Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-332-2017.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/332/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., G. V. XX, zastúpená: JUDr. Mária Ančinová, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, Ul. Podzámska 29, Nové Zámky, IČO: 34 060 570, proti žalovanej: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., G. V. XX, zastúpená Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka, so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 3.004,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. júna 2017, č. k. 5C/31/2012-222, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.06.2017, č. k. 5C/31/2012-222 pri právnom posúdení podľa § 110 ods. 1, § 137 ods. 1, § 511 ods. 3, § 558 Obč. zák., a § 147 ods. 1, 2 CSP zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.921,82 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.921,82 eura od 18.01.2012 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s tým, že ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobkyni majúcej v konaní plný úspech. Úspech žalovanej strany v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti protinávrhu možno považovať iba za nepatrný.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie mal s poukazom na vykonané dokazovanie preukázané, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaná boli ku dňu podania žaloby v danej veci podielovými spoluvlastníčkami bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. G. V. v O. K., a to každá v podiele 1-ica. Vzniklý spor po právnej stránke kvalifikoval súd prvej inštancie ako spor rezultujúci z obsahu ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého by sa každý spoluvlastník mal podieľať na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. V danom prípade, by sa každá zo strán sporu mala podieľať na právach a povinnostiach k spoločnej veci v rozsahu 1-ica. Z obsahu spisu vyplýva, že v súvislosti so spoluvlastníctvom bytu žalobkyňa splnila dlhy, resp. pohľadávky voči O. bytovému družstvu, voči plynárňam, voči elektrárňam a takisto platila aj za SIPO. Na týchto výdavkoch by sa mala žalovaná podieľať polovičnou mierou. Úvahy právnej zástupkyne žalovanej o prípadnom bezdôvodnom obohatení žalovanej neboli riadne odôvodnené.
4. V spore súd nemal za preukázané, že by žalobkyňa v žalovanom období, t. j. od r. 2008 do r. 2011 mala zo spoločného bytu nejaký výnos. Svedkyňa B. bývala v predmetnom byte, avšak iba niekoľko mesiacov, čo bolo však v roku 2007.
5. Samotné neužívanie bytu žalovanou nemôže byť na ťarchu jej povinnosti prispievať na náklady s platbami za byt. Žalovaná neužívala byť kvôli zlým súrodeneckým vzťahom k žalobkyni.
6. Súd prvej inštancie zdieľal ten názor, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1-ice, by sa mala podieľať na preukázaných nákladoch na údržbu bytu a na nákladoch spojených s užívaním bytu v pomere 1-ica.
7. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, tak súd ju považoval za bezdôvodnú. Žalovaná totiž svoj dlh voči žalobkyni uznala tak, ako to vyplýva z listu vtedajšej právne zástupkyne žalovanej JUDr. Evy Csontosovej zo dňa 06.12.2011. V uvedenom liste je jednoznačne uvedené, že žalovaná uzná nárok žalobkyne za náklady spojené s užívaním bytu za rozhodné obdobie, ak sa dohodnú na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k ich bytu. V tomto smere súd uviedol, že v uznaní dlhu nie je nevyhnutné uviesť presnú výšku uznávaného dlhu, pretože z listu je jednoznačné, že sa jedná o výdavky s nehnuteľnosťou vo výške 4.000 eur po dobu troch rokov. Slovenský právny poriadok nepozná podmienené uznanie dlhu. Aj súčasná právna zástupkyňa žalovanej v priebehu konania uviedla, že žalovaná by mala preukázanú časť nákladov za byt uhradiť, avšak zároveň namietala premlčanie nároku žalobkyne za obdobie rokov 2008 až 2009.
8. Súd skúmal výšku jednotlivých úhrad zaplatených žalobkyňou určitým subjektom tak, ako je uvedené v žalobe a na základe výpisu z účtu žalobkyne a ňou predložených pokladničných poštových preukazov za inkriminované obdobie (r. 2008 až 2011), ktorými boli platené služby spojené s užívaním bytu, platby za elektrinu, plyn a SIPO zistil, že ide o tie sumy, tak, ako sú uvedené v žalobe. Z predložených dokladov žalobkyňou zistil súd aj to, že žalobkyňa za žalované obdobie zaplatila daň za byt a aj poplatky za odpad. Súd potom zdieľal ten názor, že platby v prospech O. bytového družstva, žalobkyňa zaplatila.
9. Podanú žalobu žalobkyne zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala príslušnej časti platby v prospech súdneho exekútora JUDr. Ing. Štoreka, pretože nebolo preukázané, že takto vynaložená platba žalobkyňou súvisela s užívaním predmetného bytu.
10. Priznaný nárok z omeškania, žalobkyňa uplatnila v správnej výške a za správne obdobie, žalovaná ho nespochybnila a preto súd podanej žalobe aj v tejto časti vyhovel.
11. V danom prípade nemohlo ísť o protinávrh žalovanej podľa § 147 ods. 1 CSP, ale iba o prostriedok procesnej obrany, pretože žalovaná Bytkomfortu s.r.o., vyplatila sumu 92,25 eura a preto sa oprávnene 1-ice z tejto sumy domáhala od žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd preto žalovanú čiastku o 46,13 eura znížil.
12. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok OS Nové Zámky, č. k. 5C/31/2012 zo dňa 13.06.2017 v napadnutej časti zmenil tak, že súd žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Predmetné písomné podanie, ktoré súd označil za písomné uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky nikdy nebolo mienené zo strany žalovanej, ako uznanie dlhu. Ani zo samotného textu nevyplýva, že by malo ísť o uznanie dlhu. Vychádzajúc z obsahu ust. § 588 Obč. zák. vyplýva, že ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Samotný text takéto uznanie vôbec neobsahuje, pričom žalovaná sa svojim stanoviskom nezaviazala k úhrade žiadneho dlhu. Podanie zo dňa 06.12.2011, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje nespĺňa náležitosti uznania dlhu a navyše obsahuje aj podmienky, ktoré splnené neboli. Týmto písomným podaním žalovaná neprejavila svoju vôľu uznať dlh, ale vôľu dosiahnuť dohodu pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Navyše právna zástupkyňa žalovanej mala v tom čase (06.12.2011) k dispozícii iba splnomocnenie na zastupovanie v konaní, a nie aj na vykonanie hmotnoprávneho úkonu, ktorým je aj uznanie dlhu. Súd mal potom prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania.
14. Je nesporné, že žalobkyňa predmetný byt aj užívala, čo znamená, že v rozhodnom období museli byť spotrebované energie v súvislosti s užívaním bytu, a nie iba s temperovaním bytu, ako uviedol súd. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno ani v tom smere, či ňou uplatňované platby boli konečné alebo preddavkové a ani v jednom prípade nepredložila vyúčtovanie týchto platieb. Takisto nepreukázala v spore ani to, aká časť nákladov bola spotrebovaná žalobkyňou, keď v byte bývala a aká časť nákladov bola vynaložená na temperovanie bytu.
15. Pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy konania, ak mal súd preukázané, že zo strany žalovanej ide o platné uznanie dlhu, nemal čo nariaďovať ďalšie pojednávanie vo veci, čím len navýšil trovy konania. V ďalších konaniach sa totiž neriešila platnosť alebo neplatnosť uznania dlhu.
16. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalovanej zo dňa 09.08.2017 napadnutý rozsudok OS Nové Zámky zo dňa 13.06.2017 č. k. 5C/31/2012-222 v jeho vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania, zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie zo strany žalovanej, ako dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. V prejednávanej veci odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalovanej dospel k tomu záveru, že je na mieste použiť procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP, ktorý sa prejavil v zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach výrokov s následným vrátením veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu vo veci a zároveň aj v súvislosti s jeho právnym posúdením nepostupoval dôsledne v intenciách odcitovaných ustanovení procesného predpisu, čo sa prejavilo jednak v predčasnosti zaujatého právneho záveru vedúceho k vyneseniu výroku napadnutého rozsudku a jednak aj v tom, že takto zaujatý záver prvoinštančného súdu je v rozpore s obsahom ust. § 558 Obč. zák., pokiaľ ide o posúdenie esenciálnych náležitostí inštitútu „uznania dlhu“.
