Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. T., nar. 02.06.2014, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, Y., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535, konajúca prostredníctvom Mgr. Zuzany Lányiovej, konateľky a advokátky a otec: Ing. G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Martina Mészáros Bariaková, advokátka, so sídlom Bystrický rad 453/77, Zvolen, IČO: 42 196 369, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletá S. sa s účinnosťou od 24.04.2018 zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou S. nasledovne:

- každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec maloletú na realizáciu styku vyzdvihne v stanovenom dni a hodine v predškolskom zariadení a odovzdá ju po ukončení realizácie styku v stanovenom dni a hodine späť matke pred jej bydliskom. V prípade, že sa maloletá S. nebude zdržiavať v predškolskom zariadení, otec ju vyzdvihne na realizáciu styku v stanovenom dni a hodine pred bydliskom matky,

- každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy od 15:00 hod. do piatka do 8:00 hod. s tým, že otec maloletú na realizáciu styku vyzdvihne v stanovenom dni a hodine v predškolskom zariadení a odovzdá ju po ukončení realizácie styku v stanovenom dni a hodine do predškolského zariadenia. V prípade, že sa maloletá S. nebude zdržiavať v predškolskom zariadení, otec ju vyzdvihne v stanovenom dni a hodine pred bydliskom matky a rovnako po ukončení realizácie styku, ak nebude možné maloletú odovzdať v stanovenom dni a hodine do predškolského zariadenia, otec maloletú odovzdá matke pred bydliskom matky,

- každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 25.12.do 10:00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme aj odovzdá v stanovenom dni a hodine pred bydliskom matky.

II. Otec sa zaväzuje platiť na maloletú S.ýživné v sume 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 24.04.2018.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 24.04.2018 do 30.11.2018 vo výške 434,69 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Výdavky na maloletú S. súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, na ktorých sa rodičia vopred dohodnú, sa zaväzujú uhrádzať obaja rodičia každý v jednej polovici.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.04.2018 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletá S. bude zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- Eur mesačne a stretávanie otca s maloletou navrhla matka ponechať neupravené. V návrhu ďalej uviedla, že po narodení maloletej žili spolu v spoločnej domácnosti u matky otca maloletej. Približne rok a pol po narodení maloletej sa všetci traja presťahovali a žili v byte matky maloletej v Hlohovci. Po pol roku ich otec maloletej opustil, odišiel bývať do nájomného bytu v Y.. Od mája roku 2016 žije matka s maloletou sama. Matka maloletej pracuje ako čašníčka a jej mesačný príjem je približne 800,- Eur v čistom. Otec maloletej pracoval do marca 2018 v spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. s príjmom okolo 2.000,- Eur v čistom, a taktiež pracoval popri zamestnaní ako finančný poradca, kde podľa informácií matky mal nemalý príjem. V marci 2018 sa otec maloletej rozhodol, že sa bude venovať už iba finančnému poradenstvu a skončil pracovný pomer vo vyššie uvedenej spoločnosti. Otec maloletej matke prispieva na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne. Maloletá S. navštevuje materskú škôlku v Hlohovci. Zdravotný stav maloletej od narodenia vyžaduje osobitný prístup nakoľko má diagnostikovanú „lavostrannú hemiparézu“. Z tohto dôvodu s ňou musia pravidelne (4 x ročne) chodiť na rehabilitácie, aby sa jej zdravotný stav nezhoršoval. Cena jednej týždennej rehabilitácie je 700,- Eur. Otec matke na tieto rehabilitácie prispieva sumou 350,- Eur. Maloletá tiež začala nosiť okuliare. Zdravotný stav maloletej vyžaduje veľké výdavky či už na obuv, na zdravotné pomôcky, na rehabilitácie, na okuliare a suma 100,- Eur mesačne matke nepostačuje ani na jej stravu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bola matka toho názoru, že je dôvod na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S.. Pri výške výživného matka poukázala najmä na potrebu absolvovania rehabilitácii, ktoré by platila v celom rozsahu matka. Styk otca s maloletou navrhovala neupravovať, nakoľko otcovi v tomto vie vždy vyjsť v ústrety.

2. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného na maloletú. Uviedol, že tvrdenia matky o výške jeho príjmu v spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., kde bol zamestnaný do marca 2018 nie sú pravdivé, pretože jeho čistý mesačný príjem bol omnoho nižší. Pravdou je, že otec maloletej už popri zamestnaní vykonával prácu finančného agenta, z ktorej činnosti dosahoval príjem. Po ukončení pracovného pomeru otec pokračuje už len vo svojej podnikateľskej činnosti, pričom jeho príjem sa aktuálne pohybuje vo výške nedosahujúcej ani minimálnu mzdu. Aktuálne svoje výdavky otec financuje z finančných prostriedkov pochádzajúcich z úveru, ktorý si na účel začiatku podnikania a preklenutia obdobia zníženého príjmu zobral. Otec matke maloletej pravidelne prispieva na výživu maloletej sumou vo výške 100,- Eur mesačne, avšak na výchovu a výživu maloletej prispieva aj tak, že znáša poplatok za predškolské zariadenie mesačne v sume 12,- Eur a rovnako aj stravu v škôlke vo výške 22,- Eur mesačne. okrem toho otec matke prispieva na výživu maloletej aj zakupovaním oblečenia alebo obuvi a tiež jej prispel aj na špeciálne vyšetrenie očí sumou 80,- Eur a prispel polovicou sumy maloletej na okuliare. Otec takisto prispieva na rehabilitácie maloletej. Otec ďalej uviedol, že na výživu maloletej prispieval už od odchodu zo spoločnej domácnosti sumou 150,- Eur a keď maloletá začala navštevovať škôlku začal prispievať sumou 100,- Eur k rukám matky a vo výške približne 50,- Eur znášal náklady na škôlku. Mesačné výdavky otca maloletej sú vo výške nájomné 370,- Eur, splátka stavebného úveru (rekonštrukcia rodičovského domu) 127,40 Eur, splátka spotrebného úveru 318,56 Eur, poistenie otca 28,29 Eur, paušál na telefón 27,- Eur, internet 15,49 Eur, zdravotné poistenie 63,84 Eur, poplatok za škôlku 12,- Eur, strava v škôlke 22,- Eur, výživné na maloletú 100?- Eur, strava otca 100,- až 150,- Eur, spolu 1.184,58 Eur až 1.234,58 Eur. Otec vo vyjadrení dodal, že k matkou navrhovanej sume výživného 500,- Eur sa nevie bližšie vyjadriť, nakoľko matka nijakými relevantnými skutočnosťami svoju požiadavku na takéto vysoké výživné neodôvodnila. Čo sa týka prípadného hradenia celých rehabilitácii maloletej matkou, otec uviedol, že na tento mimoriadny výdavok doposiaľ prispieval a bude tak robiť aj naďalej. Otec zároveň vo vyjadrení žiadal upraviť stretávanie s maloletou, nakoľko sa chce plnohodnotne podieľať na výchove a výžive maloletej, a preto má záujem realizovať styk od stredy rána do pondelka rána každý druhý týždeň, ktorému režimu by vedel prispôsobiť svoje pracovné aktivity. Okrem toho požadoval upraviť styk aj počas prázdnin a sviatkov. Uviedol, že dôsledne pozná všetky potreby maloletej, jej zdravotné problémy, a teda nie je žiadny dôvodom na to, aby nemohol realizovať styk v tak širokej forme. Na výživu maloletej, vzhľadom na širokú úpravu styku, navrhuje otec prispievať sumou 80,- Eur mesačne, ktorú považuje za adekvátnu s tým, že naďalej bude znášať výdavky na škôlku a stravu v nej a v prípade potreby nakúpiť aj oblečenie, či obuv, ktoré by využívala počas realizácie styku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Matka v konaní uviedla, že maloletá sa nachádza momentálne v jej osobnej starostlivosti. V spoločnej domácnosti s otcom maloletej žili spolu do mája 2016. Na stretávaní sa dohodli a vyhovuje to tak aj maloletej. Ďalej uviedla, že z predchádzajúcej práce dala výpoveď, z dôvodu tohto konania, na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nebola evidovaná, preto si aj platila zdravotné poistenie vo výške 63,- Eur mesačne. Nárok na dávku v nezamestnanosti jej nevznikol. Poberala len prídavok na maloletú v sume 23,68 Eur mesačne. Zobrala si úver, z ktorého financovala svoje náklady. Od októbra 2018 je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem je v sume 450,- Eur a od januára 2019 by mal byť približne v sume 750,- Eur v čistom. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou a priateľom. Vlastní 3-izbový byt, na ktorý čerpá úver. Byt nadobudla darovaním. Ďalej tiež vlastní osobný automobil BMW3, rok výroky 2015 v hodnote 15.000,- Eur. Úver, ktorý čerpala vo výške 58.000,- Eur v marci 2018 použila na vyplatenie iného úveru vo výške 15.235,- Eur, ďalej vyplatila otca z vecného bremena sumou 20.000,- Eur, absolvovala operáciu očí v sume 2.500,- Eur, kúpila auto na splátky v sume 6.000,- Eur a tiež sumu asi 6.000,- Eur požičala priateľovi na jeho podnikanie. Výdavky na maloletú týkajúce sa stravy (100,- Eur mesačne), oblečenia (150,- Eur mesačne) a hygieny (20,- Eur) sú bežné. Škôlku a stravu v škôlke uhrádza jej otec. Zvýšené výdavky má v súvislosti so zdravotným stavom maloletej, a to na rehabilitácie, obuv a dioptrické okuliare. Rehabilitácie navštevuje 4x ročne, celkom v sume ročne 2.800 Eur. Rehabilitácie ako aj výdavky spojené s dioptrickými okuliarmi uhrádzali rodičia vždy na polovicu. Ošatenie maloletej nakupuje väčšinou matka, otec len málokedy. Mesačné výdavky matky sú v sume 666,- Eur, a to bytové družstvo 81,- Eur, fond opráv 36,- Eur, internet a TV 32,- Eur, paušál na telefón 52,- Eur, elektrika 25,- Eur, poistka 35,- Eur, hypotéka 200,- Eur, strava 200,- Eur. Nájomné uhrádza priateľ, stravu si delia na polovicu. Presný príjem priateľa matka uviesť nevedela, nakoľko je pohyblivý. Otec maloletej jej prispieva na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne a zároveň uhrádza škôlku vo výške 12,- Eur a stravu v škôlke vo výške 22,- Eur mesačne.

