Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61Pc-3-2018.pdf
PDF · 131.43 KB
Case nature
Area
Subarea
61Pc/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v právnej veci navrhovateľa: H. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, právne zastúpený: Zahradnikova.SK s.r.o., IČO: 50 187 309, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, a plnoletého dieťaťa (dcéry navrhovateľa): Z. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 12.01.2018 postúpeným na Okresný súd Bratislava III dňa 15.02.2018 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k jeho plnoletej dcére naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013. Návrh odôvodnil nasledovne. V tom čase maloletá dcéra navrhovateľa bola zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 150 eur mesačne. Z dôvodu dlhodobého odlúčenia nevie preukázať, či jeho dcéra študuje a pripravuje sa tak na budúce povolanie. V mesiaci september 2017 ju písomne požiadal o potvrdenie o návšteve školy z dôvodu posúdenia nároku na výživné, avšak jeho žiadosti nevyhovela. Podľa jeho informácií sa jeho dcéra stala matkou, narodilo sa jej vo vzťahu dieťa. Má partnera s ktorým žije v spoločnej domácnosti. V súčasnosti sa jeho dcéra nepripravuje na budúce povolanie, ukončila strednú školu. Avšak jeho informácie nie sú podložené dôkazmi. Vzhľadom k vyššie uvedenému je toho názoru, že jeho dcéra sa nepripravuje na budúce povolanie, má ukončenú strednú školu, preto je schopná sama sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikla. Ďalej uviedol, že v prípade úspechu v konaní si náhradu trov konania neuplatňuje.
2. Podaním doručeným súdu dňa 08.06.2018 navrhovateľ doplnil listinné dôkazy, a to žiadosť o predloženie potvrdenia o návšteve školy zo dňa 08.09.2016 adresovanú jeho dcére, podací lístok a rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/26/2013-66 zo dňa 29.05.2013.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16.07.2018 sa k návrhu vyjadrila dcéra navrhovateľa. V písomnom vyjadrení uviedla, že nie je pravdou, že prestala študovať. Stále je žiačkou Strednej odbornej školy v Hlohovci, Nerudova 13, 4-ročného odboru - vizážistka - s maturitou. Má však individuálny študijný plán a v školskom roku 2018/2019 bude žiačkou 3.ročníka. Je pravdou, že sa jej 15.12.2017 narodilo dieťa maloletý H. B., o ktorého sa osobne stará. S otcom dieťaťa H. B., bytom K. však nežije a nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Tento navštevuje ich syna, výživné určené nemá a na jeho výživu jej
prispieva sporadicky, napr. kúpou plienok. Ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s jej matkou A. K. a jej súrodencami a jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške XXX eur mesačne, vzhľadom na to, že ako študentke jej nevznikol nárok na materský príspevok. Navrhovateľ má súdom určenú povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur, čo však dobrovoľne neplní a výživné dostáva cestou exekútorky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa za nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. K predmetnému podaniu ako listinné dôkazy pripojila potvrdenie o návšteve školy - Strednej odbornej školy Nerudova 13, Hlohovec zo dňa 11.07.2018, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 11.07.2018 o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 11.07.2018 o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018, kópiu rodného listu jej maloletého dieťaťa zo dňa 18.12.2017 a čestné prehlásenie zo dňa 10.07.2018.
