Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Csp-189-2016.pdf
PDF · 101.1 KB
Case nature
Area
Subarea
33Csp/189/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Y.. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. námestie XXA, F., o zaplatenie 2.037,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.567,11 € spolu s úrokom z úveru 99,52 €, spolu s ročným 8,15 % úrokom z omeškania zo sumy 1.666,63 € od 01.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 53,84 % . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 1.567,11 € ako istinu, úrok vo výške 99,52 € vyčíslený ku dňu 31.07.2014, úrok vo výške 659,48 € v období od 01.08.2014 do 30.09.2016, úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1.567,11 € od 01.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.326,11 € od 01.10.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného vystavil žalobca žalovanému oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 19.11.2010, ktorým došlo k uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 1.600,-€ formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 19.11.2010. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby v zmysle Zmluvy je dohodnutá vo výške 16,90 % ročne a výška sadzby úroku z omeškania je dohodnutá vo výške 9 % ročne. Žalovaný bol povinný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania, t. j. žalovaný nie je povinný splácať vlastnú vyčerpanú istinu počas trvania zmluvného vzťahu. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca dňa 31.07.2014 určil splatnosť úveru v súlade s článkom VII ods. 1 písm. a) VZP pre prečerpanie. Preto si uplatnil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 2.696,89 €.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a oboznámením sa so žalobou, Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.06.2014, Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.08.2014, Prehľadom platobnej disciplíny žalovaného, sadzobníkom účinným od 01.10.2016, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR vyplýva dojednanie povoleného prečerpania bežného účtu č. XXXXXXXXXX do výšky úverového limitu 1.600,- € s možnosťou dlžníka čerpať úver od 19.11.2010. Zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu otvoreniu účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % ročne a úroku z omeškania 9 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní.
6. Z Poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.06.2014 má súd preukázanú výzvu s poučením, že v prípade, že nebude záväzok 130,67 € vrátane príslušenstva vyrovnaný, žalobca neuhradené záväzky vyhlási za jednorazovo splatné.
7. Z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01.08.2014 vyplýva, že dňom 31.07.2014 sa stal celý záväzok splatným, pričom dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia vrátane príslušenstva činí 1.749,30 €.
8. Z Prehľadu platobnej disciplíny žalovaného, že ku dňu zosplatnenia predstavoval dlh na istine 1.567,11 €, dlh na úrokoch z úveru 99,52 €, dlh na úrokoch z omeškania 2,67 €, dlh na poplatkoch 80,-€.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 19.11.2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, povoleným prečerpaním sa rozumie forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
13. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
15. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je v časti dôvodná. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami z uzavretej zmluvy súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca uzatváral zmluvný vzťah v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, z tohto dôvodu sa žalobca považuje za dodávateľa. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a spĺňa podmienky na priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku, keď žalobca poskytol žalovanému úver formou povoleného prečerpania vo výške 1.600,- Eur na základe zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v zmysle článku II Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného po splnení zákonných podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom VII Obchodných podmienok pristúpil žalobca ako veriteľ k predčasnému zosplatneniu úveru, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 1.567,11 €, a dlžný úrok z úveru 99,52 € ku dňu mimoriadneho zosplatnenia.
18. Žalobca si uplatnil taktiež úrok z úveru po mimoriadnom zosplatnení a to kapitalizovaný úrok 659,48 € za obdobie od 01.08.2014 do 30.09.2016 a úrok 19,50 % ročne zo sumy istiny od 01.10.2016 do zaplatenia. V tejto časti súd žalobu zamietol, keď má za to, že žalobcovi uplatňovanie zmluvného úroku odo dňa účinkov zosplatnenia úveru nepatrí. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou k tejto možnosti opakovane zaujali negatívne stanovisko. Z uvedeného dôvodu súd poukazuje na právoplatné rozhodnutia súdov vyššej inštancie, napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 1 Co/47/2017 zo dňa 20.02.2018 ako aj Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/164/2017 zo dňa 13.03.2018, ktorý uviedol, že .... Odvolací súd sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia NS ČR vo veci 33Odo/657/2005, v ktorej sa argumentuje, že úroky predstavujú odmenu (cenu) za "užívaní istiny" a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je neuzavretá kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ kontrahovať. ... Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom. ... pri plnení záväzku je potrebné za každých okolnosti vychádzať zo stabilizovaných podstatných náležitosti zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku,.... Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. ... Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robia absolútne neplatnou. ... úroky z úveru sú cenou peňažných prostriedkov a že ich nemožno zamieňať s úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. S týmto sa odvolací súd stotožňuje, a práve preto im priznal ich skutočný význam. Cenu (odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať. Argumentácia o užívaní peňažných prostriedkov zo strany „delikventných klientov“, znevýhodňujúcich riadne platiacich klientov/dlžníkov, patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch z omeškania a opomína sa nelichotivý stav spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti s podceňovaním bonity spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že dominus nad predčasným zosplatnením úveru je dodávateľ a povaha formulárových zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám pripravil vrátane primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver. Úroky ako cena úverovej služby a ich platenie aj napriek tomu, že služba bola jednostranne predčasne ukončená vyvoláva tiež spoločensky nežiadúci stav. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úroky predstavujú dôležitý prvok pri podnikaní s úvermi. Žalobca by mal o klientov súťažiť s inými obchodníkmi práve s akcentom na úroky a tak prispieť k skvalitneniu verejného života a nižším cenám úverov. Ak sa však prijme názor, že sa úroky máju platiť aj po splatnosti, potom banka ani nemusí súťažiť o nových klientov, pretože to kruciálne, o čo ide pri tomto podnikaní z pohľadu veriteľa (úroky) má banka zabezpečené od svojich dlžníkov; postačí, že sú v omeškaní. Tak sa vynára inter alia aj otázka stavu obdobného stavu nútenej služby vo vzťahu k dlžníkom po predčasnom ukončení služby (po splatnosti pohľadávky). Z materiálneho hľadiska má default všetky účinky rovnajúce sa skončeniu služby, ktorej cieľom bolo na určitú dobu a na splátky prenechať spotrebiteľovi úverové prostriedky.
19. Z uvedeného dôvodu súd uplatňovaný úrok z úveru po zosplatnení úveru nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania, ktoré súd žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 s poukazom na § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. priznal z nezaplatenej úverovej istiny (1.567,11 €) a úroku z úveru do mimoriadneho zosplatnenia (99,52 €) v zákonnej výške 8,15 % ročne od 01.08.2014 do zaplatenia. Dátum splatnosti 31.07.2014 a následného omeškania žalovaného s plnením povinnosti súd ustálil v súlade so žalobcom preukázaným predčasným zosplatnením úveru v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom nasledujúcim po mimoriadnom zosplatnení úveru t. j. od 01.08.2014.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď náhradu trov konania súd pomerne rozdelil a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania. Pri výpočte výšky čistého úspechu žalovaného v spore, súd zohľadnil výšku žalobcom uplatnenej istiny oproti výške žalobcovi priznanej istiny. Žalobca bol v spore úspešný vo výške 76,92 % a žalovaný bol v spore úspešný vo výške 23,08 %, čistý úspech žalobcu bol teda vo výške 53,84 %, ktorým percentom súd vyjadril rozsah nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.