Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: JODA s.r.o., IČO: 35 956 518, Púpavová 33, Bratislava, zastúpený ADVOKA, s.r.o., IČO: 44 449 615, Komárnická 36, Bratislava, proti žalovanej: I.. F. R., T.. XX.X.XXXX, H. O. M. I. XC, H., zastúpená Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 641, Radlinského 2, Bratislava, o zaplatenie 18.565,98 Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie konania do skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 46D 395/2017, resp. pred notárkou JUDr. Soňou Böhmovou, pod sp. zn. Dnot 62/2017, z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 8.800,-Eur v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,20%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 4.10.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 18.565,98 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podľa exekučného titulu Notárskej zápisnice č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 28.6.2016 mal povinný C. R. ( bývalý manžel žalovanej) zaplatiť žalobcovi obnos 30.000,-Eur a to najneskôr do 31.1.2016. C.. R. ako povinný uhradil len sumu 13.000,-Eur dňa 11.8.2016. Preto žalobca ako oprávnený inicioval v januári 2016 exekučné konanie ( prebiehajúce u exekútora JUDr. Hrebíka pod sp. zn. Ex 13/2017, resp. pred OSBA II pod sp. zn. 39Er 480/2017). Povinný mal relevantnú pohľadávku vo výške 20.000,-Eur voči žalovanej ( svojej bývalej manželke) z titulu vyporiadania BSM. Aktuálny výpočet dlhu p. R. predstavoval ku dňu podania žaloby sumu 18.565,98 Eur. Žalobca si úhradu dlžnej sumy uplatňuje voči žalovanej ako poddĺžničke.

2.Žalovaná sa k obsahu žaloby vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 20.11.2017. Potvrdila, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14C 324/2015 zo dňa 27.5.2016, právoplatným dňa 21.6.2016 bolo zrušené BSM medzi žalovanou a jej vtedajším manželom C. R.. Dňa 12.8.2016 bola medzi žalovanou a p. R. uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM, v ktorej sa zaviazala vyplatiť mu vyrovnací podiel vo výške 20.000,-Eur a to najneskôr ku dňu 31.12.2016. Tento vyrovnací podiel p. R. čiastočne splatila. Prvú splátku vo výške 2.000,-Eur v hotovosti dňa 12.8.2016, druhú splátku vo výške 3.000,-

Eur v hotovosti dňa 17.12.2016. S vyplatením týchto dvoch splátok jej pomohol syn I. R.. Nasledujúce mesiace svoju dlžobu neuhradila z dôvodu dlhov bývalého manžela na výživnom. Začiatkom apríla sa C. R. obrátil na žalovanú s výzvou na vyplatenie zostávajúcej časti vyrovnacieho podielu s tým, že mu hrozí od žalobcu exekučné konanie a aby mohol vyplatiť lízingovú spoločnosť. Žalovaná mu vyplatila tretiu splátku zo svojich úspor a to dňa 5.4.2017 vo výške 2.200,-Eur v hotovosti. Následne si žalovaná požičala peniaze od svojej matky W. I. a svojmu bývalému manželovi vyplatila dňa 11.4.2017 štvrtú splátku vo výške 4.000,-Eur. C. R. dňa XX.X.XXXX zomrel, v tom čase bolo voči nemu vedené exekučné konanie. V rámci prebiehajúceho dedičského konania žalovaná priznala svoj dlh voči C. R.. Z tohto dôvodu je pohľadávka ( vyrovnací podiel) C. R. voči žalovanej zahrnutá do súpisu majetku a dedičské konanie sa právoplatne neskončilo. Aj žalobca si svoju pohľadávku do dedičského konania riadne prihlásil a žalovaná mala za to, že jeho pohľadávka bude uspokojovaná práve z titulu dedičského konania. Uhradením žalovanej istiny v tomto konaní by došlo zo strany žalovanej k obídeniu dedičského konania možnému nezákonnému poškodeniu ďalších potenciálnych veriteľov. Mala tiež za to, že nie sú splnené podmienky domáhať sa plnenia poddĺžnickou žalobou. S poukazom na ustanovenia § 106 ods. 1, 107 ods. 2 a 109 Exekučného poriadku oprávnený sa môže domáhať od dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky iba a) ak dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz a b) dlžník povinného po doručení exekučného príkazu bezdôvodne bezodkladne nevyplatí pohľadávku exekútorovi ( ak už bola pohľadávka splatná). Žalovaná tvrdila, že jej nebol počas života C. R. doručený exekučný príkaz ani príkaz na začatie exekúcie, zákonná podmienka preto splnená nebola. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku dochádza v prípade smrti povinného počas exekúcie k jej odloženiu až do skončenia dedičkého konania. Žalovaná si zároveň jednostranne započítala svoju pohľadávku vo výške 2.121,49 Eur voči C. R., proti jeho pohľadávke na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Jej pohľadávka spočívala v náhrade vynaložených nákladov poručiteľovho pohrebu.

3.V rámci dupliky žalobcu zo dňa 18.12.2017 tento zotrval na svojej argumentácii. Spochybnil tvrdenie žalovanej, že p. R. uhradila 4 splátky dlhu. Pripojené 4 kvitancie majú podpisy p. R., ktoré sú už na prvý pohľad mimoriadne rozličné. Konateľ žalobcu p. N. G. bol dlhé roky v úzkom kontakte s p. R. a menovaný ho stále informoval, že nevie svoj dlh vyrovnať, lebo jeho bývalá manželka mu neplatí záväzok z vyporiadania BSM. Argument o započítaní pohľadávky žalovanej ( vynaložené náklady na pohreb) je vyslovene účelový, chýba dostatočná preskúmateľnosť. Prebiehajúce dedičské konanie nebráni vedeniu tohto sporového konania, žalovaná nepatrí do okruhu dedičov. Postavenie dlžníka žalobcu, resp. existencia jeho právnych nástupcov nič nemení na možnosti žalovať debitorovho poddĺžnika. Žalovaná sa vyhýbala kontaktu s exekútorom a cielene marila doručovanie všetkých jeho písomností.

4.V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 8.2.2018, žalovaná zdôraznila, že podpisy p. R. na súdu predložených kvitanciách sú pravé, s tým, že jeho písomný prejav zodpovedal jeho zdravotnému stavu, kedy posledné roky trpel ťažkou závislosťou na alkohole. C. R. bol v kontakte s p. S. G., s ktorým udržiaval pracovný vzťah. Táto osoba bola v kontakte aj so synom žalovanej p I. R.. Práve jej syn informoval p. S. G., že časť vyrovnacieho podielu už C. R. vyplatila. Práve p. S. G. je "faktickým" veriteľom p. R., menovaný mu poskytol pôžičku prostredníctvom spoločnosti JODA s.r.o.. C. R. pred svojou smrťou pripravil svoju matku o všetky úspory a donútil ju vziať si úver a preto sa ona o jeho pohreb postarať nemohla. Okrem toho mal C. R. brata, ktorý mu viackrát požičal niekoľkotisícovú sumu. Z tohto dôvodu zabezpečila pohreb p. R. žalovaná. Opätovne zdôraznila, že žalobca si svoju pohľadávku prihlásil do dedičského konania a preto sa jej vyplatenia nemôže zároveň domáhať aj súdnou cestou. Žalobca nemôže očakávať, že mu bude pohľadávka vyplatená dvakrát, došlo by takto k bezdôvodnému obohateniu. Poddĺžnická žaloba je inštitútom exekúcie, ktorá sa momentom smrti odkladá. Poprela, že by sa účelovo vyhýbala kontaktu s exekútorom. Pokiaľ sa jej exekútor pokúšal doručiť potrebné písomnosti, mala žalovaná dôvodné podozrenie, že táto korešpondencia jej bola zasielaná na nesprávnu adresu G. X, H.. Začiatkom roku 2017 sa však presťahovala na ulicu M. I. XC, H., pričom táto skutočnosť nemusela byť exekútorovi známa. Osobitným návrhom žiadala prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o dedičstve ( vedeného pred notárkou JUDr. Böhmovou pod sp. zn. Dnot 62/2017, resp. pre Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 46D 395/2017). Návrh odôvodnila tým, že pohľadávka poručiteľa voči žalovanej bola zahrnutá do súpisu majetku medzi aktíva. Rovnako si žalobca prihlásil svoju pohľadávku do dedičského konania. Peňažnú čiastku, ktorú zostala žalovaná dlžná poručiteľovi C. R., bude uspokojovaná v dedičskom konaní. Nemôže ju preto vyplatiť aj z titulu poddlžníckej žaloby. Ak dlžnú sumu zaplatí ako dlžník poručiteľa v rámci dedičského konania, bude to mať za následok zánik pohľadávky C. R. voči žalovanej. Zánik tejto pohľadávky bude mať zásadný vplyv aj na prebiehajúce sporové konanie. Je zrejmé, že aby si žalobca mohol nárokovať vyplatenie sumy poddlžníckou žalobou, musela by byť pohľadávky voči žalovanej dodatočne "vypustená" zo súpisu majetku v konaní o dedičstve, čo je podľa notárskeho úradu neprípustné. Z uvedených dôvodov sa v zmysle § 164 Civilného sporového poriadku v konaní o dedičstve rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

5.V priebehu súdneho konania zotrval právny zástupca žalobcu na svojej skutkovej i právnej argumentácii.

6.Rovnako právny zástupca žalovaného zotrval na názore, že žaloba je nedôvodná. Zotrval na názore o existencii prekážky pokračovania v konaní z dôvodu úmrtia veriteľa žalovanej, čím v zmysle § 7 ods. 2 stratil práva a povinnosti. Doposiaľ nebol určený právny nástupca veriteľa žalovanej, preto navrhol prerušenie konania a to preto, že obsahuje komplexnú úpravu riešenia vzniknutej situácie. Odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. 392/2015 zo dňa 13.1.2016, konkrétne ods. 24, v ktorom súd vysvetľuje účel právnej úpravy, ktorá je základom podanej žaloby. Majetok a záväzky p. R. budú spravodlivo vyriešené v dedičskom konaní. Poprel, že by p. R. bol nemajetný.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených do spisu, oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu sp. zn. 39 Er 480/2017, vypočul svedkov I. R. Z. S. G..

8.V konaní nebolo sporné, a osvedčuje to aj priložená zmluva o pôžičke zo dňa 22.12.2015, uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a C. R. ako dlžníkom, že veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 30.000,-Eur. Tieto finančné prostriedky sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 31.1.2016. Podľa čl. II zmluvy pôžička bola poskytnutá bezúročne. Podľa čl. IV zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa zákona č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších predpisov a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia. Nakoľko dlžník svoj dlh neuhradil riadne a včas, došlo k spísaniu notárskej zápisnice sp. zn T. XXX/ XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX dňa 28.6.2016, v obsahu ktorej dlžník C. R. vyhlásil, že dňa 31.1.2016 bol titulom bezúročnej peňažnej pôžičky, poskytnutej mu dňa 22.12.2015 obchodnou spoločnosťou JODA, s.r.o. ako veriteľom, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2015, povinný vrátiť veriteľovi peňažnú čiastku vo výške 30.000,-Eur, predstavujúcu istinu poskytnutej pôžičky. Dlžník vyhlásil, že ku dňu splatnosti dlhu , t.j. k 31.1.2016 nesplatil veriteľovi dlh vo výške 30.000,-Eur a to ani len z časti. Vyhlásil, že ku dňu 28.6.2016 je povinný zaplatiť veriteľovi, ako osobe oprávnenej, sumu vo výške 30.000,-Eur predstavujúcu istinu poskytnutej pôžičky a zákonné úroky z omeškania vo výške určenej platnými právnymi predpismi k prvému dňu omeškania dlžníka t.j. od 1.2.2016 až do úplného zaplatenia poskytnutej pôžičky. Dlžník vyhlásil, že vyššie špecifikovaný dlh voči veriteľovi uznáva, čo do dôvodu aj jeho výšky. Dlžník zároveň vyslovil súhlas s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným exekučným titulom pre výkon exekúcie podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

9.Rovnako medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaná a p. C. R. uzavreli dňa 12.8.2016 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len"BSM"). V rámci čl. III bodu 4 sa žalovaná zaviazala na povinnosť vyplatiť pánovi C. R. vyrovnací podiel vo výške 20.000,-Eur a to najneskôr ku dňu 31.12.2016. Žalovaná do spisu založila potvrdenia o prevzatí peňažnej čiastky, podpísané C. R., v rámci ktorých potvrdil úhradu sumy 2.000,-Eur žalovanou dňa 12.8.2016, sumy 4.000,-Eur žalovanou dňa 11.4.2017, sumy 2.200,-Eur žalovanou dňa 5.4.2017 a sumy 3.000,-Eur žalovanou dňa 17.12.2016. Rovnako založila do spisu zmluvu o pôžičke zo dňa 8.4.2017 uzavretú medzi ňou ako dlžníkom a p. W. I. ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 4.000,-Eur, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť dlh v lehote do 8.4.2020. Rovnako je zrejmé z obsahu priloženej objednávky pohrebných služieb zo dňa 15.5.2017, že za poskytnutie pohrebných služieb si poskytovateľ ( Pohrebná služba Memoria) voči objednávateľovi ( žalovanej) vyčíslil cenu 2.121,49 Eur. Túto sumu žalovaná uhradila prevodom na účet, čo je zrejmé z detailu o pohybe na bankovom účte ( č.l. 64 spisu).

