Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_10C-23-2018.pdf
PDF · 78.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/23/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne E. C., W.. X.X.XXXX, F. X. Y. XXX/XX, XXX XX, Ž., zastúpenej R.. I. T., M. XX/XX, XXX XX, Ž., proti žalovanej K.. C. C., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX, v konaní o vydanie veci, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde 20.4.2018 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala vydania dvoch hnuteľných vecí a to obrazu - zátišia od autora T. a starožitného dreveného stolíka.
2. V žalobe žalobkyňa poukázala na ust. § 126 Obč. zákonníka a konštatovala, že žalovaná jej neoprávnene zadržiava obraz - zátišie s ružami a ovocím o rozmeroch 60 cm x 100 cm od autora T., otca žalobkyne a starožitný drevený čierny pozlátený stolík s bambusovými nožičkami o rozmeroch 40 cm x 40 cm s ornamentmi. Pre žalobkyňu majú tieto dve veci nevyčísliteľnú morálnu hodnotu, keďže obraz namaľoval otec žalobkyne a predstavuje kultúrne dedičstvo rodiny. Drevený stolík s bambusovými nožičkami je zase rodinnou pamiatkou na starého otca. Žalovaná ich má v neoprávnenej držbe a to z toho dôvodu, že tieto veci boli u nej a jej bývalého manžela v úschove do času, pokiaľ žalobkyňa nemala k dispozícii priestor na ich uskladnenie. Následne došlo k rozvodu manželov C.Z., teda syna žalobkyne a manžela žalovanej so žalovanou a tieto predmety ostali v dome žalovanej, avšak bez právneho dôvodu, keďže neboli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a jej manžela. Žalovaná ich odmieta žalobkyni ako oprávnenej vlastníčke vydať. Týmto momentom po rozvode a vyporiadaní BSM sa oprávnená držba vo forme úschovy zmenila na neoprávnenú držbu vo forme protiprávneho zadržiavania veci, ktoré nepatria žalovanej. Žalobkyňa sa viackrát pokúšala o vyriešenie danej situácie, vyzývala žalovanú na dobrovoľné vydanie veci, nakoniec aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne listom z 9.3.2018, na ktorý žalovaná odpovedala listom z 15.3.2018 a nároky žalobkyne odmietla a veci nevydala. Z toho dôvodu žalobkyňa bola nútená obrátiť sa žalobou na súd.
3. K žalobe žalobkyňa nepripojila žiadny dôkaz a súčasne zo znenia žaloby nevyplynulo, že by akýkoľvek dôkaz na preukázanie svojich tvrdení navrhla.
4. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila listom z 25.6.2018, na súd došlým 27.6.2018, ktorým žalobu a tvrdenia žalobkyne namietala. Uviedla, že oba predmety, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, sú jej majetkom, čo uviedla aj vo svojej písomnej odpovedi R.. I. T., zástupcovi žalobkyne. Dňa 27.7.2012 bola celá toto nepríjemná záležitosť prejednávaná tiež pred políciou v konaní OR PZ-MT-OPP6-P-81/2012
a ona to vníma ako pomstu žalobkyne z dôvodu prejednávania trestného činu jej bývalého manžela, ktorého tam vtedy sprevádzala. Ani dovtedy, ani potom, jej žiadne výzvy neboli doručené okrem spomínanej výzvy z 9.3.2018. Uviedla, že obraz jej venovaný za života pani Y. T., ktorej ho namaľoval je otec, ktorý je súčasne otcom žalobkyne a je len zhoda okolností, že pani T. a pani C. boli sestry. Obraz jej pani Y. T. spolu s ďalším vecami darovala ako pamiatku na ňu, nakoľko mali vždy veľmi blízky vzťah. Obraz bol darovaný v období, keď nebohá Y. T. so žalobkyňou už niekoľko rokov nekomunikovala. Na obraze je venovanie Y. ako dôkaz, že obraz bol majetkom Y. T.. Drevený stolík priniesol do spoločnej domácnosti manžel, ktorý ho žalovanej po rozvode ako aj celé zariadenie ponechal. Svedčí o tom kópia dohody, ktorú osobne spísal bývalý manžel žalovanej. V čase, kedy žalobkyňa tvrdí, že predmety dala do úschovy žalovanej a jej manželovi, už žalovaná s manželom spolu nežili. V tomto období vzhľadom na negatívny vzťah medzi stranami sporu by ani žiadna úschova neprichádzala do úvahy. V čase od januára 2011 do rozvodového konania žalobkyňa naviac v sprievode bývalého manžela žalovanej a aj pána T. opakovane navštívila dom obývaný žalovanou v Turčianskej Štiavničke a na aute si odnášali veci, ktoré patrili k zariadeniu, ktoré žalovanej ponechal jej manžel. Opätovné útoky žalobkyne na osobu žalovanej začali v čase, keď bývalého manžela upozornila, že pokiaľ nevyrovná dlh, ku ktorému ho zaviazal súd, bude nútená pristúpiť k exekúcii. Voči tvrdeniam žalobkyne v žalobe dôrazne protestuje, nezakladajú sa na pravde a ani jeden z predmetov nemá v neoprávnenej držbe. Preto žiada, aby súd žalobu žalobkyne zamietol.
