Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/213/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. V., nar. XX.XX.XXXX a P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov matky: F.. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, B., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária HASALA, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, a otca: L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - J., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Maloleté deti Q. V., nar. XX.XX.XXXX a P. V., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

II. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi

- každý kalendárny štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.

- každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod.

III. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s oboma maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod.

IV. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti riadne pripraviť a odovzdať otcovi a otec je povinný v uvedenom čase a na v uvedenom mieste maloleté deti riadne odovzdať matke.

V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. V., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 05.12.2018.

VI. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. V., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 60,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 05.12.2018.

VII. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

VIII. V časti o určenie, že otec nemá právo vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej Republiky bez výslovného súhlasu matky súd konanie z a s t a v u j e.

X. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2017 sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv k maloletým deťom Q., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX. Matka navrhla, aby súd zveril obe maloleté detí do jej osobnej starostlivosti, určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 50,- eur mesačne a na maloletého P. sumou 50,- eur mesačne a to vždy vopred na jej účet k 15. dňu v každom kalendárnom mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Otec si deti prevezme pred bytovým domom na adrese H. XX, B. z rúk matky a na rovnakom mieste ich matke vráti po skončení stretnutia. Otec bude povinný oznámiť matke miesto plánovaného pobytu počas stretnutia s deťmi. Obe deti budú počas Vianočných sviatkov, Silvestra, Nového roka, Veľkonočných sviatkov aj počas ich narodenín a mením s matkou. Matka bude oprávnená zobrať deti na dovolenku alebo výlet aj počas dní, keď má súdom určené stretnutie s deťmi otec, najmä počas letných, Vianočných, jarných alebo jesenných prázdnin, v takom prípade bude však matka povinná o tom otca vopred informovať a zabezpečiť mu možnosť náhradného termínu stretnutia s deťmi. Otec nebude oprávnený vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez výslovného súhlasu matky.

