pán a spolu postavili žalobkyňu na nohy, opreli ju o zábradlie. Žalobkyňa zavolala manželovi a dcére a následne záchranku. Manžel žalobkyne prišiel asi 7 až 8 minút pred príchodom záchranky. Keď prišla záchranka, informovali sa, či môže prejsť, čo však nebolo možné, preto ju naložili na lehátko a zobrali ju do nemocnice, na traumatológiu. Najprv dávali žalobkyni do poriadku ruku, na druhý deň bedrový kĺb. Po týždni zistili, že ruka sa nezrastá dobre, bolo ju potrebné reoperovať. Od uvedeného obdobia nasledovali rôzne vyšetrenia, v decembri 2017 sa podrobila operácii chrbtice v D., pretože zistili, že má zlomený stavec. S odstupom času nevedela uviesť, či to bol dôsledok úrazu, pretože v čase, keď ju doviezli do nemocnice, nerobili röntgen chrbtice. Keďže po úraze už nemohla vykonávať prácu, v januári 2018 bola invalidizovaná, práceneschopnosť bola ukončená dňa 13.03.2018. Potvrdila, že má uzavreté životné poistenie, kde je zahrnuté aj úrazové poistenie, v W., W..S..
12. Žalovaný v 1.rade naďalej zotrval na všetkých svojich stanoviskách. Zdôraznil, že naďalej postráda právnu špecifikáciu uplatneného nároku, tak aby bolo možné jednoznačne vyvodiť hmotnoprávne dôvody uplatneného nároku, a to s poukazom na to, že sú úpravy, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu, za závady v prípade schodnosti chodníkov, čo však nevyplynulo zo žaloby. Naďalej žalovaný v 1.rade rozporoval miesto, kde sa mal úraz stať. Poukázal na ust. § 12 ods. 5 Vyhlášky č. 35/1984 Zb., v zmysle ktorého sa vyžaduje vykonanie určitých opatrení pri schodnosti chodníkov, ktoré podľa názoru žalovaného v 1.rade, žalobkyňa nevykonala, a to predovšetkým mala vynaložiť náležitú opatrnosť, keď videla (podľa jej tvrdenia), že chodník nebol udržiavaný. Mohla dôvodne predpokladať, že priestor, ktorým bude vychádzať, si vyžaduje vynaloženie určitej opatrnosti.
13. Podľa názoru žalovaného v 1.rade nárok na náhradu škody nebol dostatočne dokumentačne preukázaný, pretože lekársky posudok o bolestnom je ťažko čitateľný a bolo by potrebné zdôvodnenie jednotlivých položiek. Rovnako vyjadril pochybnosti o tom, či posudky v danom prípade boli vydané osobami, ktoré na to zákon oprávňuje. Posudok vyhotovil A.. T., traumatológ, je to osoba, ktorá bola vedená na traumatologickej ambulancii a preto nebola oprávnená vyhotoviť takýto posudok. Posudok bol podpísaný A.. I., čo rovnako vzbudzuje pochybnosti, či išlo o osoby, ktoré boli oprávnené takýto posudok vyhotoviť. K zachovaniu kamerového záznamu uviedol, že ich uchovávanie sa riadi bankovým zákonom a po uplynutí maximálnej doby 13 mesiacov sa záznam vymaže. Keďže žalobkyňa komunikovala po tejto lehote, žalovaný v 1.rade si vyhotovil aspoň fotografickú dokumentáciu, po minútach z daného dňa, v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. a súčasne navrhol vypočuť pracovníka, ktorý ma na starosti kamerové záznamy, U.. I. S., pracujúceho v centrále v I.. Odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa primárne odškodňuje podľa osobitných predpisov a okruh týchto predpisov tvoril aj zákon o poisťovníctve. Žalobkyňa bola riadne poistená v čase vzniku poistnej udalosti a preto primárnym subjektom zodpovednosti bola príslušná poisťovňa, čím je vylúčená zodpovednosť oboch žalovaných v tomto konaní.
14. Žalovaný v 2.rade zotrval rovnako na svojom vyjadrení k žalobe. Trval na tom, že nie je v konaní pasívne legitimovaný, pretože nebolo preukázané žiadne konkrétne porušenie povinnosti žalovaným v 2.rade.
15. Žalobkyňa opakovane zdôraznila, že žalovala žalovaného v 2.rade z opatrnosti, aby v prípade, že bude preukázaná zodpovednosť žalovaného v 2.rade, neuplynula lehota na uplatnenie takéhoto nároku. Opakovane žiadala, aby bola predložená nájomná zmluva, z ktorej by bolo zrejmé, aké povinnosti vyplývajú nájomcovi v súvislosti s údržbou okolia budovy, ktorú mal v nájme. Napriek opakovaným návrhom a žiadostiam, nebola nájomná zmluva predložená ani do termínu pojednávania, do 01.10.2018. Za týchto okolností bola žalobkyňa naďalej nútená žalovať aj žalovaného v 2.rade.
