Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave na Štefanovičovej č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou so sídlom AK na Záhradníckej ul. č. 37 v Bratislave proti žalovanému U. I. narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu na P. ul. č. XXXX/XX v F., o zaplatenie sumy 290,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 22.7.2016 na Okresnom súde Skalica žalobu, ktorou žiadala súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 290,12-eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 22.7.2016 do zaplatenia a trovy konania. 2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tými skutočnosťami, že dňa 25.8.2011 uzavrela so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní poistenia, v ktorej sa žalovaný zaviazal ako sprostredkovateľ vykonávať pre žalobkyňu sprostredkovateľskú činnosť v poistení. Žalovanému podľa zmluvy patrila od žalobkyne splátka provízie najmä po splnení podmienky, že poistné za príslušné poistné obdobie bude uhradené v plnej výške. Presné podmienky pre províziu sprostredkovateľovi sú v čl. III zmluvy, určujú výšku, splatnosť a súvisiace náležitosti upravuje smernica o odmeňovaní, ktorá je právním východiskom spolu so zmluvou při určovaní výšky a podmienok provízie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v súlade s čl. III Prílohy k zmluve sú bližšie špecifikované podmienky vyplatenia prvej provízie a následného spôsobu výpočtu. Žalobkyňa vykonala kontrolu údajov z prevádzkového systému KoopSQL a zjistila, že poistné zmluvy uzatvorené cez žalovaného s tretími osobami zanikli v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov SR, a to najmä z dôvodu, že splátky pojistného neboli uhradené podľa predpisu pojistného. Žalovaný neuhradil stornoprovízie a žalobkyni vznikol nárok podľa čl. III Prílohy k zmluve na uplatnenie stornoprovízií voči žalovanému v žalovanej výške. Na vrátenie provízií vyzvala žalobkyňa žalovaného výzvou zo 16.10.2015. Za dôkazy značila žalobkyňa Zmluvu o sprostredkovaní poistenia a Prílohu k nej, Smernicu o odmeňovaní, Výzvu na vrátenie provízií a Výpis provízií získateľa. 3. Súd vyzval splnomocnenkyňu žalobkyne (advokátku) dňa 3.5.2017 v lehote 15 dní od doručenia výzvy na predloženie dôkazov k tvrdeniu, že žalovaný uzatvoril poistné zmluvy s poistníkmi uvedenými v súdu predloženom dokumente PRV001 z 13.10.2015, t.j. s osobami : P. O., F. X (č. zmluvy 6568406393), P. M., F. 1 (č. zmluvy 6570114111), Z. T., F. 1 (č. zmluvy 6570663217), Z. T., F. X (č. zmluvy 6573645292) a T. L., P. X. (č. zmluvy 6573860195) a k dôkazu, že nedošlo k úhrade poistného týmito osobami, čo malo viesť k nároku žalobkyne na vrátenie provízií od žalovaného. 4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 30.11.2018, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

6. Súd sa oboznámil s dôkazmi predloženými žalobkyňou, s ostatným spisovým materiálnom a zistil tento skutkový stav veci: 7. Žalovaný dňa 25.8.2011 podpísal v F. zmluvu o sprostredkovaní poistenia (č VFA .......), v ktorej je za poisťovňu uvedená žalobkyňa. Zmluvu podpísala aj žalobkyňa, dátum, kedy dala za ňu oprávnená osoba podpis na zmluvu v zmluve uvedený nie je. Záväzkom žalovaného bolo v mene poisťovne a na jej účet vykonávať činnosť v oblasti sprostredkovania poistenia, špecifikovanú v zmluve., resp. v jej prílohe. Podľa čl. III zmluvy (Odplata za výkon činnosti ) sprostredkovateľovi patrí za výkon činnosti provízia, ktorej presné podmienky, výška, splatnosť a súvisiace náležitosti sú bližšie upravené v Smernici o odmeňovaní obchodnej služby spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá tvorí spolu s ustanovením zmluvy právne východisko pri určovaní výšky a podmienok provízie za výkon činnosti sprostredkovateľa. Obe zmluvné strany súhlasia s takýmto spôsobom určenia výšky a podmienok provízie. 8. Smernica žalobkyne sa týka odmeňovaní za dojednanie poistenia, predložená bola súdu v úplnom znení účinnom od 1.5.2003. Obsahuje v časti „Provízia za dojednanie „ zloženie provízie z častí 1a - získateľskej (prvej provízie), 1b provízie za riadenie (superprovízie,), 1c cieľovej provízie, z ktorých u každej sú uvedené podmienky, zaraďovanie do kariérnych stupňov s rôznymi kritériami , províziu za údržbu s rôznymi podmienkami, má časť odúčtovanie provízie, obsahuje 4. prílohy v členení na produkty, uvádza sa v nej niekoľkokrát poistenie osôb, poistenie majetku, poistenie majetku a zodpovednosti za škody. V jednotlivých prílohách je uvedené množstvo produktov a doba platenia, u ktorých je uvedená provízia v percentách. Produkty uvedené tabuľkách príloh sú označené zložením skratiek z písmen a čísel. 9. Výpis provízií získateľa - žalovaného obsahuje provízie a dátum 29.2.2016, uvedených je menovite 5 klientov. V časti provízia je suma mínus 290,12-eur, ktorá je súčtom súm v mínusových hodnotách 2,25, u sumy je meno klienta a dátum vyplatenia provízie 25.3.2013, 3,80, s dátumom 27.6.2013, v ďalšom riadku je meno klienta a mínus 264,15-eur bez údaja o vyplatení, dátum 27.8.2012, suma -5,00, vyplatená provízia 22.7.2013 a provízia mínus 14,92 s dátumom 31.1.2013. 10. Písomná Výzva na vrátenie stornoprovízií je vyhotovená žalobkyňou dňa 16.10.2015. Žalobkyňa vyzýva žalovaného odkazujúc na sprostredkovateľskú zmluvu , aby jej uhradil pohľadávku 290,12-eur na vo výzve uvedené číslo účtu v banke a v lehote 30 dní. 11. Podľa 488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 12. Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 13. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil tie listinné dôkazy, ktoré súd uviedol v rozsudku. 14. Podľa ust. § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

16. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).

18. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.

19. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

21. Žalobkyňa v žalobe tvrdila uzavretie zmluvy o sprostredkovaní poistenia, na základe ktorej mala žalobkyni vzniknúť pohľadávka, ktorú skutočnosť o existencii platnej zmluvy mal súd preukázanú zmluvou o sprostredkovaní poistenia. 22. Ďalej žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej pohľadávka vznikla tým, že zmluvy sprostredkované žalovaným zanikli podľa právneho poriadku SR, najmä pre neplatenie splátok poistného bez uvedenia konkrétnych skutočností, a to kedy zmluvy vznikli a zanikli, ktorých konkrétnych klientov sa týkali, v akých lehotách splatnosti a ktorých konkrétnych klientov sa neplatenie splátok týkalo, neuviedla ani ďalšiu rozhodnú skutočnosť, ktorým dňom resp. dňami jej nárok vznikol, kedy bola peňažná pohľadávka voči žalovanému splatná. Žalobkyňa neuviedla v žalobe, ktoré boli konkrétne podmienky pre žalovaného pre vyplatenie prvej a následnej provízie a ani spôsob ich výpočtu, hoci si musela byť vedomá, aký rozsiahly dokument a s rôznymi podmienkami patrí k zmluve. Napriek výzve súdu žalobkyňa nepredložila ani dôkazy k tvrdeniu, že nedošlo k úhrade poistného jej klientov. Žalobkyňa v žalobe namiesto skutkových tvrdení rozhodných pre posúdenie jej nároku iba odkazovala na dôkazy.

23. Súd pri rozhodnutí o veci strán vychádzal z nesporných skutkových tvrdení o uzavretí predmetnej zmluvy, ktorý súd po právnej stránke kvalifikoval ako nárok zo zmluvy. Súd má ale za to, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď v žalobe neuviedla opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa uplatnenej peňažnej pohľadávky. Súd zo skutkových tvrdení žalobkyne nemal preukázané, v akej výške skutočne žalovanému vznikol záväzok, ani na základe akých ustanovení Smernice ho žalobkyňa uplatňuje, ani či žalobca žaluje splatnú pohľadávku. Pre chýbajúce tvrdenie žalobkyne k tomu, kedy sa žalovaný dostal s platením do omeškania by nebolo možné posúdiť ani to, či žalobkyňa po práve žaluje príslušenstvo pohľadávky (úrok z omeškania.

24. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej odôvodňovali zamietnutie celej žaloby.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že mu súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .