Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-24-2018.pdf
PDF · 96.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, v právnej veci žalobcu: HZ Metal, s. r. o., Krompachy, Stará Maša 63, zast. advokátom JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., Košice, Letná 47, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.12.2017 č. 102586859/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 14.12.2017 č. 102586859/2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 04.10.2017 č. 102099344/2017, ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložená pokuta vo výške 25 207,80 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, ktorý spočíva v tom, že daňový subjekt v dodatočnom daňovom priznaní zo dňa 20.11.2014 k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 uviedol nižšiu daň ako daň, ktorú mal uviesť.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal daňovému subjektu - žalobcovi kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013, ktorá bola začatá 14.09.2015. Na jej základe bol žalobcovi rozhodnutím zo dňa 01.06.2017 č. 101163145/2017 vyrubený rozdiel dane vo výške 252 078,58 eur. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 16.06.2017 žalovaný v predmetnej veci rozhodnutím zo dňa 31.08.2017 č. 101858311/2017 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.09.2017. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia správcu dane, t.j. k 12.06.2017 predstavovala 0,00 %. Správca dane na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie vyrubil v súlade s ust. § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 Daňového poriadku pokutu vo výške 10 % z rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní. Citujúc ust. § 3 ods. 1, § 165e ods. 2, § 154 ods. 1 písm. e/, § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1, § 155 ods. 4 a § 155 ods. 12 Daňového poriadku žalovaný po preverení skutkového stavu konštatoval, že skutočnosti uvedené daňovým subjektom v odvolaní podanom proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa týkajú rozdielu dane z príjmu právnickej osoby vyrubeného rozhodnutím správcu dane už citovaným rozhodnutím zo dňa 01.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.09.2017. Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia je jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, ktorá má za následok stratu možnosti využitia riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva záväznosť záverov správcu dane o porušení ustanovenia Daňového poriadku z dôvodov uvedených v právoplatnom rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2013. Povinnosťou správcu dane bolo preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení daňovému subjektu uložiť pokutu, pretože vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, že daň, ktorú daňový subjekt uviedol v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 je nižšia, ako daň, ktorú mal uviesť, t.j. ako daň, ktorú správca dane zistil pri daňovej kontrole. Daňový subjekt tým, že uviedol v dodatočnom daňovom priznaní nižšiu daň, ako mal uviesť, naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní podľa názoru žalovaného nepreukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty. Skutočnosť, že daňový subjekt podal správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva a správcu dane v merite veci nemá vplyv na povinnosť správcu dane uložiť pokutu za uložený správny delikt a nezakladá právny dôvod, pre ktorý by malo byť podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku konanie vo veci uloženej pokuty prerušené. Ku dňu vydania citovaného rozhodnutia nebolo Finančnému riaditeľstvu doručené žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bol žalobe žalobcu priznaný odkladný účinok, takže neexistovala prekážka, na základe ktorej by správca dane nemohol daňovému subjektu za správny delikt uložiť pokutu. V závere uviedol, že v prípade, že suma vyrubeného rozdielu dane bude rozsudkom súdu upravená, resp. zrušená, bude v súlade s ust. § 155 ods. 12 Daňového poriadku z úradnej moci upravená alebo zrušená aj uložená pokuta.
3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 19.02.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach 27.02.2018, žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/ e/, f/ a g/ Správneho súdneho poriadku. V žalobe uviedol, že podstatou tohto konania je uloženie pokuty žalobcovi , ako daňovému subjektu, podľa § 154 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 155 ods. 4 Daňového poriadku z dôvodu, že žalobca spáchal podľa žalovaného správny delikt, keď pri daňovej kontrole postupoval tak, že uviedol v daňovom priznaní nižšiu daň ako mal, čo bolo podľa žalovaného zistené a deklarované v rozhodnutí zo dňa 31.08.2017. Žalobca nesúhlasí s týmto názorom žalovaného, keďže predmetná daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom a predmetné rozhodnutie žalovaného, z ktorého vychádza rozhodnutie napádané v tomto konaní je nezákonné. Žalobca proti rozhodnutiu zo dňa 31. 08.2017 podal správnu žalobu, a preto žiadal daňové konanie prerušiť až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci sp. zn. 7S/117/2017. Žalovaný tento jeho návrh odignoroval a vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa čo i len sčasti zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania. Žalobca konštatoval, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.08.2017 má vplyv na zákonnosť rozhodnutia napadnutého v tomto konaní. Na to, aby správca dane mohol uložiť sankciu, musí byť splnená podmienka dopustenia sa správneho deliktu daňovým subjektom tým, že daňový subjekt uvedie v daňovom priznaní nesprávnu výšku dane. Práve v konaní, ktoré sa vedie pod sp. zn. 7S/117/2017 je táto skutočnosť správnym súdom preskúmavaná. Ak je teda citované rozhodnutie žalovaného v uvedenom konaní nezákonné, nezákonným je aj toto rozhodnutie, pretože z tohto rozhodnutia vychádza. Skutočnosti, pre ktoré je rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.08.2017 nezákonné vyplývajú zo správnej žaloby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto správnej žaloby.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových, aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal skutkový aj právny stav predmetnej veci konštatujúc, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. K žalobným dôvodom, ktorými žalobca napádal zákonnosť rozhodnutia zo dňa 31.08.2017 a splnenie podmienky na uloženie sankcie žalovaný uviedol, že rozhodnutie zo dňa 31.08.2017 nadobudlo dňa 18.09.2017 právoplatnosť. Z právoplatného rozhodnutia vyplynula záväznosť záverov správcu dane o porušení ustanovení daňového poriadku z dôvodov uvedených v tomto právoplatnom rozhodnutí a o vyrubení rozdielu dane vo výške 252 078,58 eur. Uloženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 Daňového poriadku má obligatórnu formu uloženia sankcie, takže správca dane je povinný v prípade zistenia rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní a daňou zistenou pri daňovej kontrole uložiť pokutu vo výške stanovenej zákonom. Žalobca tým, že uviedol v dodatočnom daňovom priznaní daň nižšiu ako mal uviesť, naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, správca dane uložil pokutu zákonným spôsobom a na základe právoplatného rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca podal žalobu, ktorou žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva zo dňa 31.08.2017 neznamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné, a preto je následne nezákonné aj rozhodnutie o uložení pokuty, ako to v podanej žalobe tvrdí žalobca. Finančnému riaditeľstvu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebolo vydané rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, takže neexistovala v tom čase prekážka, na základe ktorej by správca dane nemohol uložiť pokutu za zistený správny delikt. Opakovane ako v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že v prípade, žeby suma vyrubeného rozdielu dane bola rozsudkom súdu upravená alebo zrušená, bude v súlade s § 155 ods. 12 Daňového poriadku z úradnej moci upravená alebo zrušená aj uložená pokuta.
5. V replike zo dňa 12.07.2018 žalobca konštatujúc, že žalovaný v písomnom vyjadrení len zopakoval dôvody obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
6. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7S/117/2017 dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
7. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 31.08.2017 č. 101858311/2017 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Košiciach zo dňa 01.06.2017 č. 101163145/2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 252 078,58 eur žalobcovi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2017. Na základe uvedeného bolo Daňovým úradom v Košiciach dňa 04.10.2017 vydané rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi vo výške 25 207,80 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, ktorý spočíva v tom, že daňový subjekt v dodatočnom daňovom priznaní zo dňa 20.11.2014 k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 uviedol nižšiu daň ako daň, ktorú mal uviesť. V odôvodnení tohto rozhodnutia okrem skutkových a právnych záverov jeho vydania je špecifikovaný aj spôsob určenia výšky predmetnej pokuty v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1, ods. 4 a ods. 6 Daňového poriadku. Žalobcu bol zaviazaný na zaplatenie vyčíslenej pokuty v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
8. O odvolaní žalobcu zo dňa 04.10.2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.01.2017.
9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7S/117/2017 súd zistil, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.08.2017 č. 101858311/2017, na základe žaloby žalobcu zo dňa 30.10.2017, doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 03.11.2017. Uznesením zo dňa 30.01.2018 bol predmetnej žalobe podľa § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku priznaný odkladný účinok. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2018. Rozsudkom zo dňa 07.11.2018 správny súd žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Citovaný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
10. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
11. Podľa § 165e ods. 2 Daňového poriadku, sa pri ukladaní pokuty postupuje podľa § 155 v znení účinnom do 31.12.2015, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobia alebo k doručeniu oznámenia o rozšírenej daňovej kontrole o inú daň došlo do 31.12.2015.
12. Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.
13. Podľa § 155 ods. 1 písm. e/ bod 1 Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške 3- násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/ Daňového poriadku.
14. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, ak 3-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa ods. 1 písm. f/ nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku.
15. Podľa ods. 12 cit. zák. ustanovenia, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa ods. 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
16. Podľa § 161 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.
17. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu, ako aj pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7S/117/2017 dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stráne.
18. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach považoval súd za preukázané, že žalobca sa predmetného správneho deliktu, ktorý mu bol kladený za vinu a za ktorý mu bola rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 04.10.2017 č. 102099344/2017 v spojení s rozhodnutím s napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.12.2017 č. 102586859/2017, uložená predmetná pokuta, dopustil. Uvedené nepochybne vyplýva z toho, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 01.06.2017 č. 101163145/2017, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane vo výške 252 078,58 eur, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.08.2017 č. 101858311/2017, nadobudlo dňa 18.09.2017 právoplatnosť. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že správcom dane bol pri daňovej kontrole, vykonanej u žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie roka 2013 na dani z príjmu právnickej osoby vyrubený rozdiel dane v uvedenej výške, čo jednoznačne svedčí o tom, že daň z príjmu, ktorú žalobca uviedol v dodatočnom daňovom priznaní zo dňa 20.11.2014 k dani z príjmov právnickej osoby daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. Základným predpokladom pre uloženie sankcie za predmetný správny delikt je totiž právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, čo v danom prípade splnené bolo. Zákonným dôsledkom zistenia predmetného správneho deliktu je uloženie pokuty, pričom z ust. § 155 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane pokutu uloží, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí, ale musí tak urobiť, t.j. uloženie pokuty je obligatórne.
19. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že žalobca podal dňa 03.11.2017 proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 31.08.2017 č. 101858311/2017 o vyrubení rozdielu dane žalobu, datovanú dňom 30.10.2017, v ktorej zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a/ SSP. Tejto jeho žiadosti bolo vyhovené uznesením zo dňa 30.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2018. Následne rozsudkom zo dňa 07.11.2018 správny súd žalobu žalobcu v predmetnej veci ako nedôvodnú zamietol, pričom citovaný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Uvedené však správny súd nepovažuje za relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti, okrem už vyššie uvedeného, považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 155 ods. 12 Daňového poriadku, v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím je možné upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Preto, ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, týkajúcu sa neprerušenia správneho konania z uvedeného dôvodu a predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia.
20. Za súladný so zákonom považoval správny súd aj postup správnych orgánov pri vyčíslení predmetnej pokuty.
21. Správny súd konštatuje, že s právnymi námietkami žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde. Preto námietky uvedené v podanej žalobe vyhodnotil súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.
22. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, za splnenia podmienok, uvedených v ustanovení § 107 SSP bez nariadenia pojednávania, podľa § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).