5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaná pripojila do spisu predžalobnú výzvu žalobkyne z 9.3.2018, obálku z tejto zásielky, podací lístok s doručenkou, prvú stranu uznesenia č. ORP-783/SU-MT-2012, jednu fotografiu venovania na obraze, prvú časť rozvodového rozsudku bývalých manželov C. sp. zn. 21C/20/2011, dohodu o majetko - právnom vysporiadaní BSM a upovedomenie o začatí exekúcie voči bývalému manželovi žalovanej.
6. Vyjadrenie žalovanej bolo v súlade s ust. § 167 ods. 3 C.s.p. zaslané splnomocnenému zástupcovi žalobkyne, s výzvou, aby sa do 15 dní od doručenia k nemu vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7. V súdom určenej lehote, sa žalujúca strana k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila a preto súd nariadil vo veci pojednávanie.
8. Na pojednávaní obe procesné strany zotrvali na svojich tvrdeniach. Súd preto prečítal len listinné dôkazy pripojené žalovanou do súdneho spisu. Žalujúca strana naviac tvrdila, že obe veci patrili sestre žalobkyne Y. T. a nachádzali sa v čase jej smrti v byte, ktorý zdedila žalobkyňa s celým zariadením. V čase, keď tento byt bol rekonštruovaný, žalobkyňa uschovávala obe veci v byte žalovanej, ktorá v tom čase žila so synom žalobkyne v manželstve. Následne ale došlo k rozvodu manželov, veci ostali v držbe žalovanej, táto držba už stratila svoje opodstatnenie, nebola dobromyseľná. Žalobkyňa sa márne domáhala vydania týchto vecí, avšak žalovanou jej neboli vydané.
9. Žalujúca strana na pojednávaní predložila úmrtný list Y. T., ktorá podľa neho zomrela X.XX.XXXX a navrhla výsluch svedka T., partnera žalobkyne, ktorého účasť na pojednávaní zabezpečila. Súd však na dôkazné návrhy žalujúcej strany, vznesené na pojednávaní dňa 5.12.2018 už neprihliadal v zmysle zásad uvedených v § 153 C.s.p.. Súd vychádzal zo situácie, že žalobkyňa, ktorá bola zastúpená splnomocnencom s právnickým vzdelaním II. stupňa už v samotnej žalobe neoznačila na svoje tvrdenia žiadne dôkazy, žiadne dôkazy k žalobe nepripojila a žiadne dôkazy ani vykonať včas nenavrhla. Naviac na vyjadrenie žalovanej, v ktorom žalovaná poprela skutkové tvrdenia strany žalujúcej a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, žalujúca strana nijakým spôsobom nereagovala. Pritom v zmysle ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (kam patrí aj popretie skutkových tvrdení proti strany a návrhy na vykonanie dôkazov), včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak vykonala starostlivosť so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
10. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
11. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
12. Žalujúca strana až na pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie o výsluch partnera žalobkyne, svedka T., ktorý mal byť svedkom tej skutočnosti, ako sa sporné veci z bytu žalobkyne prenášali do bytu manželov C., dnes už len do bytu žalovanej. Na takýto dôkaz ako prostriedok procesného útoku sa žalovaná nemala možnosť pripraviť, rovnako ako súd, naviac však bolo to za situácie, keď žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz o tom, ako vôbec sporné vlastníctvo k predmetným veciam nadobudla, napr. nepredložila dedičské rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že predmetné veci po svojej nebohej sestre Y. T. zdedila. Súd preto dôkazné návrhy žalobkyne, vznesené až na pojednávaní dňa 5.12.2018 nepripustil. Jej dôkazné návrhy zamietol a to vzhľadom na skutočnosť, že pri zachovaní korektnosti voči žalovanej, ktorá by mohla na ne reagovať označením ďalších dôkazov, bolo by nutné pojednávanie odročiť. V každom prípade ale navrhovaný dôkaz výsluchom svedka Podmanického mohol byť len podporným dôkazom, nakoľko žalobkyňa nenavrhla také dôkazy, ktorými by bolo možné nesporne preukázať nadobudnutie jej vlastníckeho práva k sporným veciam dedením po sestre Y. T..
13. Keďže absentoval v konaní dôkaz nesporene preukazujúci vlastníctvo žalobkyne k veciam, ktorých vydania sa proti žalovanej domáhala, súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol. V konaní o ochranu vlastníckeho práva podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka môže byť žalobca úspešný predovšetkým za predpokladu, že nesporne preukáže svoje vlastníctvo k veciam, ktorých vydania sa voči protistrane domáha. Žalobkyňa takýto dôkaz ani nenavrhla, ani neprodukovala.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, proti neúspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.