Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-449-2017.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/449/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Ladislava Cakociho v právnej veci žalobcu M. I., bytom v I., I. XX, zastúpeného Mgr. Andreou Vaškovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Ružová č. 43 proti žalovanému W. M., bytom v I.Š., Č. Č.. X, zastúpenému JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5, o náhradu škody a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.4.2017 č.k. 37C/473/2015-74 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný v novembri 2004 podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, kde predložil kúpnu zmluvu, v ktorej ako predávajúci je uvedený žalobca a žalovaný ako kupujúci, predmetom ktorej bol 1-izbový byt na ul. I. Č.. XX A. I.. Na uvedenej kúpnej zmluve žalovaný sfalšoval podpis žalobcu ako predávajúceho a následne byt odpredal Realitnej kancelárii K2 v Košiciach. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2013 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu a s nárokom na náhradu škody bol odkázaný žalobca na občianskoprávne konanie. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 30.000,-eur spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ďalej škodu pozostávajúcu z nákladov a to vo forme nájomného resp. výdavkov na sťahovanie a pod. a následne uplatňoval nemajetkovú ujmu v sume 30.000,-Sk. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a teda nie je dôvodný.
4. Z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2013 mal súd za preukázané, že k udalosti, v ktorej vznikla žalobcovi škoda došlo v presne nezistenom čase v novembri 2004, teda v tomto čase začala plynúť objektívna 10-ročná premlčacia doba na podanie žaloby, ktorá uplynula v novembri 2014, avšak žalobca podal žalobu na súde až dňa 6.11.2015, teda po uplynutí objektívnej 10-ročnej premlčacej doby. Navyše žalobca tento svoj nárok na náhradu vecnej škody uplatnil za obdobie od marca 2005 do apríla 2012, pričom trestné konanie pred súdom sa viedlo už od roku 2009, preto mal súd za to, že žalobca sa o tom, že mu vznikla škoda dozvedel najneskôr v apríli 2012 a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr v roku 2009, teda od apríla 2012 začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba na podanie žaloby, ktorá uplynula v apríli 2014. Žalobca však žalobu podal na súde až dňa 6.11.2015, teda po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nárok žalobcu na náhradu vecnej škody resp. škody na majetku vo výške 10.000,-eur súd považoval za premlčaný.
5. Aj pokiaľ išlo o nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Žalobca v konaní ohľadom uplatneného nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia predložil lekársku správu - nález zo dňa 13.10.2011 z obsahu ktorej mal súd za preukázané, že žalobca bol liečený s prejavmi psoriázy pred rokom 2005 a lekársku správu - nález zo dňa 19.4.2011 z obsahu ktorej mal súd za preukázané, že žalobca je psychiatricky liečený od roku 1988 z dôvodu schizoafektívnej poruchy. Žalobca nepredložil relevantné posudky o bolestnom, resp. o sťažení spoločenského uplatnenia a to z dôvodu, že ich posudkoví lekári mali odmietnuť vypracovať. Vzhľadom na to, že psoriáza je chronické zápalové ochorenie celého organizmu, pričom ide o chronickú neliečiteľnú diagnózu, mal súd za to, že zároveň so zistením psoriázy u žalovaného v roku 2004 bolo možné považovať jeho zdravotný stav za ustálený. Žalobca sa teda dozvedel o škode na zdraví za bolesť, pokiaľ ide o vznik psoriázy v priebehu roka 2004. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobca sa dozvedel o škode na zdraví po uplynutí 1 roka od poškodenia zdravia, t.j. v priebehu roku 2005. Ďalej bol súd toho názoru, že so zistením schizoafektívnej poruchy u žalovaného v roku 1988 bolo možné považovať jeho zdravotný stav za ustálený. Žalobca sa teda dozvedel o škode na zdraví, pokiaľ ide o vznik schizoafektívnej poruchy v priebehu roka 1988. Pokiaľ išlo o sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobca sa teda dozvedel o škode na zdraví po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia, t.j. v priebehu roku 1989. Súd bol teda toho názoru, že pokiaľ žalobca sa dozvedel o tom, že mu vznikla škoda na zdraví za bolesť (pokiaľ ide o psoriázu) dozvedel sa najneskôr v priebehu roku 2004 resp. v priebehu roku 1988 (pokiaľ ide o schizoafektívnu poruchu) a že mu vznikla škoda na zdraví na sťažení spoločenského uplatnenia sa dozvedel najneskôr v priebehu roku 2005 (pokiaľ ide o psoriázu) resp. v priebehu roka 1989, (pokiaľ ide o schizoafektívnu poruchu) a kto za ňu zodpovedá najneskôr v roku 2009, teda v teoretickej rovine od roku 2009 mu začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba na podanie žaloby, ktorá uplynula v roku 2011. Žalobca však podal žalobu na súde až dňa 6.11.2015, teda po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd považuje žalobcom uplatnený nárok na náhradu tejto škody za premlčaný.
6. Za premlčaný považoval súd aj nárok uplatnený žalobcom na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa jeho názoru premlčacia doba začína plynúť nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Súd má za to, že uvedený zásah do osobnostných práv žalobcu bol jedným konaním žalovaného aj keď účinky mohli pretrvávať po dlhú dobu. Prípadnú námietku žalobcu, že zásah do jeho osobnostných práv stále trvá, neskončil, resp. skončil odsudzujúcim rozsudkom považoval za neopodstatnenú. Žalobca preto mohol svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvykrát v novembri 2004. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá skončila v novembri 2007. Žalobca však svoju žalobu podal na súde až dňa 6.11.2015, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že so závermi súdu o premlčaní jeho nároku nesúhlasí, pretože sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa jeho názoru o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel až na základe rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2013, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu.
