Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: G., spol. s r.o. E. F., M. XX, E. F., IČO: 31 679 099, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom GELENEKYM, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/R./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/R./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k.: XXX/XX/práv. B._O./A./XXXX/XXX zo dňa XX. XX. XXXX a vec v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že dňa 17. 01. 2017 bol vypracovaný protokol č. B.-XXX-XX-X.X/P-BXX, XX-XX, č. úlohy : XX XXX o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Inšpekcie práce bola vykonaná u žalobcu dňa 22. 09. 2016 a dňa 17. 01. 2017 na inšpektoráte práce. V uvedenom protokole sú konštatované zistené nedostatky: žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 22. 09. 2016 o 17.00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb B. W., nar. XX. XX. XXXX, G. F. nar. XX. XX. XXXX, N. L., nar XX. XX. XXXX, G. R., nar. XX. XX. XXXX a G. E., nar. X. XX. XXXX s uvedením ich bydliska, všetky osoby z Z., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali pomocné práce - natieranie plotu na pracovisku žalobcu N. XX, R. - H., mal s týmito osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovné zmluvy zo dňa 16. 09. 2016, a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (prihlasovacia povinnosť podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § ods. 2 písm. b/ zákona č 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 22. 09. 2016 o 17.00 hod., bola zistená dohodnutá mzda 500,- eur mesačne, doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 22. 09. 2016. Žalobca neregistroval uvedených zamestnancov a v čase výkonu kontroly, t. j. dňa 22. 09. 2016 o 17.00 hod. neboli uvedené osoby registrované v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou.

2. Inšpektor práce nariadil odstrániť zistený nedostatok trvale po prevzatí protokolu a uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Nitra písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu. Protokol bol prerokovaný dňa 17. 01. 2017 s konateľom žalobcu.

3. V podaní zo dňa 24. 01. 2017 žalobca oznámi Inšpektorátu práce Nitra, že po oboznámení sa s protokolom odstránil zistené nedostatky v ňom uvedené a s okamžitou platnosťou oboznámil príslušných zodpovedných pracovníkov s protokolom a uložil im, aby osoby - cudzinci, ktoré nemajú povolenie na pobyt, sa viacej nezdržiavali na pracovisku.

4. Dňa 09. 02. 2017 bol vypracovaný Dodatok k protokolu zo dňa 17. 01. 2017, v ktorom je obsiahnuté vyjadrenie žalobcu, ktoré inšpektor vzal na vedomie a konštatoval, že protokol zostal bez zmien.

5. Správny orgán prvého stupňa dňa 11. 08. 2017 začal správne konanie o uložení pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. a súčasne poučil žalobcu, že sa má právo vyjadriť k zistenému porušeniu právneho predpisu, ktorý je predmetom uloženia pokuty, ako i s ostatnými právami účastníka správneho konania.

6. Žalobca v podaní zo dňa 25. 08. 2017 podal vyjadrenie k začatiu správneho konania o uložení pokuty. Uviedol, že nemal v úmysle nelegálne zamestnávať občanov iného štátu, o čom svedčia uzavreté pracovné zmluvy. Dňa 16. 09. 2016 boli podané žiadosti na udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania spolu so všetkými potrebnými dokladmi na cudzineckú políciu. Poukázal na dobu trvania protiprávneho konania, ktorá trvala veľmi krátky čas, keď pracovníci začali pracovať v deň, kedy bola vykonaná kontrola. Poukázal na to, že sa nachádza v zložitej finančnej situácii. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 04. 2015 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - G., spol. s.r.o. E. F.. Následne bola nad žalobcom zavedená dozorná správa. Podľa reštrukturalizačného plánu sú záväzky žalobcu voči jeho veriteľom rozdelené do viacerých splátok, splatnosť ktorých je rozličná. Na zabezpečenie finančných prostriedkov bol žalobca v roku 2015 nútený predať i nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území E. F. - stavbu tržnice - obchody, služby, pizzeria, súp. č. XXXX na pozemkoch s uvedením ich parcelných čísiel. Vyslovil presvedčenie, že uloženie akejkoľvek pokuty bude pre žalobcu likvidačné.

7. Inšpektorát práce Nitra dňa 08. 09. 2017 vydal rozhodnutie č. k.: XXX/XX/práv. B._O./A./XXXX/XXX, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume 11.000,- eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., lebo dňa 22. 09. 2016 o 17.00 hod. využíval závislú prácu tam uvedených fyzických osôb (z Ukrajiny), s ktorými mal uzavreté pracovné zmluvy a ktoré vykonávali pre neho pomocné práce a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol totožné námietky, ako vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania o uložení pokuty.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. Rozhodnutím zo 24. 11. 2017 č. : PO/R./XXXX/XXXX O -XXX/XXXX žalovaný ako odvolací orgán odvolanie podané žalobcom zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 08. 09. 2017.

9. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce a predmetné porušenie povinnosti odôvodnil porušením jednotlivých ustanovení právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri určení výšky pokuty prihliadal na všetky zákonné kritériá premietnuté v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, vrátane dĺžky trvania protiprávneho stavu, pričom usúdil, že sankcia ustálená na sume 11.000,- eur je primeraná, plniaca nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu.

10. Odvolací správny orgán popísal skutok, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta a mal za to, že postih žalobcu za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je opodstatnený, skutkovo i právne podložený. Zdôraznil, že inšpektorát práce je povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou práce preukázané porušenie povinností. Správnemu orgánu vyplýva priamo z právnej úpravy povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokuty za zistené a preukázané protiprávne konanie takéhoto charakteru.

11. K výške uloženej pokuty uviedol, že táto bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby, pričom správny orgán prvého stupňa výšku pokuty aj zákonne odôvodil s použitím správnej úvahy, zohľadňujúc všetky relevantné zákonné kritériá stanovení v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Pre úplnosť dodal, že inšpektorát práce nemal možnosť sankciu neuložiť. Pokiaľ ide o výšku sankcie, táto nemôže predstavovať postih neprimerane prísny. Takto uložená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu, prihliada na veľkosť účastníka konania ako zamestnávateľa (29 zamestnancov) i počet nelegálne zamestnávaných osôb (5 osôb súčasne), ale neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 správneho poriadku.

12. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil právnym názorom inšpektorátu práce a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

13. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24. 11. 2017, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu, doručenú súdu dňa 12. 01. 2018, ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V žalobe popísal skutkový stav, ako je popísaný v časti I. tohto rozsudku. Namietal, že žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa, sa dostatočne nevysporiadali so skutočnosťami, na ktoré poukázal žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho konania o uložení pokuty zo dňa 25. 08. 2017 a v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 09. 2017. Zopakoval argumenty uvedené v podanom odvolaní, najmä to, že nemal v úmysle nelegálne zamestnávať občanov iného štátu, o čom svedčia uzavreté pracovné zmluvy. Dňa 16. 09. 2016 boli podané žiadosti na udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania spolu so všetkými potrebnými dokladmi na cudzineckú políciu. Poukázal na dobu trvania protiprávneho konania, ktorá trvala veľmi krátky čas, keď pracovníci začali pracovať v deň, kedy bola vykonaná kontrola. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 04. 2015 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - G., spol. s.r.o. E. F.. Následne bola nad žalobcom zavedená dozorná správa a to dozorným správcom JUDr. I. E.. Podľa reštrukturalizačného plánu sú záväzky žalobcu voči jeho veriteľom rozdelené do viacerých splátok, splatnosť ktorých je rozličná. Na zabezpečenie finančných prostriedkov bol žalobca v roku 2015 nútený predať i nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území E. F. - stavbu tržnice - obchody, služby, pizzeria, súp. č. XXXX na pozemkoch s uvedením ich parcelných čísiel. Zopakoval tiež presvedčenie, že uloženie akejkoľvek pokuty bude pre žalobcu likvidačné.

15. Žalobca v žalobe poukázal na to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho (aj správneho) rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania (administratívneho konania), čo vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Poukázal i na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03, ako i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. 11. 2009.

16. Pri sankciách, najmä pri ukladaní pokút, sa uplatňuje správne uváženie s prihliadnutím na viaceré faktory, určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je a pojmovo musí byť vecou voľného uváženia. To však neznamená, že pokuta môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je ku každému zisteniu, jeho následku a dobe trvania protiprávnosti. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Pokuta likvidačného charakteru nemôže plniť preventívnu funkciu.

17. Žalobca považuje uloženú pokutu v sume 11.000,- eur za neprimeranú a likvidačnú. Žiadal, aby súd využil svoje moderačné právo, a ak dospeje k záveru, že výške uloženej pokuty je neprimeraná, túto znížil na sumu 500,- eur. Z predložených dokumentov je jednoznačné, že žalobca aj v dôsledku plnenia si reštrukturalizačného plánu prechádza vážnymi ekonomickým problémami, aj napriek nim sa snaží plniť si svoje záväzky voči veriteľom riadne a včas. Ak nepríde k zníženiu uloženej pokuty, existuje reálny predpoklad, že žalobca nebude ďalej schopný plniť si svoje záväzky tak, ako mu to stanovuje záväzná časť reštrukturalizačného plánu, čo by mohlo viesť k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Žalobca zamestnáva 25 zamestnancov a vyhlásením konkurzu by de facto došlo k ich prepusteniu, čo by malo na ekonomiku a štátny rozpočet Slovenskej republiky výrazne negatívnejší vplyv, ako keby došlo k zníženiu pokuty. Bol toho názoru, že závažnosť a doba trvania protiprávnosti nie je priamo úmerná výške uloženej pokuty.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

18. Žalovaný sa v podaní zo dňa 06. 06. 018 (doručené súdu dňa 11. 06. 2018) vyjadril k žalobe jej prílohám. Uviedol, že považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený a správne právne posúdený. Popísal ďalej zistenia inšpektorov tak, ako sú popísané v protokole o inšpekcii práce. Z dokladov, a to pracovných zmlúv, výpisov z registra Sociálnej poisťovne, zápisnice o podaní informácie D. V. zo dňa 22. 09. 2016 i samotným protokolom zachytávajúcim kontrolné zistenia inšpektorov práce je evidentné, že žalobca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., čo nebolo zo strany žalobcu v konečnom dôsledku ani nikdy spochybňované.

19. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, a to, že nemal úmysel nelegálne zamestnávať osoby, na nemožnosť splniť si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. kvôli nevydaniu rozhodnutia cudzineckou políciou o prechodnom pobyte dotknutých osôb, ako aj na neadekvátnosť a neodôvodnenosť uloženej sankcie, žalovaný poukázal na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty. Predmetom postihu žalobcu je delikt nesúvisiaci s pobytom dotknutých osôb na území Slovenskej republiky, a preto je pre právne posúdenie prejednávanej veci úplne bezpredmetným, či ku dňu 22. 09. 2016 príslušné oddelenie cudzineckej polície rozhodlo o ich prechodnom pobyte alebo nie. Je výsostne na ťarchu zamestnávateľa, ak poverí prácou fyzické osoby ešte predtým, ako si vo vzťahu k nim splní svoje zákonné povinnosti. Inšpektorát práce pri uložení výšky pokuty prihliadol na krátkosť trvania protiprávneho stavu a vzal do úvahy i všetky zákonné kritériá premietnuté v § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. tak, ako mu to ukladá súdna prax.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 11. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle ustanovenie § 191 odsek 1 písmeno d) SSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 05. 12. 2018 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

21. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 29. 10. 2016, zamestnávateľ je povinný b/ prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

22. Podľa § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonania kontroly správnym orgánom prvého stupňa, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu

b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) alebo Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 6 vyššie citovaného zákona, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 13) 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z.

13) Napríklad § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 8a ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 232/2008 Z. z., § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 1, bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30. 04. 2017, 1) inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, Podľa § 7 ods. 3, písm. a/, i/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, Podľa § 19 ods. 2, písm. a/, bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, (3) Na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov.

24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Úlohou súdu v rámci konania o správnej žalobe a preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci jej skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

26. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2017 podľa ust. § 19 ods. 2, písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi pokutu v sume 11.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že žalobca dňa XX. 09. 2016 o 17.00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: B. W., nar. XX. XX. XXXX, G. F. nar. XX. XX. XXXX, N.

L., nar XX. XX. XXXX, G. R., nar. XX. XX. XXXX a G. E. nar. XX. XX. XXXX s uvedením ich bydliska, všetky osoby z Z., ktoré pre zamestnávateľa vykonávali pomocné práce - natieranie plotu na pracovisku žalobcu N. XX, R.- H., mal s týmito osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu

- pracovné zmluvy zo dňa 16. 09. 2016 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu ( (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

27. Definícia závislej práce je pojmovo vymedzená v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pričom v predmetnej veci je potrebné vychádzať z právnej úpravy účinnej do 30. 04. 2017, teda i v čase, keď mala byť závislá práca vykonávaná (22. 09. 2016). Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť aj tieto uvedené znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Najpodstatnejšou právnou charakteristikou závislej práce je, že ide o prácu, ktorá je vykonávaná v pracovnom čase. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného pracovného výkonu, ale tvorí ho celý súbor pracovných činností zamestnanca, ktoré sa opakujú.

28. Nelegálne zamestnávanie je definované v ust. § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonania kontroly správnym orgánom prvého stupňa, ako zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom ustanovenie § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní priamo odkazuje na ustanovenie § 231 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z,, z ktorého vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ďalej povinnosť prihlásiť ho na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

29. V zmysle ust. § 6 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonania inšpekcie práce správnym orgánom prvého stupňa, postih za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy, pričom je tu i odkaz na ust. 19 ods. 2 písm. a/, prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda odkaz na ustanovenie o správnych deliktoch.

30. Právna teória zodpovednosti za protispoločenské konanie (medzi ktoré bezpochyby patrí i nelegálne zamestnávanie) rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, ku ktorým u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov pristupuje ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky a iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu.

31. V prejednávanej veci nebolo sporné, že sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania piatich fyzických osôb v zmysle právnej úpravy účinnej v čase spáchania deliktu, čo jednoznačne vyplynulo z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého súd pracovné zmluvy uzavreté medzi žalobcom ako zamestnávateľom a jednotlivými fyzickými osobami, ktoré v čase výkonu inšpekcie práce vykonávali pre žalobcu ako zamestnávateľa závislú prácu dňa 22. 09. 2016, čo potvrdil samotný konateľ žalobcu D. V., ako to vyplýva zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 22. 09. 2016, v ktorej potvrdil, že fyzické osoby - B. W., G. F., N. L., G. R., a G. E. - vykonávali práce pre žalobcu, keď sa s nimi dohodol, kedy môžu nastúpiť do práce. Uviedol, že dňa 22. 09. 2016 pracovali prvý deň od 08.00 hod. i to, že má s nimi uzavreté pracovné zmluvy. Uvedené zistenia sú premietnuté do protokolu zo dňa 17. 01. 2017. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 01. 2017 k protokolu nepoprel zistenia inšpektorov práce.

Správny orgán prvého stupňa následne oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty a po jeho vyjadrení vydal rozhodnutie, ktorým pre vyššie uvedený skutok uložil žalobcovi pokutu v sume 11.000,- eur. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však pri ukladaní pokút za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v ust. § 21 jednoznačne odkazuje na použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že v konaní o ukladaní pokút za nelegálne zamestnávanie sa použije i ust. § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal, okrem iného, na to, že pri určovaní výšky pokuty prihliadal na kritériá uvedené v ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a to na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, v ktorom správny orgán prvého stupňa poukázal, najmä na to, že nelegálnym zamestnávaním dochádza k ohrozeniu sociálnej istoty zamestnancov, nie sú zabezpečení poistením pre prípad vzniku úrazu na pracovisku a zároveň ani poistením pre dôchodok, čo posúdil v prospech vyššej výšky pokuty, ďalej prihliadol na počet zamestnancov a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa - 29 zamestnancov pracujúcich v oblasti stavebníctva, ktoré predstavuje odvetvie podnikania s najväčším rizikom úrazov, čo hodnotil v prospech vyššej výšky pokuty, počet nelegálnych zamestnaných fyzických osôb - 5 zamestnancov, čo posúdil v prospech vyššej výšky pokuty, ďalej vo vzťahu k tomu, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, toto posúdil v prospech nižšej výšky pokuty, nakoľko bol pri inšpekcii práce zistený len jeden nedostatok a vzhľadom na to, že ide o prvé zistenie nelegálneho zamestnávania, aj túto skutočnosť posúdil v prospech nižšej pokuty. Mal za to, že pokuta v sume 11.000,- eur je primeraná, nakoľko plní funkciu represívnu aj výchovnú, a tiež plní preventívnu úlohu. Správny orgán prvého stupňa sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou námietkou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení k začatiu správneho konania o uložení pokuty, a to, že t. č. plní reštrukturalizačný plán, za účelom uspokojenia svojich veriteľov bol nútený predať svoj nehnuteľný majetok, pričom predložil i dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. Rovnako tak sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že sa nachádza v zložitej ekonomickej situácii a uloženie pokuty môže byť pre neho likvidačné, čo môže mať negatívny dopad i na samotných zamestnancov, ale i veriteľov žalobcu.

33. Vzhľadom na vymedzenie zákonného pojmu správne trestanie uvedené v ustanovení § 194 ods. 1 SSP je zrejmé, že základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona je povinný správny súd používať vo veciach správneho trestania bez ohľadu na zákonnú kategorizáciu správnych deliktov.

34. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. 02. 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

35. Základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona a základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré musí správny súd aplikovať podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, sú však podskupinami zásad trestného práva, s ktorými súvisia a z ktorých vychádzajú. Teória trestného práva v súvislosti s platnou právnou úpravou hovorí, že medzi základné zásady ukladania trestov (sankcii) patrí okrem iných aj zásada personality trestu, zásada humánnosti trestu a zásada spravodlivosti trestu.

36. Okrem toho, podľa názoru správneho súdu, pri uložení pokuty právnickej osobe je potrebné aplikovať i zásady ukladania trestu podľa zák. č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, účinného od 01. 07. 2016, (§ 11 ods. 1, 2) z ktorého vyplýva, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na a) to, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby, b) právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod v trestnej činnosti alebo nesúvisia s trestným činom spáchaným právnickou osobou, c) pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu, d) očakávaný dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť právnickej osoby, e) pomer, v akom na právnickú osobu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti správny súd poukazuje na to, správne orgány sa vôbec nezaoberali námietkou žalobcu, ktorý opakovane poukazoval na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu, ktorá vyústila do reštrukturalizačného konania, ktoré bolo ukončené prijatím reštrukturalizačného plánu potvrdeného Okresným súdom Prešov uznesením pod sp. zn. 1R/2/2014 zo dňa 22. 04. 2015 a ktorým bola ukončená reštrukturalizácia dlžníka - žalobcu. Žalobca preukazoval svoju nepriaznivú finančnú situáciu i kúpnou zmluvou, ktorou previedol nehnuteľný majetok v katastrálnom území E. F., podľa jeho tvrdenia, práve z toho dôvodu, aby mohol plniť prijatý reštrukturalizačný plán. Na uvedené skutočnosti poukazoval od začatia správneho konania o uložení pokuty, napriek tomu sa prvostupňový správny orgán, s touto jeho obranou nezaoberal a žiadnym spôsobom ju pri odôvodnení uloženej pokuty a jej výšky nehodnotil.

38. Toto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa nenapravil ani žalovaný, ktorý sa nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty, najmä, že uložená pokuty môže byť pre žalobcu likvidačná. Podľa predložených dôkazov zo strany žalobcu nemožno považovať toto tvrdenie žalobcu za účelové, ale naopak, za reálne.

39. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Správny orgán ukladajúcu pokutu za iný správny delikt je povinný prihliadnuť na majetkové pomery predovšetkým z dôvodu, že majetok právnickej osoby je predmetom budúceho výkonu trestu. Je to dané tým, že trest, ktorý súd (prípadne správny orgán) ukladá právnickej osobe, by mal byť primeraný majetkovým pomerom právnickej osoby, ale na druhej strane by mal byť úmerný k spáchanému trestnému činu (deliktu), má mať nepochybný význam aj pre dosiahnutie účelu trestu. Pred uložením trestu, najmä pri tvrdení právnickej osoby, že by prípadný trest - pokuta, mohol mať pre ňu likvidačný charakter, mal správny orgán preveriť, ako plní žalobca reštrukturalizačný plán potvrdený súdom, zistiť aktíva a pasíva (predovšetkým záväzky) právnickej osoby, prípadne iné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie výšky uloženého trestu na ďalšie fungovanie spoločnosti žalobcu. Zisťovanie majetkových pomerov právnickej osoby je nevyhnutné najmä v prípade, keď sa uvažuje o uložení peňažného trestu.

41. V predmetnom prípade však, podľa názoru správneho súdu, došlo k porušeniu vyššie citovaných základných zásad, podľa ktorých sa ukladala sankcia žalobcovi. Pretože správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s podstatnou námietkou žalobcu, je ich rozhodnutie arbitrárne v časti odôvodnenia o výške uloženej pokuty, čo považuje súd za podstatné porušenie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a dôvodnosti žalobných námietok. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pretože žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť okrem rozhodnutia žalovaného, i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, správny súd v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, na ktorý postup bol daný dôvod v súlade s vyššie uvedenými dôvodmi.

42. Správny orgán v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom súdu (§ 191 odsek 6 SSP), bude povinný sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu týkajúcimi sa výšky uloženej pokuty a jej prípadných následkov, v prípade potreby doplniť dokazovanie v zhora naznačenom smere, nakoľko len tak môžu byť dodržané základné princípy a zásady administratívneho trestania. Pokiaľ po opätovnom posúdení všetkých okolností prípadu a dôkazov dospeje správny orgán opätovne k záveru, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, bude jeho povinnosťou uložiť sankciu zodpovedajúcu vykonanému dokazovaniu o majetkových pomeroch žalobcu pri dodržaní základných zásad trestania, vzťahujúcich sa na trestné konanie a vyhodnotiť, či výška uloženej pokuty nebude pre žalobcu likvidačná.

43. Na záver správny súd uvádza, že správny orgán nemohol prihliadnuť na námietku žalobcu, že nikdy nemal úmysel nelegálne zamestnávať fyzické osoby, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistené nedostatky. Rovnako tak nebolo možné prihliadnuť na jeho argument, že vybavenie žiadosti na cudzineckej polícii trvá veľmi dlho a žalobca potreboval súrne dokončiť práce v zmysle uzavretej zmluvy o dielo na stavbe. Uvedené námietky žalobcu považoval súd za irelevantné.

44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).

45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.