10.Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu sp. zn. 39Er 480/2017. Z jeho obsahu je zrejmé, že žalobca, ako oprávnený, podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému C. R. dňa 3.2.2017 s odkazom na riadny exekučný titul- Notársku zápisnicu č. T., T., T. zo dňa 28.6.2016. V návrhu oprávnený uviedol, že povinný uhradil len časť svojho dlhu vo výške 13.000,-Eur dňa 11.8.2016. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík. Dňa 20.2.2017 vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručoval právnej zástupkyni oprávneného a povinnému. V rámci zápisnice spísanej exekútorom dňa 8.3.2017 sa povinný vyjadril, že bývalá manželka mu dlhuje 18.000,-Eur, ktoré boli splatné k 31.12.2016. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie sp. zn EX 13/2017-17 zo dňa 31.3.2017, kedy s odkazom na ustanovenie § 106 Exekučného poriadku, s prihliadnutím na dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 12.8.2016, vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Zároveň prikázal žalovanej odo dňa doručenia tohto príkazu nevyplatiť pohľadávku povinnému vo výške 18.000,-Eur, konštatoval, že povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa jeho dlžníkovi doručil príkaz na začatie exekúcie ako aj to, že dlžník povinného vyplatí pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému až po doručení exekučného príkazu. Zároveň poverený exekútor dňa 31.3.2017 podľa ustanovenia § 107 Exekučného poriadku vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktorú mal povinný C. R. voči svojmu dlžníkovi F. R. vo výške 18.000,-Eur. Týmto zároveň dlžníkovi povinného F. R. prikázal, aby po doručení tohto exekučného príkazu poukázala sumu vo výške 18.000,-Eur na špecifikovaný účet. Príkaz na začatie exekúcie sp. zn. EX 13/2017-17 ako aj exekučný príkaz sp. zn. EX 13/2017-18 ( oba zo dňa 31.3.2017) boli v exekučnom spise založené na č.l. 44 a nasledujúce. V exekučnom spise sa nachádza ( na č.l. 35) doručenka, ktorá osvedčuje, že odosielateľ- súdny exekútor doručoval ( do vlastných rúk ) adresátovi I.. F. R. na adresu M. I. XC, H.- Y. D. tak príkaz na začatie exekúcie sp. zn. EX 13/2017-17 ako aj exekučný príkaz sp. zn. EX 13/2017-18. Túto zásielku si žalovaná nevyzdvihla v odbernej lehote, pričom ako deň uloženia zásielky bol vyznačený dátum 4.4.2017 a zásielka sa ako neprevzatá vrátila odosielateľovi dňa 25.4.2017. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že exekútor sa obe vyššie špecifikované rozhodnutia pokúšal žalovanej doručovať opätovne, na rovnakú adresu, pričom ani túto zásielku ( s dátumom uloženia 20.6.2017) si žalovaná neprevzala a vrátila sa adresátovi dňa 11.7.2017 ( č.l. 44 Exekučného spisu). Z predloženého úmrtného listu matričného úradu Bratislava- Podunajské Biskupice zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že p. C. R., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX. Exekútor podal súdu dňa 2.3.2018 podnet na zastavenie exekučného konania, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.

11.Z obsahu oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Soni Böhmovej zo dňa 2.3.2018 súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi C. R., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX, vedené pod sp. zn. 46D 395/2017, Dnot 62/2017, nebolo právoplatne skončené z dôvodu neustáleného okruhu dedičov. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 46D 395/2017-201 Dnot 62/2017 zo dňa 14.8.2018, právoplatným dňa 31.8.2018 nariadil likvidáciu dedičstva po nebohom poručiteľovi C. R. a vyzval veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky voči poručiteľovi, vrátane ich výšky ku dňu smrti, ich právneho dôvodu a spôsobu ich zabezpečenia, a to v lehote do 1.10.2018. Pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. V zmysle úradného záznamu ( č.l. 165 spisu) súd v dedičskej kancelárii tunajšieho súdu zistil, že konanie sp. zn. 46D 395/2017 nie je skončené a spis sa nachádza u notára.

12.Do spisu bolo založené čestné vyhlásenie N. C., nar. X.X.XXXX. Podpísaný uviedol, že sa dňa 14.5.2018 stretol s p. S. G., ktorý mu ukázal snímky obrazovky jeho mobilného telefónu. Táto obsahovala korešpondenciu p. S. G. s C. R. z apríla 2017. Pán C. R. píše, že si musel požičať peniaze, aby mohol predčasne vyplatiť firemné auto Toyota z leasingu a požičať si musel aj preto, lebo jeho bývalá manželka mu dovtedy nič z povinných 20.000,-Eur nezaplatila. Pán G. pána C. približne začiatkom augusta 2016 požiadal, aby pomohol p. R. predať jedno z dvoch osobných motorových vozidiel, konkr. značka Mercedes. Tak prišlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky firmy p. G. voči p. R. vo výške 13.000,-Eur z dlhu 30.000,-Eur. N. C. ďalej v čestnom vyhlásení uviedol, že bol prítomný na stretnutí p. S. G. G. I. R., synom p. C. R.. Stretnutie sa odohralo 23.4.2017 v reštaurácii " U Deda". R. syn sa v priebehu rozhovoru vyjadril v tom zmysle, že jeho mama nemá taký príjem, z ktorého by vedela uspokojiť svoju podlžnosť voči bývalému manželovi. Bol tiež svedkom toho, ako p. S. G. vravel. p. I. R., že práve deň predtým, teda 22.4.2017 videl otca na aute zn. Toyota, ktorá už mala vymenené EČ za nové. Mal záujem sprostredkovať predaj aj tohto vozidla, ale nakoniec C. R. spomenutú Toyotu dňa 25.4.2017 predal AAA-Auto.

13.Žalobca do spisu založil komunikáciu ( č.l. 131 až 133 spisu) medzi dvomi osobami v nasledovnom znení : " Kvôli vybavovaniu úveru na byt som musel vyplatiť leasing 4.200,-eur. Na to som si musel požičať. Dokončujem vybavovanie hypotéky, ktorá sa mi skomplikovala tým, že si to dal exekútorovi. S ním komunikujem a oslovil aj moju bývalú, lebo mi stále nič nevyplatila." Svedok S. G. na pojednávaní dňa 31.10.2018 predložil súdu svoj mobilný telefón, v ktorom otvoril aplikáciu Viber a ukázal súdu komunikáciu medzi ním a označeným adresátom C. R. zo dňa 22.4.2017. Súd konštatoval, že kópia tejto komunikácie je v spise založená na č.l. 131-133 a konštatoval, že v spise založené kópie sú totožné s obsahom aplikácie v telefóne.

