Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-36-2018.pdf
PDF · 141.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8C/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Bratislava - Ružinov, Mlynské nivy 44/B, IČO: 35910739, právne zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina proti žalovanému: R. K.F., V.. XX.X.XXXX, P. Ž. XXXX/X, Y. P., právne zastúpený JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Železničná 90/12, o zaplatenie 1.238,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 69,95 € a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 69,95 € od 17.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 88,7 % a žalobca je p o v i n n ý trovy konania a právneho zastúpenia žalovanému zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca v žalobe podanej na Okresný súd Banská Bystrica uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal plyn na odbernom mieste Ž. XXXX/X, XXX XX Y. P.. Pri obhliadke odberného miesta dňa 13.09.2015 žalobca zistil, že žalovaný odoberá plyn cez hadicu pripojenú na odvodňovaciu armatúru. O tejto skutočnosti bol vyhotovený záznam. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete neoprávneným odberom plynu je stanovený Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Dňa 02.11.2015 žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 14.03.2013 - 13.09.2015, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 1.453,29 €. Vyúčtovanie č. 9000212880 bolo splatné dňa 16.11.2015. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 28.10.2015. Na základe Rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/70/2016 zo dňa 23.06.2016, právoplatného dňa 23.06.2016 (ďalej aj len trestný rozsudok), bol žalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, a to z titulu neoprávneného odberu zemného plynu. V zmysle predmetného rozsudku je žalovaný povinný nahradiť škodu žalobcovi - poškodenej spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., a to vo výške 214,50 €. V tejto časti si žalobca svoj nárok vymáhal v rámci samostatného exekučného konania
- zvyšnú časť v sume 1.238,79 € si uplatňuje touto žalobou.
2. Okresný súd Banská Bystrica mal nárok žalobcu za preukázaný, preto mu vyhovel platobným rozkazom č.k. 30Up/292/2018-28 zo dňa 10.05.2018.
3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že žalobca uplatňuje náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu. Za uvedený skutok bol ale žalovaný odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 2T/70/2016. Škoda vzniknutá neoprávneným odberom bola v trestnom konaní vyčíslená znaleckým posudkom na sumu 214,50 € a túto škodu už žalovaný nahradil v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade JUDr. R. Q.. Žalobca výšku škody v trestnom konaní nerozporoval, súhlasil s ňou, a preto žalovaný považuje uplatnený nárok za nedôvodný a namieta spôsob výpočtu škody podľa Vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. najmä s poukazom na znalecký posudok vypracovaný pre potreby konania 2T/70/2016. Vzhľadom na to, že pohľadávka žalobcu zanikla, žiada žalovaný žalobu zamietnuť.
4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.06.2018. Neuznal tvrdenia uvedené v odpore. Podľa neho v podanom odpore absentuje akékoľvek logické alebo právne odôvodnenie, ide iba o neurčitý sumár priebehu exekučného a trestného konania, ktoré sa vôbec nezaoberá faktickými a zákonnými dôvodmi uplatnenia zvyšku náhrady škody. Žalovanému bolo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/80/2016-133 uložené, aby žalobcovi nahradil škodu 214,50 €, ktorá škoda sa ďalej vymáhala v rámci exekučného konania vedeného na exekútorskom úrade JUDr. R. Q. pod sp. zn. 91Ex/39/17. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že vzhľadom na znalecký posudok je žalovaná suma uplatnená nedôvodne. Žalobca poukázal na to, že vo výroku trestného rozsudku bol odkázaný na občianske súdne konanie. Súd teda konštatoval, že vykonané dokazovanie stačí na to, aby rozhodol o vine a treste. Zároveň priznal poškodenému časť nároku na náhrady škody, pretože stav dokazovania nedovoľoval priznať plnú výšku uplatneného nároku. So zvyšnou časťou náhrady škody odkázal súd poškodeného na civilné sporové konanie. Žiadal, aby bolo pokračované v konaní, preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na Okresný súd Považská Bystrica.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 4.07.2018 uviedol, že namieta žalobcom predložený spôsob výpočtu odberu zemného plynu, pretože ten podľa neho nie je v súlade s vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z.. Podľa vyhlášky sa v tomto prípade má neoprávnená spotreba počítať podľa doby neoprávneného odberu. V konaní 2T/70/2016 bolo preukázané, že neoprávnený odber sa začal dňa 1.04.2015, preto žalovaný nesúhlasí s tým, aby bola škoda počítaná od 14.03.2013. Žalovaný škodu vyčíslenú znaleckým posudkom uhradil, a preto žiada, aby bola žaloba zamietnutá.
