Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-104-2018.pdf
PDF · 101 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/104/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: MLM Real spol. s r. o., IČO 44 093 683, so sídlom Košická 58, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovaným: 1. B. V., narodený X.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, B. - V., 2. E. A., narodený XX.X.XXXX, bytom O. X. XXX, 3. B. B., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/183/2013-239 zo dňa 3.10.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní 1., 2., 3. m a j ú n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaní v 1. až 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pretože jeho právne postavenie v ničom nie je bez takéhoto určenia neisté. V čase podania žaloby žalobca bol zapísaný ako vlastník stavieb na predmetných nehnuteľnostiach, avšak na právnom postavení žalobcu nič nemení, či vlastníkmi nehnuteľností sú bývalí vlastníci, teda predávajúci A. E. a B. B. alebo je vlastníkom týchto nehnuteľností žalovaný 1. B. V.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný bude bezdôvodne poškodzovať jeho vlastníctvo, treba mať za to, že žalobca má iné možnosti ako takýto protiprávny stav odstrániť, resp. zabrániť v tomto konaní. Nie je to však dôvod na to, aby súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože postavenie žalobcu by sa v ničom nezmenilo. Navyše na tunajšom súde bolo vedené konanie sp. zn. 11C/461/2014, ktoré bolo právoplatne ukončené 25.8.2017, a to konanie o určenie vlastníckeho práva k stavbám zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie K. Z. H., a to aj stavieb, ktoré stavby ku dňu podania žaloby boli zapísané vo vlastníctve žalobcu. Na základe tohto vyššie citovaného rozsudku vlastníkom týchto stavieb je Poľnohospodárske družstvo v Jurovej, čím je spochybnená aj aktívna legitimácia žalobcu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4. Súd prvej inštancie priznal úspešným žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca je výlučným vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch. Žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným pozemkom začal sťažovať žalobcovi výkon vlastníckeho práva a brániť žalobcovi vo vstupe do stavieb rôznymi zásahmi. Vzhľadom na vyššie uvedené je naliehavý právny záujem na určení daný spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi sporovými stranami a naplní tak preventívny charakter a cieľ. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou ohrozenia vlastníckeho práva, ktoré samo o sebe zakladá naliehavý právny záujem v prípade určovacej žaloby. V dobe, ktorá predchádzala uzatvoreniu kúpnej zmluvy, boli vlastníkmi predmetných pozemkov žalovaný 2., 3., v tomto období sa žalobca nestretol so žiadnymi prekážkami, ohrozeniami, či útokmi voči svojmu vlastníctvu od vlastníkov predmetných pozemkov. Žalovaný 1. konal v rozpore s dobrými mravmi, predmetné pozemky kúpil za účelom zneužitia svojich práv ako vlastníka s cieľom dosiahnuť neprimeranú náhradu za užívanie predmetných pozemkov. Žalobca má za to, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by viedlo k stabilizovaniu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 1. a tým pádom zabráneniu aj ďalším sporom medzi žalobcom a žalovaným 1.. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1.. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca nie je vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch podľa platného práva a podľa právoplatného rozhodnutia č. k. 11C/461/2014-364. Právo žalobcu nie je ohrozené, len jednoducho neexistuje. Protiprávnym spôsobom nadobudnuté vlastníctvo nemôže požívať právnu ochranu (neoprávnené stavby, neplatné zmluvy). Táto určovacia žaloba nemôže zabrániť ďalším prípadným sporom medzi stranami, nakoľko žalobca nie je stranou a spor prebieha od roku 2005 medzi vlastníkmi pozemkov a zriaďovateľom neoprávnených stavieb, t. j. PD Jurová. Kúpa pozemku je len bežný obchod medzi príbuznými. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 2., 3. ako predávajúcimi a žalovaným 1. ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Dunajská Streda, bol povolený dňa 18.4.2012 pod V-1274/12, v časti prevodu vlastníckeho práva k pozemkom zastavané plochy a nádvoria parc. č. 466/41 vo výmere 170 m2, parc. č. 466/42 vo výmere 109 m2, parc. č. 466/43 vo výmere 1533
m2, parc. č. 466/45 vo výmere 218 m2, parcely registra „C“, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, pre okres Dunajská Streda, obec K. Z. H., katastrálne územie K. Z. H. (ďalej aj „kúpna zmluva“). Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý súdny proces a či súd prvej inštancie právne správne posúdil uplatnený nárok.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi dôvodiac, že žalovaný 1. konal a koná v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na to, že pozemky, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcu, kúpil žalovaný 1. za účelom špekulatívneho zneužitia jeho práv ako vlastníka, pomocou nich poškodzuje žalobcu s cieľom dosiahnutia neprimeranej náhrady za užívanie predmetných pozemkov. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy by sa postavenie žalobcu v ničom nezmenilo. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci, mal za to, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by viedlo k stabilizácii vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 1. a k zabráneniu ďalším sporom medzi nimi.
12. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania, ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.
14. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa pritom zásadne možno domáhať len určenia, či tu právo je alebo nie je, a to len vtedy, keď je daný právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, musí byť naliehavý. Procesná povinnosť, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práva podaná žaloba o určenie je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.
15. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia
žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho inak plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie evidentne vychádzala / vychádza aj rozhodná úprava procesného práva.
16. V súdenom spore niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (v čase podania žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), pretože žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. V danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, keďže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Aby bol naliehavý právny záujem daný, aby rozhodnutie súdu nebolo výsledkom hromadenia zbytočných sporov a aby slúžilo potrebám praktického života, musí vyriešiť predmet sporu medzi stranami, dať mu právny rámec a vyriešiť ich neistotu s konečnou platnosťou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca nemôže mať, pretože podstatou sporu medzi stranami totiž nie je vlastníctvo k tej-ktorej nehnuteľnosti prevedenou spornou kúpnou zmluvou, ale nezrovnalosti, resp. nezhody, ktoré pochádzajú z údajného žalovaným 1. poškodzovania stavieb vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcim sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného 1.. Spôsob, akým uplatnil žalobca na súde svoje právo, o ktorom sa domnieva, že mu prináleží, neumožnil súdu prvej inštancie vecne sa s týmto nárokom zaoberať, pretože iba skutočnosť, že sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, ktoré ani žalobcovi nepatrili, ťažisko sporu strán nevyrieši. Pokiaľ žalovaný 1. sťažuje výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu tak, ako to tvrdí žalobca, nie je možné domôcť sa nápravy určovacou žalobou tak, ako ju podal žalobca, a preto nie je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Pokiaľ aj žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou ohrozenia jeho vlastníckeho práva, je jeho námietka neopodstatnená, nakoľko súd prvej inštancie náležite v odôvodnení preskúmavaného rozsudku (odsek 9.) konštatoval, že žalobca má iné právne prostriedky, ako tento protiprávny stav odstrániť, resp. zabrániť žalovanému 1. v jeho konaní. Žalobca neuplatnil svoj nárok tak, aby bolo možné o ňom vecne rozhodnúť, čo bude možné len vtedy, ak bude zodpovedať právu, ktoré vyplýva zo sporu strán a dotýka podstaty sporu neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva k stavbám žalobcu, nie platnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 1., na ktorých nehnuteľnostiach žalovaného 1. sa majú nachádzať stavby vo vlastníctve žalobcu.
17. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky vznesené v konaní, vo veci bolo vykonané aj potrebné dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Civilným sporovým poriadkom a na tomto základe dospel súd prvej inštancie k správnym právnym záverom. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.
18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
19. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam odvolací súd uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol, postupoval vecne správne a tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1., 2., 3. priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).