Až týmto súdnym rozhodnutím bolo ustálené, ktorá osoba spáchala skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Preto až do právoplatnosti momentu rozsudku nemohol mať vedomosť o tom, kto trestný čin spáchal a nemal preto dostatočné informácie pre uplatnenie svojich práv, majúci základ v predmetnom protiprávnom konaní v civilnom konaní. Uvedené platí pre uplatnenie nárokov na vecnú náhradu škody, náhradu škody na zdraví, ako aj nemajetkovej ujmy. Všetky tieto uplatnené nároky majú základ v protiprávnom konaní, pre ktoré bol žalovaný uznaný vinným v trestnom konaní. Má za to, že nárok na náhradu vecnej škody bol uplatnený v rámci objektívnej premlčacej doby ako aj subjektívnej 2- ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti označeného odsudzujúceho rozsudku. Záver súdu o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel najneskôr v roku 2009, kedy bolo vedené trestné stíhanie proti žalovanému, nepovažuje za správny. Táto škoda totiž vznikla postupne v období niekoľkých rokov tak, ako boli vynakladané výdavky na náhradné bývanie. V prípade škody na zdraví objektívna premlčacia doba neplynie. O tom, že neoprávnený zásah žalovaného do jeho práv mohol mať, resp. mal vplyv na zdravotný stav sa dozvedel z lekárskych správ, ktoré boli predložené súdu a obe lekárske správy boli z roku 2011. O tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel až momentom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že nárok na náhradu škody na zdraví bol uplatnený na súde včas v rámci 2-ročnej premlčacej doby. Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy bol taktiež uplatnený včas v rámci 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy mohol uplatniť voči žalovanému prvykrát až vtedy, keď sa na základe právoplatného a odsudzujúceho rozsudku dozvedel o tom, kto je pôvodcom predmetného a neoprávneného zásahu do jeho práv. V trestnom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody a tento nárok je potrebné chápať tak, že v trestnom konaní bola uplatnená aj náhrada vecnej škody, ako aj náhrada škody na zdraví. Ďalej žalobca vylovil svoj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania, ak ho zaviazal nahradiť žalovanému plnú náhradu trov konania. Podľa jeho názoru súd sa nevyporiadal resp. opomenul sa vyporiadať s jeho návrhom na postup podľa § 257 C.s.p.. Má za to, že jeho majetkové pomery, ako aj okolností, ktoré viedli k uplatneniu jeho nároku na súde sú dôvodmi hodnými osobitnými zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalovanému.
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa ust. § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že nároky uplatnené žalobcom sú premlčané, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel až na základe rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2003, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu, nakoľko až týmto súdnym rozhodnutím bolo ustálené, ktorá osoba spáchala skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, a teda až do právoplatnosti momentu rozsudku nemohol mať vedomosť o tom, kto trestný čin spáchal a nemal preto dostatočné informácie pre uplatnenie svojich práv majúcich základ v protiprávnom konaní žalovaného.
12. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
13. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
14. Možno súhlasiť s názorom odvolateľa v tom, že až právoplatnosťou trestného rozsudku je rozhodnuté o vine obžalovaného s tým dôsledkom, že jeho výrokom je súd v občianskom právnom viazaný. Neplatí však automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvie o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý na procesných okolnostiach, ktoré nastali v priebehu konania, a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamžiku, kedy obdržal informácie na ktorých základe si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Inými slovami povedané znalosť poškodeného o osobe škodcu sa z hľadiska začiatku behu subjektívnej premlčacej doby viaže k okamžiku, kedy poškodený obdržal informácie, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Tento okamih spravidla nemožno stotožňovať s dátumom právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bol škodca odsúdený za trestný čin, ktorým škodu spôsobil. Vzhľadom na uvedené nemožno za správny považovať názor odvolateľa, že o tom, kto zodpovedá za škodu sa dozvedel až na základe odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu podvodu.
15. V prejednávanej veci žalobca v konaní uplatnil jednak nároky na náhradu škody, ako aj nárok na nemajetkovú ujmu. Súd pri určení začiatku behu subjektívnej premlčacej doby rešpektoval subjektívnu stránku žalobcu, týkajúcu sa jeho vedomostí o škode a dospel k správnemu skutkovému záveru, že jednotlivé nároky na náhradu škody žalobca uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a v tejto súvislosti preto odvolací súd odkazuje na úplné a vyčerpávajúce dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.
16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
17. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku o trovách konania, nakoľko je toho názoru, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvod nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalovanému.
18. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V prejednávanej veci za existujúci dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý možno výnimočne náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznať je skutočnosť, že žalovaný prípadnú škodu žalobcovi spôsobil úmyselným trestným činom, za ktorý bol odsúdený, čo zakladá dôvod na nepriznanie mu náhrady trov konania ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní.
20. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania rovnako súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257 a § 396 ods. 1 C.s.p. preto rovnako náhradu trov konania úspešnému účastníkovi nepriznal.
22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).