5. Otec maloletej v konaní uviedol, že po opustení spoločnej domácnosti sa na výžive na maloletú s matkou dohodli a prispieval som sumou 150,- eur a zároveň platil aj poistku vo výške 22,- Eur, prispieval aj na mlieko a plienky. Od februára 2017 uhrádza výživné vo výške 100,- Eur, platí však aj škôlku a stravu v škôlke vo výške 50,- Eur. Býva v podnájme, kde platí nájomné vo výške 370,- Eur mesačne a internet vo výške 16,39 Eur. Je podielovým spoluvlastníkom rodinného (rodičovského domu) domu v 1/6 podielu. Vlastní osobný automobil, ktorý mal pri kúpe v roku 2016 hodnotu cca 4.000,- Eur. Od apríla 2018 podniká ako finančný sprostredkovateľ, jeho príjem je nepravidelný, preto si bral úver na prekrytie tohto obdobia a od začiatku roka 2019 by mal mať príjem ako v predchádzajúcom zamestnaní, okolo 1.200,- Eur v čistom. Jeho príjem je aktuálne približne 670,- Eur mesačne v čistom. Príjem z podnikania počas zamestnania u predchádzajúceho zamestnávateľa mal otec vo výške 100,- až 150,- Eur mesačne. Výdavky otca maloletej predstavuje úver vo výške 300,- Eur. Úver čerpal v roku 2016 vo výške 23.000,- Eur, bol postupne navyšovaný naposledy v januári 2018. Z úverov financoval kúpu auta a čiastočnú rekonštrukciu rodičovského domu. Výdavky má vo výške 66,- Eur mesačne zdravotné poistenie, stavebný úver na rekonštrukciu vo výške 127,- Eur, telefón 25,- Eur mesačne a nájomné vo výške 370,- Eur. V predchádzajúcej práci skončil z dôvodu, že videl väčšiu perspektívu vo finančnom poradenstve, ktoré v súčasnosti vykonáva. A taktiež z dôvodu, že v čase, keď dával výpoveď matka maloletej pracovala v režime 24 hodín a 2 dni voľno, počas čoho zabezpečoval starostlivosť o maloletú a on mal 40 hodinový pracovný čas v týždni. Výživné v sume 80,- Eur navrhuje uhrádzať z dôvodu, že vie aké sú výdavky na maloletú. Zároveň bude aj naďalej uhrádzať škôlku a stravu v škôlke. Na výživnom uhradil sumu 1.012,- Eur od podania návrhu.

6. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 18.07.2018 a zo dňa 04.10.2018 matka maloletej nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola evidovaná v období od 01.05.2018 do 25.06.2018, vyradená bola z dôvodu nespolupráce. Matka maloletej poberá od júna 2016 prídavok na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne.

7. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 17.07.2018 otec maloletej nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá a ani nepoberal žiadne príspevky a dávky.

8. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 17.08.2015 a dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 22.03.2017 bol otec maloletej od 17.08.2015 do 31.08.2018 zamestnaný v spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., pričom v zmysle vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 06.08.2018 k ukončeniu pracovného pomeru otca došlo na základe výpovede danej zamestnancom. Priemerný čistý príjem otca za posledných 12 mesiacov (od apríla 2017 do marca 2018) bol vo výške 15.149,66 Eur, t. j. v priemere 1.262,47 Eur mesačne.

9. Z lustrácie v registri finančných agentov a finančných poradcov vyplýva, že otec maloletej je od 23.10.2017 zapísaný ako podriadený finančný agent.

10. Podľa výsledkov lustrácie v sociálnej poisťovni bola matka maloletej v období od 09.05.2017 do 28.06.2017 zamestnaná v spoločnosti leWel production s.r.o., následne od 26.06.2017 do 29.04.2018 v spoločnosti T., s.r.o. a od 05.07.2017 do 30.04.2018 v spoločnosti SLOV-C., spol. s r.o. a jej príjem z týchto zamestnaní za posledných 12 mesiacov (od mája 2017 do apríla 2018) bol v prieme vo výške 884,04 Eur mesačne v čistom. Matka maloletej je od 08.10.2018 zamestnaná v spoločnosti G. V., s.r.o., pričom jej príjem za mesiac október bol v hrubom vo výške 447,43 Eur.

11. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.01.2018 z ktorej dlžníkom je otec maloletej vyplýva, že otcovi bola poskytnutá výška úveru 23.000,- Eur s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 318,56 Eur mesačne, ktorým vyplatil predchádzajúce dva spotrebné úvery, vo výške 11.700,35 Eur a druhý vo výške 8.023,89 Eur. Ako vyplýva z predloženého vyjadrenia otca prvý spotrebný úver si otec zobral vo výške 12.000,- Eur v roku 2016, druhý tiež vo výške 12.000,- Eur v roku 2017 a v januári 2018 si zobral tretí spotrebný úver, ktorý použil na vyplatenie predchádzajúcich dvoch úverov (vo výške 11.700,35 Eur a vo výške 8.023,89 Eur), ako aj dlhu na kreditnej karte (vo výške 292,86 Eur). Zvyšok úveru vo výške 2.982,90 Eur bol otcovi vyplatený na jeho osobný účet. Finančné prostriedky otec využil na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 4.300,- Eur, jeho opravu vo výške 2.650,- Eur, na financovanie rehabilitácii pre maloletú vo výške 1.504,- Eur, zariadenie bytu a detskej izby pre maloletú vo výške 1.200,- Eur.

12. Z predloženého výpisu z účtu matky vyplýva, že aj v marci 2018 boli poskytnuté finančné prostriedky

- označené ako prevod - čerpanie úveru vo výške 42.791,48 Eur. Tieto prostriedky boli použité vyplatenie vecného bremena otca vo výške 19.757,44 Eur, operáciu očí matky vo výške 2.448,40 Eur. Aktuálny zostatok na účte matky je vo výške 594,31 Eur.

13. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rodičov, ktorí spolu nežijú.

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sú splnené zákonné podmienky pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností matky a otca k maloletej S., nakoľko rodičia maloletej spolu nežijú v jednej domácnosti a rodičia sa pred podaním návrhu na súd na výkone rodičovských práv a povinností nedokázali dohodnúť. Od opustenia spoločnej domácnosti otcom maloletej je maloletá v osobnej starostlivosti matky, pričom s otcom sa maloletá stretáva. Počas konania rodičia maloletej ohľadom úpravy zverenia a rozsahu stretávania sa otca s maloletou dospeli k rodičovskej dohode, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec maloletú na realizáciu styku vyzdvihne v stanovenom dni a hodine v predškolskom zariadení a odovzdá ju po ukončení realizácie styku v stanovenom dni a hodine späť matke pred jej bydliskom. V prípade, že sa maloletá S. nebude zdržiavať v predškolskom zariadení, otec ju vyzdvihne na realizáciu styku v stanovenom dni a hodine pred bydliskom matky, každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy od 15:00 hod. do piatka do 8:00 hod. s tým, že otec maloletú na realizáciu styku vyzdvihne v stanovenom dni a hodine v predškolskom zariadení a odovzdá ju po ukončení realizácie styku v stanovenom dni a hodine do predškolského zariadenia. V prípade, že sa maloletá S. nebude zdržiavať v predškolskom zariadení, otec ju vyzdvihne v stanovenom dni a hodine pred bydliskom matky a rovnako po ukončení realizácie styku, ak nebude možné maloletú odovzdať v stanovenom dni a hodine do predškolského zariadenia, otec maloletú odovzdá matke pred bydliskom matky, každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 25.12.do 10:00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme aj odovzdá v stanovenom dni a hodine pred bydliskom matky.

23. Súd rodičmi uzavretú dohodu ohľadom zverenia maloletej a ohľadom úpravy styku otca s maloletou schválil, nakoľko má za to, že takto uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletej. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody zároveň prihliadal na záujem maloletej, zachovanie stability výchovného prostredia a udržania rodinných väzieb, pričom úpravou stretávania sa maloletej s otcom zostane zachovaný pravidelný rovnocenný a rovnoprávny styk maloletej aj s druhým rodičom, ktorý je na prospech maloletej.

24. Spolu s rozhodovaním o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bolo potrebné rozhodnúť aj o výživnom. Na výške výživného sa však už rodičia maloletého dieťaťa nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby o výške rozhodol súd. Matka maloletej pôvodne v návrhu žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživou maloletej sumou 500,- Eur, pričom výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou maloletej by v plnej výške uhrádzala matka. Počas konania matka uviedla, že v prípade ak by boli obaja rodičia zaviazaní prispievať na výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou v jednej polovici, navrhuje výživné v sume 250,- Eur mesačne. Otec maloletej žiadal určiť výšku vyživovacej povinnosti na maloletú v sume 80,- Eur mesačne, pričom by naďalej uhrádzal výdavky spojené s návštevou škôlky a na výdavkoch spojených so zdravotnou starostlivosťou by sa podieľali obaja rodičia aj naďalej každý v jednej polovici.

25. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a plnenie vyživovacej povinnosti trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnené osobnou starostlivosťou, alebo tiež starostlivosťou o domácnosť a druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako súd fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky a podobne. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu a ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Ak stratil zamestnanie úplne, bude skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo, či dostal odstupné a v akej výške. Na strane druhej, základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa predstavuje vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky.

26. Súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej S. zodpovedá určenie výživného vo výške 200,- Eur. Maloletá S. je 4 ročné dieťa, ktoré navštevuje škôlku. Súd preskúmaním výdavkov maloletej mal za to, že tieto sú odôvodnené v sume 275,- Eur mesačne, avšak zo súdnej praxe s prihliadnutím na vek maloletej v odlišnej výške. Konkrétne považoval za odôvodnené výdavky na maloletú na stravu vo výške 80,- Eur mesačne, oblečenie 30,- Eur mesačne, hygiena 5,- Eur mesačne, škôlka 12,- Eur mesačne, strava v škôlke 22,- Eur mesačne, bývanie (pomerná časť zo sumy 379,- Eur, t. j. 81,- Eur bytové družstvo, 36,- Eur fond opráv, 32,- Eur internet a TV, 25,- Eur elektrika, inkaso plyn 5,- Eur a hypotéka 200,- Eur) v sume 126,- Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že obaja rodičia v čase podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ukončili výkon práce pre dovtedajších zamestnávateľov, čím došlo k zmene ich príjmu, u oboch došlo k zníženiu príjmu. Matka maloletej ukončila pracovný pomer ku koncu apríla 2018 (dosahovala mesačne príjem vo výške približne 800,- Eur v čistom), následne bola dva mesiace vedená ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odkiaľ ale bola vyradená pre nespoluprácu. Počas konania, od októbra 2018 sa matka zamestnala a dosahuje príjem vo výške 450,- Eur v čistom. Matka má okrem bežných výdavkov a výdavkov spojených s bývaním, výdavky na hypotéku, ktorú spláca vo výške 200,- Eur mesačne a telefón vo výške 52,- Eur mesačne. Otec maloletej taktiež ukončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa a začal sa venovať výlučne finančnému poradenstvu, v ktorej činnosti podľa jeho vyjadrení zatiaľ nedosahuje taký príjem aký mal u predchádzajúceho zamestnávateľa (ktorý bol v priemere za posledných 12 mesiacov vo výške 1.262,67 Eur v čistom). Deklaroval, že jeho aktuálny príjem je pohyblivý, aktuálne približne 800,- Eur v hrubom mesačne, z ktorej sumy uhrádza zdravotné poistenie vo výške 63,- Eur mesačne. Otec, okrem výdavkov na domácnosť (vo výške 370,- Eur nájomné, 27,- Eur telefón, 15,49 Eur internet) spláca spotrebný úver vo výške 318,56 Eur a stavebný úver vo výške 127,40 Eur. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletej.

27. Ako už súd uvádzal vyššie pre posúdenie zárobkových schopností a možností rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne i majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. V prípade ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, skúma, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, dôvodov odchodu rodiča z funkcie, na ktorú nemá kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien, z dôvodu zmeny bydliska); ak nie je tomu tak, vychádza z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania. Bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletej zmenil zamestnanie (popri ktorom už vykonával činnosť finančného agenta), pričom k zmene zamestnania nedošlo zo žiadneho z vyššie uvedených dôvodov, ale len na základe rozhodnutia otca, keď v práci finančného agenta videl vyšší potenciál. Z tohto dôvodu súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča nevychádzal z aktuálne dosahovaného príjmu povinného rodiča (otca), ale z príjmu, ktorý dosahoval v predchádzajúcom zamestnaní, t. j. zo sumy 1.262,47 Eur, keďže mal za to, že v jeho reálnych schopnostiach a možnostiach je takýto príjem dosahovať. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na maloletú a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný si túto vyživovaciu povinnosť plniť v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že došlo k zníženiu príjmu otca oproti príjmu, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, súd vyhodnotil tak, že otec sa vzdal vyššieho príjmu, ktorá skutočnosť však nemôže byť v rozpore so záujmami maloletej na zabezpečení jej riadnej výživy a životnej úrovne. V konaní bolo tiež preukázané, že matka maloletej pri ukončení pracovného pomeru v predchádzajúcom zamestnaní konala účelovo, čo sama potvrdila pri svojom výsluchu na pojednávaní. Uvádzala síce (tak ako otec), že jej predchádzajúca práca a pracovný režim nevyhovovali, ale zároveň potvrdila, že si prácu hneď nehľadala a ani nebola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to z dôvodu prebiehajúceho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej vychádzal z potenciálneho príjmu otca, teda zo sumy 1.262,67 Eur. Samotnú výšku vyživovacej povinnosti potom súd určil aj s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax tunajšieho krajského súdu, keď výživné má tvoriť 20% až 25% z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti (20% predstavuje sumu 252,53 Eur), pričom mal zároveň za to, že výživné uhrádzané otcom vo výške 200,- Eur, spolu s výživným od matky, ktorá sa podieľa na vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou, pokryje všetky odôvodnené potreby maloletej. Určenie vyššej výšky výživného by maloletou nebolo spotrebované a výživné má predovšetkým slúžiť na pokrytie bežných odôvodnených výdavkov maloletej. Súd zároveň pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na širší styk otca s maloletou. Takto určené výživné potom podľa názoru súdu zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a pomerom povinného rodiča, ako i odôvodneným potrebám maloletej a dáva zároveň možnosť jeho zvýšenia v budúcnosti, keďže výdavky maloletej sa budú primerane zvyšovať. Preto súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa podania návrhu, t. j. od 24.04.2018. Keďže otec maloletej si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- Eur mesačne k rukám matky a zároveň tiež uhrádzal škôlku a stravu v škôlke, pričom v konaní nebolo sporné, že za obdobie od 24.04.2018 do 30.11.2018 uhradil na výživu maloletej sumu vo výške 1.012,- Eur, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 434,69 Eur. Otec mal zaplatiť pomernú časť výživného za mesiac apríl 2018 vo výške 46,69 Eur a za máj až november 2018 výživné vo výške 1.400,- Eur, t. j. celkom 1.446,69 Eur a zaplatil 1.012,- Eur (1.446,69 Eur - 1.012,- Eur). Nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade porušenia tejto povinnosti.

28. Výdavky zahŕňajúce taktiež výživné maloletej spojené s jej zdravotnou starostlivosťou súd zaviazal uhrádzať oboch rodičov v jednej polovici, pričom s takouto formou úhrady zvýšených výdavkov spojených so zdravotnou starostlivosťou rodičia súhlasili a zároveň aj tieto úrady v súčasnosti takto vykonávajú. Súd uložil túto povinnosť zamestnaným výrokom a výdavky spojené so zvýšenou zdravotnou starostlivosťou nezahŕňal do určenia výšky bežného výživného, nakoľko maloletá absolvuje najmä finančne nákladné rehabilitácie, ale v rôznom počte počas roka a na ich úhrade sa rodičia takýmto spôsobom vedia dohodnúť.

29. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.