Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Co-27-2022.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Subarea
27Co/27/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ W., 3e/ G. 8/ S., 16/ G. 20/ I., zastúpeného žalobkyňou 1/ W. 27aa/ K., 53a/ W. a 53b/ W. proti žalovaným 1/ D., v zastúpení 1a/ D., 1b/ M., 1c/ D., 1d/ L., 1e/ M., 1f/ D., 1g/ X. 2/ S., 3/ G., 4/ M., 5/ G., 6/ C., 7/ C. 8/ C., 9/ O., 10/ W. 11/ O., 12/ C. 13/ D., 14/ C., 15/ J. 16/ R., 17/ I., 18/ C., 19a/ W., 19b/ T., 20/ P., 21/ X. 22/ I., 23/ I., 24/ C. 18/ C., 25/ O., 26/ I., 27/ B., 28/ I., 29/ C., o určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, o návrhu navrhovateľa G. na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa neodkladného opatrenia (G.) proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. januára 2022, č. k. 26C/3/2008-1798, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie odmietol návrh vyššie identifikovaného navrhovateľa (G.) na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia (ktorí však nie sú identickí s navrhovateľom neodkladného opatrenia) sa podanou žalobou vo veci samej domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M. zapísaných na LV č. X, bližšie identifikovaných v priebehu konania vo veci samej, v priebehu ktorého konania bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal dňa 07.01.2022 ako navrhovateľ G. ktorý navrhovateľ nie je účastníkom konania a ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých, ako uvádzal, je správcom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu navrhovateľ uviedol, že má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor s cieľom predĺžiť jeho konanie a poškodiť navrhovateľa, tiež poukázal na to, že súd uznesením pod č.k. 26C/3/2008-227 zo dňa 01.08.2008 zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie vydanie predbežného opatrenia a následne krajský súd uznesením č.k. 4Co/314/2009-272 zo dňa 02.12.2009 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, v dôsledku čoho nielen okresný súd, ale aj katastrálny odbor Okresného úradu P., ale aj členovia občianskeho združenia G. ako aj vedenie Obce M. nerešpektovali a ani nerešpektujú to, že vec je v súdnom konaní. Jedná sa o nehnuteľnosti pôvodne tvoriace spoločnú nehnuteľnosť v podielovom, ale aj v bezpodielovom spoluvlastníctve členov bývalého D. Tým, že súd zamietol návrh na vydanie v tom čase predbežného opatrenia, umožnil katastrálnemu odboru Okresného úradu P. nakladať s nehnuteľnosťami, avšak všetci vedeli, že je vec v súdnom konaní, aj vedenie Obce M. ako aj občianske združenie G. registrované od 07.07.1993 na Ministerstve vnútra SR, toho času vystupujúce ako X., avšak katastrálny odbor opakovane odmietol zapísať poznámku a vyhováral
sa na súdy. Navrhovateľ súčasne uviedol, že je právnym nástupcom po G. (v rozhodnom období podania žaloby sa jednalo o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity), ktoré sa v zmysle v tom čase platného zákona o pozemkových spoločenstvách zmenilo na G. a je správcom majetku
- spoločných nehnuteľností v podielovom ale aj v bezpodielovom spoluvlastníctve členov bývalého D..
3. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa posudzoval, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, vo svetle ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 132, § 127 ods. 1, § 327 CSP, (zjavne omylom uvádzajúc tiež znenie ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP), a dospejúc k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nie je návrhom vo veci samej, a teda súd nevyzýva ani v prípade zistenia vád návrhu na NO na ich odstránenie, s poukazom na to, že v konkrétnostiach posudzovanej veci návrh vykazuje vady v určitosti petitu návrhu, v absencii skutočností ozrejmujúcich dôvodnosť návrhu, ako aj nezrozumiteľnosť návrhu podaného právnickou osobou, ktorá nie je stranou sporu, tento návrh odmietol. Vychádzajúc z odôvodnenia podľa jeho názoru nie je z návrhu zrejmé, aké konkrétne skutočnosti majú odôvodňovať bezprostredný zásah súdu do pomerov strán sporu, resp. navrhovateľa, neboli vymedzené, teda konkretizované povinnosti a obmedzenia, ktorých sa navrhovateľ domáha a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konečne nie je zrejmé, na základe akých skutočností podáva návrh práve navrhovateľ - G.. Z obsahu spisu vyplýva, že G. - družstvo M. nie je stranou sporu. V návrhu navrhovateľ konštatuje, že je správcom spoločných nehnuteľností v podielovom ale aj v bezpodielovom spoluvlastníctve členov bývalého D.. Uvedené tvrdenie však žiadnym spôsobom neozrejmuje dôvod, pre ktorý má byť táto právnická osoba oprávnená pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní.
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ neodkladného opatrenia (G., navrhujúc odvolaciemu súdu, posúdiac obsah odvolania, zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude v celom rozsahu vyhovené. Poukazuje na genézu bývalého G. a jeho snahu na pretransformovanie na subjekt s právnou subjektivitou, ktorého sa cíti byť nástupcom, tvrdí, že práve v dôsledku toho, že súd bol v minulosti vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu týkajúcemu sa požiadavky na zamedzenie disponovania s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania nečinný, došlo k ich následným prevodom, pričom má obavy, že s týmto nakladaním nehnuteľností sa bude ďalej pokračovať a z dôvodu týchto obáv má za to, že je potrebné upraviť pomery účastníkov tak, že bude žalovaným zakázané nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania, predať, darovať alebo previesť na iného vlastníka, ako sa to dialo doposiaľ, alebo previesť tieto na tretie osoby po dobu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Podľa jeho názoru v návrhu na vydanie NO na základe ním preukázaných relevantných skutočností preukázal tiež záujem na vydaní NO a dôsledky, ktoré by mohli nastať pri ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťami. Práve nečinnosť spôsobila, že občianske združenie G., ktorá toho času vystupuje ako vedenie X. s právnou subjektivitou, spolu s obcou M. zneužilo existujúci stav nečinnosti, nehnuteľnosti sa začali rozpredávať (žalovanými 2/, 3/ a 4/, okrem iného), ktorému ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami chce zamedziť. V ďalšom poukazuje na procesný postup súdu z minulosti, konkrétne z roku 2015, keď mal byť vyzývaný na predloženie potrebných dokladov subjekt, ktorý v tom čase už neexistoval. V ďalšom sa zaoberá existenciou dvoch subjektov, obidvoch s právnou subjektivitou, a to G. a X., poukazuje na to, že od roku 2010 na tých istých nehnuteľnostiach vykonávali hospodársku činnosť dva subjekty s právnou subjektivitou, a to G. a občianske združenie G., od roku 2013 do roku 2015, nad rámec týchto dvoch subjektov hospodársku činnosť vykonávalo aj ZK., pričom tí istí ľudia boli vo všetkých troch subjektoch. Doteraz nie je jasné, kto je skutočným správcom majetku, keďže existujú dva subjekty s právnou subjektivitou a pokiaľ táto skutočnosť nebude doriešená, bude tu existovať stav právnej neistoty i v oblasti správy a nakladania s majetkom, z čoho teda vyplýva, že navrhovateľ NO sa cíti byť správcom dotknutých nehnuteľností.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote subjekt, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné z dôvodu uvedeného v ust. § 389 ods.
1 písm. b/ CSP zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP). Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
7. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol bez vecného preskúmania z dôvodu, že podľa jeho názoru tento vykazoval vady (nedostatok v skutkových tvrdeniach, neurčitosť petitu, či nezrozumiteľnosť dôvodu podania návrhu právnickou osobou, ktorá nie je stranou sporu), pre ktoré vady podľa jeho názoru nebolo možné v konaní ďalej pokračovať (§ 327 CSP).
8. Navrhovateľ NO (odvolateľ) posúdiac obsah odvolania, namieta nesprávnosť zvoleného procesného postupu tvrdiac, že podľa jeho názoru boli splnené všetky predpoklady pre vydanie NO, ktorú námietku možno subsumovať pod dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ( porušenie práva na spravodlivý proces).
9. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že pre naplnenie vyššie uvedeného uplatneného odvolacieho dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy(ods. 2).
13. Podľa § 127 ods.1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
14. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Návrh na začatie konania teda tiež v časti o nariadenie NO musí obligatórne obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) - ktorému súdu je určený, označenie procesného súdu, kto ho robí, čo sa ním sleduje a podpisu, tiež osobitné náležitosti (§ 132 a nasl. CSP) - označenie účastníkov konania, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a petit - návrh, t.j. ako má súd rozhodnúť, ktoré náležitosti korešpondujú s naplnením základných procesných povinností účastníkov konania.