16. Vo veci boli vypočutí navrhovaní svedkovia:
17. Svedkyňa A. D. potvrdila, že sa pozná so žalobkyňou. Mala sa stretnúť pred pobočkou SLSP, a.s. s manželom. Nevedela síce presne uviesť deň, ale si pamätala, že to bolo v zime, možno v januári. Keď prichádzala k pobočke, videla žalobkyňu, ako stojí nehybne opretá o zábradlie. Po príchode k nej sa jej spýtala, čo sa jej stalo, žalobkyňa odvetila, že sa nemôže pohnúť a preto jej svedkyňa ponúkla, že ju odvezie do nemocnice, keď príde manžel. Žalobkyňa nesúhlasila, pretože sa skutočne nevedela pohnúť. Svedkyňa označila súčasne priestor, kde stála žalobkyňa v čase, keď nej prišla. Bolo to zábradlie pred vchodom do budovy pobočky SLSP, a.s., a to v tej časti, kde sa zábradlie napája a smeruje na bezbariérový prístup. Kým neprišiel manžel žalobkyne, svedkyňa zotrvala pri žalobkyni a potom odišla. Podľa stavu žalobkyne, bola presvedčená, že žalobkyňa nevie urobiť ani jeden krok.
18. So svedeckej výpovede P. J., manžela žalobkyne vyplynulo, že dňa 12.01.2017, asi medzi 15:00 hod. až 15:15 hod., sa dostavil pred sporiteľňu, pretože mu volala manželka, že keď vychádzala zo sporiteľne, šmykla sa a padla, bolí ju ruka a nevie sa pohnúť. Keď prišiel na miesto, videl, že pri manželke stála ich známa, A.. Po jeho príchode A. odišla a on ostal s manželkou, ktorá volala záchranku. Bola dosť veľká zima, všimol si, že zo sporiteľne nikto nevyšiel, pričom manželka stála oproti dverám vchodu, takže to muselo byť viditeľné. Keď prišla záchranka, zaparkovala vľavo nižšie od budovy pobočky z pohľadu smerom cesty k budove vpravo, lebo sa bližšie nevedeli dostať. Záchranári po zistení, že nemôže sama prejsť, ju položili na pohyblivé lehátko a odviezli do nemocnice.
19. Pred výsluchom svedka U.. I. S. súd požiadal SLSP, a.s. o zbavenie mlčanlivosti jej zamestnanca, ktorý sa mal vyjadrovať k okolnostiam zaznamenaným v kamerovom zázname zo dňa 12.01.2017 v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. v priestoroch pred vstupom do pobočky budovy SLSP, a.s. Rožňava. Svedok bol zbavený mlčanlivosti odo dňa 24.10.2018 do právoplatného ukončenia veci na súde.
20. Svedok U.. I. S. uviedol, že na požiadanie právneho oddelenia vo februári 2018, vyhotovil fotozáznamy podľa kamerového záznamu v deň označený právnym oddelením. Záznam bolo potrebné vyhotoviť, aby bolo možné zistiť, či v uvedený deň bol zachytený alebo evidovaný nejaký pád, alebo osoba pred vchodom do pobočky SLSP, a.s. Rožňava. Tieto záznam vyhotovil a odovzdal hneď právnemu oddeleniu. K vymazávaniu kamerového záznamu uviedol, že záznam sa premazáva po 396 dňoch. Ku kamerovým záznamom má ústredie diaľkový prístup, a to na každej pobočke, aj z dôvodu, aby sa mohli oboznámiť so záznamom. Na ľavej strane fotozáznamov je zachytené miesto, ktoré monitoruje kamera, pričom v budove sú rozmiestnené viaceré kamery a v konkrétnom prípade sa jednalo o hlavný vchod, monitorovaný zvonka. Išlo o stacionárnu kameru, ktorá sa neotáča. Podľa pokynu právneho oddelenia vyhotovoval záznam za časové obdobie od 14:00 hod. do 16:00 hod. Z pohľadu tejto kamery nezaznamenal svedok žiadny pád, ani príchod záchrannej služby. Svedok sa vyjadril aj k tomu, že pokiaľ by bol dostal pokyn v januári 2018, mohol by byť k dispozícii celý kamerový záznam, avšak takýto príkaz v tomto období nedostal.
21. Súd požiadal spoločnosť Falck Záchranná, a.s. Košice o podanie správy, či bol zrealizovaný dňa 12.01.2017, v čase označenom v žalobe, výjazd posádky a pokiaľ áno, súd požiadal o oznámenie mena pacienta, priezviska a adresy osôb, ktoré tvorili posádku a súčasne požiadal o zbavenie mlčanlivosti pracovníkov s súvislosti s výkonom povolania. Uvedenou spoločnosťou bolo oznámené, že v prípade, ak bol daný súhlas samotného pacienta, nie je potrebné zbavenie povinnosti mlčanlivosti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, kompetentné by bolo Ministerstvo zdravotníctva SR. V tomto prípade bol daný súhlas pacientky - žalobkyne, ktorá sama navrhla výsluch zdravotníckych zamestnancov posádky, ktorá zasahovala. Podľa správy spoločnosti tvorili posádku pri uvedenom zásahu - Z. I., I. A. W. I.. U. Z., I. Z..
