Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/3/2021

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: X. Š. Y., T..: XX.X.XXXX, XXX XX F. H. XXX, X. I. Y., T..: XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX XXX XX C. Z. X. I. Y., T..: X.X.XXXX, XXX XX F. H. XXX, všetkých zastúpených JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X. I. Q., T.. X.XX.XXXX, XX. T. XXXX/XXX, XXX XX C., 2. Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, X. Q.Š. R., T.. X.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX C.v, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.8.2021 v spojení s jeho zmenou a doplnením zo dňa 21.12.2021 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 19.1.2021 sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 - iny k nehnuteľnostiam zapísaným na W. XXX, Y.. Ú.. F. H., C.. Č.. X. XXX/X, F. C. Z. T. XX I., X. XXX/X, F. XXX I. Z. X. XXX/X Y.. Ú.. F. H., F. C. Z. T. (W. T.) B. D. XXX I. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), a že do dedičstva po poručiteľke I. Y.Á. M.. Q., T.. XX.X.XXXX, F. X.X.XXXX, T. H. C. - G., D. XXXX/X, patrí spoluvlastnícky podiel 1 - iny k sporným nehnuteľnostiam, a priznal žalobcom proti tomu, kto sa bude priečiť tomu návrhu náhradu trov konania v rozsahu 100 %

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú na W. XXX, Y.. Ú.. F. H., zapísaný ako podielový spoluvlastníci k nehnuteľnostiam C.. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie 301 m2, X. XXX F. XXX I. X. XXX/X F. XXX I. (ďalej len „susedné nehnuteľnosti“). Žalobca v 1. rade v podiele 1 - iny, titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva registrovaná na Štátnom notárstve Prešov pod r. XXXX/XX, a žalobcovia v 2. a 3. rade v podieloch po 1 - ine s titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve po matke I. Y., M.. Q., F. S. X.X.XXXX, Č..Y.. XXD XXX/XXXX.

3. Žalobcovia uviedli, že žalobca v 1. rade ešte v roku 1975 spolu so svojom manželkou I. Y. M.. Q. kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice T. XXXX/XX, T. XXXX/XX na bývalom Štátnom notárstve v Prešove, ktorá bola zaregistrovaná pod r. XXXX/XX S. XX.X.XXXX odkúpil od svojich právnych predchodcov N. M., T.. XX.XX.XXXX Z. R. M.Y., M.. R., T.. XX.X.XXXX nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX, I. XXX, Y.. Ú.. F. H., ktorým podľa identifikácie parciel Strediska geodézie Prešov - Solivar č.j. XXX/XX zo dňa 5.4.1975 zodpovedali v evidencii nehnuteľností C.. J. XXX/X S. Z. S. XXX I., J. XXX/X záhrady 650 m2, J. XXX/X dom a dvor 326 m2, J. XXX/X F. 650 m2. Ďalej uviedli, že ich právni predchodcovia, ako to zo samotnej kúpnej zmluvy v bode 1 vyplýva, predmet prevodu vlastníctva nadobudli kúpnou zmluvou B. N. M. Z. R. M., M.. R. (pozn. súdu: správne chceli žalobcovia zrejme uviesť, že ich právni prechodcovia, N. M. Z. R. M., ho nadobudli od N. N. Z. Z. N. - viď ďalej, ako aj notárska zápisnica č.l. 10) v roku 1947 za kúpnu cenu 3.900,- Kč, a na časti parcely XXX/X si následne postavili vlastný rodinný dom č. XXX G. U., Ž. N. M. Z. R. M. od roku 1947 odkúpené

nehnuteľnosti ústnou formou od N. N.Y. Z. Z. N. dobromyseľne a nerušene užívali už ako v prírode reálne vydelené časti, pričom na pôvodnej parcele EN XXX/X si postavili aj murovaný rodinný dom č. XXX, ktorý doposiaľ stojí a bol užívaný manželmi Š. Z. I. Y., po jej smrti v súčasnej dobe už len Š. Y.. Žalobcovia dodali, že v čase odkúpenia nehnuteľnosti kúpnou zmluvou boli nehnuteľnosti v prírode reálne vyčlenené a dookola ohradené dreveným plotom (štachitky) a v časti železobetónovými stĺpikmi obtiahnutými pletivom, a že ohľadom užívania nehnuteľnosti žalobca v 1. rade s manželkou nemali nikdy žiadne spory a nedorozumenia, pretože každý z obyvateľov obce F. H. rešpektoval a uznával, že iba oni sú výlučnými vlastníkmi týchto nehnuteľností.

4. Žalobcovia tvrdia, že pri prejednaní dedičstva po nebohej I. Y., M.. Q., ktorá bola manželkou žalobcu v 1. rade a matkou žalobcov v 2. a 3. rade, zistili, že na aktuálnom W. XXX. Y.. Ú.. F. H. zápis v katastri nehnuteľností, t.j. stav právny, nie je identický so stavom faktickým, reálnym, a že k parcelám, ktoré sú na vytyčovacom náčrte vypracovanom V.. Y. G..M..B.. S. X.XX.XXXX, zapísaných na W. XXX Y.. Ú.. F. H. Z. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie 76 m2, X. XXX/X záhrada 246 m2, bol ako výlučný vlastník vedený žalovaný I. Q.. Nie je im známe na základe akých skutočností mu bolo zapísané vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam s tým, že z titulu nadobudnutia, ktorý bol uvedený na W. XXX vyplýva, že to malo byť osvedčenie o dedičstve (číslo zmeny 7/14), ako aj údajná kúpna zmluva, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbod pod č. D. XXXX/XXXX. Z položky iné z tohto LV XXX podľa nich vyplýva, že tieto parcely CKN mali byť vytvorené z nehnuteľností pôvodne zapísaných v záp. XXX Z. I. XXX, XXXX, XXXX.

5. Žalobcovia uviedli, že ako prístupovú cestu, vstup do dvora z miestnej komunikácie, užívajú od r. 1975 (kúpy), a pred nimi ju na takýto istý účel užívali aj ich právny predchodcovia, (parcelu) označenú ako X. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie 112 m2. Poukázali na výpis z katastra nehnuteľností k parc. X. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie 112 m2, podľa ktorého LV k danej nehnuteľnosti nie je založený, a preto k tejto parcele ako účastníka označili žalovaného v 2. rade Slovenský pozemkový fond (pozn. súdu: podľa úvodu žaloby Slovenskú republiku - Slovenský pozemkový fond). Uzavreli, že „ako držitelia pozemkov, ktoré sú zapísané na W. XXX Y..Ú.. F. H., ako aj pozemkov X. XXX/X, X. XXX/X F. T. W. XXX Y..Ú.. F. H. Z. C. X. XXX/X (LV nezaložený) nakladajú ako s vlastným a nerušene užívajú od r. 1975, spĺňajú podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a sú vzhľadom na všetky okolnosti držiteľmi oprávnenými a dobromyseľnými v tom, že im tieto pozemky vlastnícky patria, nadobudli k týmto pozemkom vlastnícke právo vydržaním“.

6. Písomným podaním zo dňa 28.6.2021 doručeným súdu 29.6.2021 a označeným ako doplnenie žalobného návrhu (č.l. 56) žalobcovia na výzvu súdu /aby v zmysle ust. v stanovenej lehote doplnili (úplne, určite a zrozumiteľne) skutkové tvrdenia na základe čoho a od kedy presne sa žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcov v 2. a 3. rade v zmysle dobromyseľne domnievali, že sú vlastníkmi (označených) nehnuteľností o výmere 434 m2, ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú - najmä ak sú evidovaní ako podielový spoluvlastníci susedných nehnuteľností o výmere 977 m2 (301+128+548 m2), a v súvislosti s nadobúdaním dotknutých nehnuteľností poukazujú na kúpnu zmluvu z roku 1975, podľa ktorej žalobca v 1. rade a jeho manželka nadobúdali iba podiel z parcely mpč. XXX, U..N.. C.. XXX/X, XXX/X, ktorých výmera podľa identifikácie parciel Strediska geodézie Prešov zo dňa 5.4.1975 bola 976m2 (326+650 m2)/ všeobecne uviedli, že aj keď odkúpili formálne iba podiely z pôvodnej I. XXX, zapísanej vo vložke XXX, Y.. Ú.. F. H., v skutočnosti už odkupovali v prírode reálne vydelené časti pozemkov, ktoré sú v súčasnej dobe v katastri nehnuteľností zapísané ako susedné nehnuteľnosti, ako aj sporné nehnuteľnosti (pozn. súdu: nesúlad formálneho prejavu a údajného skutočného odkúpenia však nijako nevysvetlili).

7. Osobitným písomným podaním zo dňa 28.6.2021 doručeným súdu 29.6.2021 a označeným ako návrh na neodkladné opatrenie (č.l. 43) žalobcovia súčasne oznámili, že žalobca v 2. rade daroval žalovanému v 3. rade (pozn. súdu: zrejme mali na mysli žalobcovi v 3. rade) I. Y. svoj spoluvlastnícky podiel k susedným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom súdneho sporu, a v dôsledku tejto skutočnosti v konaní naďalej na strane žalobcov budú vystupovať dvaja žalobcovia a pôvodný žalobca v 2. rade I. Y. vystupuje zo začatého konania. Podľa obsahu tohto podania žalobca v 2. rade tak zobral žalobu späť. Žalobcovia v tomto podaní tiež oznámili, že po podaní žaloby žalovaný I. Q. kúpnou zmluvou odpredal na jeho mene vedené nehnuteľnosti zapísané na W. XXX C.. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2 a X. XXX/X, záhrada o výmere 246 m2 tretej osobe, kupujúcemu I. X., G. X. I. XX/X (vklad kúpnej zmluvy bol katastrálnym úradom povolený dňa 4.5.2021), a nový vlastník I. X. tie isté nehnuteľnosti

v krátkom časovom období odpredal ďalšej tretej osobe Q. R., T.. X.X.XXXX, C. XXXX/XX s tým, že vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 12.5.2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, „aby ich návrhu v rámci zmeny podľa súd vyhovel a v ďalšom konaní pokračoval ako aktuálnym vlastníkom Q. R.“ (pozn. súdu: zrejme ako žalovaným). Žalobcovia v tomto podaní ďalej uviedli, že po začatí súdneho konania v prejednávanej veci došlo zo strany žalovaného k dvojnásobnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným na W. XXX, Y.. Ú.. F. H., v súčasnej dobe na W. XXXX, Y.. Ú.. F. H., C.. X. XXX/X, X. XXX/X, a to i napriek tomu, že z vyznačenej poznámky počas zápisu vlastníckeho práva na pôvodne žalovaného I. Q. vyplýva záznam o žalobe podanej v tomto súdnom konaní (sp. zn. , o určenie vlastníckeho práva). Tým podľa žalobcov zo strany pôvodne žalovaného a následne ďalšími prevodmi došlo uzavretím dvoch kúpnych zmlúv k špekulatívnym prevodom vlastníctva k parcelám pôvodne zapísaným na W. XXX, Y.. Ú.. F. H., v súčasnej dobe na W. XXXX, Y.. Ú.. F. H., čím sa z procesného hľadiska komplikuje a predlžuje vedenie súdneho sporu. Dodali, že terajší vlastník Q. R. po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na W. XXXX Y.. Ú.. F. H. si bezdôvodne uzurpuje právo k týmto nehnuteľnostiam, narušil užívací stav nehnuteľnosti a spôsobuje značné problémy ako v ekonomickej sfére, tak aj v narušovaní zdravia, a vzhľadom na to navrhli, aby súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému Q. R., T.. X.X.XXXX, C., C. XXXX/XX povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to v rozsahu akéhokoľvek scudzenia, zaťaženia alebo prenájmu nehnuteľnosti: parc. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, X. XXX/X, záhrada o výmere 246 m2, a to až do doby právoplatného rozhodnutia a skončenia tohto súdneho konania.

8. O vyššie uvedenom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia doručenom súdu 29.6.2021 súd rozhodol uznesením č.k. - 75 zo dňa 29.7.2021 tak, že ho zamietol. Vychádzal pritom z toho, že podľa predložených listov vlastníctva a tvrdení žalobcov v katastri nehnuteľností je k dotknutým nehnuteľnostiam v súčasnosti už zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní, za tohto stavu výrok právoplatného meritórneho rozsudku v tomto konaní, bez potreby ďalšej žaloby či jej zmeny, bude v zmysle ust. záväzný aj pre každého potenciálneho budúce účastníka zmluvy o vecnom práve k týmto nehnuteľnostiam, a žalobcovia tak z toho titulu nemôžu utrpieť žiadnu ujmu na svojich eventuálnych právach.

9. Ďalším písomným podaním zo dňa 24.8.2021 označeným ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia navrhli, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží žalovaným I. Q., T.. XX.XX.XXXX Z. Q. R., T.. X.X.XXXX zdržať sa vo výkone všetkých stavebných prác akéhokoľvek druhu na sporných nehnuteľnostiach parc. X. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, X. XXX/X, záhrada o výmere 246 m2, zapísaných na W. XXXX, Y.. Ú.. F. H., a to až do doby právoplatného rozsudku o skončení súdneho sporu vedeného na Okresnom súde v Prešove v konaní pod sp. zn. . Návrh odôvodnili tým, že po vydaní rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu o vydanie neodkladného opatrenia (s ktorým je podľa nich možné súhlasiť) nastali nové závažné skutočnosti spočívajúce v tom, že žalovaný v 1. rade I. Q. začal na sporných nehnuteľnostiach svojvoľne bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy odstraňovať z týchto parciel drobné stavby, ktoré si postavil žalobca Š. Y. krátko po nadobudnutí jeho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, a to kúpnej zmluvy, ktorá bola zaregistrovaná na bývalom štátnom notárstve v Prešove pod M. XXXX/XX. Uviedli, že v prírode sa jednalo o položené betónové panely a osadené stavby, unimobunku, plechový prístrešok slúžiaci ako sklad na drevo na vykurovanie, ako aj drevenú šopu so sedlovou strechou pokrytou škridlou, ktoré za pomoci pracovného stroja - bagra preložil z pôvodného miesta na nové miesto na parcelu žalobcov X. XXX/X, pričom žalobca v 1. rade sa mu v tom pokúsil zabrániť, bol zasiahnutý bagrom a utrpel pritom zranenie (podľa lekárskej správy zo dňa 5.8.2021 drobnú odreninu/ tržnú ranu predkolenia vpravo). Žalobcovia ďalej uviedli, že po vykonaní nepovolených demolačných prác túto skutočnosť oznámili starostovi, ktorý im pri osobnej návšteve 6.8.2021 doručil oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, ktoré vydala obec F. H. - G. Ú. C. Č.. G.-XXXXX/XXXXXX/XXXX-S. S. XX.XX.XXXX - k uskutočneniu drobnej stavby „oplotenie“ pre stavebníka I. Q. s tým, že neboli ako dotknuté osoby účastníkom takéhoto konania. Dodali, že žalovaný I. Q. zamlčal pred stavebným úradom, že v čase podania žiadosti k uskutočneniu drobnej stavby „oplotenie“ pretrvávajú medzi nimi susedské spory, podľa uvedeného ohlásenia oplotenie sa malo realizovať v súlade s overenou zjednodušenou projektovou dokumentáciou, a že žalovaný I. Q. vykonáva stavebné práce v hrubom rozpore s ňou, a to v tom, že „parcely X. XXX/X, XXX/X v dôsledku nepovolených terénnych úprav vybagroval o šírke cca 4-5 metrov, dĺžke 50 metrov a výške 100

centimetrov, a to bez toho aby k výkonu takýchto terénnych úprav mal povolenie a súhlas príslušného stavebného úradu.“ Žalobcovia uzavreli, že na protiprávne a svojvoľné konanie žalovaného I.Á. Q. opakovane privolali hliadku OO PZ Prešov Juh, ktorá mala vyzvať realizátora nepovolených stavebných prác aby upustil od ich vykonávania, ktorý však výzvy polície neakceptoval. Podľa žalobcov vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti „úpravou terénu im bola spôsobená škoda väčšieho rozsahu, ťažko napraviteľná a zapríčinila zhoršenie právnej pozície žalobcov a vznik nenávratného pôvodného stavu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu“, a preto navrhli, aby súd ich návrhu vyhovel a vydal navrhované neodkladné opatrenie.

10. Písomným podaním zo dňa 21.12.2021 označeným ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia uviedli a doplnili, že na sporných nehnuteľnostiach žalovaný v 1. rade vykonával bez akéhokoľvek stavebného povolenia a v rozpore s vlastným ohlásením výstavbu oplotenia a začal s masívnymi terénnymi úpravami, ktoré sú v rozpore s projektovou dokumentáciou, a že žalovaný v 3. rade po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v stavebných prácach pokračoval. Doplnili, že dňa 9.9.2021 obec Zlatá Baňa ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad vo veci vykonávania stavebných prác na pozemkoch k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, a prišiel k záveru, že vyzýva žalovaného v 3. rade, aby s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia uviedli, že žalovaný v 3. rade na túto výzvu stavebného úradu nereagoval a v stavebných prácach naďalej pokračuje. V súvislosti s neodkladným opatrením žalobcovia (všeobecne) uviedli, že bez neodkladnej ochrany im bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície alebo vzniku nenávratného stavu (pozn. súdu: čo však žalobcovia nijako bližšie nešpecifikovali) v právnych vzťahoch strán, a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uzavreli, že vzhľadom na závažnosť krokov žalovaného v 3. rade, a jeho ignoráciu výzvy stavebného úradu, ako aj nerešpektovanie ľudského naliehania na zastavenie akýchkoľvek prác, predovšetkým však prác na úprave terénu, keď dochádza k destabilizácii pozemkov navrhujú, s prihliadnutím na to, že o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je vedené konanie, aby súd vydal uznesenie, ktorým zakazuje žalovanému v 3. rade, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval, upravoval a alebo vykonával akúkoľvek činnosť, terénne úpravy, alebo akúkoľvek inú činnosť, ktorou by sa akýmkoľvek spôsobom zasahovalo do nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území: F. H., B. F. H.Z., B.: C., O. T. W. Č.. XXX C. M. „. Č.. XXX/X o výmere 76 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcelu registra „X. Č.. XXX/X o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrada. Zároveň žiadali, aby súd žalovanému v 3. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať, t.j. prevádzať, scudzovať, dať do nájmu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť uvedené nehnuteľnosti.

11. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

Podľa podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby. Podľa ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí pre ne podmienky. Podľa štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Podľa ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia. Podľa ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.

Podľa otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, úplný, určitý a zrozumiteľný návrh na jeho vydanie podaný oprávnenou osobou a predložený súdu (ako príslušnému orgánu) v medziach jeho právomoci, a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo ( , resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa do jeho zrušenia podľa ) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam s právom na ich nerušené užívanie), a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán (k čomu žalobcovia neuviedli vôbec nič), a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia súdom je jeho podanie návrhu na jeho nariadenie smerujúce k rozhodnutiu patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie práva navrhovateľa (že podľa ním uvedených a osvedčených skutočností mu pravdepodobne patrí súvisiace právo, ktorého ochrany sa domáha), ďalej osvedčenie že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli (vážne či ťažko napraviteľne) ohrozené, a že ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88), a vtedy keď to nie je naliehavé, teda ak nehrozí konkrétna (vážna) škoda, ktorú by neskôr nebolo možné napraviť (aj inak). Navrhovatelia neodkladného opatrenia, okrem skutočností svedčiacich o právomoci súdu na jeho vydanie, teda musia tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku voči žalovanému, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (teda v tomto prípade, že sú na základe nejakých dostatočne konkrétnych a určitých skutočností - aj napriek písomnému zneniu zmluvy z roku 1975, podľa ktorej ich právni predchodcovia odkúpili iba podiely z pôvodnej mpč. XXX - vlastníkmi sporných nehnuteľností), a skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán práve navrhovaným spôsobom, a

tiež skutočnosti o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v skrátenom konaní, totiž pomery strán nemožno upravovať mimo právomoci súdu a nad naliehavú nevyhnutnú mieru (ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí byť pritom navyše nepochybne aj určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a povinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade by bolo zbytočné (nepotrebné).

14. V danom prípade však súd dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia smeruje k (dočasnej) úprave práv a povinností týkajúcich sa uskutočňovania stavby, ktorých úprava, prejednávanie a rozhodovanie patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov, resp. orgánom štátneho stavebného dohľadu. Podľa ust. ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona, zabezpečujú orgány štátneho stavebného dohľadu. Tieto orgány štátneho stavebného dozoru pritom vo veci, vychádzajúc z tvrdení žalobcov (o tom, že obec Zlatá Baňa dňa 9.9.2021 ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad vo veci vykonávania stavebných prác na sporných nehnuteľnostiach a vyzval žalovaného v 3. rade, aby s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce k predmetným nehnuteľnostiam) už aj konajú. Rozhodovanie o zastavení prác na stavbe pri uskutočňovaní stavby pritom podľa patrí výlučne do právomoci stavebných úradov (ktoré v rámci ich kompetencií a špecializácie odborne posudzujú a určujú aj prípadné neodkladné zabezpečovacie práce a ich podmienky závislé zrejme od konkrétnych okolností, fázy a aktuálnych hrozbách pri uskutočňovaní stavby zistených v rámci štátneho stavebného dohľadu - pre ktoré súdy odborné a ani právne kompetencie nemajú).

15. Okrem toho aj z hľadiska ostatných nedostatkov návrhu súd poukazuje na to, že žalobcovia ani napriek výzve súdu zatiaľ žiadnymi konkrétnymi a dostatočne určitými tvrdeniami neosvedčili (svoje) vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keď i napriek výzve súdu doposiaľ určite a zrozumiteľne neuviedli a nevysvetlili na základe čoho a od kedy presne (odvodzujúc svoje vlastnícke právo od vydržania) sa žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcov v 2. a 3. rade v zmysle dobromyseľne domnievali, že sú vlastníkmi (označených) nehnuteľností o výmere 434 m2, ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú - najmä ak sú evidovaní ako podielový spoluvlastníci susedných nehnuteľností o výmere 977 m2 (301+128+548 m2), a v súvislosti s nadobúdaním dotknutých nehnuteľností poukazujú na kúpnu zmluvu z roku 1975, podľa ktorej žalobca v 1. rade a jeho manželka nadobúdali iba podiel z parcely I.. XXX, U..N.. C.. XXX/X, XXX/X, ktorých výmera podľa identifikácie parciel Strediska geodézie Prešov zo dňa 5.4.1975 bola 976m2 (326+650 m2). Žalobcovia totiž k tomu, tak ako bolo uvedené už vyššie, uviedli iba úplne všeobecne, že aj keď odkúpili formálne iba podiely z pôvodnej mpč XXX, F. D. D. XXX, Y.. Ú.. F. H., v skutočnosti už odkupovali v prírode reálne vydelené časti pozemkov, ktoré sú v súčasnej dobe v katastri nehnuteľností zapísané ako susedné nehnuteľnosti, ako aj sporné nehnuteľnosti, nesúlad tohto formálneho prejavu a údajného skutočného odkúpenia však nijako bližšie nevysvetlili, čím neosvedčili ani predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Z nimi uvedených skutočností teda jednoducho ich vlastnícke právo k sporným (susedným) nehnuteľnostiam zatiaľ nevyplýva.

16. Z návrhu žalobcov sa navyše javí, že okrem dodatočných všeobecných tvrdení o destabilizácii pozemkov (ktoré žalobcovia nijako bližšie nevymedzili a neosvedčili, na ktoré sa eventuálne prihliada v rámci rozhodovania štátneho stavebného dozoru, a to zrejme pri zohľadňovaní konkrétnych okolností a aj v závislosti od aktuálnej fázy stavebných prác), požadujú vlastne úplné zastavenie stavebných prác bez toho, aby bolo zrejmé aká konkrétna a ťažko napraviteľná škoda, ktorú by nebolo možné napraviť inak (napr. aj v porovnaní s podľa nich možno z nejakého vážneho dôvodu nedostatočnou, nevhodnou či oneskorenou možnosťou úpravy či nápravy pomerov strán v eventuálnom neskoršom konaní o náhradu škody či o odstránenie stavby), im bez neodkladného opatrenia hrozí, a že by v tejto súvislosti sledovaný účel neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V návrhu vzhľadom na všeobecnosť jeho dôvodov totiž tiež úplne absentuje aj uvedenie akýchkoľvek rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich predpoklad, že by sledovaný účel (záujem žalobcu) nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

17. Pokiaľ ide pritom o doplnené znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v tom, aby súd žalovanému v 3. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať, t.j. prevádzať, scudzovať, dať do nájmu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť žalobcom označené nehnuteľnosti, súd poukazuje jednak na to, že ide zo strany žalobcov o obsahovo obdobný návrh ako ten, ktorý súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako zjavne nedôvodný s poukazom na ust. ods. ods. 2 svojim predchádzajúcim uznesením č.k. - 75 zo dňa 29.7.2021 už zamietol (a pri ktorom súd ani v tomto prípade nevidí dôvod na odklon od jeho záverov), ktorý navyše žalobcovia vo vzťahu k žalovanému v 3. rade vôbec nijako neodôvodnili.

18. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu v zmysle 42 ods. 3 a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle . Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. )

19. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

16. Nedostatok právomoci súdu na vydanie navrhovaného rozhodnutia - patriaceho do právomoci stavebného úradu (ktorý pritom podľa skutočností uvedených žalobcami vo veci už aj konal, a preto súd toto podanie z dôvodov nadbytočnosti, i vzhľadom na jeho ostatné nedostatky, stavebnému úradu v zmysle na konanie podľa ani nepostupoval), aj spolu s celkovým nedostatkom vyššie uvedených základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať, a preto súd tento návrh podľa pre nedostatok predpísaných náležitostí odmietol.

17. Pokiaľ ide o trovy konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o (ďalší) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania ako výdavkov preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, rozhodne súd s poukazom na ust. v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).