17. Procesná zodpovednosť strany za obsah podania je charakteristická pre sporové konania ovládané dispozičným princípom, o ktoré nepochybne ide tiež v posudzovanej veci, pretože iba úplné zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť, keďže vlastná iniciatíva v zmysle aktívneho dotvárania podania súdom je nemožná. Súd sa totiž obmedzuje iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Všeobecné náležitosti podania sú vymedzené Civilným sporovým poriadkom v § 127, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitné náležitosti tohto podania sú vymedzené ust. § 326 a § 132 CSP. Ak vykazuje nárok na nariadenie NO vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Možnosť takéhoto postupu súdu, teda odmietnutie podania bez jeho
vecného preskúmania, prichádza však v prípade NO do úvahy len vtedy, ak zistené vady návrhu na NO bránia pokračovaniu v konaní, pretože negatívny záver v tomto smere diskvalifikuje súd z možnosti odmietnutia takéhoto návrhu, čo znamená, že je potrebné rozhodnúť štandardným spôsobom, a to buď vyhovujúcim, alebo zamietajúcim výrokom súdneho rozhodnutia. Vady návrhu na nariadenie NO, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, t.j. v zmysle vecného rozhodnutia o podanom návrhu, musia byť takého charakteru, v dôsledku ktorých nemožno prijať iný záver ako ten, že návrh je neprejednateľný. Ide ťažiskovo o vady všeobecných náležitostí návrhu na NO podľa § 326 vo väzbe na § 132 a § 127 CSP (príkladmo označenie osôb, proti ktorým NO smeruje, absencia podpisu, vymedzenia čoho sa navrhovateľ v konkrétnosti domáha a podobne). V prípade vád osobitných náležitostí návrhu na NO nedostatky v tomto smere spravidla nespôsobujú stav brániaci pokračovaniu v konaní, keď vadou návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie NO, kedy je potrebné návrh zamietnuť s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je následne preskúmateľné v rámci odvolacieho konania. To, či zistené nedostatky bránia pokračovaniu v konaní, je vždy vecou individuálneho vyhodnotenia v konkrétnostiach danej veci. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce uvedený, avšak nie v dostatočnej miere na to, aby bolo možné NO nariadiť, nebráni pokračovaniu v konaní, môže mať za následok len zamietnutie návrhu. Identický osud postihne aj úplnú absenciu opisu skutočností osvedčujúcich hodnoverne dôvodnosť a trvanie nároku, či absencia označenia alebo predloženia listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť podľa § 326 ods. 2 CSP, ktoré vady sú dôvodom nie na odmietnutie, ale zamietnutie návrhu pri striktnej aplikácii zodpovednosti navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a jeho dôslednosť pri koncipovaní návrhu a osvedčovanie jeho dôvodnosti. Osobitný význam tu má skutočnosť, že väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, a preto ani na odstraňovanie prípadných vád návrhu nemožno aplikovať ust. § 128 ods. 1 CSP, pretože to je priamo vylúčené doslovným znením zákona (odstraňovanie vád návrhu prichádza do úvahy len v prípade, ak je návrh na NO podaný vo veci samej). Návrh na nariadenie NO je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie NO tak vec samu konzumuje, teda stáva sa vecou samou (absentuje bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby), ktoré kritériá spĺňa návrh po skončení konania, či pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný žalobou.
18. V konkrétnostiach posudzovanej veci preskúmaním rozhodujúcich skutočností sa odvolací súd neidentifikuje s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie NO vykazuje také vady, pre ktoré nie je možné ďalej v konaní pokračovať, teda rozhodnúť o takomto návrhu štandardným spôsobom za jeho vecného preskúmania, teda vydaním či už zamietajúceho, prípadne vyhovujúceho rozhodnutia. Z obsahu návrhu je totiž zrejmé, aký subjekt sa vydania neodkladného opatrenia domáha, návrh je podpísaný, sú označené subjekty, proti ktorým návrh smeruje, teda vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti a rovnako je v základe zrejmé, k akému výsledku tento návrh smeruje, v konkrétnostiach k uloženiu povinnosti žalovaným zdržať sa konania smerujúceho k scudzeniu či zaťaženiu nehnuteľnosti, a to v podobe dočasnej úpravy, ako to navrhovateľ v návrhu vymedzuje, vymedzenej dobou do skončenia konania vo veci samej, vedeného pod sp. zn. 26C/3/2008 (do ktorého konania tiež svoj návrh smeroval). Nedostatky samotného petitu návrhu na nariadenie NO nie sú takého charakteru, aby nebolo možné vec prejednať, teda o návrhu vecne rozhodnúť. Nakoniec súd prvej inštancie v bode 2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sám uvádza, že navrhovateľ žiada prostredníctvom návrhu na