4. Dňa 05.10.2018 sa vo veci v rozsiahlom písomnom podaní označeným ako doplnenie návrhu vyjadril navrhovateľ. Na základe predmetného podania žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013 alebo alternatívne, aby rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére na sumu 30 % životného minima určenú právnym predpisom vždy k 1.7. príslušného roku a týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013 s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetné vyjadrenie navrhovateľ odôvodnil nasledovnými skutočnosťami. Vyživovacia povinnosť otca k dcére bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/26/2016 zo dňa 29.05.2013, a to tak, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti z dovtedajších 2.500 Sk (82,98 eur) mesačne na sumu 150 eur mesačne. V tomto čase bola dcéra ešte maloletá. Nakoľko však dcéra dosiahla plnoletosť už v roku 2015 a podľa informácií dostupných otcovi by v súčasnosti mala byť schopná samostatne sa živiť, podal otec návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére v znení jeho opravy. Uviedol, že jeho dcéra v písomnom vyjadrení uviedla viaceré skutočnosti, ktoré sú pochybné. Navrhovateľ poukázal na to, že jeho dcéra je v súčasnosti schopná sama sa živiť. Napriek tomu, že nepracuje, pretože je na materskej dovolenke, okrem rodičovského príspevku, ktorý poberá vo výške cca 215 eur mesačne, je v jej objektívnych možnostiach dosahovať aj iné príjmy. V tejto súvislosti citoval ust. § 74 ods. 1 zákona o rodine a uviedol, že účelom príspevku podľa citovaného ustanovenia - teda príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, je okrem úhrady nákladov, ktoré dcére ako matke vznikli v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom aj prispievať na jej výživu. Tým, že si dcéra tento návrh na priznanie tohto príspevku nepodala, resp. navrhovateľ minimálne nemá o tom vedomosť, a je v tejto veci pasívna, sama sa ukracuje o objektívnu možnosť dosahovať tento príjem a tým celkovo o možnosť svoje príjmy zvýšiť. Skutočnosť, že dcéra je matkou maloletého dieťaťa by podľa jeho názoru nemala byť relevantná v súvislosti s posudzovaním jej schopnosti samostatne sa živiť. Potreby maloletého má zabezpečiť jednak prídavok na dieťa, na ktorý má dcéra nárok a v súčasnosti je vo výške cca 24 eur a okrem tohto má dcéra možnosť podať návrh na určenie výživného na súd voči otcovi jej maloletého dieťaťa, keďže je rovnako ako ona rodičom maloletého a teda má povinnosť platiť výživné pravidelne, nie iba sporadicky ako uviedla dcéra vo vyjadrení. Podľa jemu dostupných informácií má dcérin priateľ 26 rokov a pracuje, a teda úhrada výživného by nemala byť problémom. Má za to, že nie je spravodlivé, aby dôvodom, pre ktorý má ako rodič platiť výživné na plnoletú dcéru bola skutočnosť, že dcéra je sama matkou maloletého dieťaťa. V čase, kedy sa jej syn narodil mala dcéra takmer 21 rokov, mala mať ukončenú strednú školu a teda mať maloleté dieťa je výlučne jej rozhodnutím, a teda je spravodlivé, aby si dcéra uvedomovala a znášala následky s tým súvisiace. Ak by totižto vychádzal z predpokladu, že v dôsledku faktu, že dcéra je matkou maloletého dieťaťa nie je schopná sa sama živiť, takýto výklad by mohol viesť k absurdnej situácii, kedy by v podstate ešte veľmi dlho nemusela nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, ak by mala napr. 2-3 ďalšie deti a v dôsledku tejto skutočnosti by musel hradiť ešte roky výživné. Z tohto dôvodu má za to, že na túto skutočnosť by súd pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť prihliadať nemal. Rovnako mal za to, že jemu ako otcovi plnoletej dcéry by nemala byť na ťarchu skutočnosť, že sa dcéra sama ukracuje o vyššie spomínané príjmy svojou pasivitou. Nárok na tieto príjmy totižto zo zákona bezpochybne má a v prípade, ak by o ne požiadala, boli by jej vyplácané na pravidelnej mesačnej báze. Na základe uvedeného je toho názoru, že dcéra má objektívne možnosti dosahovať vyšší príjem ako len samotný rodičovský príspevok, avšak momentálna situácia, kedy jej hradí 150 eur jej zrejme vyhovuje a postačuje. Pasivita však nemá byť na ťarchu rodiča, ako vyslovil aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze zo dňa 13.03.2013 sp. zn. I.ÚS 2306/12. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jedným z kritérií, na ktoré súd prihliada pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť je aj ukončenie štúdia. V roku 2013, teda v čase vydania pôvodného rozsudku bola dcéra v 1.ročníku strednej školy zdravotnej v Trnave. Nakoľko
