Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.X.XXXX, adresa H. D. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, proti žalovanému: K. T., nar. XX.X.XXXX, adresa H. D. XXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 9C/311/2015-167 zo dňa 13.6.2017 - proti výroku I. a II., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I., ktorým bola žaloba zamietnutá a II. o náhrade trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a napokon výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet rozhodujúceho súdu 300,- Eur z titulu súdneho poplatku za podanú žalobu o náhrade nemajetkovej ujmy, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - (ďalej aj len , § 2 ods. 1 a § 15 ods. 1 zák. č. 181/2014 Z.z., s poukazom na čl. 26 ods. 2 a ods. 4 Ústavy SR.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v predmetnej kauze nepochybne išlo o konanie, uskutočnené v predvolebnej kampani. Žalobca v rámci svojej predvolebnej kampane na funkciu poslanca do obecného zastupiteľstva si zvolil prostriedok - osobné listy adresované voličom, ktorých obsah smeroval v neprospech ostatných vo voľbách kandidujúcich osôb. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v týchto listoch uvádzal úplné a pravdivé informácie, o čom svedčia predložené záznamy z administratívnych kontrol (č.l. 105 v spise), ktoré boli vykonané za obdobie od 18.2.2014 do 14.1.2015. V závere týchto kontrol je uvedené, že výdavky prijímateľa (Obce H. D.) uznané riadiacim orgánom sú oprávnené, v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Vzhľadom na túto skutočnosť, sa nepodarilo dokázať žalobcovi svoju kritiku voči ďalším kandidátom vo voľbách a taktiež, ani nesprávne hospodárenie s finančnými prostriedkami obcou resp. bývalým starostom Obce H. D.. Vzhľadom na to, že žalobca svoju kritiku opísal v osobnom liste voličom, jeho obsah smeroval v neprospech ostaných vo voľbách kandidujúcich kandidátov (č.l. 4-6 v spise). Na túto kritiku reagoval žalovaný - bývalý starosta Obce H. D., vyhlásením v miestnom rozhlase z XX.XX.XXXX v nasledujúcom znení: „ Vážený spoluobčania, vypočujte si: Voľby sa blížia a s poľutovaním musím konštatovať kam až zašli nenávisťou

niektorí kandidáti na poslancov. Včera boli hádzané do schránok obyvateľov listy, podpísané kandidátom na poslanca č. XX, ktorý je pán G. a ktoré sú plné klamstiev a poloprávd. Priamo je osočovaná kandidátka na starostku pani M. a hlavná kontrolórka Dr. R.. Nakoľko sú obe verejné činiteľky a výroky v liste sú hrubé klamstvá, obe podávajú na pána G. trestné oznámenie za ohovárania a poškodzovanie dobrého mena. Ja ako starosta Obce H. D. odsudzujem takéto nekalé praktiky kandidátov na poslancov a všetkých kandidujúcich vyzývam k slušnému súpereniu o miesto starostu a poslancov. K. T. starosta obce“.

4. Súd poukázal na to, že žalobca v rámci svojej predvolebnej kampane na funkciu poslanca do obecného zastupiteľstva si zvolil prostriedok - osobné listy adresované voličom, ktorých obsah smeroval v neprospech ostatných voľbách kandidujúcich osôb. Na to uvedeným vyhlásením zareagoval žalovaný, ktoré prečítal v miestnom rozhlase. V tomto vyhlásení tlmočil svoju hodnotiacu úvahu - stanovisko k obsahu listu, ktorý bol adresovaný voličom obce zo strany žalobcu (kritika). Žalobca si musel byť vedomý toho, že nevyhnutne musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie. Taktiež si musel byť vedomý, že jeho kritika nezostane na mŕtvom bode ale vyvolá verejné vyhlásenia, ktoré pripúšťajú aj iné protichodné názory a ostrú kritiku.

5. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2008-52 zo dňa 15.12.2009. Toto rozhodnutie rieši okrem iného v širšom rozsahu mieru kritiky verejných činiteľov. Hranice prípustnej kritiky sú vo vzťahu k verejne činnej osobe nastavené širšie (verejne činná osoba sa dobrovoľne vystavuje väčšej spoločenskej kontrole) v porovnaní so súkromnou osobou. Žalobca si sám zvolil túto situáciu, že sa mienil vystaviť takémuto drobnohľadu ako verejne činná osoba kandidát na poslanca. Tým pádom však ako nastávajúca verejne činná osoba používa menšiu mieru ochrany ako osoba súkromná. V ochrane slobody prejavu zaujal stanovisko aj Európsky súd pre ľudské práva. Sloboda prejavu ako jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti sa uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú časť obyvateľstva. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným v tomto prípade patrí aj žalobca a jeho činnosť vo verejnom živote. Následkom toho môže byť a má právo byť jeho činnosť verejne posudzovaná, pričom pri kritike platí princíp demokracie a z nej vyplývajúca ústavná prezumpcia že ide o kritiku dovolenú. V danom prípade ide o stret slobody prejavu občana s ochranou cti žalobcu, ktorý v tomto prípade predvolebnej kampane bol kandidátom na poslanca obecného zastupiteľstva. Preto bolo potrebné skúmať, či uvedený zásah mal zákonný základ a ďalej Kto, O kom, Čo, Kde, Kedy a Ako hovoril., pričom na základe odpovedí na dané otázky možno zistiť, či zásah bol proporcionálny: a) KTO kritizoval, resp. kto podal vyhlásenie - stanovisko: starosta Obce H. D., zároveň aj kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva Obce H. D., b) KTO BOL kritizovaný: v danom prípade bola kritizovaná osoba - kandidát na poslanca do obecného zastupiteľstva Obce H. D. v predvolebnej kampani, 4 dni pred komunálnymi voľbami v roku 2014, c) ČO BOLO kritizované: objektom kritiky bolo správanie sa kandidáta č. XX za jeho osočovanie, ktoré uviedol v osobnom liste, ktorý adresoval voličom, ktorý sa týkal verejne činných osôb za hrubé klamstvá, hospodárenie s finančnými prostriedkami obce a eurofondov d) KDE BOLO kritizované: formou vyhlásenia starostu obce ( žalovaného) v miestnom rozhlase e) KEDY BOLO kritizované: dňa XX.XX.XXXX v čase predvolebnej kampane, 4 dni pred voľbami do komunálnych volieb, teda v čase kedy bola kritika alebo stanovisko k zaujatému žalobcovi aktuálne. f) AKO BOLO kritizované: vyhlásením, prečítaným v miestnom rozhlase Obce H. D..

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného vychádzajúc z okolnosti za ktorých zásahu došlo a preto žaloba na ochranu jeho osobnosti dôvodná nebola. Žalobca nepreukázal, že došlo k zásahu do osobnosti znížením jeho vážnosti, dôstojnosti, občianskej cti a nepreukázal ani reakciu okolia svedčiacu o tom, že bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v značnej miere.

7. Predmetné výroky prednesené vyhlásením v obecnom rozhlase dňa XX.XX.XXXX v ktorom by mal žalovaný menovite vyhlásiť žalobcu za klamára a nepravdivo a tvrdo osočiť aj dehonestovať jeho osobu, nemal súd za preukázané. Z vyhlásenia žalovaného vyplýva, že označil informácie poskytované žalobcom za plné klamstiev a poloprávd a osočovanie kandidátky na starostku obce pani M. a hlavnej kontrolórky Dr. R.. Nie je preukázané, že by sa žalovaný s vyhlásením, ktoré vykonal v obecnom rozhlase dotkol občianskej cti ľudskej dôstojnosti žalobcu s tým, že obsah listu, ktorý adresoval voličom je plný

klamstiev a poloprávd. Taktiež sa nemohol ho dotknúť, keď kritizoval spôsob ako viedol svoju volebnú kampaň, ktorá bola zameraná negatívne a nie pozitívne, tak aby prezentoval iba svoje pozitívne ambície a záujmy.