NO, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami označenými v návrhu na nariadenie NO, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, čo znamená, že minimálne v časti je povinnosť, ktorá má byť uložená žalovaným, dostatočne určito formulovaná spôsobom, aby o tejto bolo možné rozhodnúť. Možno síce prisvedčiť súdu prvej inštancie, že z hľadiska osobitných náležitostí návrhu na NO vykazuje návrh určité vady, pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov s ich následným osvedčením, a nie je tiež jednoznačne zrejmé, na základe akých skutočností sa úpravy pomerov domáha navrhovateľ NO, ktorý doposiaľ nie je stranou sporu (odvolací súd poznamenáva, že obsah spisového materiálu zaznamenáva aj ďalšie podanie subjektu, ktorý je identický s navrhovateľom NO, prostredníctvom ktorých sa domáha zmeny subjektov, o.i. tiež na strane žalobcu), ktoré vady však prejednaniu návrhu nebránia, ale v zmysle vyššie uvedených teoretických východísk pre posudzovanie takéhoto návrhu v zmysle jeho diferenciácie medzi možnosťou jeho odmietnutia či štandardného rozhodovania o ňom (keďže odstraňovanie vád s poukazom na charakter
návrhu, ktorý nie je podaním vo veci samej do úvahy neprichádza), ktoré nebránia jeho vecnému prejednaniu a teda súdom prvej inštancie zvolený postup, výsledkom ktorého bolo odmietnutie návrhu na nariadenie NO, odvolací súd nemôže považovať za správny a mohol indikovať jedine k zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom vzhľadom na osobitosť tohto postupu neprichádzalo do úvahy (tak ako sa toho dožadoval navrhovateľ v rámci odvolacieho návrhu), aby vecne, teda štandardným spôsobom tento návrh prejednal až odvolací súd a o tomto v pozícii súdu prvej inštancie vecne rozhodol, a to s poukazom jednak na to, že uznesenie o odmietnutie návrhu na nariadenie NO, ako aj následné odvolanie proti takémuto rozhodnutiu, či následné rozhodnutie o odvolaní sa ostatným stranám nedoručujú (§ 331 ods. 1 CSP), čo z hľadiska neinformovanosti protistrany o podaní odmietnutého návrhu a o jeho obsahu vytvára na jednej strane, teda na strane navrhovateľa vhodný priestor na efektívnu ochranu jeho práv na základe nového návrhu na nariadenie NO (pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia o odmietnutí návrhu), na strane druhej však tento postup diskvalifikuje v celom rozsahu protistranu z realizácie akýchkoľvek procesných oprávnení vo vzťahu k takémuto postupu, čím by vecné rozhodnutie o podanom návrhu pri predchádzajúcom odmietnutí návrhu súdom prvej inštancie pri nariadení NO odvolacím súdom bol vo vzťahu k právam protistrany absolútne neudržateľný. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné postupovať inak, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že tento bude povinný o návrhu rozhodnúť štandardným spôsobom (po vyhodnotení rozhodujúcich skutočností buď zamietajúcim alebo vyhovujúcim rozhodnutím), v rámci ktorého postupu bude vytvorený priestor aj na realizáciu procesných oprávnení protistrany, v tomto štádiu s upriamením pozornosti navrhovateľa NO na jeho striktnú zodpovednosť za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu na NO z hľadiska rozhodujúcich skutočností a ich osvedčenia, neunesenie ktorej totiž ako sa nesprávne domnieva nemôže ísť na ťarchu či už procesného postupu alebo vecnej správnosti samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie pre prípad zistenia vád osobitných náležitostí návrhu na NO predpísaných zákonom, ale výlučne tak ako v prípade predchádzajúceho návrhu na NO, na ktorý upriamuje pozornosť v odvolaní a o ktorom rozhodovali súdy v rokoch 2008 a 2009 (uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 01.08.2008 č.k. 26C/3/2008-227 v spojení s uznesením KS v Trenčíne zo dňa 02.12.2009 č.k. 4Co/314/2009-272), ale výlučne na ťarchu nedôslednosti navrhovateľa.
19. Z dôvodu zisteného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého bolo odmietnutie návrhu na NO napriek tomu, že neboli pre tento postup splnené zákonné predpoklady, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako napadnuté rozhodnutie za použitia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP), pričom vzhľadom na dôvod zrušujúceho rozhodnutia sa vecnými dôvodmi odvolania navrhovateľa NO nezaoberal.
20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci tak bude návrh na nariadenie NO vecne preskúmať a o tomto štandardne podľa zhodnotenia naplnenia zákonných predpokladov či už zamietajúcim alebo vyhovujúcim rozhodnutím rozhodnúť, pričom v konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou SR, s tým, že rozhodnutie bude povinný odôvodniť v súlade so zásadami danými procesným kódexom. 21. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).