6. Súd prejednal vec na pojednávaniach dňa 9.07.2018, 27.08.2018, 7.11.2018 za prítomnosti oboch strán konania, vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, záznamu o mimoriadnej udalosti, vyúčtovania škody, referenčnej ceny plynu, odporom, upovedomením o skončení exekúcie Ex 91EX 39/17, konečným vyúčtovaním exekučného konania, záznamom o vykonaní odbornej prehliadky plynového zariadenia, spisom tun. súdu. 2T/70/2016, výsluchmi strán konania, R. K., S.. J. Q. D. J. K., z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z trestného spisu tun. súdu sp. zn. 2T/70/2016 súd zistil, že dňa 13.09.2015 hliadka PZ SR v súvislosti s prečinom nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný zabezpečovala miesto činu na Ul. Žilinská, mesto Považská Bystrica, časť O.. Hliadka na uvedenom mieste cítila unikajúci plyn a zistila, že zo zadnej časti polozhorenej chatky vedie hadica a táto hadica sa neskôr stráca v zemi. Hliadka kontaktovala poruchovú službu SPP. Príslušníci policajného zboru na mieste našli kovovú piecku, 2 horáky s otvoreným ohňom a plynový ohrievač. Na miesto sa neskôr dostavil pracovník SPP N. K., ktorý zistil, že na ventile vysokotlakového potrubia uniká plyn. Tento následne zavolal na miesto činu S.. J. Q., ktorý uviedol, že spôsob, akým sa žalovaný napojil na plynovod, je vysoko nebezpečný, je nutné ho odpojiť, čo následne aj vykonal.
8. Podľa záznamu o podaní informácie zo dňa 13.09.2015 v trestnom spise žalovaný uviedol, že v roku 2013, v čase keď zamestnanci žalobcu vymieňali šachtu na uvedenom pozemku, sa nelegálne napojil na plynový ventil vysokotlakového potrubia, a to tak, že z chatky natiahol k ventilu podomácky vyrobené potrubie a to pripojil k ventilu, ktorý pred tým povolil, aby z neho unikal plyn.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené podal R. Q., zamestnanec žalobcu, dňa 29.09.2015 trestné oznámenie v mene poškodeného. Oznamovateľ priamo na mieste činu prítomný nebol. Zároveň uplatnil v mene poškodeného, t.j. žalobcu, aj nárok na náhradu škody vo výške 1.453,31 €.
10. Toho istého dňa, t.j. 29.09.2015 bol orgánmi činnými v trestnom konaní (stále ešte pred začatím trestného stíhania) vypočutý žalovaný. Uviedol, že niekedy v roku 2013 plynári vymenili na jeho pozemku plynovú šachtu a následne začalo na jeho pozemku horieť. Po uhasení požiaru žalovaný zistil, že šachtou uniká plyn. Žalovaný sa rozhodol unikajúci plyn využiť, našiel nejaké hadice a s ich pomocou sa napojil na ventil. Na tomto výsluchu priznal, že vedený plyn takto využíval od roku 2013, presný dátum začatia nelegálneho odberu uviesť nevedel.
11. Pretože na podklade skutočností, ktoré boli príslušníkmi Policajného zboru zistené, bolo dostatočne preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu krádeže a tento čin spáchal poškodený, uznesením sp.zn. ČVS:ORP-537/1-VYS-PB-2015 zo dňa 20.10.2015 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie a vzniesol zároveň obvinenie voči žalovanému pre prečin krádeže.
12. Svedok R. Q. bol v trestnom konaní opätovne vypočutý aj po vznesení obvinenia proti žalovanému a uviedol, že revízie kapakovej armatúry sa robia cca raz ročne. Príkon plynospotrebičov určili na základe toho, že priemerný sporák má príkon 0,8 m3/hod., teda príkon jednoplatničky určili na 0,2 m3/hod. Výpočet škody bol urobený na základe príslušnej vyhlášky. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s výškou vzniknutej škody, podľa svedka mohol proti nej podať námietku, o ktorej by rozhodoval žalobca.
13. Svedok zároveň vyšetrovateľovi predložil aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, podľa ktorého žalobcovi vznikla škoda 1.312,53 € a zároveň mu aj vznikli náklady na zisťovanie neoprávneného odberu 140,76 €. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z toho, že žalovaný používal nasledovné plynospotrebiče: spotrebič na varenie - jednohorák - hodinový príkon 0,2 m3/hod, spotrebič na varenie 2 - dvojhorák - hodinový príkon 0,4 m3/hod, plynové vykurovače (2 ks) príkon celkom 0,6 m3/ hod. Spálením 1 m3 plynu vzniklo 10,736 kWh, pričom 1 kWh stála 0,01944 € (viď prehľad referenčných cien plynu na č.l. 7 súdneho spisu). Za začiatok odberu plynu považoval žalobca deň 14.03.2013 a za ukončenie odberu považoval žalobca deň 13.09.2015. Odber podľa výpočtu trval 442 dní zimného obdobia a 472 dní letného obdobia. Tento výpočet žalobca predložil aj počas tohto konania. Spolu s ním predložil aj faktúru (označenú ako vyúčtovanie škody za odber zemného plynu) vystavenú žalovanému na úhradu škody vo výške 1.453,29 €, pričom dátum splatnosti tejto faktúry bol 16.11.2015.
14. Počas výsluchu vykonaného dňa 2.12.2015 (teda už počas trestného konania) žalovaný už ako obvinený uviedol, že na jar roku 2015 vypaľoval trávu na záhrade a zo šachty, ktorá sa nachádza na jeho pozemku, sa rozhorel oheň, ktorý následne uhasil. Keďže zo šachty unikal plyn, rozhodol sa, že sa napojí na plynové potrubie záhradnou hadicou. Predtým kúril propánbutánovými bombami. Na mieste mal 2 variče a ohrievač. V roku 2013 na danom mieste ani šachta nebola, táto bola spravená až v roku 2014. Na otázku prečo najprv uviedol, že sa na plynové potrubie napojil už v roku 2013, hoci následne tvrdí, že sa na potrubie napojil až v roku 2015, odpovedať nevedel.
15. Dňa 03.03.2016 bol v trestnom konaní vypočutý aj svedok S.. J. Q., ktorý uviedol, že dňa 13.09.2015 vykonával službu ako pohotovostný technik. Bol mu nahlásený neoprávnený odber. Za účasti príslušníkov PZ vyhotovil fotodokumentáciu a uvedené podklady postúpil kompetentnému pracovníkovi žalobcu. Od kolegov má informáciu, že v uvedenej lokalite došlo už aj v minulosti k nelegálnemu odberu, hoci bližšie informácie nemá.
16. Svedok J. T.D. dňa 10.03.2016 v trestnom konaní vo výpovedi uviedol, že je zamestnancom SPP a jeho pracovnou náplňou je odstraňovanie únikov plynu a preventívna údržba. V dňoch 20.10.2014 a 21.10.2014 bola vykonaná kontrola kapakovej armatúry v časti O. na trase plynovodu Považská Bystrica
- Plevník, pričom v danom čase nebol zistený neoprávnený odber plynu. K začatiu neoprávneného odberu plynu teda mohlo dôjsť až po tomto dátume. Zároveň počas výsluchu aj predložil Záznam o vykonaní odbornej prehliadky plynového zariadenia, podľa ktorého bola vykonaná odborná prehliadka v dňoch 20.10.2014 - 21.10.2014.
17. Z technickej správy nachádzajúcej sa v trestnom spise na č.l. spisu 35 až 37 vyplýva, že počas odbornej prehliadky bola vykonaná prehliadka kompletnej trasy plynovodu a kontrola nadzemného prechodu plynovodu cez prekážku. Okrem toho z danej správy je zrejmé, že pred odbornou prehliadkou v roku 2014 pracovníci žalobcu Y. X. D. J. P. vykonali v dňoch 28.06.2013 - 2.07.2013 kontrolu úniku plynu detektorom EX-TEC PM4 a únik nebol zistený.
18. Po výsluchoch obvineného (žalovaného) a svedkov pribral vyšetrovateľ Uznesením č.k. ČVS:ORP-537/1-VYS-Považská Bystrica-2015 do trestného konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a uložil mu, aby určil výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 1.04.2015 do 13.09.2015. Plynové spotrebiče, ktoré mal žalovaný používať, nie sú v uznesení nijak špecifikované.
19. Znalecký ústav pri výpočte výšky vzniknutej škody vychádzal z toho, že žalovaný mal 2 ks plynových varičov so spotrebou po 0,2 m3/hod a 1 ks plynového ohrievača so spotrebou 0,5 m3/hod. Podľa znaleckého ústavu trval odber v „zimnom období“ 43 dní a v „letnom“ 123 dní. Znalecký ústav navyše prepočítal objem odobratého plynu za pomoci objemového prepočítacieho čísla, ktoré je prílohou vyhl. č. 269/2012 MH SR a ktorá je pre lokalitu Záblč 0,984. Hodnotu objemového spaľovacieho tepla ustálil znalecký ústav na 10,679 kWh/m3. Objem odobratého plynu ustálil znalec na 337,41 m3 a cenu odobratej energie za počítané obdobie na 3.603,20 €/kWh. Referenčná cena zemného plynu bola ustálená na 0,02046 €/kWh, preto znalec ustálil hodnotu neoprávnene odobraného plynu na 73,72 € (3.603,20 kWh x 0,02046 €/kWh). Náklady na zistenie nelegálneho odberu súdny znalec neoceňoval.
20. Vzhľadom na dokazovanie vykonané v trestnom konaní tunajší súd Rozsudkom č.k. 2T/70/2016-133 zo dňa 23.06.2016 právoplatným dňa 23.06.2016 uznal žalovaného vinným z trestného činu krádeže, ktorého sa dopustil tým, že dňa 1.04.2015 vykonal neoprávnený zásah do odvodňovacej armatúry vysokotlakového plynového potrubia, na ktoré napojil hadicu, ktorá viedla do jeho chatky. Neoprávneným odberom spôsobil žalobcovi škodu 73,72 € a v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu vznikla žalobcovi škoda celkom vo výške 140,78 €. Súd žalovanému uložil, aby spôsobenú škodu (spolu vo výške 214,50 €) žalobcovi nahradil a so zvyškom škody odkázal žalobcu na občiansko-súdne konanie.
21. Ako vyplýva z dokladov, ktoré žalovaný do spisu predložil, náhrada škody vo výške 214,50 €, ktorú súd žalobcovi priznal trestným rozsudkom, bola vymáhaná v konaní vedenom na exekútorskom úrade J.. R. Q., V.. D.. X. XX/X, Považská Bystrica a vymáhaná pohľadávka bola vymožená úplne.
22. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 1.238,79 €, teda rozdielu medzi škodou, ktorú si sám vypočítal vo výške 1.453,29 € a škodou, ktorú v trestnom konaní vypočítal znalecký ústav a s pripočítaním nákladov vzniknutých v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu, t.j. spolu vo výške 214,50 €. Škoda vo výške 214,50 €, ktorá bola trestným rozsudkom priznaná, nie je už predmetom tohto konania. Rozdiel medzi škodou, ktorá bola trestným rozsudkom priznaná a škodou, ktorú uplatňuje žalobca, vyplýva najmä z toho, že znalecký ústav a žalobca počítali náhradu škody za rozdielne obdobia. Znalecký ústav pri výpočte neoprávneného odberu bol viazaný stanovenou znaleckou úlohou, v ktorej začiatok neoprávneného odberu bol vyšetrovateľom stanovený dňom 1.04.2015, ale podľa žalobcu tento začal už 13.03.2013. Dokazovanie vykonané v civilnom konaní teda bolo zamerané najmä na to, kedy žalovaný začal neoprávnene odoberať plyn.
23. Podľa registra obyvateľov má žalovaný trvalý pobyt hlásený na adrese Mesto Považská Bystrica od 14.11.2007.
24. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.07.2018 uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Žalovaná suma zohľadňuje čiastku vymoženú v exekučnom konaní. V tvrdeniach žalovaného sa nachádzajú rozpory, pretože najskôr uviedol, že plyn začal odoberať v roku 2013, potom to poopravil na rok 2014 až na rok 2015, pričom neuviedol presný dátum, kedy mal začať plyn odoberať. Žalobca si uplatňuje nárok na plyn odoberaný od 14.03.2013, pričom vychádza z vedomosti žalobcu o užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca zdôraznil, že ak by dokazovanie čo do výšky škody bolo úplné, neodkázal by ho súd s uplatnením si zvyšku nároku na náhradu škody na civilné sporové konanie.
25. Žalovaný na pojednávaní dňa 9.07.2018 uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Ak súd v trestnom konaní odkázal žalobcu na civilné sporové konanie s jeho nárokom na náhradu škody, neznamená to uznanie jeho nároku. Dátum 14.03.2013, kedy malo podľa žalobcu dôjsť k začatiu odberu, je v rozpore so skutkovým stavom zisteným v trestnom konaní, kde bol zistený neoprávnený odber až od 01.04.2015. Žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca stanovil začiatok odberu na tento dátum. Žalobcom uplatnený začiatok neoprávneného odberu bol vyvrátený aj výpoveďami v trestnom konaní, podľa ktorých nemohlo dôjsť k začatiu odberu pred 21.10.2014. Aj pre trestné konanie bolo podstatné zistiť dátum začatia neoprávneného odberu, pretože od neho sa odvíjala výška spôsobenej škody a od neho sa zas odvíjala právna kvalifikácia skutku. Asi v roku 2010 sa odsťahoval od manželky a každý rok od jari do konca jesene býval na chate. Plyn nemohol odoberať v roku 2013, pretože vtedy na danom mieste ešte nebola šachta. Nevie, prečo je v zázname o podaní vysvetlenia uvedené, že plyn odoberal od roku 2013, buď sa pomýlil on alebo vyšetrovateľ. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom R. K., ktorý mal potvrdiť, že v zime býval u neho.
26. Svedok R. K. (syn žalovaného) na pojednávaní dňa 27.08.2018 vypovedal, že býva na adrese R. XXX/XX, Y. P.. V zime chodí otec k nemu, cez leto býva v záhradnej chatke. K nemu chodí každý rok asi v septembri alebo októbri a na chatku odchádza v marci alebo v apríli. Chatka je postavená asi 33 rokov. Otec býva na chatke asi od roku 2005. K nemu začal chodiť od roku 2010, predtým mal peniaze a prespával na rôznych miestach. Nevie, kedy sa otec pripojil na plynovod, ani kedy bola postavená šachta.
27. Žalovaný aj na pojednávaní dňa 27.08.2018 vypovedal, že plyn začal odoberať až na jar roku 2015. Prípojka bola pod železným poklopom a poklop tam bol daný niekedy v roku 2014, nepamätá si presne kedy. Predtým tam bola len tráva.
28. Žalobca na pojednávaní dňa 27.8.2018 uviedol, že výpoveďou syna žalovaného bolo podľa žalobcu preukázané, žalovaný sa pravidelne zdržiaval v chatke od roku 2010. Pretože chatka nie je zapísaná na liste vlastníctva, nemohol žalobca predložiť dôkaz o jej vybudovaní a sfunkčnení. Z fotografickej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že v chatke je posteľ, riad, spotrebiče, teda je dlhodobo a pravidelne užívaná. Ku skoršiemu odhaleniu nelegálneho odberu plynu nedošlo preto, lebo žalovaný vždy stihol napojenie včas demontovať. Vybudovanie šachty podľa žalobcu nie je vôbec podmienkou, aby mohol byť plyn nelegálne odoberaný. Podľa žalobcu určite žalovaný neuvedie žiadnu rozhodnú skutočnosť pravdivo. Náhrada škody bola uplatnená za obdobie 2,5 roka z dôvodu výhodnejšej pozície žalobcu, pretože pokiaľ by si uplatnil škodu za obdobie presahujúce 3 roky, mohla by byť vzniknutá škoda zamietnutá z dôvodu premlčania. Takto postupuje žalobca aj v iných konaniach. Zamestnanec vypovedajúci v rámci trestného konania, že k neoprávnenému odberu nemohlo dôjsť pred 21.10.2014, nemal kompetenciu vyjadrovať sa k neoprávnenému odberu.