22. Svedok Z. I. potvrdil, že bol prítomný ako vodič sanitky pri zásahu. Vzhľadom na čas sa pamätal, že to bolo niekde v okolí budovy SLSP, a.s. Obchádzali budovu, parkovisko, nevedeli sa dostať bližšie, pretože sanitkou sa dalo prejsť len po určitý úsek, potom tam už bol priestor pre chodcov. Lokalitu nepoznal, nepochádzal z X.. Svedok na použitých záznamoch predkladaných sporovými stranami označil miesto, kde sa vyskytovala osoba, ktorá ich privolala. Už sa nepamätal, či stála alebo sedela, ale rozhodne bola pri zábradlí v časti, kde sa napájal bezbariérový prístup. V tejto časti sa veľmi šmýkalo, pretože aj záchranári mali problém dostať sa k žene. Nachádzala sa vo vydlaždenej chodníka, ktorý viedla popri budove, neboli to schody. Postup pri zásahu je vždy taký, že automaticky berú so sebou nosidlá pre prípad, že osoba nebude schopná pohybu. Aj v danom prípade tak urobili, ale aj pri použití nosidiel mali veľké problémy odísť s postihnutou osobou, práve z dôvodov, že sa jednalo o veľmi šmykľavý terén.
23. Svedok I.. U. Z. sa rovnako oboznámil so záznamom založeným na č. l. 5 spisu a so snímkom, ktorý bol k dispozícii. Uviedol, že na základe oznámenia sa dostavili na označené miesto v Rožňave, pred pobočkou banky. Zastali ako najbližšie mohli, a to z pohľadu na snímke vpravo od budovy. Po zastavení zaznamenali osobu, ktorá im kývala. Zobrali lehátko a išli k nej. Tak strašne sa šmýkalo, že mali problémy ísť k nej. Poškodenou osobou bola pacientka. Postupovali štandardne, pacientka povedala, že spadla na jednu stranu, bolela ju roka aj noha, ale svedok si už nepamätal, ktorá strana to bola. Pýtali sa jej, či nemá problém s hlavou, či si ju neudrela, povedala, že nie a keďže nemala prejavy s tým spojené, svedok sa spýtal, či sa môže pohybovať. Videl, že ruku ma vyluxovanú, bolo tam vidno zjavnú deformáciu, ale na mieste nevedel zistiť, či je to zlomené, alebo je to nejaká iná forma poranenia. Veľmi sa sťažovala, že ju bolela noha na rovnakej strane, nemohla sa pohybovať, preto ju uložili na lehátko na kolieskach a vzhľadom na povrch bezbariérového priestoru, v dĺžke asi 6 až 7 metrov, veľmi obtiažne zišli dole. Každý z posádky sa pridržiaval jednej strany prístupu. Z hľadiska lokalizácie priestoru, kde vyzdvihli pacientku, svedok sa vyjadril, že nepochádza z X., nevedel, ktorý je hlavný vchod pobočky, ale po nahliadnutí do č.l. 107 spisu a do snímky sa vyjadril v tom zmysle, že síce nevedel, že je to vchod do pobočky, ale na snímke vyznačil priestor, v ktorej úrovni sa nachádzala pacientka. Bolo to druhé okno vpravo od dvier vchodu, odhadom asi 2 metre od vchodu. Stála v časti na rovine, nie tam kde sa už zvažoval bezbariérový prístup. Použili pohyblivé lehátku z dôvodu, že uvedené lehátko je možné pribrzdiť a brzdenie sa dá regulovať.
24. Písomným podaním zo dňa 29.10.2018 žalobkyňa navrhla zmenu žalobného petitu. Rozšírila nárok o náhradu škody za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia sa náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti poškodeného a suma tejto náhrady určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ust. § 84 a ust. § 85 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody za stratu na zárobku v dôsledku úrazu, a to za obdobie od 13.01.2017 do 10.01.2018, t. j. 363 kalendárnych dní. Denným vymeriavacím základom pre výpočet úrazového príplatku a teda aj straty na zárobku, vychádzajúc z rozhodnutia o nemocenskom, je suma 19,5338 eur. Žalobkyňa súčasne pripojila presný výpočet úrazového príplatku vypočítaného podľa ust. § 85 Zákona o sociálnom poistení. Táto suma predstavovala 1.790,90 eur. V zmysle návrhu na zmenu žaloby žiadala náhradu škody vo výške 6.442,10 eur s 5,05 % ročným úrokom zo sumy 4.651,20 eur od 08.02.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.790,90 eur od 26.10.2018 do zaplatenia a náhradu trov, ktorú mali zaplatiť žalovaní v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol vyhlásením uznesenia na pojednávaní dňa 05.12. 2018 za účasti právnych zástupcov strán sporu.
25. Zo Záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, vyhotoveného dňa 12.01.2017 posádkou poskytujúcou zdravotnú pomoc vyplynulo, že v uvedený deň bol oznámený výjazd o 15:20:40 hod., zrealizovaný o 15:21 hod., príchod posádky na miesto bol zaznamenaný v čase 15:31 hod., transport osoby - W. J. do nemocnice bol vykonaný v čase od 15:40 hod. do 15:46 hod. Poškodená bola odovzdaná posádkou o 16:00 hod. v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava a.s. (ďalej len „NsP“). Zo záznamu vyplynulo, že v uvedený deň sa poškodená asi o 15:00 hod. šmykla pred budovou SLSP, a.s. na dlažbe, zaznamenaná silná bolesť v hornej pravej končatine, DK (zrejme dolnej končatine), zaznamenaný opuch, v bezvedomí nebola, nezvracala. Z nákresu, ktorý je súčasťou záznamu bola označená na nákrese osoby časť poškodenia: dolná časť pravej ruky a pravá noha v bedrovej oblasti. Posádku tvorili podľa záznamu Z. W. I.. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj podanou správou Falck Záchranná, a.s. Košice.
