Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10To-37-2018.pdf
PDF · 116.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.12.2018, v trestnej veci proti obžalovanej F. W. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/77/2018 zo dňa 26.09.2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obž. F. W., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom U. XX/XX, XXX XX Z., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice od 14.02.2018
u z n á v a v i n n o u , ž e
v čase okolo 16.15 hod. dňa XX.XX.XXXX v predajni Domáce potreby na ul. Z. Č.. XXXX S. Z. po tom, čo si prezerala vystavený tovar, po krátkej chvíli vzala z regála do ruky grilovaciu panvicu, s ktorou podišla z ľavej strany k predavačke O. T. zo Z., ktorá v tom čase sedela pri pracovnom stole a telefonovala, na túto sa panvicou zahnala a udrela ju dvakrát po hlave, nakoľko sa nestihla brániť, začala kričať o pomoc, došlo k zápasu, pri ktorom ju na zemi znova opakovane udrela po hlave, kde počas toho na ňu kričala „Ty šviňo, zabijem ce!“, čo opakovala viackrát, potom podišla k dverám, ktoré zvnútra zaistila poistkou, ktorá sa nachádzala pod kľučkou, následne vzala z regálu porcelánovú misu, túto hodila po O. T., ktorú však netrafila, táto misa dopadla na zem, kde sa pred ňou rozbila, následne podišla k registračnej pokladnici, ktorú sa snažila otvoriť, ale z tejto sa jej podarilo strhnúť len vrchný kryt, pričom na O. T. počas toho kričala slová: „Daj mi peneži!“ a keď jej táto vysvetľovala, že peniaze nemá, podišla ku nej, oboma rukami ju chytila za vlasy a začala ju kmásať tak, že ju stiahla na zem, kde jej pri tom vytrhla chumáč vlasov, následne sa O. T. zo zeme podarilo od nej vytrhnúť, pribehnúť k dverám, ktoré si odistila, vybehla pred predajňu na ulicu, kde kričala o pomoc, že má v predajni zlodejku, na čo sa F. W. zľakla a bez toho, že by sa zmocnila nejakej veci, z predajne ihneď ušla, pričom takto svojím konaním O. T. spôsobila zranenia, a to povrchové poranenie vlasatej kože hlavy a hematóm kolena s dobou liečenia do 7 dní, a tiež poškodením grilovacej panvice, porcelánovej misy, plastového košíka, tašky na rúcho pre kňazov a okuliarov škodu 245,64 eur,
t e d a
proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
t ý m s p á c h a l a
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 138 písm. a) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, Z., odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej F. W..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obž. F. W. uznaná za vinnú zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- v čase okolo 16.15 hod. dňa XX.XX.XXXX v predajni Domáce potreby na ul. Z. Č.. XXXX S. Z., po tom čo si prezerala vystavený tovar, po krátkej chvíli vzala z regála do ruky grilovaciu panvicu, s ktorou podišla z ľavej strany k predavačke O. T. R. Z., ktorá v tom čase sedela pri pracovnom stole a telefonovala, na túto sa panvicou zahnala a udrela ju dva krát po hlave, nakoľko sa nestihla brániť, začala kričať o pomoc, došlo k zápasu, pri ktorom ju na zemi znova opakovane udrela po hlave, kde počas toho na ňu kričala „Ty šviňo, zabijem ce!“, čo opakovala viackrát, potom podišla k dverám, ktoré zvnútra zaistila poistkou, ktorá sa nachádzala pod kľučkou, následne vzala z regálu porcelánovú misu, túto hodila po O. T., ktorú však netrafila, tato misa dopadla na zem, kde sa pred ňou rozbila, následne podišla k registračnej pokladnici, ktorú sa snažila otvoriť, ale z tejto sa jej podarilo strhnúť len vrchný kryt, pričom na O. T. počas toho kričala slová: „Daj mi peneži!“ a keď jej táto vysvetľovala, že peniaze nemá, podišla ku nej, oboma rukami ju chytila za vlasy a začala ju kmásať tak, že ju stiahla na zem, kde jej pri tom vytrhla chumáč vlasov, následne sa O. T. zo zeme podarilo od nej vytrhnúť, pribehnúť k dverám, ktoré si odistila, vybehla pred predajňu na ulicu, kde kričala o pomoc, že má v predajni zlodejku, na čo sa F. W. zľakla a bez toho, že by sa zmocnila nejakej veci, z predajne ihneď ušla, pričom takto svojím konaním O. T.G. spôsobila zranenia povrchové poranenie vlasatej kože hlavy s dobou liečenia 10 až 14 dní, poškodením panvice a okuliarov škodu 245,64 eur.
Za to jej bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon jej bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený a zároveň určený probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola ustanovená skúšobná doba na 4 (štyri) roky a zároveň v zmysle § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona uložená obžalovanej povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX Z. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a nezdržiavať sa v blízkosti ani nevstupovať do prevádzky predajne Domáce potreby na ul. Z. Č.. XXXX S. Z..
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, poškodená O. T. bola s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolania prokurátor a obžalovaná, a to prokurátor v neprospech obžalovanej proti výrokom o vine i treste, a obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne proti výrokom o vine a treste.
Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania poukázal na to, že prvostupňový súd skutok rozdelil na dve etapy, pričom zbraň mala byť použitá len v prvej etape, pri ktorej obžalovaná nemala úmysel pôsobiť na vôľu poškodenej. Prokurátor má zato, že súd vykonané dokazovanie v jeho súhrne vyhodnotil nesprávne v prospech obžalovanej. Vykonané dôkazy neodôvodňujú rozdelenie jedného konania obžalovanej na etapy. Obžalovaná spáchala jeden skutok súvislým konaním, pri spáchaní ktorého použila zbraň. Jej konanie bolo motivované len jedným motívom a to získať peniaze tak, ako sa priznala v prípravnom konaní a uviedla, že do predajne išla za účelom získať peniaze. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a uznal obžalovanú vinnou zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. a) Tr. zákona.
Obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie odôvodnila tým, že podľa nej súd skutok nesprávne právne kvalifikoval. Napriek tomu, že v konaní pred súdom boli vykonané všetky dôkazy, ktoré mali a mohli objasniť náležitý skutkový stav veci, podľa jej názoru súd tieto dôkazy vyhodnotil nesprávne, pretože z vyhodnotenia jednotlivých dôkazov nie je preukázaný jednoznačný a nespochybniteľný záver, že spáchala skutok tak, ako sa jej to v obžalobe kladie za vinu. So závermi prvostupňového súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nestotožňuje. Predovšetkým od začiatku trestného stíhania popierala, aby sa dopustila skutku lúpeže kladeného jej za vinu. Do predajne poškodenej nešla ani s úmyslom kradnúť, ani s úmyslom lúpiť, nakoľko na takéto konanie nemala žiadny motív. V priebehu dokazovania bolo podľa nej preukázané, že v uvedený deň jej bol zo strany Sociálnej poisťovne vyplatený dôchodok a v peňaženke, po jej zadržaní, mala finančnú hotovosť, preto nemala na takéto konanie žiadny záujem majetkového prospechu. Uvedené podľa nej potvrdzujú aj jej osobné a majetkové pomery a teda, že žije s manželom, ktorý pracuje v zahraničí, rovnako ako aj jej najstarší syn, s manželom vlastnia v obci Z. rodinný dom, osobný automobil zn. Škoda Octavia, ona sa príkladne stará o maloletého syna V., ktorému bol diagnostikovaný detský autizmus, doposiaľ nemala záznam v odpise registra trestov, ani v registri priestupkov a vo svojom okolí je hodnotená pozitívne. Absenciou motívu konania preto absentuje subjektívna stránka trestného činu lúpeže a teda úmysel zmocniť sa cudzej veci. Pokiaľ ide o jej konanie v predajni Domácich potrieb, od začiatku trestného stíhania nepopierala, že medzi ňou a poškodenou došlo v dôsledku vulgárnej nadávky zo strany poškodenej na jej adresu k roztržke, ktorá prerástla až do bitky medzi obidvoma ženami a ktorá sa odohrala v priestoroch predajne. Za uvedené konanie, teda fyzické napadnutie sa poškodenej v rámci svojich výpovedí v prípravnom konaní niekoľkokrát ospravedlnila a v tejto súvislosti aj učinila opatrenia smerujúce k náhrade škody