29. Svedok S.. J. Q. na pojednávaní dňa 27.8.2018 vypovedal, že 13.9.2015 bol hlásený nelegálny odber plynu v záhradkárskej osade z nejakej chatky, preto dispečing tam poslal pohotovostného montéra, ktorý zistil nelegálne napojenie. Následne sa tam dostavil aj on a zistil a zaevidoval v chatke žalovaného napojené plynospotrebiče. Svedok uviedol, že na mieste boli 2 variče (jednohorák a dvojhorák), gamaty a upravená piecka. Na danom úseku sa pravidelne robia kontroly, ale on nemá vedomosť, či v 3 alebo 5 ročných cykloch. Pokiaľ by bola kontrola dobre vykonaná, musel by byť zistený zásah. Má vedomosť od montérov, že už v minulosti bolo na tomto konkrétnom zariadení zistený neoprávnený odber. Svedok nevedel, kedy bola na uvedenej armatúre vybudovaná šachta. Nakoniec svedok poukázal na to, že neoprávnení odberatelia zemného plynu sa často snažia zmariť odhalenie neoprávneného odberu plynu, napr. aj tak, že po nahlásení kontroly a žiadosti o sprístupnenie hodín žiadajú o iný termín, aby mali čas prípadné nelegálne napojenie včas odmontovať a pod. Svedok zároveň do spisu predložil aj fotodokumentáciu miesta, na ktorom došlo k nelegálnemu odberu.
30. Svedkyňa J. K. (bývalá manželka žalovaného) uviedla, že na uvedenej chatke nebola asi od roku 2005. Predtým, keď tam chodievala, nikdy tam nejaký neoprávnený odber nebol. Predtým nebolo treba v chatke kúriť, pretože tam nebývali, len tam chodili kosiť alebo vykonávať iné záhradkárske práce.
31. Na pojednávaní dňa 7.11.2018 na otázku súdu, či žalovaný spochybňuje výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, konkrétne jednotlivé parametre, z ktorých žalobca pri výpočte vychádzal, ako napr. hodinový príkon, celková spotreba, špecifikácia a počet plynospotrebičov, denná doba používania, prepočet referenčnej ceny, žalovaný prostredníctvom právneho zástupca uviedol, že samotný výpočet nespochybňuje, spochybňuje predovšetkým dobu, po ktorú podľa žalobcovho výpočtu trval.
32. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
33. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber nemeraného plynu.
34. Podľa § 82 ods. 1 písm. c) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
35. Podľa § 82 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
36. Podľa § 82 ods. 3 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
37. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Vyhl. MH č. 449/2012 Z.z. škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie.
38. Podľa § 1 ods. 2 Vyhl. MH č. 449/2012 Z.z. cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
39. Podľa § 1 ods. 3 Vyhl. MH č. 449/2012 Z.z. množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
40. Podľa § 1 ods. 4 Vyhl. MH č. 449/2012 Z.z. Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o 1. spotrebič na varenie: dve hodiny, 2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny, 3. plynové vykurovanie a) v období máj až september: jedna hodina, b) v období október až apríl: 10 hodín,
41. Podľa § 1 ods. 7 Vyhl. MH č. 449/2012 Z.z. ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.
42. Podľa § 1 ods. 10 Vyhl. MH č. 449/2012 Z.z. ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný neoprávnene odoberal plyn, čím vznikla žalobcovi škoda. Medzi stranami ale bola sporná výška vzniknutej škody, pričom tento spor vyplynul z toho, že žalovaný a žalobca sa nezhodli v tom, kedy mal neoprávnený odber začať. Naopak aj na výslovnú otázku súdu, či žalovaný spochybňuje aj iné veličiny (okrem doby trvania), ktoré žalobca použil pri výpočte vzniknutej škody, žalovaný uviedol, že nie, a preto súd ostatné skutočnosti, resp. veličiny , použité žalobcom pre výpočet škody, považuje za nesporné.
47. Žalovaný v rámci svojej prvotne žalobnej obrany, ktorú použil ešte v rámci odporu, uviedol, že o škode už raz bolo rozhodnuté, táto bola vyčíslená v trestnom konaní. Ale táto obrana nie je správna. V trestnom konaní je v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku možné rozhodnúť aj tak, že súd uloží odsúdenému/ žalovanému, aby nahradil len časť škody spôsobenej trestným činom a so zvyškom nároku odkáže žalovaného na civilné konanie. Takýto postup volí trestný súd vtedy, ak sú dostatočne preukázané okolnosti podstatné pre rozhodnutie o vine a treste, ale nie je dostatočne preukázaná výška spôsobenej škody, pričom práve dokazovanie zamerané na výšku spôsobenej škody by neúmerne predĺžilo trestné konanie. V prípade, ak je výška škody preukázaná len čiastočne, pričom medzi obžalovaným a poškodeným je sporné, či nevznikla ešte ďalšia škoda vo vyššej výške, než je preukázané, trestný súd postupuje tak, že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu uloží iba v preukázanej časti a so zvyškom vzniknutej škody odkáže poškodeného na civilné konanie. Rozhodnutie, ktorým je poškodený/žalobca odkázaný na civilné konanie rozhodne ale neznamená, že nevznikla škoda vo vyššej výške, ako je ustálené v trestnom rozsudku, lebo v takom prípade by nemalo zmysel odkazovať poškodeného na civilné konanie. Tu zároveň neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že v trestnom konaní bolo nutné zisťovať výšku škody, pretože sa od nej odvíjala právna kvalifikácia skutku. Je nesporné , že trestným rozsudkom súd kvalifikoval skutok podľa § 212 ods. 2, písm. e) , ktorý o výške škody nehovorí a z neho vyplýva, že odňatím slobody až na dva roky sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, teda bez ohľadu na výšku škody. O výške škody hovorí až ust. § 212 ods. 3 Trestného zákona, kedy by musela škoda, ktorú žalovaný svojim konaním spôsobil, prevýšiť sumu 2.660,- €. Ani z vyčíslenia, predloženým žalobcom, nevyplýva, že by škoda mala prevýšiť túto sumu, preto by na právnu kvalifikáciu skutku a výšku trestu nemalo vplyv zisťovanie, v akej konkrétnej výške, bola škoda spôsobená.
48. Žalobca pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom vychádzal z toho, že žalovaný začal plyn neoprávnene odoberať už dňa 13.03.2013, t.j. 2 a pol roka pred zistením neoprávneného odberu. Žalobca určil tento dátum s prihliadnutím na to, že ešte pred začatím trestného stíhania žalovaný opakovane uviedol, že plyn začal odoberať ešte v roku 2013. Následne ale po začatí trestného stíhania žalovaný zmenil svoju výpoveď a začal tvrdiť, že plyn začal odoberať až na jar roku 2015. Tvrdenia žalovaného o tom, kedy začal plyn odoberať, sa rozchádzali. Avšak žalovaný v rámci svojej obrany poukázal aj na to, že na jeseň 2014 bola vykonaná kontrola na predmetnom plynovode, ktorou by bol jeho nelegálny odber odhalený, keby už v tom čase odoberal plyn načierno. Aj svedok Q. (zamestnanec žalobcu) na pojednávaní uviedol, že v prípade, že kontrola bola riadne vykonaná, zásah do plynovodu by bol zistený. V konaní ani jedna strana nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by kontrola nebola riadne vykonaná.
49. Nakoniec z výpovede svedka K., T. Ž. vyplynulo, že žalovaný vždy každý rok v období od októbra do marca býva u neho, a to už od roku 2010. Uvedené tvrdil aj žalovaný, teda svedok potvrdil jeho výpoveď. Žalobca tieto tvrdenia nijako nevyvrátil. To, že sa žalovaný nemohol v zimnom období zdržovať v chatke, nepriamo vyplýva aj z jej stavu, ktorý konštatovala hliadka PZ, ktorá v súvislosti s prečinom nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, zabezpečovala miesto čin. Hliadka v zázname uviedla, že chatka bola zhorená (nie však v dôsledku neoprávneného odberu, resp. napr. výbuchu plynu). Tak isto svedkyňa p. K. vo výpovedi uviedla, že chatku užívali len v čase záhradkárskych prác a do roku 2005, kedy tam chodila aj ona , chatka nebola nikdy používaná na prespávanie. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal dobu neoprávneného odberu v období od 14.3.2013 do 13.9.2015 a evidentne vychádzal len z prvotných tvrdení žalovaného, ktoré poskytol vyšetrovateľovi pred tým, než bolo proti nemu vznesené obvinenie.
50. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal aj na to, že šachta, cez ktorú sa na plynovod napojil bola vybudovaná až v roku 2014, a preto bolo objektívne nemožné sa na uvedený plynovod napojiť. Žalobca toto jeho tvrdenie spochybnil. Žiadna zo strán, ale svoje tvrdenie nepreukázala, t.j. žalovaný nepreukázal, že nebolo možné sa na prípojku napojiť, a žalobca nepreukázal, že bolo možné sa na plynovod neoprávnene pripojiť. Súd túto okolnosť ale vyhodnotil v prospech žalovaného. Žalovaný je bežný občan a ľudia si obvykle nezaznamenávajú, ako vyzerá plynovodné teleso prechádzajúce cez ich pozemok; naopak žalobca je subjekt, ktorý uvedený plynovod spravuje, má odborné vedomosti z plynárenstva, teda súd je toho názoru, že bolo na žalobcovi, aby uviedol, v akom stave bol plynovod v roku 2013 a 2014 a preukázal súdu, či v danom čase bolo objektívne možné pripojiť sa na plynovod spôsobom, aký zvolil žalovaný, t.j. nastoknutím hadice na ventil a či k pripojeniu je nutné, aby bola vybudovaná šachta. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, kedy k vybudovaniu šachty došlo, ani nenavrhol dokazovanie v tomto smere. Vzhľadom na to, že konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, súd nemohol vykonať dôkaz, ktorý ani jedna zo strán nenavrhla a nemohol sám zisťovať dobu vybudovania šachty ( či v roku 2013 alebo 2014), alebo možnosť / nemožnosť pripojenia, ak šachta nie je vybudovaná.
51. Z trestného spisu ako aj z rozsudku v danom trestnom konaní vyplýva, že nesporná doba nelegálneho odberu plynu žalovaným bola od 1.4.2015 do dňa jeho zistenia, t.j. 13.9.2015. Pre uplatnenie škody z titulu neoprávneného odberu je v prípade, že sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, ako je to v tejto prejednávanej veci, je nutné, aby bola preukázaná doba prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická preukázať (§ 1 ods. 10 Vyhl. MH č. 449/2012 Z.z.), čo však rozhodne žalobca nepreukázal. Ani z výpovede svedka Q. nevyplýva, že by žalovaný začal odoberať plyn od 14.3.2013.
52. Naopak, z výpovede svedka T. pred vyšetrovateľom vyplýva, že pokiaľ na danom mieste zisteného neoprávneného odberu bola vykonaná odborná prehliadka v dňoch 20.10. - 21.10.2014 , tak k neoprávnenému odberu plynu mohlo dôjsť až po vykonaní kontroly, a to po dni 21.10.2014. Je právne bezvýznamná obrana žalobcu, že menovaný svedok nie je kompetentný na takéto vyjadrenia v mene žalobcu. Žalobca chcel zrejme poukázať na to, že uvedenému svedkovi to nevyplýva z jeho pracovnej náplne. Je však nesporné, že menovaný svedok u žalobcu v danom čase pracoval ako majster ťažkej údržby a jeho pracovnou náplňou bolo odstraňovanie únikov plynu a preventívna údržba, teda veci rozumie a z odborného hľadiska je spôsobilý na takéto vyjadrenie.
53. Je síce pravda, že svedok Q. poukazoval na to, že osoby odoberajúce nelegálne plyn, sa snažia všemožne uniknúť odhaleniu, s čím sa súd síce stotožňuje, ale uvedené tvrdenie nijako nepreukazuje, že takto sa počas kontroly v októbri 2014 v správal aj žalovaný. Žalobca nijako súdu nepreukázal, že by na uvedenom mieste bol v čase kontroly v októbri 2014 zistený nelegálny odber, ani neuviedol, ako s týmto konaním súvisí fakt, že na danom mieste bol už v minulosti zistený neoprávnený odber. Navyše z tvrdení svedka Q. nie je súdu zrejmé, či k nelegálnemu odberu došlo presne na tom istom ventile, na ktorý sa napojil žalovaný, alebo k odberu iba došlo v danej lokalite, resp. že nelegálny odber v minulosti bol zistený u žalovaného v jeho chate v časti Záblč. Žalobca o tom nepredložil žiaden dôkaz.
54. Žalobca ďalej poukázal na okolnosť, že žalovaný sa v chatke zdržoval dlhodobo ešte pred rokom 2013, a preto si v chatke musel kúriť a variť. Sú to však len jeho domnienky, predpoklady a pod, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal.
55. S poukazom na odôvodnenie v odsekoch 47 až 53 súd dospel k záveru, že vzhľadom na vykonanú odbornú kontrolu plynovodu v októbri 2014, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že ani pracovníci žalobcu Y. X. D. J. P., ktorí už v roku 2013, a to v dňoch 28.06.2013 - 2.07.2013 vykonali kontrolu úniku plynu detektorom EX-TEC PM4 s negatívnym výsledkom, ale tiež s poukazom na výpoveď syna žalovaného R. K., súd považuje za preukázanú dobu neoprávneného odberu takú, ktorá bola zistená a ustálená v trestnom konaní, keďže vykonanou kontrolou nebol zistený nelegálny odber a žalovaný preukázal svedkami, že chatku užíva len v jarných až jesenných mesiacoch. Preto v trestnom konaní ustálená doba neoprávneného odberu sa súdu javí ako najreálnejšia a z nej aj súd pri výpočte škody vychádzal.
56. Ako vyplýva z vyhl. MH 449/2012 Z.z., výška škody sa neodvíja len od doby neoprávneného odberu plynu, ale aj od ďalších veličín. Žalobca predložil súdu svoj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a v tomto výpočte sa viacero veličín líšilo od výpočtu škody, ktorý vykonal znalecký ústav. Žalovaný jednotlivé parametre, z ktorých žalobca pri výpočte vychádzal, t.j. hodinový príkon, celkovú spotrebu, špecifikáciu plynospotrebičov, dennú dobu používania spotrebičov, prepočet referenčnej ceny, nerozporoval a uviedol, že ich nespochybňuje.