26. Do spisu bola pripojená prepúšťacia správa z hospitalizácie v NsP, vyhotovená chirurgickým oddelením NsP, podpísaná primárom chirurgického oddelenia A.. O. I.. Zo správy vyplynulo, že žalobkyňa bola hospitalizovaná v nemocnici v čase od 12.01.2017 do 25.01.2017. Z anamnézy žalobkyne do vzniku úrazu vyplynulo, že nebola vážnejšie chorá, pričom v deň hospitalizácie podľa uvedenia pacientky sa pošmykla na chodníku, spadla, odvtedy mala bolesti v pravej nohe a v pravom zápästí. Dovezená bola RZP, prijatá s RTG. Pravá dolná končatina skrátená, extrarotovaná, nevie ju zdvihnúť, bolesti v oblasti pravej koxy.
27. Druhá prepúšťacia správa z fyziatricko - rehabilitačného oddelenia podpísaná primárkou oddelenia, A.. U. A. sa vzťahovala k hospitalizácii v období od 25.01.2017 do 01.02.201. Dôvodom hospitalizácie bola nemožnosť pacientky dochádzať na vyšetrenia ambulantne, pre ťažkosti s chôdzou. Bola potrebná ďalšia liečba, za účelom zvýšenia svalovej sily v dolnej končatiny a nácviku chôdze.
28. V období od 04.05.2017 do 05.05.2017, bola opätovne žalobkyňa hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v uvedenej nemocnici za účelom extrakcie osteosintetického materiálu. Správa bola tiež podpísaná primárom chirurgického oddelnia MUDr. Jozefom Banykóom, Žalobkyňa bola povinná podrobovať sa naďalej kontrolám na traumatologickej ambulancii.
29. Z pripojených záznamov vyplýva, že žalobkyňa sa podrobovala vyšetreniam na traumatologickej ambulancii NsP sv. Barbory Rožňava, u traumatológa A.. J. T.. Kontroly absolvovala podľa záznamov v dňoch 15.05.2017, v júli 2017 (nečitateľný deň), 07.08.2017, 11.09.2017, 30.10.2017. Okrem toho sú pripojené záznamy z ortopedického vyšetrenia v ortopedickej ambulancii, bez pečiatky ošetrujúceho lekára, zo dňa 18.07.2017 práve v súvislosti s bolesťami pravého ramenného kĺbu spôsobenými používaním bariel od januára 2017, v dôsledku zlomeniny krčka stehennej kosti. Dňa 01.08.2017 sa podrobila neurologickému vyšetreniu v súvislosti so zlomeninou pravej ruky v zápästí, ktorú nevedela zdvihnúť nad horizontál. Dňa 06.09.2017 absolvovala žalobkyňa ďalšie ortopedické vyšetrenie u A.. O. S., ambulancia X..
30. Listom zo dňa 26.01.2018 označeným ako Výzva na mimosúdnu dohodu, žalobkyňa požiadala žalovaného v 1.rade o náhradu škody vo výške 4.651,20 eur z titulu bolestného. Dôvodom bola skutočnosť, že dňa 12.01.2017 spadla na zľadovateľom chodníku, bezprostredne pred vchodom do pobočky SLSP, a.s., na Š. Q.. XXXX/XX K. X., pričom utrpela ťažké zranenia, zlomeninu krčka stehennej kosti vpravo, zlomenina rádia locotypico vpravo. Do nemocnice bola prevezená RZP, pretože po páde sa už nevedela postaviť. Dňa 15.01.2018 bol vydaný lekársky posudok o bolestnom posudzujúcim lekárom NsP sv. Barbory Rožňava. Bolestné bolo hodnotené počtom bodov 255. V prepočte na hodnotu jedného bodu platnú pre rok 2017, bola vyčíslená výška bolestného na sumu 4.651,20 eur. Žalobkyňa žiadala o úhradu škody najneskôr v lehote do 15.02.2018, v záujme mimosúdneho vyriešenia veci. Súčasťou listu bol aj text, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že v prípade nezaplatenia náhrady škody, žalobkyňa si uplatní nárok prostredníctvom súdneho konania. V zmysle prílohy, žalobkyňa spolu s výzvou doručovala aj lekársky posudok o bolestnom a prepúšťaciu správu z hospitalizácie z 12.01.2017 do 25.01.2017.
31. Na výzvu žalobkyne reagoval žalovaný v 1.rade listom zo dňa 08.02.2018. Odmietol plnenie v prospech žalobkyne s poukazom na to, že v roku 2015 žalovaný v 1.rade predal budovu SLSP, a.s. spoločnosti RVRENT, s.r.o. a ostal v časti priestorov pobočky v nájomnom vzťahu. Z toho vyplynulo, že vykonával zimnú údržbu len v priestoroch prislúchajúcich k predmetu nájmu. Z vyjadrenia tiež vyplynulo, že vykonal určité šetrenie po doručení výzvy žalobkyne a dospel k záveru, že preukázanie vzniku úrazu nebolo možné ani prostredníctvom zamestnancov žalovaného v 1.rade a takáto skutočnosť nevyplynula ani z kamerových záznamov, umiestnených pred vchodom do pobočky. V odpovedi uviedol, že kamerové záznamy môžu poskytnúť na účely súdneho konania, ale nemôžu ich sprístupniť žalobkyni, lebo to nie je zákonom dovolené.