20. Odvolací súd zhodne, ako odvolateľka (žalovaná) v podanom odvolaní zdieľa ten záver, že písomné podanie spísané JUDr. Evou Csontosovou, ako vtedajšou právnou zástupkyňou žalovanej zo dňa 06.12.2011, nie je možné považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. V prvom rade je v súvislosti s týmto písomným podaním potrebné uviesť, že vôbec nie je vo svojom záhlaví označené ako uznanie dlhu. Takisto nie je možné z obsahu tohto podania zistiť, v akej výške má predmetný dlh vôbec existovať. Iba okrajovo je možné zistiť, že ak žalobkyňa vydokladuje výdavky s nehnuteľnosťou vo výške 4.000 eur, tak žalovaná súhlasí s čiastkou 13.000 eur zrejme z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z obsahu tohto písomného podania nie je možné zistiť ani splnenie druhej podmienky, ktorá musí byť splnená kumulatívne pri uznaní dlhu, ktorou podmienkou je dôvod vzniku dlhu. V súvislosti so sumou 4.000 eur, čo by mala byť zrejme podľa prvoinštančného súdu výška dlhu sa iba stručne uvádzajú náklady s nehnuteľnosťou, a nie ich konkrétna špecifikácia za určité obdobie. Samotné písomné podanie zo dňa 06.12.2011 bolo vypracované pre potreby konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného pod sp. zn. 5C/42/2011, a nie za účelom samotného uznania dlhu. Súčasne platný právny poriadok na území SR neuznáva podmienečné uznanie dlhu, ako správne konštatoval aj prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Z obsahu predmetného písomného podania a z decembra 2011 nie je možné zistiť ani to, či „údajný dlh 4.000 eur“ v čase jeho uznania existoval, pretože písomné podanie je vyhotovené dňa 06.12.2011, pričom žalobkyňa sa domáha zaplatenia voči žalovanej sumy 3.004,50 eura s prísl., za obdobie od r. 2009 do r. 2011 (vrátane) bez bližšej špecifikácie začiatku a konca tohto obdobia.
21. S prihliadnutím na uvedené v danom prípade nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby tým spôsobom, že začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Z tohto pohľadu bude povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní zaoberať sa dôvodnosťou, resp. nedôvodnosťou vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej.
22. Za predpokladu neúspešne vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie v ďalšom konaní zameria svoju pozornosť na zistenie režimu užívania predmetného bytu počas žalovaného obdobia, t. j. či ho niekto užíval alebo nie, resp. či byt bol iba temperovaný a aké vznikli skutočné náklady žalobkyni s úhradou služieb vzťahujúcich sa k uvedenému bytu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní (§ 220 ods. 2 veta tretia CSP), t. j. uvedie, z akých listinných dôkazov konkrétne vychádzal a nie že sa obmedzí iba na konštatovanie, že súd skúmal tie doklady, tak ako súd uvedené v žalobe. Z hľadiska žalobkyňou pôvodne uplatneného žalobného návrhu v sume 3.004,50 eura s prísl., a v súčasnosti už aj s prihliadnutím na sumu právoplatne zamietnutého žalobného návrhu, súd prvej inštancie v ďalšom konaní ozrejmí, čo zostalo predmetom žalobného návrhu (nároku) zo strany žalobkyne a o tomto za použitia ust. § 391 ods. 2 CSP opätovne rozhodne. V zamietajúcej časti výroku (v jej odôvodnení), ktorá síce nebola predmetom odvolacieho konania, súd prvej inštancie neuviedol, v akej konkrétnej sume podanú žalobu zamietol.
23. Na margo rozhodnutia prvoinštančného súdu o náhrade trov konania odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 01.07.2016 je v platnosti ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, ktoré na rozdiel od ust. § 142 ods. 3 OSP účinného do 30.06.2016 už vo svojom texte neobsahuje pojem neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej časti, na ktorý vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania poukázal súd prvej inštancie. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to aj vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky.
24. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalovanej považoval za dôvodné.
25. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).
26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).