Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Cb-2-2022.pdf
PDF · 106.05 KB
Case nature
Subarea
6Cb/2/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľa STAVIT Ing. František Víťazka, spol s r.o., so sídlom Krížna 795/12, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 444 801, právne zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti dlžníkovi ENERGYCO, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Dlžníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva k pohľadávke dlžníka voči obchodnej spoločnosti Zvolenská teplárenská, a.s., IČO: 36 052 248, so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen majúce základ v zmluve týkajúcej sa diela „Obstaranie rekonštrukčných prác DH elektrárne, dodávka a inštalácia kotlov na biomasu a plyn pre projekt vykurovania okresu Zvolen“ zverejnenej 06.02.2020 z titulu vyplatenia zádržného, a to na uspokojenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi uplatnenej v súdnom konaní vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.04.2020, so zmluvne uvedenou cenou diela 3.685.522,81 Eur bez DPH prikročil navrhovateľ k zhotoveniu diela pre dlžníka. K zmluve boli uzavreté dodatky č. 1 zo dňa 03.06.2020 a dodatok č. 2 z 11.12.2020 (ďalej len „Zmluva o dielo“) uzatvorenej medzi veriteľom - spoločnosťou navrhovateľa ako zhotoviteľom a dlžníkom ako objednávateľom vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého sa veriteľ ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre dlžníka ako objednávateľa dielo - Ekologizácia Zvolenskej teplárenskej, modernizácia teplárne po roku 2018 v rozsahu ako je uvedené v čl. II predmetnej zmluvy, ako aj objednávok O-20020233 na realizačnú projektovú dokumentáciu a hydrogeologický prieskum, O-20030391 búracie práce, O-20040628 elektroinštalačný materiál preložky káblov a č. O-20050689 montáž preložky káblov. Celková suma neuhradená dlžníkom činí 2.031.620,14 Eur s príslušenstvom. Predmet zmluvy, tak ako je uvedený vyššie, bol výsledkom verejného obstarávania, kde verejný obstarávateľ - objednávateľ Zvolenská teplárenská, a.s. si u spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. objednala vykonanie uvedeného diela, pričom táto spoločnosť si zhotovenie časti uvedeného diela objednala u navrhovateľa, ktorý je teda v podstate subdodávateľom uvedeného investora. Podľa informácií z verejných zdrojov, vo verejnom obstarávaní ide o dielo „Obstaranie rekonštrukčných prác DH elektrárne, dodávka a inštalácia kotlov na biomasu a plyn pre projekt vykurovania okresu Zvolen“ podľa zmluvy uzatvorenej 06.02.2020 medzi uvedenými subjektmi Zvolenská teplárenská a.s. a žalovaný ENERGYCO, s.r.o.. Nakoľko medzičasom došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi objednávateľom Zvolenská teplárenská, a.s. v postavení záložného dlžníka i záložcu, a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky v postavení záložného veriteľa, kde sa konštatuje: Bod 41, 4.1.2 a 4.1.2.1 „Záložca vyhlasuje a záložného veriteľa ubezpečuje, že ku dňu podpísania tejto zmluvy je podnikateľom a v súvislosti s jeho činnosťou je alebo bude účastníkom zmluvy na dodávku
tovaru alebo služieb „Obstaranie rekonštrukčných prác DH elektrárne, dodávka a inštalácia kotlov na biomasu a plyn pre projekt vykurovania okresu Zvolen“ uzatvorenej dňa 06.02.2020 so spoločnosťou ENERGYCO, s.r.o. a má z nej za dojednaných podmienok právo na prevzatie a nadobudnutie hnuteľnej veci alebo viacerých hnuteľných vecí alebo súboru vecí, ktorou je alebo sú súbor strojov, prístrojov a zariadení alebo nehmotného investičného majetku za účelom nahradenia kombinovaného kotla K01 a K02, dvoma štiepkovanými parnými kotlami s výkonom 2x 20MW a troma 12,5 MW plynovými kotlami podľa určenia v zmluve uvedenej vyššie (ďalej len „predmet kúpy“) za cenu 26.008.600 EUR.“ Bod 4.1 a 4.1.2. ...neexistuje a ani nebude existovať žiadna iná skutočnosť, ktorá by bránila nadobudnutiu vlastníctva predmetu kúpy do výlučného vlastníctva záložcu jeho zaplatením a prevzatím. uvedené svedčí o tom, že dielo navrhovateľa je už investorovi odovzdané a tento investor má voči dlžníkovi peňažný záväzok na plnenie, z ktorého je možné zabezpečiť pohľadávku navrhovateľa tak, aby navrhovateľ nebol ukrátený, ale skutočne uspokojený práve z tejto pohľadávky, ktorá sa napokon týka práve predmetného diela. Hoci si navrhovateľ splnil svoje povinnosti voči dlžníkovi, dlžník dielo odovzdal Zvolenskej teplárenskej a.s., avšak uhradil svoj dlh voči navrhovateľovi len čiastočne a napokon zostal nečinný. Nakoľko predmet plnenia navrhovateľa tvorí čiastočne predmet záložného práva, hrozí vznik škody i uvedenie do omylu u investora. Avšak, spoločnosť Zvolenská teplárenská a.s. má dielo financované zmluvou o úvere č. 000106/CORP/2021 práve v peňažnom ústave UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky. Preto je možné s ohľadom na zverejnenie zmlúv v nich pátrať a zistiť to, že: Dielo, ktoré zhotovoval dlžník je podľa zmlúv uverejnených v centrálnom registri zmlúv (CRZ) v hodnote viac než 22 miliónov EUR, pričom zádržné je vo výške 10% z ceny (bod 14.3). Uvedené vytvára dôvodný predpoklad, že dlžník zádržné vyplatené ešte nemá, avšak táto suma presahujúca 2,2 mil. EUR mu môže byť vyplatená. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bude znamenať, že táto suma ostane blokovaná v prospech navrhovateľa a jeho pohľadávka bude môcť byť v celosti uspokojená, keďže dielo riadne vykonal a je už predmetom nielen užívania ale aj záložného práva investora, ktorý zaň dlžníkovi aj zaplatil. Navrhovateľova pohľadávka je teda plne dôvodná. Vzhľadom k tomu, že dlžník do dnešného dňa nezaplatil splatnú pohľadávku na základe vyššie uvedených právnych vzťahov, dostal sa ako dlžník voči veriteľovi - navrhovateľovi do omeškania, nakoľko porušil dohodnuté povinnosti týkajúce sa platobných podmienok. Rovnako neplnil na výzvy, a preto s ohľadom na značnú výšku pohľadávky je nevyhnutné pristúpiť k súdnemu uplatneniu pohľadávok a ich zabezpečenia. Vzhľadom k tomu, že dlžník je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, navrhovateľovi tiež prislúchajú v súlade s ustanovením § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka úroky z omeškania z nezaplatenej sumy, a to až do doby uhradenia celého záväzku. Zabezpečovaciemu opatreniu zodpovedá nemecký „Arrest“, ktorý možno nariadiť v konaniach, v ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom „Arrest“ nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 377 CSP), v priebehu konania, ako aj po skončení konania (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ žiada súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúce v zriadení záložného práva na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka je dôvodná obava navrhovateľa (veriteľa), že v prípade vyplatenia zádržného bude závažným spôsobom ohrozená exekúcia za účelom uspokojenia nároku navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.031.620,14 EUR s príslušenstvom, a tým úplne zmarená možnosť uspokojenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa. Na základe vyššie uvedeného je teda nepochybne potrebné, aby súd s poukazom na ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (veriteľa), nakoľko v opačnom prípade, ak by súd nezriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach a došlo by na základe zverejnenej ponuky na predaj predmetnej nehnuteľnosti k prevodu týchto nehnuteľností na tretiu osobu, bola by ohrozená exekúcia, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa a v konečnom dôsledku tak k zhoršeniu pozície navrhovateľa ako veriteľa. S poukazom na uvedené je navrhovateľ presvedčený, že v danom prípade boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúcej v obave, že v dôsledku predaja predmetných nehnuteľností bude ohrozená exekúcia, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa. Preto len ochrana poskytnutá včas môže byť i v tomto prípade účinná. Napokon, na dlžníka bolo v obchodnom vestníku pod 1/2022 v časti K000006 zverejnené oznámenie, že na základu návrhu veriteľa Norisson s.r.o., Beniakova 15, 048 18 Košice, IČO 45 879 613 na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu pod sp.zn. 32K/38/2021. Uvedené len potvrdzuje, že dlžník neplní svoje povinnosti voči veriteľom a zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade zabezpečí len ten účel, že pohľadávky navrhovateľa bude možné reálne uspokojiť, a to zo zádržného, ktoré Zvolenská teplárenská a.s. ešte nevyplatila žalovanému. Uvedeným spôsobom sa predíde uplatňovaniu iných nárokov navrhovateľom, znefunkčneniu diela ako i tomu, žeby dlžník s týmito finančnými prostriedkami naložil tak, žeby ich navrhovateľovi nevyplatil. Súčasne je navrhovateľovi známe, že Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 4Cb/1/2020 - 274 z 19.10.2021 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/119/2021 z 10.12.2021 rozhodol o vydaní zabezpečovacieho opatrenia, pretože u dlžníka správanie a ekonomický stav dlžníka ohrozuje budúce uspokojenie pohľadávky žalobcu, pretože tento nielen svoj majetok zabezpečil proti likvidite, ale ani jeho súčasné majetkové pomery neumožňujú dôvodne predpokladať riadne uspokojenie pohľadávok. Naviac, u navrhovateľa dlžník neplnil ani napriek tomu, že sám dostal za dielo od Zvolenskej teplárenskej zaplatené, ale ekonomicky navrhovateľa ruinuje.
2. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
3. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 6. Podľa § 328 ods. 1 veta prvá CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 352 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Navrhovateľ k návrhu predložil Zmluvu o dielo medzi dlžníkom ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom zo dňa 07.04.2020, dodatok č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 07.02.2020 zo dňa 11.122020, objednávky, Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam a k pohľadávkam číslo zmluvy 000106B/CORP/2021 uzavretú medzi záložcom Zvolenská teplárenská, a.s., IČO: 36 052 248, so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen a záložným veriteľom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky zo dňa 29.03.2021, dohoda s prílohami uzavretá medzi spoločnosťou Zvolenská teplárenská, a.s., IČO: 36 052 248, so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen a dlžníkom v anglickom jazyku, výpisom z Obchodného vestníka 1/2022 zo dňa 03.01.2022 ohľadom návrhu na vyhlásenie konkurzu proti dlžníkovi, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3Cob/119/2021 zo dňa 10.12.2021 a knihu pohľadávok navrhovateľa ku dňu 25.11.2021. 9. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípadoch, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10. Novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, konania, ale aj po jeho skončení, teda po
právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP).Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. ( Uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 16CoZm/56/2015 zo dňa 08.02.2017) 11. Pre rozhodnutie súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v podobe najmä zriadenia záložného práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie dlžníka, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Pri rozhodovaní hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predmetných opatrení a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
12. Predloženými listinnými dôkazmi navrhovateľ osvedčuje existenciu pohľadávky voči dlžníkovi. Existencia pohľadávky navrhovateľa je podporená listinnými dokladmi - Zmluvou o dielo medzi dlžníkom ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom zo dňa 07.04.2020, Dodatkom č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 07.02.2020 zo dňa 11.12.2020 a samotnými objednávkami. Rovnako mal súd za preukázané, že predmet zmluvy bol výsledkom verejného obstarávania, kde verejný obstarávateľ - objednávateľ Zvolenská teplárenská, a.s. si u dlžníka - spoločnosti ENERGYCO, s.r.o. objednala vykonanie uvedeného diela, pričom táto spoločnosť si zhotovenie časti uvedeného diela objednala u navrhovateľa, ktorý je teda subdodávateľom uvedeného investora. Spoločnosť Zvolenská teplárenská a.s. má dielo financované zmluvou o úvere č. 000106/CORP/2021 v peňažnom ústave UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky. Medzičasom došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi objednávateľom Zvolenská teplárenská, a.s. v postavení záložného dlžníka i záložcu, a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky v postavení záložného veriteľa. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že dielo, ktoré zhotovoval dlžník je podľa zmlúv uverejnených v centrálnom registri zmlúv (CRZ) v hodnote viac než 22 miliónov EUR, pričom zádržné je vo výške 10 % z ceny. Uvedené vytvára dôvodný predpoklad, že dlžník zádržné vyplatené ešte nemá, avšak táto suma presahujúca 2,2 mil. EUR mu môže byť vyplatená.
13. Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom vo vzťahu k dlžníkovi súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil, že sa dlžník zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku
cenu, zníženú hodnotu. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť pritom reálne a musí hroziť bezprostredne. Opodstatnenosť obavy, že budúca exekúcia bude zmarená pripadá do úvahy vtedy, keď dlžník robí úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku natoľko, že to má negatívny vplyv na jeho majetkové pomery. Ako vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.07.1997 sp. zn. 5Obo144/97, samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Navrhovateľ splnenie predpokladov vo vzťahu k dlžníkovi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil danosťou existencie peňažného nároku, spôsobilým predmetom záložného práva, ktorým je pohľadávka dlžníka voči obchodnej spoločnosti Zvolenská teplárenská, a.s., IČO: 36 052 248, so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen majúce základ v zmluve týkajúcej sa diela „Obstaranie rekonštrukčných prác DH elektrárne, dodávka a inštalácia kotlov na biomasu a plyn pre projekt vykurovania okresu Zvolen“ zverejnenej 06.02.2020 z titulu vyplatenia zádržného a ďalej navrhovateľ uvádza, že v prípade vyplatenia zádržného bude závažným spôsobom ohrozená exekúcia za účelom uspokojenia nároku navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.031.620,14 EUR s príslušenstvom, a tým úplne zmarená možnosť uspokojenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ uvádza, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúcej v obave, že v dôsledku predaja nehnuteľností bude ohrozená exekúcia, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, pričom nie je súdu zrejmé o aké nehnuteľnosti sa má jednať. Napokon, na dlžníka bolo v obchodnom vestníku pod 1/2022 v časti K000006 zverejnené oznámenie, že na základu návrhu veriteľa Norisson s.r.o., Beniakova 15, 048 18 Košice, IČO 45 879 613 na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu pod sp.zn. 32K/38/2021, čo len potvrdzuje, že dlžník neplní svoje povinnosti voči veriteľom a zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade zabezpečí len ten účel, že pohľadávky navrhovateľa bude možné reálne uspokojiť, a to zo zádržného, ktoré Zvolenská teplárenská a.s. ešte nevyplatila žalovanému. Uvedeným spôsobom sa predíde uplatňovaniu iných nárokov navrhovateľom, znefunkčneniu diela ako i tomu, žeby dlžník s týmito finančnými prostriedkami naložil tak, žeby ich navrhovateľovi nevyplatil. Súčasne uvádza že Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 4Cb/1/2020 - 274 z 19.10.2021 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/119/2021 z 10.12.2021 rozhodol o vydaní zabezpečovacieho opatrenia, pretože u dlžníka správanie a ekonomický stav dlžníka ohrozuje budúce uspokojenie pohľadávky žalobcu, pretože tento nielen svoj majetok zabezpečil proti likvidite, ale ani jeho súčasné majetkové pomery neumožňujú dôvodne predpokladať riadne uspokojenie pohľadávok. Naviac, u navrhovateľa dlžník neplnil ani napriek tomu, že sám dostal za dielo od Zvolenskej teplárenskej zaplatené, ale ekonomicky navrhovateľa ruinuje.
14. Navrhovateľ neuviedol však žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany dlžníka tento mieni s predmetnou pohľadávkou nakladať tak, aby sa sťažilo alebo znemožnilo prípadné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, obavu z ohrozenia exekúcie nezakladá ani tvrdenie navrhovateľa o nepriaznivej ekonomickej situácií dlžníka, respektíve nedostatkom postihnuteľného majetku. Podľa súdu obava z marenia exekúcie nie je osvedčená, ak navrhovateľ poukazuje na to, že dlžník má dlhy. Subjektívny názor navrhovateľa o možnosti ohrozenia exekúcie ako dôvod nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súdu nestačí. Navrhovateľ neosvedčil, že by sa dlžník zbavoval hmotného majetku a podnikal v tejto súvislosti aktívne kroky. Navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že so strany dlžníka dochádza k takej dispozícií s jeho majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožnila prípadné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Prípadne ani existencia samotného dlhu ešte samá o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne nasvedčovali tomu, že dlžník v súčasnosti vyvíja akékoľvek aktivity, na základe ktorých by sa zbavoval svojho majetku, preto toto tvrdenie považuje súd iba za tvrdenie v rovine teoretických možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd z vyššie uvedených dôvodov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
15. Súd dodáva, že pokiaľ navrhovateľ poukázal na hrozbu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, k tomuto uvádza, že ak by mohol byť na dlžníka niekedy v budúcnosti vyhlásený konkurz to ešte nie je skutočnosťou, ktorá by osvedčovala dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
16. Podľa názoru súdu inštitút zabezpečovacieho opatrenia zaradený do právneho poriadku s účinnosťou od 01.07.2016 nepredstavuje automatickú možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v každom konaní, v ktorom sa ho strana bude domáhať, ale na jeho nariadenie musia byť splnené a v konaní osvedčené zákonné predpoklady v podobe aj ohrozenia výkonu exekúcie.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a dlžníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že zo spisu žiadne trovy konania, ktoré by vznikli, nezistil. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018 uverejnený pod č. 72/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.