57. Súd zistil, že znalecký ústav, ktorý vypracoval ZP v trestnom konaní, objem použitého plynu násobil objemovým prepočítavacím číslom, t.j. 0,984. Uvedený prepočet síce vychádza z Vyhl. MH č. 269/2012 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového, ale spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je pre účely náhrady škody upravený vo vyhl. MH č. 449/2012 Z.z., a táto podrobná právna úprava už neodkazuje na Vyhl. č. 269/2012 Z.z. Preto podľa názoru súdu sa pre výpočet škody vylučuje použitie Vyhl. č. 269/2012 Z.z. Znalecký ústav ďalej nenásobil referenčnú cenu koeficientom 1,5 (na rozdiel od žalobcu) , hoci to ust. § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyžaduje MH č. 449/2012 Z.z. (ďalej už len vyhlášky). Nakoniec je tu aj rozdiel v počte plynospotrebičov, ktoré boli použité pre účely výpočtu výšky škody. V uznesení o ustanovení znaleckého ústavu neboli presne špecifikované plynospotrebiče. Znalecký ústav následne zrejme vychádzal z výpovede žalovaného počas trestného konania, ktorý pripustil, že v chatke mal 1 ohrievač a 2 variče (č.l. 20 vyšetrovacieho spisu). Avšak takto zistené plynospotrebiče nezodpovedajú iným dôkazom. Príslušníci PZ zdokumentovali na mieste činu 1 kovovú piecku, 2 horáky a 1 malý plynový ohrievač. Z fotodokumentácie, ktorú svedok Kvasnica vyhotovil na meste činu a predložil súdu na pojednávaní, taktiež vyplýva, že na mieste bola používaná 1piecka značky Merkúr, 1 jednohorák, 1 dvojhorák a 1 malý ohrievač. To, že v chatke boli predmetné plynospotrebiče nakoniec potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 7.11.2018. Znalecký ústav pri oboch varičoch vychádzal z príkonu 0,2 m3/hod., hoci dvojhorák musí mať dvojnásobný príkon oproti jednohoráku, čo vyplýva z toho, že má dvakrát toľko horákov. Nakoniec v znaleckom posudku znalec vychádza z toho, že zimné obdobie trvalo 43 dní, čo je ale nesprávne. 43 dní zodpovedá súčtu trvania odberu v mesiacoch apríl a september. Zo znenia vyhlášky ale vyplýva, že september sa považuje za letný mesiac, a preto doba používania ohrievačov je v tomto období len 1 hodina denne, a nie 10 hodín denne, ako to ustálil znalec.
58. Keďže žalovaný nerozporoval výpočet škody čo do použitých parametrov, ale len z dôvodu nesprávneho určenia doby neoprávneného odberu, súd pri výpočte vychádzal z parametrov v predloženom vyúčtovaní, teda v súlade s vyhláškou. Súd vychádzal z toho, že na mieste boli zistené 2 variče s príkonom spolu 0,6 m3/hod a 2 vykurovacie telesá s príkonom spolu 0,6 m3/hod; referenčná cena plynu bola 0,01944 €/kWh; na vyprodukovanie 1kWh bolo treba 10,736 m3 plynu. Na rozdiel od žalobcu súd ale vychádzal z toho, že odber trval len od 1.04.2015 do 13.09.2015, teda 30 zimných dní a 135 letných dní. Za deň 13.09.2015 už žalobcovi škoda nevznikla, pretože v tento deň už bol žalovaný odhalený a nemohol odoberať plyn. Používaním varičov teda bolo spotrebovaných 198 m3 plynu (0,6 m3/hod x 165 dní x 2 hod./denne). Používaním ohrievačov bolo spotrebovaných 261 m3 plynu (0,6 m3/ hod. x 30 zimných dní x 10 hod./denne + 0,6 m3/hod. x 135 letných dní x 1 hodina/denne). Celkom teda bolo spotrebované 459 m3 plynu. Spálením uvedeného množstva plynu sa získa 4927,824 kWh energie (459 m3 x 10,736 kWh/m3. Nakoľko cena plynu je 0,02915 €/kWh (jeden a pol násobok referenčnej ceny plynu 0,01944 €/kWh), spálením uvedeného množstva plynu za obdobie od 1.4.2015 do 13.9.2015 vznikla žalobcovi škoda celkom vo výške 143,65 € (4.927,824 kWh x 0,02915 € / kWh). Z tejto sumy žalobcovi už ale bola priznaná trestným rozsudkom suma 73,72 €, ktorú žalovaný aj zaplatil, a preto súd priznal žalobcovi rozdiel (143,65 - 73,72), teda 69,93 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a nepreukázanú.
59. Žalobca spolu s istinou žiadal priznať aj úrok z omeškania 5,05 % ročne zo žalovanej sumy 1.238,79 € od 17.11.2015 do zaplatenia. Keďže súd žalobe vyhovel len čiastočne, je nesporné, že uplatnené úroky možno priznať len zo sumy, ohľadom ktorej bolo žalobe vyhovené. Teda žalovaný sa dostal do omeškania len s úhradou sumy 69,93 €. Súd preto priznal úroky z omeškania len z tejto sumy. Deň splatnosti faktúry, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná dlžná suma, bol 16.11.2015, preto nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Sadzba úroku z omeškania uplatnená žalobcom vo výške 5,05 % je správna a zodpovedá o 5 percentuálnych bodov zvýšenej základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá k prvému dňu omeškania bola 0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 17.11.2015 do zaplatenia zo sumy 69,93 €.
60. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.238,79 € s príslušenstvom. Súd vyhovel žalobe, čo do sumy 69,93 €, teda strany sporu mali v konaní pomerný úspech. Žalobca mal úspech čo do 5,65 % z predmetu konania. Súd žalobu zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia 1.168,86 €, čo je úspech žalovaného. Žalovaný je teda úspešný čo do 94,35 % z predmetu konania. Čistý úspech žalovaného bol 88,7 % z predmetu konania a v tomto rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník tun. súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 C.s.p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok ); v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých môže oprávnený podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).