2. Matka odôvodnila svoj návrh tým, že s otcom maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Zoznámili sa v rokoch 2011-2012, kedy spolu aj začali žiť v jej domácnosti. Otec maloletých detí bol v tom čase nezamestnaný, nemal vybavený ani občiansky preukaz, na jeho meno boli vedené viaceré exekúcie a mal vyživovaciu povinnosť voči dcére z predchádzajúceho vzťahu vo výške 150,- eur mesačne. V roku 2013 si našiel prácu ako elektrikár v Slovenskom národnom divadle, plat vo výške cca. 400,- eur dával do spoločnej domácnosti. V tom čase platila aj jeho výživné na dcéru, všade ho vozila, platila všetky účty za nájom, energie a výdavky na stravu celej rodiny, výlety, dovolenky, ktoré platila z úspor na jej účte. Výdavky na byt a stravu platila aj vtedy, keď už bola na materskej dovolenke, a to zo svojich úspor. V rokoch 2013-2016 pracoval otec maloletých detí v spoločnosti GA-Drilling, na pozícii technik, bol však prepustený. V januári 2017 mu opäť ona našla prácu, v lete 2017 však opäť dostal výpoveď. Od kedy bola tehotná s ich druhým synom P. ich vzťah sa zhoršil. Keď sa ich mladší syn narodil ich vzájomné rozpory vo vzťahu sa priostrovali, otec komunikoval veľmi emotívne, často vybuchol aj pred deťmi a správal sa agresívne. Situácia sa vyhrotila dňa 16.06.2017, keď po hádke ušla z jej bytu, zavolala políciu a za jej účasti bol následne v ten istý deň otec maloletých detí z ich spoločnej domácnosti vysťahovaný. Vzťah otca k deťom je dobrý, má ich rád, chlapci majú radi jeho. Nemá záujem brániť otcovi v styku. Vzhľadom k tomu, že otec nemá vyriešenú otázku bývania, nepracuje na plný úväzok, nie je možné, aby s ním trávili deti dlhší čas cez deň, nakoľko cez obed chodia ešte spať. Vyživovaciu povinnosť si otec neplní, raz kúpil plienky pre mladšieho syna. Nemá vedomosť o tom, že by bol otec maloletých detí zamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nevie ani kde býva, pokiaľ vie, privyrába si rôznymi brigádami. Ona je na rodičovskej dovolenke, mladší syn dovŕši 3 roky dňa XX.XX.XXXX. Poberá rodičovský príspevok vo výške 260,24 eur mesačne, prídavky na obe deti spolu výške 47,04 eur mesačne, prenajíma byt v jej vlastníctve na ulici F. V. B. za 640,- eur vrátane energií, ktoré sú asi 140,- eur mesačne, má úspory na účte. Po skončení rodičovskej dovolenky zatiaľ nemá zabezpečenú žiadnu prácu. Starší syn navštevuje štátnu škôlku na B. R. V. B., mladší syn je zatiaľ s ňou doma. Jej príjmy predstavujú celkovo cca 950,- eur mesačne. Svoje mesačné výdavky na rodinu matka vyčíslila v sume 1.020,- eur, výdavky na maloletého Q. vyčíslila vo výške 160,- eur mesačne a výdavky na maloletého P. vyčíslila vo výške 130,- eur mesačne. Keďže obe deti spávajú aj cez deň, v rámci úpravy styku je nutné, aby na čas spánku boli doma, a preto nie je možné, aby otec s deťmi trávil celý deň bez prestávky. Tak isto by rada absolvovala s deťmi prípadné dovolenky bez nutného prerušenia vždy v utorok, štvrtok, v párnu sobotu, preto navrhuje, že vždy po dohode s otcom určí v takom prípade náhradný termín jeho styku s deťmi. Spätne výživné na maloleté deti nežiada.

2. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku ( "ďalej ako súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorému bol návrh doručený v súlade s §116 ods. 2 CSP. Dňa 25.05.2018 otec maloletých detí telefonicky súdu oznámil, že si návrh osobne prevezme na súde, pričom v dohodnutom čase sa na súd nedostavil. Dňa 07.06.2018 bol súdom telefonicky kontaktovaný, aby uviedol adresu na ktorú mu majú byť doručované písomnosti súdu. Otec súdu oznámil, že si písomnosti prevezme na adrese matky maloletých detí. Zásielka súdu sa vrátila z uvedenej adresy ako neprevzatá v odbernej lehote, doručovanie nebolo úspešné ani prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II. O termíne pojednávania bol otec dňa 19.10.2018 upovedomený telefonicky, kedy súd oznámil, že zásielku si prevezme dňa 22.10.2018 v informačnom centre súdu, čo neurobil. Predvolanie na pojednávanie a procesné poučenie bolo otcovi maloletých detí doručené v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 111 ods. 3 CSP.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodnými listami maloletých detí, prehľadom výdavkov matky, potvrdeniami o príjme matky a o nákladoch na maloleté deti ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu. Žiadala, aby súd zveril obe deti do jej starostlivosti, na rozdiel od návrhu v súčasnosti žiada upraviť styk otca s maloletým deťmi na každý týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 16.00 hod. do 19.00 hod. Matka navrhla, že úprava styku v bežnom roku by platila aj pre všetky prázdniny okrem letných prázdnin. Cez letné prázdniny by bol otec s deťmi každú párnu sobotu a párnu nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. V časti o určenie povinnosti, že otec nemôže vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez jej výslovného súhlasu, zobrala svoj návrh späť. Je toho názoru, že úprava styku je potrebná, keďže otec prichádza do jej domácnosti neočakávane. Deti si chce zobrať hocikedy ráno, večer aj keď ona už má program. Od augusta 2018 sa nevedia spolu dohodnúť. Je potrebné, aby bolo súdom presne určené stretávanie otca s deťmi, aby si aj ona mohla zariadiť svoj program. Obe deti sú ešte malé, pravidelne cez obed spávajú, preto navrhla upraviť styk až v poobedných hodinách. Odkedy otec nežije v spoločnej domácnosti s nimi, deti u neho ani neprespali. V podstate ani nemajú kde prespať, pretože otec nemá vlastné bývanie. Má vedomosť o tom, že obýva záhradnú chatku jej otca v I. B.. Jej otec nesúhlasí s tým, aby tam otec detí býval, ale počká a až po sviatkoch chce vymeniť zámok. Nevie prečo otec detí neprišiel na pojednávanie. O pojednávaní vedel, keďže ešte deň predtým jej o 11stej večer telefonoval. Otec detí oficiálne nie je zamestnaný, vie že si brigádne privyrobí. Povedal, že sa nezamestná, aby ho policajti nenašli. Je elektrikár, nič mu nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal. Z predchádzajúceho vzťahu má ešte jednu dcéru, na ktorú platí výživné vo výške 150,- eur. V priebehu konania matka navrhla, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 50,- eur na každé dieťa, počnúc augustom 2018. Od tejto doby otec neprispieva na výživu detí. Ona je na rodičovskej dovolenke s mladším synom, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na obe deti celkovo vo výške 260,- eur, má príjem z prenájmu bytu vo výške 640,- eur. Čistý príjem z prenájmu je asi vo výške 400,- eur. Je výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom žije s deťmi, bytu na F., ktorý je v prenájme a chalupy na Počúvadle. Je vlastníčkou motorového vozidla zn. VW Tiguan, r.v. 2011. V prípade staršieho syna Q. platí v škôlke mesačný poplatok 20,- eur, za stravu 30,- eur, 50,- eur ZRPŠ na jeden polrok, 120,- eur plávanie na 1/4 roka. Navštevuje s ním logopéda, za jedno sedenie platí 10,- eur. Ostatné náklady na stravu a oblečenie sú primerané jeho veku. V prípade mladšieho P. sú náklady o čosi nižšie, lebo ešte nechodí do škôlky, chodí na 2 krúžky: na plávanie 120,- eur za jeden 1/4 rok, na cvičenie, kde platí 70,- eur za jeden pol rok. Deti sú zdravé, nie sú v sledovaní žiadneho odborného lekára. Uviedla, že v čase, keď s otcom detí spolu žili, viac krát menil zamestnania. Bol zamestnaný napr. v Q. ako osvetľovač, v roku 2017 pracoval v hoteli Bratislava ako údržbár, vyhodili ho kvôli dochádzke. Pracoval tiež v slovenskom hydrometeorologickom ústave ako údržbár, odtiaľ ho tiež vyhodili. V uvedenom čase si nechával posielať výplatu na jej účet, keďže účet si nemohol zriadiť kvôli viacerým exekúciám. V súčasnosti jej už na účet nechodí žiadna jeho výplata.

6. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom uviedol, že súhlasí s návrhom matky, pokiaľ ide o otázku zverenia detí do starostlivosti matky, vzhľadom na postoj otca navrhuje upraviť styk, tak ako uviedla matka. Výživné, ktoré matka požaduje sa javí byť nízke, kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na Q. vo výške 80,- eur a na P. vo výške 60,- eur.

7. Z matkou doložených bankových výpisov, listov vlastníctva a ostatných dokladov vyplýva, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na obe deti celkovo vo výške cca 260,- eur, má príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 640,- eur mesačne brutto, je vlastníčkou bytu na H. XX, B. , bytu na F. XX, B., záhrady a hospodárskej budovy v okrese B. Š., A..Ú.. X.. Je vlastníčkou motorového vozidla V. K..

8. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol otec maloletých detí zamestnaný v spoločnosti Q. &. F., Q..J..H.., kde jeho vymeriavací základ za obdobie od 01/2017-06/2017 bol v priemere vo výške 841,66 eur mesačne, v spoločnosti B.-B., Q..J..H.. bol jeho vymeriavací základ v 01/2018 vo výške 481,24 eur, v 02/2018 vo výške 590,- eur, v 03/2018 vo výške 221,07 eur, v spoločnosti Slovenský hydrometeorologický ústav bol jeho vymeriavací základ v 04/2018 vo výške 550,28 eur, v 05/2018 vo výške 776,48 eur, v 06/2018 vo výške 379,78 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovni otec nie je poberateľom dávky z poistenia v nezamestnanosti ani dávky z úrazového poistenia.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ako "CMP") súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

23. Podľa § 29 ods. 1 navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

24. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na potrebu upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom vo veku cca 4 a ? roka a 2 a ? roka, ktoré pochádzajú z mimomanželského vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletých detí spolu nežijú, dospel súd k záveru, že návrh matky je opodstatnený. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov budú deti zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Vzhľadom na to, že matka od počiatku fakticky zabezpečuje starostlivosť o obe maloleté deti a otec žiadnym spôsobom neprejavil záujem o zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti, súd rozhodol o zverení oboch detí do starostlivosti matky. Súčasne rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Pri rozhodnutí o otázke úpravy styku otca s deťmi súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu matky a upravil styk otca na každý kalendárny štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., s osobitnou úpravou počas letných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s oboma maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod.. Otec nevyvinul žiadnu aktivitu smerom k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k svojim dvom maloletým deťom, napriek opakovaným dopytom zo strany súdu. Otec bol opakovane zo strany súdu telefonicky kontaktovaný, kedy uviedol, že si návrh príde prevziať na súd, čo neurobil. Súdu uviedol adresu na ktorú je mu možné doručovať písomnosti, zásielku ktorá mu bola doručovaná si neprevzal v odbernej lehote. O prebiehajúcom konaní mal otec vedomosť rovnako vedel aj o termíne pojednávania, pričom sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.

25. V časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, súd v súlade s § 40 prekročil návrh matky, majúc za to že výživné navrhnuté matkou nezodpovedá nákladom na maloleté deti, ktoré matka vynakladá a nezodpovedá ani možnostiam a schopnostiam otca maloletých detí. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na mal. Q. výživným vo výške 80,- eur mesačne, počnúc dňom 05.12.2018 a na mal. P. výživným vo výške 60,- eur mesačne, počnúc dňom 05.12.2018. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne oboch detí a ich práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby detí a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o deti osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako. Aj keď súd nemal preukázaný aktuálny príjem otca, z lustrácie zo Sociálnej poisťovne je zrejmé, že otec aj keď v krátkom časovo období menil zamestnania, je schopný si zabezpečiť dostatočný príjem, aby dokázal uhradiť výživné na svojich maloletých synov vo výške 60,- eur a 80,- eur. Otec by k plneniu svojich rodičovských povinností nemal pristupovať ľahkovážne a prenechávať bremeno všetkých úhrad výlučne na matku, ktorá zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o obe deti. Otec je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje okrem iného aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor a je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby 4 a ? a 2 ? ročných detí, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 60 a 80,- eur. Hoci matka požadovala priznanie výživného od augusta 2018, v tejto časti súd návrh matky zamietol, nakoľko táto žiadala v návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 15.12.2017 určiť výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku a až dňa 05.12.2018 žiadala priznať výživné spätne od augusta 2018, pričom nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa prečo si až dňa 05.12.2018 uplatnila výživné od augusta 2018. V súlade s vyššie uvedeným priznal súd výživné najskorším dňom, kedy bolo zo strany matky uplatnené na súde t.j. dňom 05.12.2018.

26. Nakoľko matka v priebehu konania návrh v časti o určenie, že otec nemá právo vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej Republiky bez výslovného súhlasu matky, zobrala späť, súd v súlade s ust. § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.