8. Súd skonštatoval, že stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najrozšírenejšie u politikov, najužšie u bežných občanov. V danom prípade bol kritizovaný žalobca ako kandidát na poslanca do obecného zastupiteľstva. Žalovaný počas predvolebnej kampane bol starostom obce, teda verejne činnou osobou. Podľa názoru prvoinštančného súdu treba vychádzať z posúdenia, kto je verejne činná osoba, je to jednak osoba, ktorá vystupuje na verejnosti pri riešení rôznych otázok verejného záujmu, alebo osoba, ktorá na seba upúta záujem verejnosti a tým, sa dostáva do zorného uhľa hromadných prostriedkov. Tak ako adresát kritiky, aj samotní kritici sú tak isto klasifikovaní z hľadiska dôležitosti pre výmenu názorov spoločnosti. V danom prípade kritizoval žalovaný, ktorý v tom čase bol starostom obce a to spôsob volebného súperenia žalobcu, ktorý si zvolil na to „osobné listy“ v ktorých kritizoval hospodárenie Obce H. D.. Z vyhlásenia žalovaného dňa XX.XX.XXXX súd nezistil, že by konkrétne nazval žalobcu za klamára, nakoľko poukazuje na skutočnosti, ktoré sú opísané v liste, ktoré sa nezakladajú na pravde, sú to klamstvá a polopravdy. Vzhľadom na to, že žalobca neutrpel žiadnu ujmu a nepreukázal ju, naďalej požíva úctu v Obci H. D.. Je pravdou, že nezískal potrebný počet platných hlasov na kandidatúre a nestal sa poslancom obecného zastupiteľstva avšak žalobca ničím neosvedčil, že by utrpel na svojej cti a dôstojnosti vo verejnom živote, ujmu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nedokázal, že vyhlásenie urobené žalovaným, by zasiahlo do jeho cti zodpovednosti, následkom čoho nepoužíva ochranu tak ako to má na mysli OZ.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s § 262 ods. 1, 2 podľa zásady úspešnosti.

10. Proti tomuto rozsudku výslovne proti zamietajúcemu výroku I. a II. o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd s poukazom na § 388 rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanému vyhlásiť v obecnom rozhlase v obci H. D. daný text s ospravedlnením, zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur a zároveň aj náhradu trov súdneho konania.

11. Argumentoval tým, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že z titulu, že žalovaný bol v tom čase starostom Obce H. D. a kandidoval na funkciu starostu, je povinný prejaviť takú mieru tolerancie, aby ho žalovaný označil za klamára v obecnom rozhlase a aby sa o ňom vyjadroval tak, že mu spôsobil ujmu na povesti a aby ho hlboko urazil a dotkol sa jeho občianskej cti. Poukázal na to že, v období, keď došlo k jeho konaniu a vyhotoveniu listu, ktorým oslovil obyvateľov obce, zistil skutočnosti, ktoré hlboko otriasli jeho dôverou voči starostovi, voči kontrolórke obce a voči pani M. a to v súvislosti s realizáciou projektu „Učiaci sa región“. Členovia obecného zastupiteľstva vtedy zistili, že suma vysoko presahujúca 10.000,- Eur (podľa jeho vedomosti takmer 19.000,- Eur) nebola vymáhaná od subjektov, ktoré zapríčinili tento stav, ale bola vyplatená z finančných prostriedkov patriacich obci. O tejto skutočnosti žiadne vysvetlenie od žalovaného nevedeli získať, preto po porade s ostatnými poslancami považoval za potrebné obyvateľov obce informovať a jeho názory uvedené v liste vychádzali z verejne dostupných informácií. Na tento dopis žalovaný reagoval ako verejný činiteľ - starosta obce prostredníctvom obecného rozhlasu, ktorým vyhlásením žalobcu nepravdivo a zavádzajúco osočil, poškodil jeho povesť, vážnosť a dôstojnosť v obci a dotkol sa jeho občianskej cti. Žalovaný pritom vo verejnom vyhlásení nevysvetlil svoje vyhlásenia, iba útočil na osobu žalobcu. Konal tak z dôvodu, že žalobca ako občan a poslanec vyjadril svoj osobný názor na potreby obce, na konania jej predstaviteľov, na spôsob hospodárenia v obci, pričom uvádzal pravdy zistené z verejne dostupných zdrojov. Ešte pred podaním žaloby na súd vyzval žalovaného, aby sa mu verejne ospravedlnil, ale žalovaný dodnes tvrdí, že v rámci volebnej kampane je potrebné, aby som kritiku zniesol a aby som sa zmieril s tým, že to bola jeho reakcia na môj dopis a moja tolerancia má byť tak široká, aby som to bral ako súčasť volebnej kampane. Žalobca nepociťuje prejav žalovaného ako súčasť volebnej kampane, ale cíti sa byť osobne dotknutý, pretože hájil záujmy obce a v prospech obce, poukázal na nesprávne hospodárenie, pričom žalovaný útočil na jeho osobu, aby odvrátil pozornosť od skutočností opísaných v liste, pritom neuvádzal nepravdy a necíti sa byť klamár. Je preto toho názoru, že primeraná satisfakcia zo strany žalovaného je verejné ospravedlnenie, ktorého sa domáha a trvá aj na náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože žalovaný mu spôsobil závažnú ujmu na jeho povesti a cti. K podanému odvolaniu žalobca pripojil ním písaný list adresovaný voličom, ako aj prepis vyhlásenia starostu obce k voličom.

12. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 (zrejme ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré sú v podstate iba opakovaním jeho písomných a ústnych vyjadrení prednášaných v priebehu konania. Odvolanie neobsahuje konkrétne námietky proti zistenému skutkovému stavu a ani to v čom a prečo pokladá závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku za nesprávne, najmä z hľadiska právneho posúdenia veci. Odvolanie preto pokladá za nedôvodné.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný považuje za vecne správny. Súd sa podľa neho podrobne vysporiadal so všetkými zistenými skutkovými okolnosťami prípadu, vyvodil z nich správne skutkové i právne závery. Súd správne skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal ani to, že obsah dotknutých listov je úplný a pravdivý, o čom svedčia v konaní zadovážené záznamy z administratívnych kontrol projektu „Učiaci sa región“, nepreukázal preto ani pravdivosť svojej kritiky. Obsah listov adresovaných voličom svedčí o záujme žalobcu viesť predvolebnú kampaň v svoj prospech spôsobom útočiacim na ostatných kandidátov. Vyhlásenie žalovaného bolo reakciou na takto žalobcom zvolený spôsob predvolebnej kampane. Žalobca si musel byť vedomý za akých okolností došlo k tomuto prejavu, teda aj toho, že za takejto situácie je potrebná väčšia miera tolerancie. Správne preto súd prvej inštancie poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS/152/2008, keď v súlade s ním vykonal aj test proporcionality. Žalovaný sa preto odvoláva v celom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a tiež na jeho písomne a ústne prednesy vykonané vo veci.

14. Ďalšie podania v odvolacom konaní súdu doručené neboli.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil podľa obsahu zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom napadnutom rozsahu, vo veci samej i v rozhodnutí o náhrade trov konania, vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalobcom (podľa obsahu dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom vedúcim k zamietnutiu žaloby žalobcu o ochranu osobnosti, ktorou sa domáhal jednak odstránenia následkov, podľa neho neoprávneného zásahu do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti (zverejnením ospravedlnenia v miestnom rozhlase) a zároveň primeraného zadosťučinenia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v rozsahu 10.000,- Eur.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a

nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

18. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré preberá aj odvolací súd, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný svojím vyhlásením uverejnením v rámci volebnej kampane dňa XX.XX.XXXX vo verejnom rozhlase Obce H. D. ako starosta zasiahol nedovoleným spôsobom do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Predovšetkým sa žiada zdôrazniť, že v predmetnom vyhlásení žalovaný neoznačil žalobcu ako osobu za klamára, ale uviedol, že v liste žalobcu adresovanom občanom sú nepravdivé tvrdenia - hrubé klamstvá a polopravdy, čím kritizoval tvrdenia žalobcu ako kandidáta v daných voľbách na poslanca obecného zastupiteľstva, predostrel teda svoju hodnotiacu úvahu - stanovisko k obsahu daného listu a nie priamo k osobe žalobcu. Súd správne ustálil, že žalobca ani nepreukázal, pravdivosť svojich tvrdení v liste, naopak sú spochybnené výsledkami kontroly, ktorá pochybenia obce v danom projekte nezistila. Vyjadrenie žalovaného bolo urobené v medziach ústavne garantovanej slobody prejavu. Tým žalovaný nemohol nedovolene zasiahnuť do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu a to aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k tomu došlo, v rámci predvolebnej kampane, keď obe strany boli kandidátmi vo voľbách a išlo o bezprostrednú reakciu na list zaslaný v predchádzajúci deň občanom obce žalobcom, ktorého obsah žalovaný považoval za nepravdivý. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že nedošlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného voči občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, a to s poukazom na odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Keďže podľa záverov súdu prvej inštancie, ktoré zdieľa aj odvolací súd, žalobca nepreukázal konaním žalovaného nedovolený zásah do svojej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, neboli splnené podmienky na poskytnutie ochrany osobnosti žalobcu v zmysle § 11 a nasl. a to ani formou ospravedlnenia o to skôr nie formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a preto musela byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

19. Nadväzne, keďže žalobca bol v konaní plne neúspešný, vzniklo v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaných ust. § 255 a § 262 právo na náhradu trov prvoinštančného konania úspešnému žalovanému.

20. S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I., ktorou bola žaloba zamietnutá a výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vo výrokoch vecne správny, potvrdil.

21. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

22. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a preto podľa cit. ust. žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné) v zmysle § 257 CSP, pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .