Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-38-2010.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/38/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Dlhé Lúky 1, Hrnčiarovce nad Parnou 1, proti žalovanej: F.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, B. - Q. F., H. Q., zast.: F.. B.Á. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, B. - Q. F., občan SR, o určenie vlastníckeho práva a vzájomnom návrhu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu žalobcu zastavuje.
II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
III. Súd vzájomný návrh žalovanej zamieta.
IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 31.03.2010 domáhal voči žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom novovytvorených parciel registra C-KN parc. č. XXXXX/XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 1257 m2, parc. č. XXXXX/XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a parc. č. XXXXX/XXX -zast. plochy a nádvoria o výmere 59 m2, ktoré sú určené GP č. 31/2009 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom, ktoré boli vyvlastnené za náhradu na základe rozhodnutia č. OV a PÚ-326-2711/73-Dr. Boš. zo dňa 20.02.1974 v prospech Čsl. štátu. Žalovanej sa nepriznáva žiadne finančné vyrovnanie z titulu určenia vlastníckeho práva žalobcu k sporným častiam pozemku.
2/ Tun. súd rozsudkom č.k. 14 C 38/2010-214 zo dňa 01.07.2014 rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol a určil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou novovytvorených parciel registra C-KM : parc. č. XXXXX/ XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 1257 m2, parc. č. XXXXX/XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XXXXX/XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 59, ktoré boli vytvorené GP č. 31/2009 zo dňa 12.10.2009 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXXX/XXX- XXX vyhotoviteľom SIGEO spol. s.r.o., ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania.
3/ Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 8 Co /698/2014-315 zo dňa 30.05.2015 predmetný rozsudok tun. súdu zrušil s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o tom, či bude pokračovať v konaní o žalobe žalobcu so späťvzatím ktorého žalovaná vyslovila nesúhlas postupom podľa 146 ods. 1 CSP a v prípade právoplatnosti rozhodnutia o nezastavení konania v ďalšom konaní vo veci samej zohľadní všetky okolnosti vydania rozhodnutia o vyvlastnení, opätovne meritórne posúdi opodstatnenosť žaloby a vzájomnej žaloby a zrozumiteľným spôsobom ju odôvodní.
4/ Predmetom sporu je určenie duplicitného vlastníctva.
5/ Súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca po začatí konania, písomným podaním zo dňa 10.03.2014, doručeným súdu dňa 13.03.2014 zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že pôvodne sa domnieval, že je výlučným vlastníkom sporných parciel, avšak na základe kontroly NKÚ SR bolo týmto kontrolným orgánom zistené, že nebol dodržaný zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, keď bol na liste vlastníctva, ako vlastník uvedený žalovaný, ktorý ako správca štátu nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. V dôsledku toho bola v katastri nehnuteľností vykonaná oprava na LV č. 3166 a vlastníkom sporných nehnuteľností sa stala Slovenská republika. V dôsledku toho, žalobca nie je nositeľom aktívnej legitimácie v danom súdnom spore v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z. z.
6/ Žalovaná podaním zo dňa 26.03.2014 (čl. 147 ) so späťvzatím žaloby nesúhlasila s uvedením, že zastavením konania by sa neodstránila duplicita vlastníctva a aj tým, že vznáša vzájomný návrh ( čl. 148), na ktorom trvá.
7/ Súd konštatuje, že o tomto procesnom návrhu žalobcu nebolo doposiaľ rozhodnuté.
Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8/ Súd na základe uvedeného a na základe citovaných zákonných ustanovení v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil, nakoľko nemal nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v zmysle § 146 ods. 1 CSP za vážny, a to jednak z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo veci, podobne tiež nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že zastavením konania by sa neodstránila duplicita vlastníctva, nakoľko ona sama sa vzájomným domáha odstránenia duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností.
9/ Preto nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nie je vážny a konanie o návrhu žalobcu zastavil.
10/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanej žalobe má súd za to, že žaloba nebola žalobcom podaná dôvodne. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanej. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
II.
1/ Žalovaná sa po začatí konania vzájomným návrhom voči žalobcovi zároveň domáhala určenia, že ona je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti novovytvoreného pozemku registra „ C“ parc. č. XXXXX/ XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 1257 m2, parc. č. XXXXX/XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XXXXX/XXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 59 m2, k. ú Rača, ktoré boli vytvorené GP č. 31/2009 zo dňa 12.10.2009 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXXX/XXX-XXX Ing. Bednárom dňa 12.10.2009 a úradne overeného dňa 21.10.2009 Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, ktorý bude tvoriť prílohu tohto rozsudku, žalobcovi sa nepriznáva žiadne finančné vyrovnanie z titulu určenia vlastníckeho práva žalovanej k sporným častiam pozemku, ako i náhrady trov konania.
2/ Podľa § 147 ods.1 a 2 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 3/ Napriek námietke žalobcu, že on nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, ako sa vyjadril písomne už dňa 10.03.2014, podobne aktuálne potvrdil aj na pojednávaní konanom dňa 05.12.2018, že ani doposiaľ nie je zapísaný na liste vlastníctva č. 3166, k. ú Rača, že k zmene právneho stavu nedošlo, že výlučným vlastníkom sporného pozemku je Slovenská republika, on je iba jeho správcom, žalovaná trvala na tom, že v spore žaluje v záhlaví rozsudku uvedený Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, t.j. správcu a voči nemu sa domáha určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. 4/ Z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/ XX -zast. plochy a nádvoria o výmere 25777 m2 je Slovenská republika s Poznámkou: hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva s časťou pozemku registra E-KN p.č. 4550, vedenom na LV č. XXXX k. ú. Rača na základe Osvedčenia o dedičstve D 164/03 Dnot 87/04. 5/ Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
6/ Ustanovenia § 60 a 135 CSP upravujú, kto je stranou sporu. Pri stranách sporu treba rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Vecnú legitimáciu vymedzuje právo hmotné a kto je stranou sporu, vymedzuje právo procesné.
7/ Predmetom sporu určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP.
8/ Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky :
po 1): Strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a po 2): Žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
9/ Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že kto je stranou sporu, vymedzuje procesné právo. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. To, či žalobca a žalovaný sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej povinnosti, sa ukáže až v samotnom konaní. Ak nebol účastník aktívne alebo pasívne legitimovaný (výlučne legitimovaný), žaloba sa zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.
10/ Podľa § 2 ods. 1 a 2, veta prvá zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov :
(1) Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. (2) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom.
11/ V danom prípade súd nemal v čase rozhodovania za preukázanú vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Súd poukazuje na to, že žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností už z jeho písomného podania z r. 2014, ku ktorému sa vyjadrovala, podobne tak z pojednávania konaného dňa 05.12.2018, na ktorom bola oboznámená s aktuálnym stavom na liste vlastníctva, pričom opäť sa sama vyjadrila, že žaluje práve správcu sporných nehnuteľností.
12/ Nakoľko nebola vo veci splnená už prvá z procesných podmienok, t.j. že žalobca ako strana sporu nie je pasívne vecne legitimovaným v spore o vzájomnom návrhu žalovanej, súd žalobu o jej návrhu zamietol. Nakoľko ak niekto v spore nie je aktívne alebo pasívne legitimovaný, nie je možné voči nemu rozhodnúť v spore inak než tak, že sa žaloba zamietne.
13/ Z uvedeného dôvodu, potom súd vzájomný návrh žalovanej meritórne prejednať nemohol, jej ďalšie návrhy na dokazovanie, na preukázanie jej vlastníctva boli nadbytočné, súd ich zamietol, nakoľko neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci samej.
14/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.