32. Žalobkyňa žiadala listom zo dňa 15.03.2018 opäť o doriešenie náhrady škody, reagovala na odpoveď žalovaného v 1.rade. Súčasťou tejto reakcie bol v prílohe záznam o zhodnotení zdravotného stavu (RZP) zo dňa 12.01.2017.
33. Na opätovnú výzvu reagoval žalovaný v 1.rade dňa 26.03.2018 prostredníctvom mailovej pošty. Oznámil, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku, pretože nie je zrejmé presné označenie miesta, kde sa mal úraz stať. Žiadal o zaslanie fotky s vyznačením miesta pádu. Okrem toho žiadal o oznámenie mien svedkov, ktorí by boli ochotní tvrdenie potvrdiť.
34. Z lekárskeho posudku o bolestnom vystavenom dňa 15.01.2018, posudzujúcim lekárom A.. Š. T. a podpísaný primárom chirurgického oddelenia A.. O. I. NsP vyplynulo, že lekársky posudok bol vypracovaný v zmysle Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v aktuálnom znení a doplnený Zákonom č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení. Z posudku vyplynulo, že hodnotenie bolestného súviselo s poškodením na zdraví žalobkyne zo dňa 12.01.2017, v dôsledku pošmyknutia na zľadovateľom povrchu dlažby. Na základe lekárskeho posudku boli priznané body podľa z Prílohy č. 1 (časť I. a III.), písm. d.), uvedeného zákona, podľa položky 147d - zlomenina dolného konca vretennej kosti, liečená operáciou, v hodnote 75 bodov a podľa položky 183b - zlomenina krčka stehennej kosti, nezaklinená, v hodnote 180 bodov. Boli priznané body v počte 255, bez zvýšenia, ktoré umožňuje ust. § 10 ods. 4 uvedeného zákona.
35. Písomným podaním zo dňa 22.06.2018 doručila žalobkyňa súdu lekársky posudok, ktorým bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré súviselo s utrpeným úrazom žalobkyne dňa 12.01.2017. Po vykonaní kontrolného vyšetrenia po roku liečby, jej bolo vystavené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 110 bodov, čo po vyčíslení predstavuje sumu 2.006,40 eur. Z uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 06.04.2018, vyhotoveného posudzujúcim lekárom A.. Š. T. a podpísaného primárom chirurgického oddelenia A.. O. I. vyplynulo, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené v zmysle položky vyššie uvedenej Prílohy č. 1, a to podľa položky 351a - obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa - 60 bodov a podľa položky 389b - skrátenie dolnej končatiny do 4 cm - 50 bodov.
36. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. X. vyplynulo, že výlučným vlastníkom polyfunkčnej budovy súp.č. XXXX, stojacej na parcele č. XXX/X, a súvisiacich parciel XXX/X, XXX/X, je žalovaný v 2.rade. Titulom nadobudnutia bola Kúpna zmluva V- 877/15.
37. Z predloženého výpisu z vkladnej knižky žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo zistené, že dňa 12.01.2017 bol vykonaný výber vo výške 60,00 eur. Údaje o konkrétnej hodine, kedy bol výber zrealizovaný z vkladnej knižky nevyplynuli.
38. Z predloženej fotodokumentácie vyhotovenej z kamerového záznamu označeného dátumom 12.01.2017, v časovom rozpätí od 15:00:01 hod. do 15:00:35 vyplynulo, že sa má jednať o záznam z kamerového záznamu hlavného vchodu. Súd zisťoval, či bol zaznamenaný nejaký pohyb osôb, prípadne či sa tam vyskytovala osoba ležiaca alebo stojaca pri zábradlí pred vchodom, prípadne ďalšie osoby svedkov, ktoré sa mali preukázateľne vyskytovať v danom časovom rozpätí, v danom priestore. Na zázname sa vyskytovali síce osoby, avšak žiadne osoba, ktorá by ležala, stála pred vchodom, pri zábradlí, ani posádka RZP. Vyskytovali sa tam osoby, ktoré stáli pred bankomatom, prípadne odchádzali od bankomatu, vchádzali do pobočky. Posledný záznam bol 16:00:35 hod. Z uvedenej fotodokumentácie nie je jednoznačné, či sa jednalo o mokrú plochu pred vchodom do budovy, alebo o zľadovatelú plochu, ktorá sa odrážala v slnečnom lúči.
39. Až na opakovanú výzvu súdu, doručil dňa 24.10.2018 žalovaný v 2.rade torzo Nájomnej zmluvy, prvú a poslednú stranu (neúplný čl. I. zmluvy, pravdepodobne časť čl. IV. a neúplnú časť čl. X.). Z tejto Nájomnej zmluvy vyplynulo, že prenajímateľom priestorov na prvom nadzemnom podlaží a prvom podzemnom podlaží budovy súp.č. XXXX, stojacej na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. X., vedené na LV č. XXXX, o výmere 445,20 m2, je žalovaný v 2.rade a nájomcom žalovaný v 1.rade. Z bodu 4.14 vyplynulo, že nájomca si bude zabezpečovať zimnú a letnú údržbu, výhradne v bezprostrednej blízkosti predmetu nájmu a pred vstupom do predmetu nájmu. Nájomná zmluva bola podpísaná dňom 19.12.2014, pričom z LV vyplynulo, že zápis o vlastníctve v katastri nehnuteľností bol zrealizovaný titulom kúpnej zmluvy, pod V- 877/15 (pozn. sudcu: javí sa, že Nájomná zmluva bola uzavretá pred vykonaním vkladu do katastra nehnuteľností v prospech vlastníka - žalovaného v 2.rade).