14.Svedok I. R. v rámci svojej výpovede súdu uviedol, že je synom C. R. a žalovanej. Potvrdil, že pozná aj p. S. G., s ktorým bol v určitej dobe v úzkom kontakte. Potvrdil, že pri vyporiadavaní BSM rodičov, vystupoval medzi nimi ako mediátor. Mama sa zaviazala zaplatiť otcovi 20.000,-Eur na dorovnanie podielu do konca roka 2016. Bola vtedy na tom finančne zle a nemohla celú sumu uhradiť. S otcom sa dohodli tak, že dlžnú sumu bude uhrádzať v splátkach. Otec trval na tom, aby už v čase podpisovania dohody o vyporiadaní BSM na notárskom úrade mu bude pri jej podpise vyplatená suma 2.000,-Eur. K vyplateniu tejto sumy zo strany žalovanej došlo, o čom má svedok vedomosť, nakoľko mame poskytol uvedenú sumu. S mamou sa následne dohodli, že otcovi poskytnú ďalšiu splátku 3.000,-Eur. Aj túto sumu poskytol žalovanej svedok. K reálnemu odovzdaniu týchto peňazí došlo na parkovisku pri byte otcovej mamy. Svedok bol pri tom prítomný. Otec sa následne opätovne dožadoval splnenia dlhu voči žalovanej. Uvádzal, že mu hrozí exekúcia, že je v omeškaní s platením leasingu. O tom, že žalovaná poskytla otcovi ďalšie splátky z peňazí, ktoré jej poskytla banka, sa svedok dozvedel až po smrti otca. O prebiehajúcom exekučnom konaní voči otcovi sa svedok dozvedel od p. S. G., s ktorým bol vtedy v aktívnom kontakte. Niekedy začiatkom roka sa stretli v reštaurácii "U Deda", kde sa mu p. G. zveril, že disponuje voči otcovi exekučným titulom. V tomto čase už otec po zdravotnej stránke nebol v poriadku, bol závislý na návykových látkach, niekedy sa s ním nedalo spojiť aj dva týždne, nedalo sa s ním komunikovať. V tomto čase mal svedok na otca veľkú zlosť, preto aj pánovi G. poskytol rôzne informácie, sprístupnil mu kanceláriu otca po jeho smrti, z ktorej si tento vzal nejaké veci. Niekedy v priebehu roku 2016 predal otec Mercedes za 13.000,-Eur, po predaji tohto auta išla suma 13.000,-Eur k rukám p. G.. Uvedenú skutočnosť potvrdil svedkovi p. G. ako aj jeho otec. Následne došlo aj k predaju toyoty, podľa dokladov o predaji za 10.500,-eur, k predaju došlo 25.4.2017, aspoň tak to vyplývalo z predložených faktúr, teda 2 týždne pred smrťou otca. Svedkovi z toho vyplynulo, že otec musel zostatok leasingu asi 3-4 tisíc uhradiť, nemal vedomosť na čo bola použitá suma 10.500,-Eur. Najskôr opísal svedok vzťah medzi ním a S. G. ako pracovný, ktorý sa neskôr preklenul do bližšieho vzťahu, najmä potom , ako otec zatajoval informácie, šíril klamstvá. V podstate so spolu skladali mozaiku informácií. Poprel, že by poznal pána N. C.. Potvrdil ( po tom, ako ho nechal súd nahliadnuť do spisu č.l. 56-59), že podpisy na kvitanciách sú podpismi jeho otca. Autorom znenia týchto potvrdení bol svedok. Pán G. si z kancelárie odniesol hodnotnú elektroniku- kávovar, televízor, hifi vežu. Bolo dohodnuté, že sa tým čiastočne poníži pohľadávka voči otcovi. Tieto veci boli vo vlastníctve otca alebo firmy. Vôľa svedka pri odovzdávaní týchto vecí bola taká, aby sa aspoň čiastočne uspokojila pohľadávka. Písomný protokol o odovzdaní vecí nebol vyhotovený.

15.Svedok S. G. na výsluchu dňa 31.10.2018 uviedol, že v minulosti bol konateľom žalobcu. V súčasnej dobe vystupuje ako konateľ jeho otec a ako spoločník jeho svokor. Uviedol, že C. R. požičal žalobca peniaze, ktoré ešte zarobil svedok. Okolo vymáhania tejto pohľadávky behal práve svedok. Podarilo sa mu od pána R. dostať sumu 13.000,-Eur a to z predaja motorového vozidla. C. R. svedok dobre poznal, spolupracovali, v čase keď už nebolo dobre, mu však dlhoval peniaze. Potvrdil, že pozná aj pána I. R., ktorý podľa jeho vedomostí tiež veľa behal okolo otca, zabezpečoval mu právne poradenstvo. Svedok požičal pánovi R. sumu 30.000,-Eur a to dokonca dvakrát, prvú čiastku mu však vrátil. V čase splatnosti druhej pôžičku však táto vrátená nebola. C. R. sa ospravedlňoval tak, že sa to celé natiahlo, že prebieha nejaké vyporiadanie majetku s manželkou, za to sa v podstate skrýval. Prestal sa svedkovi ozývať, nedvíhal telefóny, svedok ho musel zháňať, našiel ho opitého v stave mimo. Dohodli sa, že C. R. za účelom uspokojenia pohľadávky predá jedno z áut, za ktoré dostal následne 13.000,-Eur, ktoré hneď odovzdal svedkovi a ten sumu vložil na účet spoločnosti žalobcu. Zvyšnú časť pohľadávky sa už uhradiť nepodarilo. Svedok pána R.É. prinútil, aby uznal dlh, na prelome rokov 2016/2017 mu dokonca dohodil prácu, ale do tejto prestal chodiť. V tejto dobe bola s p. R. ťažká komunikácia, stále sa vyhováral s tým, že exekúcia mu skomplikovala veci, že čaká nejaké peniaze od manželky, za po ich úhrade dlh splatí. Peniaze, ktoré tvorili predmet pôžičky pánovi C. R. boli peniaze žalobcu ako firmy, ktoré však ešte zarobil svedok, boli na účte firmy už zdanené z predchádzajúceho obdobia. Svedok nemal vedomosť o tom, či zo strany žalovanej dochádzalo k úhradám jej dlhu voči manželovi. Raz keď sedeli s I. R., niekedy v apríli 2017, tak ten mu povedal, že mama nemá peniaze na vyplatenie otca, že si to chce započítať voči alimentom. V období rokov 2016/2017 už C. R. so svedkom málokedy komunikoval, keď ho svedok videl, bol vo veľmi zlom stave z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Svedok voči nemu nemal dôveru, chcel už len vybaviť úhradu dlžnej pohľadávky. Uviedol, že pán N. C. bol jeho známy, ktorého poprosil, aby vybavil predaj auta pána R., čo aj urobil. Uviedol, že on, N. C. Z. I. R. boli na spoločnom stretnutí-

káve, kde sa riešila otázka, kde by mohli nájsť pána C. R.. Preberala sa aj otázka existencie pohľadávka a výšky jej nesplatenia. S pánom R. v rozhodnej dobe komunikoval aj cez viber, jeho komunikácia už bola zahmlievajúca, dlhodobo sa držal toho, že mu manželka dlží. Pánovi C. R. svedok poskytoval aj iné peniaze, sem tam nejakú stovku. Keď zomrel, bol svedok s I. R. v jeho kancelárii, kde si svedok zobral projekty a papiere, I. mu povedal, nech si vezme z kancelárie čo chce, on si zobral kávovar.

16.Súd pristúpil ku konfrontácii svedkov I. R. Z. S. G.. Na otázku, aké veci si p. G. odniesol z kancelárie p. R., svedok R. tvrdil, že kávovar, hifi veža, motiror s TV tunerom, papiere a doklady, svedok G. uviedol kávovar a doklady, poprel, že by si zobral hifi vežu alebo monitor s TV tunerom. Rovnako svedkovia zotrvali na svojich výpovediach aj pri položenej otázke, či sa niekedy stretli v trojici s p. N. C.. Svedok R. uviedol, že s p. G. sa stretávali vždy len vo dvojici a s p. C. sa nikdy nestretol a tohto nepozná, Svedok G. tvrdil, že sa v trojici stretli niekedy v apríli 2017, bolo to krátke stretnutie. Napriek tomu, že súd umožnil konfrontáciu svedkov tvárou v tvár, títo zotrvali na svojich stanoviskách, bez toho, aby bolo možné zistiť, ktorý z nich neuvádza pravdu.

17.V rámci záverečného súhrnného stanoviska právny zástupca žalobcu považoval za preukázanú dôvodnosť uplatňovaného nároku. Naďalej popieral skutočnosť, že by žalovaná za života p. R. tomuto uhradila čo i len časť dlžnej pohľadávky. Pán R. ešte za života informoval C. G., že od manželky plnenie neinkasoval a za smerodajné je nutné považovať aj čestné vyhlásenie p. C..

18.Právny zástupca žalovanej v záverečnom vyjadrení tvrdil, že prebiehajúce súdne konanie je potrebné zastaviť. Exekučné konanie bolo totiž zastavené ex lege, navrhol ho zastaviť sám exekútor, o tomto návrhu súd ešte nerozhodol. K zastaveniu exekučného konania došlo uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 46D/395/2017-201 zo dňa 14.8.2018, ktorým súd nariadil likvidáciu dedičstva po poručiteľovi. Podľa § 206 Civilného mimosporového poriadku právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. S poukazom na nález Ústavného súdu Sr I. ÚS 392/2015 ods. 23 a 24 bol právny zástupca toho názoru, že v dôsledku zastavenia exekučného konania stratil žalobca aktívnu legitimáciu bez ohľadu na to, v akom štádiu sa nachádza toto sporové konanie. Podanie poddlžníckej žaloby skoro 5 mesiacov po smrti povinného nemôže napĺňať účel exekučného konania. Žalobca v konaní neoznačil jediný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. V žalobe odkazuje na tabuľku, ktorá nebola prílohou žaloby, preto je žaloba v sume 1.565,98 Eur nepreskúmateľná. Civilný mimosporový poriadok obsahuje komplexnú právnu úpravu riešenia usporiadania pohľadávok a záväzkov poručiteľa, preto treba vychádzať z čl. 4 základných princípov CSP. Spôsobilosť C. R. mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou XX.X.XXXX. Právny zástupca zdôraznil, že súd pochybil, ak napriek vážnym nedostatkom žaloby konal. Súd v rozpore s princípom formálnej pravdy vykonal dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli. Súd vykonal dôkaz oboznámením s obsahom Exekučného spisu, pričom tento dôkaz nebol navrhnutý. Rovnako súd neprípustne zasiahol do práv žalovanej, keď nepripustil otázky právneho zástupcu na svedka S. G., ktoré smerovali k preukázaniu nedôveryhodnosti tohto svedka. Mal za to, že v priebehu konania sa žalobcovi nepodarilo účinne spochybniť tvrdenie žalovanej, že svojmu bývalému manželovi uhradila časť svojho dlhu. Tvrdenie pána C. v čestnom vyhlásení, že sa mal stretnúť s pánom G. Z. R., je nepravdivé, čo sa žalovanej nepodarilo preukázať, nakoľko súd odmietol sankcionovať neprítomnosť pána C. na pojednávaní. Vyhlásenie pána C. nie je písomnou svedeckou výpoveďou. Nemožno akceptovať dôkaz- predloženie mobilného telefónu pána G. a to z dôvodu koncentrácie konania. Aj keď súd konštatoval, že obrázky, nachádzajúce sa v spise č.l. 131 až č.l. 133 sa zhodujú so správami v telefóne svedka S. G., len z jednoduchého nahliadnutia nemožno preukázať, že ide o správu pána G. Z. C.. C. R.. Nebolo preukázané spojenie telefónneho čísla, ktoré používal p. C. R. a kontaktu, ktorý mal odoslať pánovi G. predmetné správy. Nie je preukázané, že autorom správ bol C. R.. Okrem toho obsah týchto informácií nie je pravdivý. Exekútorský spis, pripojený k spisu súdu, nebol vedený riadne. Doplnil, že C. R. trpel na sklonku života ťažkými stavmi spôsobenými závislosťou od alkoholu a drog. Klamal svoju rodinu, obchodných partnerov, zamestnávateľov, od mnohých ľudí vylákal sumy v rádovo až desaťtisíckach eur, ktoré spotreboval a nevrátil.

19.Záverom predniesla svoje stanovisko aj žalovaná. Svojho bývalého manžela označila ako človeka, ktorý dokázal manipulovať a využívať svoje okolie. Z peňazí pána G. nepoužila žalovaná ani cent. Prvá pôžička bola pánovi G. splatená len preto, že súhlasila so založením bytu, na základe čoho banka poskytla úver 150.000,-Eur. Splatenie tohto úveru na seba prevzala pri vyporiadaní BSM. Pán G. vedel o celej situácii a bez jej vedomia požičal manželovi ďalších 30.000,-Eur. Cíti sa byť podvedená manželom aj pánom G., mala byť o tejto pôžičke informovaná. Pán G. si svoju pohľadávku prihlásil do dedičského konania a ona je pripravená svoj záväzok zaplatiť. Má obavy, že svoj záväzok bude platiť duplicitne.

20.Podľa § 105 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku ( ďalej len "EP") exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému. Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. Exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva.

Podľa § 106 EP exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") nevyplatil túto pohľadávku povinnému,

b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.

Podľa § 107 EP exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk.

Podľa § 108 ods. 1 EP povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.

Podľa § 38 ods. 1 EP ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.

Podľa § 109 EP ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

Podľa § 206 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.

21.Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, súd ustálil dôvodnosť časti uplatňovaného nároku.

22.Súd v prvom rade vychádzal z osvedčenej existencie dvoch základných nárokov, ktoré vyplývali z dvojstranných právnych úkonov a ktorých existencia, platnosť a účinnosť nebola v konaní spochybnená. Je nesporné, že žalovaný, ako veriteľ, poskytol C. R., ako dlžníkovi, pôžičku vo výške 30.000,-Eur, ktorú sa tento zaviazal vrátiť najneskôr do 31.1.2016. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú priložením písomnej zmluvy o pôžičke. Nakoľko dlžník svoj dlh nesplnil riadne a včas, pristúpili zmluvné strany ku spísaniu notárskej zápisnice , v rámci ktorej dlžník svoj dlh ( zo zmluvy o pôžičke ) uznal čo do dôvodu i výšky. Notárska zápisnica tvorila riadny exekučný titul. Rovnako nebolo sporné, že časť dlhu dlžník veriteľovi uhradil a to vo výške 13.000,-Eur. Druhým ( pre toto konanie podstatným) hmotnoprávny záväzkom bol záväzok žalobkyne z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstvo a to voči C. R. ( ktorý v tomto vzťahu vystupoval ako veriteľ). Tento spočíval v povinnosti žalobkyne ako dlžníčky uhradil svojmu bývalému manželovi, ako veriteľovi, sumu 20.000,-Eur a to najneskôr ku dňu 31.12.2016.

23.Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je možné ustáliť, že pán C. R. mal ku dňu svojej smrti jednak záväzok voči žalovanému ( na úhradu zvyšnej časti istiny poskytnutej pôžičky) a jednak pohľadávku voči žalovanej.