predpokladá, že išlo o 4 ročné štúdium, vychádzal z predpokladu, že v roku 2017 dcéra doštudovala. Podľa nemu dostupných informácií nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, nakoľko súčasná situácia na trhu práce je taká, že objektívnu možnosť zamestnať sa ako zdravotná sestra, ktorých je všade nedostatok, minimálne nadobudla. Nakoľko však s dcérou nie je absolútne v žiadnom kontakte, nevedel uviesť, či túto strednú školu ukončila. V súčasnosti dcéra navštevuje 3.ročník strednej odbornej školy v Hlohovci, odbor vizážistka a má schválený individuálny študijný plán (predpokladá, že kvôli materskej). Nie je mu zrejmé, či dcéra navštevuje druhú strednú školu alebo prvú nedokončila, nakoľko s ním v tejto veci komunikovať nechce. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2121/14 a sp. zn. III. ÚS 1805/11 alebo uznesenie sp. zn. IV. ÚS 1247/13. Ak teda dcéra ukončila prvú strednú školu a v súčasnosti študuje druhú, má za to, že by mal súd preskúmať účelnosť tohto štúdia, keďže ukončením prvej strednej školy nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Za predpokladu, že prvú strednú školu neukončila, súd by mal preskúmať, či sa tak stalo z objektívnych dôvodov alebo subjektívnych dôvodov dcéry, najmä či štúdium nezanedbávala a na tieto skutočnosti pri rozhodovaní prihliadať. Navrhovateľ uviedol, že výživné na dcéru hradil počas celej doby, kedy mala strednú školu študovať a ak sa svojvoľne rozhodla štúdium ukončiť a následne študovať na novej strednej škole, išlo výlučne o jej voľbu a má za to, že nie je spravodlivé, aby znášal náklady v súvislosti s týmto rozhodnutím. Vzhľadom ku všetkým týmto skutočnostiam ako aj s ohľadom na fakt, že v prípade, ak by bola dcéra aktívna, má objektívnu možnosť dosiahnuť vyšší príjem má za to, že je v tejto situácii spravodlivé, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči jeho plnoletej dcére. Ak by aj napriek všetkým uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že dcéra ešte v súčasnosti nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť, navrhovateľ mal za to, že existuje ďalší dôvod, pre ktorý by súd mal vyživovaciu povinnosť zrušiť. Otcovstvo navrhovateľa bolo určené súhlasným vyhlásením, keď mala jeho dcéra 7 rokov. Od tohto času navrhovateľ výživné na dcéru platí a doplatil výživné aj 3 roky spätne odo dňa určenia. S dcérou si však cestu k sebe nenašli, nestretávajú sa ani nie sú v kontakte. Napriek tomu si uvedomuje a vždy si uvedomoval, že vyživovaciu povinnosť ako otec má a plní si ju až dodnes. V roku 2016 neuhradil 3 splátky výživného, nakoľko mal v tom období isté finančné problémy a v dôsledku toho bolo voči nemu iniciované exekučné konanie. Bolo to prvýkrát za celých 15 rokov, kedy výživné poctivo hradil. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 24.05.2016, teda v čase, kedy bola dcéra už plnoletá. Je viac ako pravdepodobné, že návrh na vykonanie exekúcie podala sama (keďže nie je dôvod, aby v čase plnoletosti za dcéru konala matka). Na jednej strane si samozrejme uvedomuje, že hradiť výživné je jeho zákonnou povinnosťou a uvedomuje si svoju chybu, na druhej strane má však za to, že dcéra nemusela voči nemu automaticky podniknúť takéto kroky aj vzhľadom na skutočnosť, že roky výživné hradil. Dcéra napriek tomu, že o jeho problémoch vedela, lebo si v tom čase písala s jeho bratom, ani raz ho mimosúdne nekontaktovala a nespýtala sa, prečo jej výživné nezaslal, aké má problémy a namiesto toho bez akejkoľvek výzvy kontaktovala exekútora. Napriek tomu, že vzťah vybudovaný nemajú, stále je jej otcom a takéto konanie je v jeho ponímaní v rozpore s dobrými mravmi. Výživné by jej samozrejme dobrovoľne doplatil. V súčasnosti už má celý dlh vrátane trov exekúcie uhradený a v dohľadnej dobe podá návrh na odloženie exekúcie a následne aj návrh na zastavenie exekúcie. Na jednej strane dcéra striktne žiada, aby jej výživné hradil, no na druhej strane mu nie je ochotná odpísať ani len na jeden obyčajný list, ktorý jej zaslal v septembri 2017 a v ktorom sa chcel informovať, či štúdium ukončila. Ich situáciu totiž nemal v úmysle riešiť súdne, chcel sa s dcérou osobne dohodnúť na riešení, ktoré by im obom vyhovovalo, avšak bohužiaľ bezvýsledne. Takisto skutočnosť, že na jednej strane dcéra bez akejkoľvek výzvy podá voči nemu návrh na vykonanie exekúcie, no na druhej strane pristupuje flegmaticky voči skutočnosti, že výživné na jej maloletého syna hradí otec maloletého sporadicky, keďže ho nemá súdne určené, sa mu javí ako nespravodlivá voči nemu a vyvoláva v ňom pocit, že dcéra je voči otcovi maloletého pasívna, pretože jej vyhovuje stav, kedy jej výživné hradí navrhovateľ a nemusí sa aktívne pričiniť o iný príjem. Navrhovateľ uviedol, že má za to, že konanie dcéry je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by mal súd rozhodnúť tak, že vyživovaciu povinnosť zruší. Ak by aj napriek všetkým uvedeným skutočnostiam mal súd stále za to, že nie je dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti, uviedol, že sa domnieva, že existuje minimálne dôvod pre zníženie výživného vzhľadom na objektívnu možnosť dcéry dosahovať vyšší príjem. Navrhol, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k jeho plnoletej dcére určenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013 alebo alternatívne, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca k jeho plnoletej dcére, určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013 na sumu 30 % životného minima určenú právnym predpisom vždy k 1.7. príslušného roku a tým, aby zmenil predmetný rozsudok.
5. Súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v nasledovnom znení: „Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére Z. P. nar.: XX.XX.XXXX určenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany
sp.zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013 alebo alternatívne: súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére Z. P. nar.: XX.XX.XXXX určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013 na sumu 30% životného minima určené právnym predpisom vždy k 01.07. príslušného roku. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. 13P/26/2013 zo dňa 29.05.2013. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
6. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. 7. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 8. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 9. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
10. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie.
11. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 31.10.2018 uviedol, že navrhovateľ sa snažil riešiť túto vec dohodou, avšak jeho dcéra mu na jeho list neodpovedala, dohoda nie je možná. Na podanom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu trval. Uviedol, že má za to, že existuje niekoľko objektívnych dôvodov na zrušenie vyživovacej povinnosti, že sú dané dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti, avšak v prípade, ak by súd rozhodol, že tieto dôvody nie sú dané, navrhol zníženie vyživovacej povinnosti v zmysle doplnenia návrhu zo dňa 03.10.2018.
12. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 31.12.2018 trval na zrušení vyživovacej povinnosti k jeho plnoletej dcére. Uviedol, že mal trému, že sa s dcérou stretne, keďže sa spolu nestretávajú, nemajú vytvorený žiaden vzťah, myslel si, že sa prvýkrát uvidia. Čo sa týka návrhu, nikdy nechcel, aby sa to rozhodovalo na súde, je ochotný vo veci sa dohodnúť, nikdy sa nevyhýbal plneniu svojich povinností, je pravda, že keď sa dcéra narodila mal iba 17 rokov a nikdy jej nebol oporou ako otec, vždy však plnil finančné povinnosti voči nej aj keď nie vždy načas. Chcel sa s ňou viackrát stretnúť, nebolo mu to však umožnené, nevie ani to, či ešte študuje, logicky mu to tak vyšlo, že by školu vzhľadom na jej vek mohla mať ukončenú, keďže on sám pracuje od 18 rokov s tým, že ešte u neho bola povinná vojenská služba v trvaní jedného roka. Ďalej uviedol, že je rozvedený, má maloletého syna, ktorý má toho času 15 rokov, s bývalou manželkou ho má v striedavej starostlivosti, vyživovacia povinnosť mu rozhodnutím súdu určená nebola, so synom má výborný vzťah, syn sa venuje športovej streľbe, futbalu. Zároveň uviedol, že do osobnej starostlivosti mu bol zverený jeho brat, ktorý má toho času 20 rokov, žijú v jednej domácnosti. Brat navštevuje strednú školu, obaja rodičia mu zomreli, matka mu zomrela keď mal 2 roky a otec keď mal J. XX a pol roka. Táto skutočnosť nebola zohľadnená keď bolo naposledy upravené výživné rozsudkom v roku 2013. Jeho príjem je približne 1 000 eur.
13. Právny zástupca dcéry navrhovateľa na pojednávaní dňa 31.10.2018 uviedol, že dcéra navrhovateľa nesúhlasí ani s návrhom na zrušenie a ani s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti, nie je to pre ňu akceptovateľné, nakoľko výživné z objektívnych dôvodov potrebuje. Poukázal na to, že návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný a navrhol, aby ho súd zamietol, mal za to, že z procesného hľadiska takýto návrh ani nie je prípustný, nie sú to alternatívy, keďže v prvej časti návrhu navrhovateľ žiada zrušenie vyživovacej povinnosti a naopak, v druhej časti pripúšťa, že vyživovacia povinnosť vo vzťahu k dcére stále trvá. Bez ohľadu na to mal za to, že dcéra nie je schopná sama sa živiť, je pravdou, že študuje na strednej škole (SOŠ v Hlohovci), ide o štvorročné štúdium s maturitou. Skutočnosť, že otehotnela ešte počas štúdia na strednej škole by mal otec chápať, aj také veci sa stávajú, to však nie je dôvod zániku jeho vyživovacej povinnosti. K maloletému dieťaťu dcéry navrhovateľa si otec jej dieťaťa plní vyživovaciu povinnosť prevažne naturálnym plnením, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 100 až 150 eur mesačne. Je pravdou, že dcéra navrhovateľa študuje už na druhej strednej škole, keď štúdium na predchádzajúcej škole nezvládla. V súčasnosti nemá prerušené štúdium, má individuálne štúdium, riadne študuje, pripravuje sa na budúce povolanie a nie je schopná sa sama živiť, práve z tohto dôvodu. Tvrdil preto, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho plnoletej dcére naďalej trvá. Čo sa týka druhého petitu mal za to, že zmeny pomerov nastali, avšak skôr negatívnym spôsobom vzhľadom na uvedené skutočnosti. Naopak majetkové pomery otca (navrhovateľa) sa zvýšili keď uviedol, že jeho príjem je cca 1000 až 1100 eur mesačne, pričom pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti bol jeho
príjem cca 950 eur mesačne. Pokiaľ ide o starostlivosť o jeho brata, vo vzťahu k nemu navrhovateľ nemá určenú vyživovaciu povinnosť, jedná sa len o vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými, ktorej predchádza vyživovacia povinnosť rodičov. Mal za to, že navrhovateľ má rozdielne kritériá vo vzťahu k plnoletej dcére a vo vzťahu k jeho bratovi, pričom obaja ešte študujú na strednej škole a sú rovesníci. Doplnil, že dcéra navrhovateľa býva v rodinnom dome svojej matky spolu s ďalšími troma nevlastnými súrodencami, ktorí sú nezaopatrení a ich matka má vyživovaciu povinnosť tak voči dcére ako aj vo vzťahu k týmto trom deťom. Na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná nedôvodnosť návrhu, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že dcéra navrhovateľa stále študuje a teda sa pripravuje na budúce povolanie, preto vyživovacia povinnosť trvá a návrh v oboch alternatívach nie je dôvodný. Nie sú dané dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti ani na jej zníženie ako aj vzhľadom na príjem jej otca a výdavky dcéry navrhovateľa, ktoré vzrástli, preto návrh nie je dôvodný a navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.
14. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o štúdium dcéry navrhovateľa, nevedeli, či bolo alebo nebolo ukončené, avšak majú za to, že treba skúmať aj dôvody, pre ktoré nedošlo k riadnemu ukončeniu predchádzajúcej strednej školy, či nedošlo k zanedbaniu štúdia, mal za to, že by sa mal zistiť tento dôvod. Čo sa týka maloletého dieťaťa dcéry navrhovateľa, spochybnil vyživovaciu povinnosť k jej maloletému dieťaťu a mal za to, že práve dcéra navrhovateľa má rozdielne kritériá na plnenie vyživovacej povinnosti, keď uviedla v písomnom podaní, že otec jej maloletého dieťaťa plní vyživovaciu povinnosť sporadicky a naopak vo vzťahu k navrhovateľovi vyžaduje riadne plnenie a robí to prostredníctvom exekútora. Výdavky na jej maloleté dieťa by mal pokrývať príspevok, ktorý poberá. Navrhovateľovi sa zvýšili výdavky, keďže jeho 15 ročný syn nastúpil na strednú školu a napriek tomu, že výživné nie je súdom určené toto výživné existuje. Taktiež má za to, že konanie dcéry navrhovateľa je v rozpore z dobrými mravmi, keďže otca dala na exekúciu bez toho, aby vedela dôvod, pre ktorý má finančné problémy, pričom trovy exekúcie prevýšili samotnú pohľadávku. Na úhradu nákladov a výživu matky má primárne slúžiť príspevok na úhradu nákladov nevydatej matky, ktorý jej má uhrádzať otec maloletého dieťaťa. V prípade, že súd nebude mať za to, že sú dané dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhli preskúmať dôvody, pre ktoré došlo k ukončeniu štúdia dcérou navrhovateľa na strednej škole zdravotnej v Trnave. Navrhli výsluch plnoletej dcéry navrhovateľa. Od tohto návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom dcéry, navrhovateľ neskôr upustil. Trval však na podanom návrhu, mal za to, že sú splnené viaceré zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k jeho plnoletej dcére, najmä mal za to, že na výživu plnoletej dcéry navrhovateľa má slúžiť príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke a taktiež poukázal na konanie dcéry navrhovateľa priečiace sa dobrým mravom.
15. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že plnoletá dcéra od navrhovateľa ako svojho otca striktne žiada, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, avšak ona sama si neplní svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o rodine, a preto v prípade, ak by súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovel, alebo by vyhovel v rozsahu návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti navrhol, aby jej súd uložil povinnosť informovať otca, teda navrhovateľa o výsledkoch jej štúdia resp. o tom, či úspešne pokračuje v štúdiu. Pokiaľ by si však dcéra navrhovateľa plnila povinnosť vyplývajúcu jej zo zákona o rodine informovať navrhovateľa ako jej otca o skutočnostiach týkajúcich sa jej štúdia netrval na uvedenom ako o zmene návrhu. Na základe uvedeného právny zástupca dal, bez ohľadu na výsledok tohto konania, prísľub, že s dcérou navrhovateľa odkomunikuje jej povinnosť informovať navrhovateľa o tom, že ukončila štúdium na strednej škole. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ netrval na ďalšej zmene návrhu.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä písomným návrhom na začatie konania zo dňa 12.01.2018, doplnením návrhu zo dňa 08.06.2018, podacím lístkom, rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/26/2013-66 zo dňa 29.05.2013, písomným vyjadrením k návrhu 16.07.2018, potvrdením o návšteve školy plnoletej dcéry navrhovateľa zo dňa 11.07.2018, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku dcérou navrhovateľa za rok 2017 a rok 2018, rodným listom maloletého syna dcéry navrhovateľa H. B., čestným prehlásením dcéry navrhovateľa zo dňa 10.07.2018, výsluchom navrhovateľa, lustráciami účastníkov konania prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky, písomnými vyjadreniami účastníkov a ústnymi prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a inými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu (§ 35, § 36 CMP).
17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil najmä nasledovné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci.
18. Navrhovateľ je otcom plnoletej dcéry, narodenej v roku 1997 a maloletého syna narodeného v roku 2003. Navrhovateľ je rozvedený, maloletého syna má s bývalou manželkou v striedavej starostlivosti. Vo vzťahu k maloletému synovi nemá rozhodnutím súdu určenú vyživovaciu povinnosť a k plnoletej dcére má súdnym rozhodnutím určenú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ sa tiež stará o svojho 20- ročného brata. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/26/2013-66 zo dňa 29.05.2013 bola navrhovateľovi zvýšená vyživovacia povinnosť k jeho vtedy maloletej dcére z 2.500 Sk (82,98 eur) mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012. Predmetným rozsudkom bola medzi účastníkmi naposledy určená vyživovacia povinnosť. Od takto naposledy určenej vyživovacej povinnosti doposiaľ jej zmenu, teda ani zvýšenie ani zníženie účastníci konania nežiadali.
19. Navrhovateľ je zamestnaný. Je policajt. Jeho výška príjmu dosahuje cca 1.000 eur mesačne, pričom pri poslednom určení výšky výživného priemerný mesačný zárobok navrhovateľa bol 930 eur netto. Je výlučným vlastníkom bytu (a k nemu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu pozemku) nachádzajúceho sa na prízemí v bytovke súpisné číslo 112 zapísané na LV č. 1717 v k.ú. Čataj, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-8578/2018 zo dňa 21.11.2018.
20. Súd zistil, že v súčasnosti plnoletá dcéra navrhovateľa má vek 21 rokov, študuje formou individuálneho študijného plánu na Strednej odbornej škole na Nerudovej ulici č. 5 v Hlohovci, kde je momentálne žiačkou 3. ročníka. Je slobodnou matkou maloletého syna narodeného v decembri roku 2017. Žije s matkou, s jej maloletým synom a s nevlastnými súrodencami v spoločnej domácnosti. S otcom jej maloletého dieťaťa nežije v jednej domácnosti. Otec jej maloletého dieťaťa nemá k jej synovi súdom určenú vyživovaciu povinnosť (plní ju dobrovoľne), nepodniká, je zamestnancom spoločnosti s ručením obmedzeným. Plnoletá dcéra navrhovateľa na maloletého syna poberá rodičovský príspevok od decembra 2017 v sume á 213,20 eur mesačne so zmenou výšky tohto príspevku od januára 2018 á 214,70 eur mesačne. Dcéra navrhovateľa nie je zamestnaná ani nepodniká, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. H. plnoletej dcéry je zamestnaná u fyzickej osoby podnikateľa, je vdova a má ďalšie tri deti narodené v rokoch 2013, 2009 a 1999.
21. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.
22. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZR") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23. Podľa prvej vety § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 24. Podľa § 74 ods. 1 ZR otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 25. Podľa prvej vety § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 26. Podľa prvej vety § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 27. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 28. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 29. Podľa § 44 ods. 1 ZR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 30. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
31. Na základe zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal za to, že ani návrh na zrušenie ani návrh na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo výške 150 eur určenej naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/26/2013-66 zo dňa 29.05.2013 vo vzťahu
k jeho plnoletej dcére na sumu 30 % životného minima určenej právnym predpisom vždy k 1.7. príslušného roku nie je dôvodný vzhľadom na to, že dôvody vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ZR v určenom rozsahu trvajú. Súd pritom poukazuje na to, že výška výživného bola naposledy určená pred cca piatimi rokmi v konkrétnej výške 150 eur mesačne, pričom odôvodnené potreby oprávnenej sa museli zákonite zvýšiť a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - navrhovateľa súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako výhodnejšie v porovnaní so stavom v čase určenia dotknutej výšky výživného. Podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa jeho príjem sa zvýšil. V roku 2018 nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť (byt) na základe kúpnej zmluvy, pričom pri poslednom určení výživného žiaden majetok výraznejšej hodnoty nevlastnil.
32. Návrh bol primárne podaný z dôvodu, že plnoletá dcéra navrhovateľa mala ukončiť štúdium na strednej škole. Z vykonaného dokazovania ale jednoznačne vyplynulo, že plnoletá dcéra navrhovateľa študuje, i keď formou individuálneho štúdia, na Strednej odbornej škole v Hlohovci a pripravuje sa na budúce povolanie. Navrhovateľ sám netrval na výsluchu jeho plnoletej dcéry ku skutočnostiam, prečo došlo k ukončeniu predchádzajúcej strednej školy; z prednesu právneho zástupcu dcéry navrhovateľa vyplynulo, že štúdium na predchádzajúcej škole nezvládla, avšak v súčasnosti riadne študuje a pripravuje sa na budúce povolanie. V tomto prípade súd mal za preukázané, že samotná dcéra navrhovateľa dôvody, pre ktoré ukončila prvú strednú školu nespochybnila, len jednoducho nezvládla štúdium, preto išla študovať na iný odbor / inú školu. Súd z uvedených dôvodov pôvodne navrhovaný výsluch plnoletej dcéry navrhovateľa nevykonal.
33. Čo sa týka neposkytovania príspevku nevydatej matke zo strany otca maloletého dieťaťa dcéry navrhovateľa a skutočnosti, že dcéra navrhovateľa dosiahla plnoletosť, ktorými bolo argumentované navrhovateľom, súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k dieťaťu je primárnou vyživovacou povinnosťou a argumenty navrhovateľa nepovažuje súd za dôvodné. Súd poukazuje na to, že ani vek (dosiahnutie plnoletosti dieťaťa) ani to, že dcéra navrhovateľa je matkou maloletého dieťaťa a ani to, že má nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, ktorý je navyše zo zákona časovo limitovaný (§ 74 ods. 1 ZR), nie sú dôvody zániku zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča vo vzťahu k plnoletému dieťaťu. Tento príspevok nepredchádza vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu ani ho nenahrádza. Aj v prípade, ak by plnoleté dieťa uzavrelo manželstvo, vyživovacia povinnosť rodiča vo vzťahu k nemu by trvala, aj keď len ako podporná vyživovacia povinnosť. Navyše nejde o zárobkovú činnosť a tvrdenia navrhovateľa o tom, že keďže si dcéra nepodala návrh na priznanie tohto príspevku, je pasívna a sama sa ukracuje o objektívnu možnosť dosahovať príjem a tým celkovo svoje príjmy zvýšiť, súd považuje za nedôvodné vo vzťahu k trvaniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako rodiča k jeho dcére. Samotný navrhovateľ nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k jeho maloletému synovi a poukazuje na to, že jeho dcéra nepodala návrh na súd, aby rozhodnutím súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi jej maloletého dieťaťa. Je však zrejmé, že žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti, čo je zrejmé aj navrhovateľovi, ktorý si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k jeho maloletému synovi. Pričom v prípade, keď dochádza k dobrovoľnému riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti, zásah súdnym rozhodnutím pri jej určení nie je potrebný.
34. Navrhovateľ v konaní uviedol, že skutočnosť, že dcéra je matkou maloletého dieťaťa by podľa jeho názoru nemala byť relevantná v súvislosti s posudzovaním jej schopnosti samostatne sa živiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ na jednej strane poukazuje na možnosť získať resp. zvýšiť príjem dcéry z príspevku na jej maloleté dieťa a na strane druhej poukazuje na to, že skutočnosť, že je matkou maloletého dieťaťa, nemá byť relevantná pri posúdení jej schopnosti samostatne sa živiť. Navrhovateľ tiež uviedol, že má za to, že nie je spravodlivé, aby dôvodom, pre ktorý má ako rodič platiť výživné na plnoletú dcéru bola skutočnosť, že dcéra je sama matkou maloletého dieťaťa. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že dcéra navrhovateľa v konaní nedôvodila určením, zvýšením alebo ponechaním vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nej tým, že je matkou maloletého dieťaťa a ani za súčasného stavu (od narodenia jej dieťaťa) a ani od roku 2013 (teda 4 roky pred narodením jej dieťaťa) nežiadala ani len nepatrné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Dôvod, pre ktorý v tomto konaní zotrvala na ponechaní súdom naposledy určenej vyživovacej povinnosti je, že je žiačkou strednej školy a pripravuje sa na budúce povolanie. Súd tiež poukazuje na to, že plnoleté dieťa má, za zákonom ustanovených podmienok, nárok na výživné od rodičov nielen počas štúdia na strednej škole, ale až do ukončenia prvej vysokej školy, pokiaľ nie je schopné sa samo živiť, a teda pokým trvajú zákonné dôvody vyživovacej povinnosti rodičov vo vzťahu aj k plnoletému dieťaťu. Navrhovateľ odôvodnil zrušenie respektíve zníženie vyživovacej povinnosti aj tým, že jeho plnoletá má možnosti dosahovať vyšší príjem.
Avšak jedinú takú možnosť, na ktorú navrhovateľ poukázal bola tá, že jeho dcéra má maloleté dieťa a má nárok na príspevok od otca jej maloletého syna.
35. Súd pri rozhodnutí o návrhu navrhovateľa prihliadol na všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd poukazuje na to, že samotná dcéra navrhovateľa, ani v čase keď už študovala na strednej škole a dosiahla plnoletosť, sama nežiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom v čase keď došlo k poslednému určeniu tejto výšky na sumu 150 eur, bola ešte maloletá a je pritom aj vo všeobecnosti nepochybné, že životné náklady, výdavky a odôvodnené potreby oprávneného vekom dieťaťa prirodzene vzrastú. Súd mal za to, že dcéra navrhovateľa nie je momentálne schopná sa sama živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho plnoletej dcére nezanikla, pričom vzhľadom na uvedené neexistuje dôvod ani na zníženie ani na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k jeho plnoletej dcére.
36. Čo sa týka dobrých mravov, súd na základe vykonaného dokazovania nemá ani za to, že by plnenie výživného v rozsahu 150 eur tak, ako bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/26/2013-66 zo dňa 29.05.2013 bolo v rozpore s dobrými mravmi, že by bolo v rozpore so zásadami morálky. Skutočnosť, že plnoletá dcéra neinformovala otca o tom, či ešte študuje, nie je podľa názoru súdu možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľ sám uviedol, že s dcérou nemá vytvorený žiaden vzťah. Súd pri vyhodnotení situácie prihliadol na vzájomné správanie účastníkov a konkrétne okolnosti prípadu, nielen na konanie dcéry navrhovateľa. Samotné vyjadrenia navrhovateľa jednak, že trvá na zrušení vyživovacej povinnosti; jednak, že je ochotný sa dohodnúť; že sa nikdy nevyhýbal plneniu jeho povinností, sú minimálne rozporuplné. Pokiaľ tiež navrhovateľ aj poukázal na to, že ho dcéra dala na exekúciu bez toho, aby sa informovala, prečo tak urobil, a že mal finančné problémy, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani otcovi nič nebránilo vopred kontaktovať dcéru a informovať ju o všetkých okolnostiach s tým súvisiacich. Dcéra navrhovateľa nežiadala o určenie výživného ani zvýšenie v súvislosti s nástupom na strednú školu ani v súvislosti s jej dospievaním, či v súvislosti s narodením jej dieťaťa. Trvala len na zachovaní súdom určenej vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej z dôvodu, že študuje a pripravuje sa na budúce povolanie.
37. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, pri zohľadnení zákonných požiadaviek a všetkých okolností týkajúcich sa prejednávanej veci (§ 75 ZR), súd mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho plnoletej dcére trvá, keďže nie je schopná sa sama živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Súd nemal za preukázané, že by došlo k takej zmene pomerov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/26/2013-66, ktorým bola naposledy určená výška výživného navrhovateľa k jeho dcére, a to na strane oboch účastníkov konania, ktorá by odôvodnila zrušenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo vzťahu k jeho plnoletej dcére (§ 157 CMP). Pokiaľ by bolo možné konštatovať zmenu pomerov, súd sa stotožnil s argumentom dcéry navrhovateľa, že tieto nastali skôr negatívnym spôsobom, teda v jej prospech. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
38. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 40. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52, § 57 a § 58 CMP tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto rozsudku, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci /§ 62 ods. 1 CMP/.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /§ 62 ods. 2 CMP/.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§ 63 CMP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie účastník, ktorý sa ako osoba oprávnená podať odvolanie účinne vzdal práva podať odvolanie /§ 368 CSP/.