40. Po doručení Nájomnej zmluvy, písomným podaním zo dňa 31.10.2018 zobrala žalobkyňa žalobu späť voči žalovanému v 2.rade a navrhla konanie voči nemu zastaviť.
41. Podľa ust. § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
42. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
43. Vzhľadom k tomu, že voči žalovanému v 2.rade, po predložení nájomnej zmluvy, zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, súd voči žalovanému v 2.rade, konanie zastavil.
44. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 12.01.2017 utrpela žalobkyňa úraz pred priestorom do vchodu pobočky žalovaného v 1.rade. Počas vykonávaného dokazovania žalovaný v 1.rade spochybňoval miesto, kde sa mal úraz stať s poukazom na to, že žalobkyňa neoznačila osoby svedkov z radov zamestnancov pobočky, ktoré by potvrdili jej tvrdenie. Vzhľadom na absenciu takýchto svedkov, vychádzal z fotozáznamu, vyhotoveného z kamerového záznamu z obdobia, kedy žalobkyňa tvrdila, že došlo k úrazu. Je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala plnenia zo strany žalovaného v 1.rade, výzvou na mimosúdne riešenie zo dňa 26.01.2018. V tom čase musel byť kamerový záznam k dispozícii žalovanému v 1.rade. Sám žalovaný v 1.rade, ale aj svedok U.. S. uviedli, že v zmysle Zákona o bankách, sa kamerové záznamy musia uchovať 396 dní. Od 12.01.2017 uplynul jeden rok v období 12.01.2018, s pripočítaním 31 dní do vymazania kamerového záznamu, mal byť záznam k dispozícii, do 12.02.2018. V tomto čase preukázateľne žalobkyňa komunikovala so žalovaným v 1.rade a ten získal vedomosť o nároku žalobkyne aj o jej zámere uplatniť si nárok na súde, pokiaľ nedôjde k plneniu.
45. Podľa ust. § 91 ods. 4 písm. a.) Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v účinnom znení ku dňu vzniku škodovej udalosti, správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely civilného procesu a správneho súdneho procesu, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky.
46. Podľa ust. § 93a ods. 7 uvedeného zákona, priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska a bankomaty a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho priestoru, pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk. Tento videozáznam alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka zahraničnej banky alebo Národná banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91 ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí trinástich mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu.
47. Zo znenia uvedených ustanovení vyplýva, že banka je povinná pre účely súdneho konania poskytnúť audiozáznam, alebo videozáznam, na požiadanie. Súd nemohol skôr vyžiadať kamerový záznam, len od obdobia po podaní žaloby, to znamená po 05.04.2018. Z dokazovania vyplynulo a bolo preukázané, že žalobkyňa komunikovala so žalovaným v 1.rade písomne už odo dňa 26.01.2018, tzn. v období, kedy bolo potrebné ešte kamerové záznamy uchovať. Z predžalobnej výzvy na plnenie jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ nebude poskytnuté plnenie, uplatní si žalobkyňa nárok na náhradu škody v súdnom konaní. Z týchto dôvodov žalovanému v 1.rade nič nebránilo, aby takýto záznam bol uchovaný a poskytnutý na výzvu súdom, pre účely súdneho konania. Pokiaľ by takýto záznam nebol využitý na účely súdneho konania, bol by zlikvidovaný po uplynutí trinástich mesiacov po dni vyhotovenia záznamu, tzn. že by bolo možné ten záznam použiť bez problémov počas súdneho konania. Žalovaný v 1.rade pre účely dokazovania predložil len vyhotovený fotozáznam z priestorov pred vstupom do pobočky žalovaného v 1.rade v X., zo dňa 12.01.2017, napriek tomu, že mohol použiť kamerový záznam, ktorým by preukazoval prípadnú nedôvodnosť nároku žalobkyne. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1.rade mal byť fotozáznam zo dňa 12.01.2017 vyhotovený v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod., pre účely konania boli predložené len fotozáznamy od 15:00:01 hod. do 16:00:35 hod. Z predloženej fotodokumentácie nevyplýva, že by v danom priestore bol zaznamenaný nejaký úraz, prípadne osoba po úraze. Zarážajúce je však, že fotozáznam nezachytával ani členov posádky RZP spoločnosti Falck Záchranná, a.s., ktorí bez akýchkoľvek pochybností vykonali zásah v uvedený deň a nepochybne v čase, ktorý mal byť zachytený vo fotozáznamoch. Prichádzali a transportovali žalobkyňu po bezbariérovom prístupe, ktorý kamera zachytávala. O tom svedčí Záznam o zdravotnom stave osoby, kde bolo zrejmé, že dňa 12.01.2017 prišla sanitka s danou posádkou do blízkosti pobočky o 15:31 hod. Transport žalobkyne spred týchto priestorov prebiehal od 15.40 hod. do 15:46 hod. a v nemocnici bola odovzdaná o 16:00 hod. To, že žalobkyňa nebola schopná pohybu, vyplýva nielen z výsluchu oboch členov posádky RZP, svedkov A. D., a manžela žalobkyne, ale predovšetkým z prepúšťacej správy NsP sv. Barbory Rožňava, kde bolo konštatované, že dolná končatina žalobkyne bola extrarotovaná, nevedela ani zdvihnúť pravú nohu pre bolesti. Pri extrarotácii, pohyb nie je možný. Napokon aj z ďalšej správy vyplynulo, že pacientka pri prijatí mala obmedzenú hybnosť súvisiacu so základnou diagnózou, zlomeninou stehennej kosti. Po hospitalizácii sa hybnosť zlepšila len čiastočne, bola možná chôdza len s oporou dvoch bariel a za doprovodu zdravotníckeho personálu. Naďalej pretrvávalo riziko pádu, v súvislosti s nestabilitou pri chôdzi. Súd považoval za preukázané, že v čase keď došlo k úrazu nebola žalobkyňa schopná pohybu. Z toho dôvodu nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz, a to zabezpečenie osobitnej správy NsP o možnom/nemožnom pohybe žalobkyne po páde. Išlo by o neúčelný a nadbytočný dôkaz.
48. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že predložený fotozáznam nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz. Súd považuje za preukázané, že úraz žalobkyni sa stal v priestore nachádzajúcom sa pred hlavným vstupom do pobočky žalovanej v 1.rade, na neudržiavanej ploche, ktorá bola v danom období šmykľavá, čo tiež vyplynulo z výsluchu svedkov - členov posádky RZP. Tvrdenie žalovaného o nevynaložení náležitej opatrnosti pri chôdzi, súd hodnotí len ako účelovú obranu, pretože priestor pred vchodom do pobočky mal byť udržiavaný v takom stave, aby bol schodný a bezpečný pre chodcov. Ide nielen o prevenčnú povinnosť žalovaného v 1.rade (ust. § 415 Občianskeho zákonníka), ale aj o povinnosť vyplývajúcu z Nájomnej zmluvy. Povinnosť bola nesporne porušená a v dôsledku jej porušenia, došlo v prípade žalobkyne ku škode na zdraví, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného v 1.rade. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobkyňa nepočínala s náležitou opatrnosťou, po chodníku nepochybne kráčala, nepodskakovala.
49. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ( ďalej len „OZ“ ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
50. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
51. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, ale aj škoda na iných majetkových hodnotách, na zdraví či na živote. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná, pričom dôkazné bremeno, zaťažuje poškodeného.
52. Poškodením na zdraví sa rozumie poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví. Náhradu poskytuje osoba povinná podľa osobitných predpisov, v závislosti od toho o aký druh nároku sa jedná a tiež kto je zodpovedný za škodu v prípade fyzickej osoby, u ktorej nejde o pracovný úraz alebo chorobu z povolania. V konaní bolo preukázané že žalobkyňa utrpela škodu v dôsledku porušenia povinností žalovaným v 1.rade, čím je vylúčené uplatňovanie nároku voči komerčnej poisťovni.
53. V danom prípade súd teda posudzoval nárok v zmysle s príslušných ustanovení § 420 ods.1 OZ a v závislosti od nároku, v zmysle ust. 444 OZ.
54. Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
55. Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., v účinnom znení pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
56. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
57. V konkrétnom prípade hodnota bodu pre rok 2017 podľa Opatrenia MZ SR predstavovala 18,24 eura. Táto hodnota bodu bola použitá pri prepočte uplatneného nároku žalobkyňou.
58. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
59. Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
60. Podľa ust. § 8 ods. 4 uvedeného zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
61. Podľa ust. § 10 ods. 1 uvedeného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
62. Bolesťou sa podľa uvedeného zákona rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Aj keď je bolesť kategória subjektívna, vzhľadom na liečbu a opakovanú hospitalizáciu, je možné na základe uvedených diagnóz dospieť k určitému objektívnemu záveru o intenzite bolesti, ktorú hodnotí lekár v zmysle overených odborných poznatkov.
63. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre uspokojovanie životných a spoločenských potrieb poškodeného alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. To že zranenie zanechalo trvalé následky na zdravotnom stave žalobkyne je zrejmé, nakoľko dôsledkom zranenia žalobkyňa bola vyradená z pracovného procesu, pre nemožnosť vykonávania práce, dôsledkom čoho bola invalidizovaná vo veku 54 rokov, pričom pred úrazom netrpela žiadnymi závažnými ochoreniami, ktoré by ju obmedzovali v pracovnom a v spoločenskom živote.
64. Podmienkou úspešného uplatnenia náhrady u poskytovateľa náhrady je vypracovanie lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade spracoval lekárske posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia posudzujúci lekár A.. T. a ich správnosť potvrdil, A.. I., primár chirurgického oddelenia. Súd námietku žalovaného v 1.rade o nekompetetnosti A.. T., ako aj o nekompetentnosti A.. I., vydať a potvrdiť posudok, za nedôvodnú, pretože A.. T. pracuje ako lekár traumatologickej ambulancie, ktorá je zaradená do chirurgického oddelenia NSP. Keďže bodové hodnotenie presiahlo 200 bodov, bol posudok podpísaný v zmysle zákona aj primárom chirurgického oddelenia NsP, do ktorého je začlenená traumatologická ambulancia.
65. Lekársky posudok sa vydáva písomne a doručuje sa poškodenému, osobe, ktorej dal poškodený súhlas žiadať o lekársky posudok a posudzujúcemu lekárovi. Lekársky posudok sa vydáva po ustálení zdravotného stavu poškodeného. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení v lekárskom posudku, môžu osoby oprávnené žiadať o vydanie lekárskeho posudku požiadať o vydanie znaleckého posudku. Posudzujúci lekár je povinný ohodnotiť nárok na náhradu za bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti zákona č. 437/2004 Z. z., alebo nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona č. 437/2004 Z. z. Pri hodnotení nároku na náhradu posudzujúci lekár postupuje podľa zásad upravených ustanovením § 9 a § 10 zákona č. 437/2004 Z. z. Súd sa nestotožnil ani s námietkou, že žalobkyňa sa domáhala nároku oneskorene, až po roku od úrazu. Súd konštatuje, že žalobkyňa sa domáhala nároku po období, kedy sa preukázateľné dozvedela o výške škody listom zo dňa 26. 01. 2018 (lekársky posudok bol vyhotovený dňa 15. 01. 2018). Nejednalo sa teda o nejakú liknavosť zo strany žalobkyne, ale o riadny postup pri uplatňovaní náhrady škody.
66. Žalovaný v 1.rade nepožiadal o znalecký posudok a v konečnom vyjadrení ani nerozporoval lekárske posudky z dôvodu, že neuznával nárok žalobkyne z vyššie uvedených dôvodov. Z toho dôvodu súd vychádzal pri rozhodovaní s lekárskych posudkov posudkov.
67. Podľa ust. § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
68. Podľa ust. § 84 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
69. Podľa odseku 5 písm. a/ uvedeného ustanovenia, denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) sa určí ako podiel súčtu príjmov zistených podľa § 138 ods. 8 písm. b), dosiahnutých za obdobie od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia uvedeného v § 26 alebo § 140.
70. Podľa ust. § 85 uvedeného Zákona, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
71. Žalovaný v 1. rade nerozporoval ani výšku straty na zárobku, výpočet ktorej bol súčasťou dokazovania a zodpovedal vyššie citovaným ust. § 84 a ust. § 85 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody za stratu na zárobku v dôsledku úrazu za obdobie práceneschopnosti, od 13.01.2017 do 10.01.2018, to znamená za 363 kalendárnych dní. Rozhodujúcim obdobím podľa § 85 Zákona o sociálnom postení bolo obdobie od 01. 2016 do 31. 12. 2016. Denný vymeriavací základ bol podľa z rozhodnutia o nemocenskom, 19,5338 eur. Tento základ sa použil na výpočet podľa jednotlivých mesiacov a je založený v spise na č.listu 146 a 147. Celkový úrazový príplatok tvoril súčet mesačných úrazových príplatkov v zmysle citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, vo výške 1.790,90 eur.
72. Súd na základe zhodnotenia dokazovania vyhovel žalobe, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobe vyhovel v rozsahu pripustenej zmeny žalobnému petitu, tak ako bola navrhnutá žalobkyňou zo dňa 29. 10. 2018. Žalobkyňa si už uplatnila len zaplatenie sumy 6.442,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.651,20 eur za čas od 08.02.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.790,90 eur za čas od 26.10.2018 do zaplatenia. V poslednej úprave žalobného petitu už neboli uplatňované iné nároky. Súd je viazaný žalobným petitom a z toho dôvodu priznal žalobkyni istinu zmysle uvedeného petitu.
73. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
74. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
75. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
76. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania odo dňa kedy žalovaný v 1. rade odmietol zaplatenie istiny 4.651,20 eur, to znamená od 08. 02. 2018 a tiež odo dňa uplatnenia nároku na náhradu za stratu na zárobku v sume 1.790,90 eur, od 26. 10. 2018, ktorú tiež neuznával. Žalovaný sa dostal preukázateľne do omeškania od uplatňovaného obdobia. V daných obdobiach predstavoval úrok výšku 5,05 % (základná sadza ECB - 0,05 % + päť percentuálnych bodov). V tejto výške súd priznal úrok z omeškania.
77. Podľa ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. V danom prípade mala plný úspech žalobkyňa, z toho dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100 %. V Zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
79. Podľa ust. § 256 ods. 1CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
80. V prípade pôvodne žalovaného v 2. rade súd nepriznal nárok na náhradu trov, pričom zobral do úvahy skutočnosť, že pokiaľ by bol niektorý zo žalovaných poskytol do dispozície Nájomnú zmluvu (aspoň také torzo, čo pripojil žalovaný v 2.rade do spisu pre účely konania), v čase pred podaním žaloby, nemala by žalobkyňa dôvod žalovať žalovaného v 2.rade. Nájomná zmluva bola doručená súdu až na základe opakovanej dôraznej výzvy súdu, a to dňa 24.10.2018. Po doručení Nájomnej zmluvy právnej zástupkyni žalobkyne, žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému v 2. rade späť v celom rozsahu. Z daného vyplýva, že konanie voči žalovanému bolo zastavené pre jeho správanie, čím procesne zavinil zastavenie konania.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).