24.Je nutné tiež zdôrazniť, že žalovaný postupoval ( ako držiteľ pohľadávky voči C. R.) v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému s odkazom na riadny exekučný titul- notársku zápisnicu. V tejto súvislosti súd len dodáva, že nemožno prihliadať na tvrdenia žalobkyne, že z peňazí žalovaného nič nemala, ani že údajne ( čo v konaní ničím nepreukázala) na seba prevzala dlh z úveru, z ktorého malo byť poskytnuté plnenie pánovi G. z titulu inej pôžičky. Tieto skutočnosti v žiadnom prípade nemajú vplyv na konštatovanie jednoznačného záveru a to, že žalovaný mal voči C. R. splatnú pohľadávku a naopak, že C. R. ako veriteľ disponoval splatnou pohľadávkou voči žalobkyni.

25.Po začatí exekučného konania, postupoval poverený súdny exekútor v súlade s ustanoveniami zákona, kedy zistil existenciu osvedčenej a splatnej pohľadávky C. R., ako povinného, voči žalovanej. Postupoval tak, že zvolil jeden zo spôsobov vykonania exekúcie ( ktorý zákon umožňuje a jeho podmienky presne upravuje) a to exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok. V zmysle § 106 vydal príkaz na začatie exekúcie. Rovnako vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky ako aj exekučný príkaz. Hoci je v tomto prípade pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že exekútorský spis nebol vedený riadne ( najmä absentovalo zaradenie jednotlivých listov spisu podľa časovej postupnosti), toto pochybenie nemôže ovplyvniť prijatie záveru jednak o vydaní a najmä o riadnom doručení tak príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky ako aj exekučného príkazu žalovanej, ako dlžníčke povinného. Obe tieto listiny exekútor doručoval žalovanej do vlastných rúk na adresu M. I. XC, H. ( treba zdôrazniť, že ide o adresu, na ktorej sa žalovaná podľa vlastných slov v rozhodnej dobe zdržiavala). Exekučný poriadok ( v otázkach doručovania) bol vo vzťahu k ( v rozhodnej dobe platnému a účinnému) Civilnému sporovému poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Civilného sporového poriadku sa aplikovali aj v prípade exekučného konania, práve vtedy, ak v tomto absentovala špeciálna právna úprava. Vychádzajúc z ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, možno ustáliť, že príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky ako aj exekučný príkaz boli žalovanej riadne doručené. Zásielku si síce neprevzala, ale zákon jednoznačne určuje za deň doručenia vrátenie nedoručenej zásielky exekútorovi, čo nastalo 25.4.2017. Týmto okamihom stratil povinný C. R. v zmysle § 108 ods. 1 právo na vyplatenie pohľadávky voči žalovanej a teda, podľa názoru súdu, stratil aj hmotnoprávny titul umožňujúci mu podať úspešne žalobu o plnenie voči nej. Je nutné zdôrazniť skutočnosť, že v čase doručenia týchto rozhodnutí, bol C. R. ako povinný, naďalej nositeľom právnej subjektivity ( zomrel až dňa XX.X.XXXX). Je rovnako irelevantné, že sa exekútor pokúšal následne doručovať špecifikované rozhodnutia aj po jeho smrti. Podľa názoru súdu za riadne a účinné doručenie treba považovať už doručenie, ku ktorému došlo počas života C. R. a z tohto záveru je nutné ďalej odvodzovať ustálenie existencie podmienok na podanie poddĺžnickej žaloby. Exekučným príkazom, doručeným žalovanej dňa 25.4.2017, exekútor tejto prikázal, aby po doručení tohto príkazu poukázala dlžnú sumu na uvedený účet, čo táto neurobila. Možno preto konštatovať, že ako dlžníčka povinného nevyplatila exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, ako jej exekučný príkaz bol doručený, vzniklo na strane žalobcu oprávnenie domáhať sa vo vlastním mene od žalovanej na všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky v zmysle § 109 Exekučného poriadku.

26.Podľa názoru súdu, vychádzajúc z vyššie ustálených skutočností, došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok (exekútor prikázal žalovanej ako dlžníčke povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie nevyplatila svoj dlh povinnému, doručil jej do vlastných rúk exekučný príkaz a žalovaná svoj dlh nevyplatila oprávnenému ani exekútorovi bezodkladne po doručení exekučného príkazu) umožňujúcich žalobcovi ( ako oprávnenému v exekučnom konaní) podať na súd samostatnú žalobu o plnenie. Poddĺžnická žaloba, resp. jej podanie na všeobecný súd, spôsobuje začatie samostatného sporového konania. Aktívnu vecnú legitimáciu, ako bolo vyššie naznačené, získava oprávnený doručením exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinného. Jedná sa o prísne formálnu žalobu, kedy úlohou súdu je skúmať a ustáliť rozhodné skutočnosti a to existenciu pohľadávky oprávneného z exekučného konania voči povinnému a existenciu pohľadávky povinného voči svojmu dlžníkovi, a ustáliť splnenie podmienok predpokladaných v ustanovení § 109 Exekučného poriadku. Všetky tieto podmienky boli splnené a preto je podaná žaloba v tomto konaní dôvodná. Podľa názoru súdu nie je v tomto prípade rozhodujúce, že po splnení všetkých zákonných podmienok, došlo k úmrtiu povinného C. R.. Ten už v čase svojej smrti nebol subjektom oprávneným podať žalobu o plnenie voči žalovanej, aktívna vecná legitimácia svedčila žalobcovi, ktorú nestratil ani v dôsledku smrti povinného. Právny zástupca žalovanej argumentoval účelom konania o poddlžníckej žalobe s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 392/2015 z 13.1.2016. Tento nález však nemožno plne aplikovať na prebiehajúce súdne konanie, nakoľko samo toto rozhodnutie upravuje následky zastavenia exekučného konania len z dôvodu uspokojenia pohľadávky oprávneného iným spôsobom ako splnením pohľadávky ( k čomu v tomto prípad nedošlo). Preto len zastavenie exekučného konania ( kedy došlo k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v poddlžníckej žalobe) možno v tomto konaní považovať za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv a povinností oprávneného žalobcu na povinného ( teda nastáva následok v podobe straty aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v poddlžníckej žalobe). V tomto prípade, však po vzniku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie poddžníckej žaloby ( po splnení špecifikovaných zákonných podmienok) nikdy nedošlo k jej strate, práve naopak, táto mu stále svedčí. Aj keď v tomto prípade teda žalovaná osvedčila, že došlo k zastaveniu exekučného konania zo zákona ( podľa § 206 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, kedy bola nariadená likvidácia dedičstva po nebohom C. R.), nespôsobuje to následok v podobe nemožnosti pokračovania v konaní o poddlžníckej žalobe. Žiadne zákonné ustanovenie totiž neuvádza, že po smrti povinného ( po tom, ako boli regulérne splnené podmienky na podanie poddĺžnickej žaloby a oprávnený sa stal aktívne vecne legitimovaným subjektom) nie je možné poddlžnícku žalobu podať, alebo v konaní o nej pokračovať. Konanie o poddlžníckej žalobe je podľa názoru súdu samostatné sporové konanie, ktorého začatie a trvanie, nie je závislé od trvania a priebehu exekučného konania a už vôbec nie od priebehu konania dedičského. Nemožno súhlasiť ani s názorom právneho zástupcu žalovanej, že celá skutková a právna situácia je riešená v rámci Civilného mimosporového poriadku a súd preto musí z tejto úpravy vychádzať a vyhodnotiť situáciu tak, že konanie o poddlžníckej žalobe je neprípustné. Ak raz boli splnené podmienky na podanie poddlžníckej žaloby, ktorej účelom je získanie exekučného titulu oprávneného voči dlžníkovi povinného ( ktorým bez rozhodnutia súdu o tejto žalobe nedisponuje), skutočnosť, že prebieha dedičské konanie po nebohom povinnom, nemôže vyvolať následok v podobe obídenia zákonnej možnosti oprávneného domáhať sa splnenia svojej pohľadávky zákonom aprobovaným spôsobom voči dlžníkovi povinného. Naopak, ak by sme takýto následok pripustili, znamenalo by to, že v dedičskom konaní by mohli byť z prostriedkov dlhu žalovanej, vyplatení aj iný veritelia, ktorý však svojim postupom nevyvolali splnenie podmienok na podanie poddlžníckej žaloby. Ukrátenou stranou by bol naopak žalobca, ktorý napriek splneniu zákonom predpokladaných podmienok, by neobdržal celé plnenie od žalovanej, ale len minimálnu časť ( najmä v tomto prípade, kedy je zjavne dedičstvo po C. R. predlžené). Žalovaná vyplatí v tomto prípade časť svojho dlhu voči bývalému manželovi jednému z jeho veriteľov, a tým sa svojho dlhu v plnom rozsahu zbaví. Tento už nebude predmetom vymáhania v dedičskom konaní.