spôsobenej poškodenej pri tomto fyzickom konflikte. V tejto súvislosti preto nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že zo zločinu lúpeže ju usvedčuje aj zápisnica o ohliadke miesta činu, nakoľko uvedená zápisnica len potvrdzuje to, čo nikdy nepoprela, t.j. fyzický zápas medzi ňou a poškodenou, avšak nedokazuje to, že sa mala dopustiť zločinu lúpeže. V nadväznosti na uvedené poukazuje na závery znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, z ktorých vyplýva, že zaistené otlačky prstov nepatria jej. K svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 22.05.2018, v ktorej sa ku skutku v celom rozsahu priznala, uvádza, že od počiatku zadržania a jej následného umiestnenia v ÚVV Košice psychicky veľmi zle znáša väzbu, čo je umocnené predovšetkým ochorením, ktorým trpí a to recidivujúcou depresívnou poruchou. Pod vplyvom uvedenej choroby, odlúčením od chorého syna, ktorý je na ňu veľmi naviazaný a strachu o jeho zdravie sa dňa 22.05.2018 ku skutku v celom rozsahu priznala, avšak uvedené priznanie neskôr oľutovala a zotrvala na svojich predchádzajúcich výpovediach učinených v priebehu tohto konania. To, že celé konanie a predovšetkým pobyt vo väzbe na ňu negatívne vplýva podľa jej názoru preukazujú aj jej správanie v priebehu súdneho konania, kedy či už počas hlavných pojednávaní alebo pri rozhodovaní o väzbe spravidla plakala, alebo sa nevedela zmysluplne vyjadriť k otázkam položeným zo strany predsedu senátu. V tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď znalca O.. V. A., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2018 na otázku obhajkyne, či pobyt vo väzbe by mal vplyv na duševné zdravie obžalovanej, znalec uviedol, že u posudzovanej v minulosti bola v minulosti konštatovaná a liečená recidivujúca a depresívna porucha, ktorá sa opakuje depresívnymi epizódami v istých časových obdobiach, pričom samotný pobyt vo väzbe môže byť záťažou, ktorá v čase vyšetrenia nebola prítomná, ale nemôže to
vylúčiť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno podľa nej konštatovať, že jediným priamym dôkazom usvedčujúcim ju zo zločinu lúpeže je len výpoveď poškodenej. V predmetnej trestnej veci tak proti sebe stoja výpovede obžalovanej a poškodenej, ktoré vyvolávajú pochybnosti o jej vine, ktoré nie je možné odstrániť prípadnými ďalšími dôkazmi. Za tohto stavu je preto toho názoru, že jej vina nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností tak, ako to vyžaduje zákon. Pokiaľ je v konkrétnej veci tak ako verzia poškodeného rovnako možná a pravdepodobná aj verzia obžalovaného a ďalšími dôkazmi už nie je možné reálne objasniť, ktorá z do úvahy pripadajúcich verzií je vierohodnejšia, nie je možné obžalovaného s ohľadom na zásadu in dubio pro reo uznať za vinného. Z uvedených dôvodov sa preto nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý jej konanie právne posúdil ako konanie, ktorým proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím ju uznal za vinnú zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko je toho názoru, že jej konanie mal súd prvého stupňa právne kvalifikovať maximálne ako prečin výtržníctva v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Preto nesúhlasí s výrokom o uloženom treste, nakoľko ten je postavený na, podľa jej názoru, nesprávnej právnej kvalifikácii skutku. S poukazom na tieto skutočnosti preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ju oslobodil, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Na podklade podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné:
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prvostupňový súd sa dopustil viacerých chýb, ktoré aj keď v odvolaniach výslovne vytýkané nie sú, odôvodňovali by podanie dovolania (§ 371 ods. 1 písm. c), g) Tr. poriadku), a preto na ne odvolací súd musel prihliadať.
V prvom rade prvostupňový súd napadnutý rozsudok oprel aj o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Takýmito dôkazmi sú znalecké posudky podané znalcami O.. O. Z. a O.. V. A., ale aj znaleckým ústavom KEÚ PZ, o pribratí ktorých uznesenia neboli doručené obžalovanej a ani obhajkyni. Ide o uznesenia vyšetrovateľa PZ z 5.4.2018 na čl. 91, zo 14.05.2018 na čl. 112 a z 18.04.2018 na čl. 134, pričom obvinenie bolo F. W. vznesené ešte 15.02.2018 a obhajkyňa JUDr. Valéria Brečková bola ustanovená už 16.02.2018.
Neoznámenie uznesenia obžalovanej, resp. jej obhajkyni, ako osobám oprávneným v zmysle § 186 ods. 1 Tr. poriadku podať proti rozhodnutiu (uzneseniu) o pribratí znalca sťažnosť (142 ods. 3), je porušením ústavného práva na obhajobu obžalovanej, aj práva na spravodlivý proces, vrátane dvojinštančnosti trestného konania (podobne uznesenie NS SR sp. zn. 6Tost/4/2013).
Napriek tomu, že obhajkyňa uvedené chyby namietala už na začiatku hlavného pojednávania konaného dňa 01.08.2018, prvostupňový súd chyby nenapravil, ale O.. O. Z. a O.. V. A.V. ako znalcov vypočul na hlavnom pojednávaní 05.09.2018 a prečítal ich písomné znalecké posudky.
Na takéto dôkazy však prihliadať nie je možné, pretože neboli získané z dôkazných prostriedkov podľa Tr. poriadku (§ 119 ods. 2).
Zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní 26.09.2018 nebol vykonaný ani výsluch svedka W. C., ktorý bol na tomto pojednávaní vypočutý bez toho, aby zložil zákonom predpísanú prísahu (§ 265 Tr. poriadku). Aj keď tento svedok bol vypočutý už na hlavnom pojednávaní 01.08.2018, na ktorom prísahu zložil, táto prísaha nemá neobmedzenú platnosť, ale je povinný ju zložiť pred každým svojim výsluchom na hlavnom pojednávaní. Každý výsluch má svoj začiatok a svoj koniec, pričom takýto začiatok a koniec mal aj výsluch svedka C. na hlavnom pojednávaní 01.08.2018. Pokiaľ teda tento svedok nezložil prísahu podľa § 265 Tr. poriadku aj pred výsluchom dňa 26.09.2018, tak takýto výsluch nebol vykonaný zákonným spôsobom.
Napriek uvedeným chybám bolo možné o obžalobe rozhodnúť aj bez prihliadnutia na uvedené nezákonné dôkazy. Predovšetkým výpoveď svedka C. na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2018 neobsahovala žiadne skutočnosti významné pre objasnenie skutku, ale tento svedok bol opätovne predvolaný len za účelom preverenia jednej zo skutočností, v ktorej súd videl dôvod väzby.
Pokiaľ ide o zranenia, ktoré popisuje znalecký posudok O.. Z., tak tieto nie sú znakom skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Preto pri zisťovaní zranení spôsobených konaním obžalovanej odvolací súd vychádzal z lekárskych správ zo dňa 14.02.2018, ktoré prečítal na verejnom zasadnutí. Po prečítaní vyčíslenia škody na verejnom zasadnutí bolo možné upresniť aj veci, ktoré boli konaním obžalovanej poškodené. V skutkovej vete napadnutého rozsudku totiž neboli uvedené všetky poškodené veci, pritom však tam bola uvedená výška škody 245,64 eur zodpovedajúca súčtu škôd na všetkých poškodených veciach.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na nesprávny postup prvostupňového súdu pri ustaľovaní skutkového stavu, keď výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nepreniesol do skutkových zistení výroku o vine svojho rozsudku. Aj keď dokazovaním zistil, že poškodenej konaním obžalovanej boli spôsobené aj zranenia v obžalobe neuvedené, tak ich do skutkových zistení napadnutého rozsudku nepojal s odôvodnením, že je viazaný skutkom uvedeným v obžalobe. Podobne je to aj s uvedením len tých vecí, ktoré boli uvedené v obžalobe napriek tomu, že boli zistené aj ďalšie poškodené veci. S týmto konštatovaním prvostupňového súdu však nie je možné súhlasiť. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že súd v zmysle § 278 ods. 1 Tr. poriadku síce môže rozhodovať len o skutku uvedenom v obžalobe, nie je však viazaný popisom skutku a ani jeho právnym posúdením v obžalobe. Pod pojmom „skutok“ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú aktívnym alebo pasívnym prejavom vôle páchateľa (t. j. konaním), ktoré sa stáva trestným činom, ak vyčerpáva znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona (R 46/2013). Naproti tomu popis skutku je len slovná forma, ktorej prostredníctvom sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch ľudskej komunikácie. Samotný skutok preto nemožno stotožňovať s popisom skutku.
Pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní a súdu je významný predovšetkým skutok a nie jeho popis, pretože trestné stíhanie sa vedie ohľadne skutku a nie ohľadom popisu skutku.
Pritom požiadavka ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. poriadku, že súd môže rozhodovať len o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu, neznamená, že musí ísť o úplnú zhodu obžalobného návrhu s rozsudkom, niektoré skutočnosti uvedené v obžalobnom návrhu môžu odpadnúť a naproti tomu niektoré môžu pribudnúť, skutok, ktorý je predmetom trestného konania, súd prejednáva v celej šírke. Možno preto prihliadať k zmenám skutkového stavu, ku ktorým došlo pri prejednávaní veci pred súdom, a to bez ohľadu na to, či postavenie obžalovaného zlepšujú či zhoršujú. Podmienkou však je, aby bola zachovaná podstata skutku. Keďže podstatu skutku možno vidieť v konaní a v následku, ktorý bol ním spôsobený, bude totožnosť skutku zachovaná, ak bude zachovaná aspoň čiastočne buď totožnosť konania, alebo totožnosť následku.
Pokiaľ teda súd na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní zistí, že oproti skutkovému stavu popísanému v obžalobe nastala zmena, nielen môže, ale musí k týmto zmenám prihliadať a popis skutkového deja upraviť bez ohľadu na to, či postavenie obžalovaného zlepšuje alebo zhoršuje. Niektoré skutočnosti môžu teda v rozhodnutí súdu oproti obžalobe pribudnúť, niektoré môžu odpadnúť, súd môže upresniť nepresný popis z obžaloby, nesmie však zmeniť podstatu skutku a zmena nesmie byť v rozpore so zásadou zákazu zmeny k horšiemu vyjadrenej v § 327 ods. 2 Tr. poriadku.
Znamená to, že ak v predmetnom prípade prvostupňový súd niektoré zranenia a poškodené veci zistené z dokazovania na hlavnom pojednávaní nepojal do skutkovej vety len preto, že neboli uvedené v obžalobe, tak nepostupoval správne.
Napriek uvedeným chybám odvolací súd dospel k záveru, že na základe dôkazov zákonným spôsobom vykonaných na hlavnom pojednávaní a doplnených dôkazmi vykonanými na verejnom zasadnutí je možné bez dôvodných pochybností ustáliť, že sa skutok stal a že ho spáchala obžalovaná F. W..
Keďže nebolo možné prihliadať na znalecký posudok z odvetvia chirurgia a traumatológia znalca O.. Z., odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním lekárskych správ zo dňa 14.02.2018 O.. U. C.. Z nich vyplýva, že poškodená O. T. sa bezprostredne po skutku dostavila na chirurgickú ambulanciu v Z., kde jej bolo zistené povrchové poranenie vlasatej kože hlavy a hematóm kolena s dobou PN do 7 dní. Ako bolo vyššie uvedené, po prečítaní vyčíslenia škody na verejnom zasadnutí bolo možné upresniť aj veci, ktoré boli poškodené konaním obžalovanej.
Chyby sa však prvostupňový súd dopustil aj v právnej kvalifikácii skutku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa prvostupňového súdu mal útok obžalovanej na poškodenú dve etapy. V prvej etape malo dôjsť k útoku na poškodenú s panvicou a porcelánovou misou, ktorý podľa názoru prvostupňového súdu nie je možné vyhodnotiť ako prostriedok nátlaku na vôľu poškodenej vydať vec. Až v druhej etape malo dôjsť bez akýchkoľvek pochybností k pôsobeniu násilia, resp. hrozby ním, na vôľu poškodenej slobodne rozhodovať o veciach, s ktorými v čase útoku disponovala a teda podľa prvostupňového súdu až od tohto štádia skutku možno hovoriť o naplnení znakov trestného činu lúpeže, avšak už bez použitia zbrane, čím obžalovaná spáchala zločin lúpeže len podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona.
S uvedeným právnym hodnotením a s rozdelením jedného konania obžalovanej na dve etapy však nie je možné súhlasiť. Celé predmetné konanie obžalovanej totiž spája úmysel zmocniť sa cudzej veci.
Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spácha so zbraňou.
Podľa § 122 ods. 7 Tr. zákona je trestný čin spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
Trestný čin je podľa § 122 ods. 3 Tr. zákona spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
Uvedený zločin lúpeže je dokonaný už použitím násilia so zbraňou alebo hrozby bezprostredného násilia s využitím zbrane proti niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci bez toho, aby bolo potrebné, aby bol tento úmysel uskutočnený. Rozhodujúce teda nie je, či v čase použitia násilia so zbraňou poškodený pozná úmysel páchateľa zmocniť sa cudzej veci, ale to, že útok za použitia zbrane proti telesnej integrite inej osoby páchateľ vykonal v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Znaky tohto trestného činu pritom budú naplnené aj vtedy, ak páchateľ pojal úmysel zmocniť sa cudzej veci v držaní poškodeného v priebehu fyzického útoku, počas ktorého použil zbraň.
V predmetnej veci je z vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obžalovaná zaútočila na poškodenú s grilovacou panvicou, teda so zbraňou, v úmysle zmocniť sa cudzích peňazí. Týmto okamihom obžalovaná naplnila všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a teda tento bol dokonaný. Pokiaľ útok obžalovanej pokračoval ďalej už bez grilovacej panvice, či inej zbrane, svedčí to len o tom, že sa obžalovaná snažila uvedený zločin lúpeže nielen dokonať, ale aj dokončiť. Pritom naplno navonok prejavila, čo bolo dôvodom použitia násilia a zbrane proti poškodenej, teda prekonať alebo zamedziť predpokladaný odpor poškodenej pri zmocnení sa cudzej veci.
Uvedené je bezpochyby zrejmé zo svedeckej výpovede poškodenej O. T., podľa ktorej obžalovaná ju v predajni panvicou napadla zákerným spôsobom tak, aby obžalovanú poškodená nevidela a aby vôbec o útoku poškodená ani nevedela. Útok s panvicou smeroval na hlavu poškodenej a bol opakovaný. Ďalej útok bez panvice pokračoval len preto, že sa poškodenej podarilo panvicu vytrhnúť. Že útok s panvicou bol vykonaný s úmyslom zmocniť sa cudzej veci vyplýva z toho, že obžalovaná sa snažila otvoriť registračnú pokladňu (čo vyplýva nielen z výpovede poškodenej, ale aj z fotodokumentácie zhotovenej pri obhliadke a zo zápisnice z nej, na ktorej je zrejmé poškodenie registračnej pokladnice), že po neúspešnom pokuse o otvorenie registračnej pokladne obžalovaná žiadala poškodenú o peniaze a opäť ju napadla a tiež že si na ruky natiahla rukávy na zamedzenie identifikácie podľa odtlačkov a že zamkla vonkajšie dvere.
K spáchaniu skutku sa pritom obžalovaná aj sama v celom rozsahu priznala vo výpovedi obvinenej dňa 22.05.2018, a to za prítomnosti svojej obhajkyne. V nej potvrdila, že do predajne došla skutočne za účelom zohnať si nejaké peniaze, že začala konať v úmysle olúpením predavačky získať nejaké peniaze a tiež že na predavačku aj kričala, aby dala peniaze, lebo ju zabije. Na hlavnom pojednávaní túto výpoveď
vysvetliť nevedela, pričom uveriteľne nevyznieva ani vysvetlenie obhajkyne v dôvodoch odvolania, že tak obžalovaná vypovedala pre zlé psychické znášanie väzby alebo pre rady spoluväzenkyne.
Popis skutkového deja poškodenou potvrdzujú aj dôkazy objektívneho charakteru, ktorými sú zranenia poškodenej utrpené pri konaní obžalovanej, zistené nielen z lekárskych správ, ale aj z fotodokumentácie zhotovenej pri prehliadke tela poškodenej. Z nich je zrejmé zranenie nielen vlasatej časti hlavy, ale aj kolena a iné zranenia.
Napokon tvrdenia poškodenej sú aj v súlade so svedeckou výpoveďou W. C., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 01.08.2018 uviedol, že poškodená na chodníku volala o pomoc a o privolanie polície pre lúpež a že bola prepadnutá a že obžalovaná je zlodejka. Obžalovaná síce začala utekať, ale on ju chytil.
Na základe uvedených skutočností je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sa skutok popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku stal a že ho spáchala obžalovaná.
Týmto konaním po objektívnej i subjektívnej stránke naplnila všetky pojmové znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 138 písm. a) Tr. zákona, pretože proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol. Skutok pritom upresnil tak, aby zodpovedal dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní a doplneným v konaní pred odvolacím súdom (týka sa to zranení poškodenej a poškodených vecí, ako už bolo vyššie uvedené).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona a prihliadajúc na účel trestu vyplývajúci z § 34 ods. 1 Tr. zákona, zhodnotil najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť, ako aj osobu páchateľky, jej pomery a možnosti nápravy.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Pred spáchaním predmetného zločinu sa nedopustila žiadneho trestného činu a ani priestupku, pričom aj z miesta jej bydliska je hodnotená kladne.
Za zločin lúpeže Tr. zákon v ust. § 188 ods. 2 ustanovuje trest odňatia slobody na 7 až 12 rokov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností bolo po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona (znížením hornej hranice o jednu tretinu) potrebné ukladať trest odňatia slobody na 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.
Odvolací súd však zistil také okolnosti prípadu a pomery obžalovanej, že by použitie uvedenej trestnej sadzby bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania.
Za také považoval skutočnosť, že obžalovaná začala s čiastočným uhrádzaním škody, keď doposiaľ poškodenej uhradila 130,- eur. Ďalej obžalovaná sa pred spáchaním predmetného trestného činu nedopustila žiadneho protiprávneho konania, slušne sa správala aj v mieste svojho bydliska a žila usporiadaným životom s manželom a deťmi. Pritom jej najmladší 7-ročný syn V. W. je chorý, potrebuje zvýšenú starostlivosť a ona sa o neho príkladne starala. Podľa lekárskej správy V. W. trpí ľahkou psychomotorickou retardáciou s autistickými prejavmi v správaní, vyžaduje individuálny prístup zo strany rodiča a pomoc pri denných sebaobslužných činnostiach.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude podľa odvolacieho súdu postačovať nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.
Keďže pred spáchaním súdeného trestného činu obžalovaná ešte nebola vo výkone trestu odňatia slobody, tak pre výkon uloženého trestu ju odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Rovnako ako prvostupňový súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Dôvodom bola jednak skutočnosť, že O. T. nie je vlastníkom všetkých poškodených vecí (zoznam poškodeného tovaru predkladala spoločnosť URIEL TRADE s.r.o.) a tiež čiastočná úhrada škody.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám rozhodol rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.