27.Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba bola podaná dôvodne, sa súd zaoberal obranou žalovanej, ktorá tvrdila ( a nakoniec v konaní i hodnoverne osvedčila), že časť svojho dlhu voči svojmu bývalému manželovi uhradila a to ešte za jeho života. V tejto skutkovej otázke súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom obsah jednotlivých dôkazov vyhodnotil samostatne a najmä vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na zhodné tvrdenia strán sporu ako aj svedkov, poukazujúce na zdravotný stav C. R. v rozhodnej dobe, jeho nespoľahlivosť, snahu vyhýbať sa konfrontácii so svojimi veriteľmi, a v konečnom dôsledku snahu vyhnúť sa plneniu svojich dlhov.

28.V tejto otázke uniesla dôkazné bremeno žalovaná, ktorá súdu predložila písomné potvrdenia o úhrade časti dlhu, podpísané jej bývalým manželom. Z ich obsahu je bez akýkoľvek pochybností zrejmé, že tento prijal od žalovanej z titulu jej dlhu z dohody o vyporiadaní BSM celkovo sumu 11.200 Eur. Žalobcovi sa v konaní pravdivosť ich obsahu nepodarilo účinne poprieť a rovnako neúspešné zostalo jeho tvrdenie, že tieto kvitancie nepodpísal C. R.. V prvom rade súd vychádzal z toho, že úhradu týchto dlžných súm potvrdil aj svedok I. R., ktorý dokonca poskytol žalobkyni na úhradu prvých dvoch splátok finančné prostriedky. Sekundárne potvrdil tvrdenie žalovanej aj listinný dôkaz- zmluva o pôžičke medzi ňou a jej matkou, ktorou bolo žalovanej poskytnuté finančné plnenie v sume zodpovedajúcej výške poslednej poskytnutej splátky. Pôvodne žalobca poukazoval na údajnú rozdielnosť podpisov C. R. na predložených potvrdeniach, s čím sa súd nemôže stotožniť. Uvedené podpisy vyzerajú podobne a samozrejme subjektívne zhodnotenie zo strany právneho zástupcu žalobcu, nemôže mať relevanciu v podobe možnosti prijatia záveru o tom, že tieto kvitancie podpisoval niekto iný ako C. R.. Návrh na vykonanie dôkazu - znalecké dokazovanie za účelom preukázania pravosti podpisov na potvrdeniach bol podaný žalobcom oneskorenie v rozpore so zásadou koncentrácie konania ( na záverečnom pojednávaní dňa 5.12.2018), preto bol súdom zamietnutý. Obsah ďalších dôkazov, na ktoré žalobca v konaní poukazoval ( ktoré podľa jeho názoru mali osvedčiť skutočnosť, že žalovaná neuhradila za života svojho bývalého manžela zo svojho dlhu žiadnu čiastku), nemohol mať dôkaznú relevanciu z viacerých dôvodov. V prvom rade vyjadrenia pána S. G. ( ktorý bol vypočutý ako svedok) a pána N. C., ktorý sa vo veci vyjadril len vo forme čestného vyhlásenia, pôsobili nepresvedčivo. N. C. odkazoval len na to, že C. R. sa mal vyjadriť ( v rámci prečítanej komunikácie), že mu žalobkyňa nič neuhradila a že I. R. sa mal vyjadriť, že mama nemá dostatočný príjem, aby uspokojila podlžnosť voči otcovi. Celé jeho vyjadrenie v podstate predstavuje len sekundárny odkaz na tvrdenia iných osôb, pričom pri C. R. nebolo zavádzanie, klamanie veriteľov a vyhýbanie sa plneniu dlhov ničím výnimočným ( čo potvrdil svedok R. ako aj svedok G. a tvrdila to aj samotná žalobkyňa), preto jeho obranu nemožno brať na zreteľ v tom zmysle, že pri komunikácii s veriteľom, tlačiacim ho do okamžitého plnenia dlhu, uvádzal pravdu a nesnažil sa celú situáciu zahmlievať. Rovnako prípadné tvrdenie I. R., že mama nemá otca z čoho vyplatiť, vo svojom obsahu len vyjadruje, že ,matka mala problémy s úhradou a získaním finančných prostriedkov na úplnú úhradu dlhu, avšak nemožno z toho vyvodiť záver, že v rozhodnej dobe nič neuhradila, prípadne tak neurobila neskôr. Rovnako súd vyhodnotil aj samotnú VIBER komunikáciu, ktorá zjavne predstavovala snahu C. R. vyhnúť sa plneniu a jeho tvrdenia nemožno brať ako tvrdenia pravdivé a osvedčené. Svedok I. R., svedok G. zhodne uvádzali, že C. R. ku koncu života mal závažné zdravotné problémy, nebolo možné mu veriť ( dokonca svedok G. sám uviedol, že mu ani nedôveroval, stále sa vyhováral, musel ho zháňať, nedvíhal mu telefóny, vyhýbal sa kontaktu s ním), snažil sa vyhnúť stretnutiu so svojimi veriteľmi. Je dôvodné predpokladať, že snahou C. R. bolo vyhnúť sa plneniu žalobcovi za každých okolností a k tomu využíval rôzne výhovorky. Preto jeho tvrdenia nemožno brať na zreteľ a nemôžu osvedčovať skutočnosť, že žalovaná mu svoj dlh s časti neuhradila ( najmä keď ona v konaní produkovala presvedčivé dôkazy o opaku). Samotný svedok G. súdu uviedol, že on nemal konkrétnu vedomosť o tom, či žalovaná bývalému manželovi niečo uhradila alebo nie. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná počas života svojho bývalého manžela, tomuto uhradila časť dlhu vo výške 11.200,-Eur, a zostala jej povinnosť uhradiť zvyšok v podobe sumy 8.800,-Eur.

29.Je nutné si uvedomiť, že súd mohol zaviazať žalovanú len na plnenie takej sumy, akú sama dlžila C. R.. V žiadnom prípade tento limit prekročiť nemohol. Preto nároky žalobcu, prevyšujúce túto výšku, sú neopodstatnené. Súd žalobu v časti prevyšujúcej zvyšný neuhradený dlh žalovanej vo výške 8.800,- Eur, zamietol.

30.Súd sa musel zaoberať aj ďalšou argumentáciou žalovanej, ktorá sa svoj dlh snažila znížiť aj poukazom na započítanie svojej pohľadávky voči bývalému manželovi. Tá mala údajne vzniknúť úhradou pohrebných nákladov zo strany žalovanej. Pohľadávka z titulu pohrebných trov nie je, v žiadnom prípade, pohľadávkou voči poručiteľovi ( ktorý už v čase jej vzniku nežil a teda nemohlo dôjsť k vzniku akéhokoľvek záväzku z tohto titulu). V takomto prípade medzi žalovanou a jej bývalým manželom neexistovali vzájomné pohľadávky a akýkoľvek započítací prejav ( z titulu náhrady pohrebných trov) postráda obsahovú dôvodnosť.

31.Rovnako neúčinná bola obrana žalovanej, kedy tvrdila, že k zníženiu pohľadávky žalobcu malo dôjsť údajným zobratím si vecí z kancelárie C. R. pánom S. G.. V prvom rade v tejto otázke boli súdu predložené dve obsahovo odlišné svedecké tvrdenia I. R. Z. S. G.. Nakoľko obaja svedkovia zotrvali na svojich tvrdeniach ( ktoré boli odlišné v uvedení rozsahu odvezených vecí, kedy svedok G. tvrdil, že odniesol len kávovar a I. R. uvádzal aj inú elektroniku) a ani ich konfrontáciou sa nepodarilo ustáliť, ktorý z nich uvádza pravdu, súd vychádzal zo zákonnej premisy, kedy skutočnosť musí dokázať osoba, ktorá ju v konaní tvrdí. Ak žalovaná tvrdila, že boli z kancelárie jej bývalého manžela odnesené veci za účelom poníženia pohľadávky, len svedecká výpoveď jej syna ( najmä rozporovaná inou svedeckou výpoveďou) nepostačuje na prijatie záveru o znížení rozsahu uplatňovanej pohľadávky žalobcu. Okrem toho, aj keby súd vyhodnotil, že hodnota odnesených vecí mala znížiť výšku pohľadávky, žalovaná nenavrhla v konaní žiadne dôkazy na ustálenie tejto hodnoty, resp. jej konkrétne finančné vyjadrenie tak, aby súd mohol znížiť výšku uplatňovaného nároku. Odhadom to možné nebolo, nakoľko súdu žalovaná neupresnila o aké konkrétne veci sa údajne jednalo, ich značky, vek, opotrebenie. Preto súd nemohol ani len uvažovať o prípadnom znížení uplatňovanej pohľadávky z tohto dôvodu.

32.Záverom odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd ešte uvádza, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie dôkazu- výsluchu N. C. pristúpil s odkazom na ustanovenie § 198 Civilného sporového poriadku. Výsluch tohto svedka navrhol právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 12.9.2019. Nakoľko súdu neuviedol inú adresu, z ktorej má súd svedka volať, ani nevedel zabezpečiť jeho prítomnosť na súdnom pojednávaní, súd svedka volal z adresy v REGOB- U. X, H.. Jeho prítomnosť sa na pojednávaní dňa 31.10.2018 zabezpečiť nepodarilo, preto súd postupoval podľa ustanovenia § 198 ods. 3 Civilného sporového poriadku a návrh na jeho výsluch zamietol. V civilnom sporovom konaní, ovládanom princípom kontradiktórnosti, je vecou strany sporu, aby si pravdivosť svojich skutkových tvrdení preukázala. Je v jej neprospech, ak si nevie zabezpečiť prítomnosť svedka. V tomto prípade ale nemožno hovoriť o odňatí možnosti konať na strane žalovanej, nakoľko súd vyjadrenia N. C. ( v rámci čestného vyhlásenia) vyhodnotil ako nepresvedčivé a nevychádzal z nich. Inú adresu svedka N. C. nevedel uviesť ani žalobca ( ten len tvrdil, že sa zdržuje niekde v Nemecku, avšak konkrétnu adresu špecifikovať nevedel). Taktiež tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že súd nezákonne zasiahol do jeho práva na kladenie otázok svedkovi G. súd považuje za nedôvodné. Nepripustené otázky - "odkiaľ má svedok vedomosť aký bol vzťah I. R. s jeho babkou?" a "akým spôsobom došlo k predaju prepisu merdecedu?" nesúviseli s predmetom konania. Súdu rovnako nie je zrejmé, ako tieto otázky mali osvedčiť nedôveryhodnosť vypočúvaného svedka. Taktiež, ako nedôvodné, súd vyhodnotil tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že vykonal ako dôkaz oboznámenie s obsahom exekučného spisu. Návrh na pripojenie tohto spisu podal žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.5.2018, teda ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej.

33.Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd odôvodňuje aj výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie súdneho konania do skončenia konania dedičského. Nemožno súhlasiť, ako už bolo naznačené, s názorom právneho zástupcu žalovanej, že úprava v tomto konaní riešenej skutkovej situácie sa nachádza v ustanoveniach Civilného mimosporového poriadku. Poddlžnícka žaloba, resp. jej podanie, spôsobuje začatie sporového konania, na ktoré sa vzťahujú ustanovenie Civilného sporového poriadku. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o spravodlivom riešení nárokov v dedičskom konaní, kedy v konečnom dôsledku by mohlo dôjsť k tomu, že žalobca ( ktorý splnil všetky zákonné predpoklady na podanie poddlžníckej žaloby a ktorý bude za splnenia formálnych podmienok v takomto konaní úspešný) nebude na svojej pohľadávke uspokojený v plnom rozsahu, resp. v rozsahu mu prislúchajúcom v dôsledku prikázanej pohľadávky v exekučnom konaní. Je zrejmé, že v tomto prípade, by boli uspokojovaní viacerí veritelia, napriek tomu, že existuje nárok žalobcu na zaplatenie z titulu poddlžníckej žaloby. Na základe vyššie uvedeného súd preto návrh na prerušenie konania zamietol. V dedičskom konaní sa totižto nerieši žiadna otázka, ktorí by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, tak ako predpokladá ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku. Rovnako nemožno v tomto prípade aplikovať ani ustanovenie § 162 Civilného sporového poriadku.

34.Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Predmetom súdneho konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18.565,98 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 8.800 Eur. Žaloba bola v časti o zaplatenie 9.765,98 Eur zamietnutá a preto v tejto časti treba pripísať úspech žalovanej. Pomer úspechu zodpovedá víťazstvu žalovanej vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu ( teda 9.765,98

- 8.800 = 965,98 Eur, pričom táto čiastka predstavuje 5,20 % z celkovej žalovanej istiny 18.565,98 Eur). Súd vzhľadom na vyššie uvedené priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej a to v rozsahu 5,20%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.