Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cbi/11/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu Advisors k.s., so sídlom Kukučínova 3379/18, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu O. - T. I..W..V.. ". J., I. I. U. P. XXX, XXX XX D. D., X.Č.: XX XXX XXX, proti žalovanému Ľ. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Ž.X. XXX/X, XXX XX D. D., V. I., právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom Advokátskej kancelárie KOVAL & spol., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 3, 74 01 Banská Bystrica, zapísanej v zozname advokátov SAK č. 5473, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vrátenie plnenia do konkurznej podstaty, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2016 domáhal určenia, že vrátenie pôžičky úpadcom O. - T. I..W..V.. ". J., I. I. U. P. XXX, XXX XX Banská Bystrica, IČO: 47 250 364 žalovanému dňa 04.02.2015 vo výške 32 000 Eur je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/52/2015 neúčinné a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu vo výške 32 000 Eur na účet číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v B. D. P. W. O. I., O..I.., N. U. D. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/52/2015-64 zo dňa 27.07.2015 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2015. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/52/2015-89 zo dňa 24.09.2015 bol na majetok dlžníka O. - T. I..W..V.., I. I.Í. U. P. XXX, XXX XX D. D., X.: XX XXX XXX (ďalej len "úpadca" alebo "dlžník") vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť Advisors, k.s., so sídlom kancelárie Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2015. Dňa 29.10.2014 uzatvoril úpadca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o pôžičke (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal požičať úpadcovi peňažnú sumu vo výške 32 000 Eur, ktoré boli poukázané na účet úpadcu a úpadca sa zaviazal peňažnú sumu podľa článku II. ods. 1 Zmluvy prevziať a vrátiť ju žalovanému v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve. V zmysle článku IV. ods. 1 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pôžičku poskytuje žalovaný úpadcovi na dobu do 28.02.2015. V zmysle tejto zmluvy bola na účet úpadcu dňa 29.10.2014 prijatá platba vo výške 32 000 Eur z účtu uvedeného v predmetnej zmluve, t.j. účtu T. D. Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX. Úpadca vrátil žalovanému poskytnutú pôžičku dňa 04.02.2015, t.j. ešte pred dohodnutou dobou splatnosti pôžičky, napriek tomu, že v čase vrátenia pôžičky mali voči úpadcovi splatné pohľadávky viacerí veritelia, a to napr. veriteľ I. N. D. pohľadávku v celkovej sume 36 984,63 Eur, z toho splatná pohľadávka vo výške 12 853,08 Eur, veriteľ I. N. N. O..I.., D. pohľadávku v celkovej výške 7 579,12 Eur, z toho splatná pohľadávka v celkovej výške 2 605,15 Eur a veriteľ O..I., O..I.., Ž. pohľadávku v celkovej sume 309,35 Eur, z toho splatnú pohľadávku vo výške 288 Eur, ktoré si títo veritelia uplatnili aj v konkurznom konaní, a ktoré neboli ku dňu podania žaloby uspokojené. Vrátenie pôžičky úpadcom žalovanému dňa 04.02.2015 žalobca s poukazom na ust. § 59 ods. 1 označil za zvýhodňujúci právny úkon, teda právny úkon, ktorým dlžník zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom a zároveň s poukazom na § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konania (ďalej len "ZKR") označil úkon za ukracujúci právny úkon, teda právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov. Legitimitu odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalobca odvodzuje od skutočnosti, že úpadca vrátil žalovanému pôžičku v čase, keď mal úpadca aj iné splatné záväzky voči iným svojim veriteľom, teda úpadca splnením peňažného záväzku žalovanému zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom. Ďalej poukázal na to, že prihlásenie a zistenie aspoň jednej pohľadávky, ktorá vznikla pred účinnosťou zvýhodňujúceho právneho úkonu, ktoré uspokojenie v dôsledku predmetného úkonu ukrátené možno preukázať prihláškami pohľadávok vyššie uvedených veriteľov a výpisom zo zoznamu pohľadávok veriteľov, v ktorom sú pohľadávky veriteľa I. N. so sídlom v Bratislave evidovaná pod poradovým číslom 23 až 26, pohľadávka veriteľa I. N. N. O..I.. Bratislava je vedená pod poradovým číslom 22 a pohľadávka veriteľa O..I., O..I.., Ž. pod poradovým číslom 4. Za ďalšiu skutočnosť preukazujúcu zvýhodňujúci právny úkon žalobca označil úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu, ktorý vyplýva z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2014, podľa ktorej bol úpadca v úpadku vo forme predĺženia. Zároveň poukázal na to, že žalovaný bol v období od 06.09.2013 do 18.12.2014 konateľom úpadcu a zároveň v období od 06.09.2013 do 09.10.2014 aj spoločníkom úpadcu, teda spriaznenou osobou s úpadcom podľa § 9 ods. 1 písm. a/ a e/ ZKR, teda už pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke dňa 29.10.2014 mu musela byť ako konateľovi známa aj finančná situácia úpadcu a musel mať vedomosť aj o tom, že už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke mal úpadca aj iné splatné záväzky voči iným svojím veriteľom, ktoré úpadca nebol schopný riadne splatiť, ani v lehote určenej na vrátenie poskytnutej pôžičky. Zachovanie zákonnej lehoty na odporovanie takémuto právnemu úkonu žalobca odôvodňuje od skutočnosti, že právny úkon bol urobený dňa 04.02.2015, pričom o začatí konkurzného konania voči úpadcovi rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2K/52/2015-64 dňa 27.07.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2015. Vrátenie pôžičky úpadcom žalovanému žalobca označil aj za ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 60 na tom základe, že úpadca vrátil žalovanému pôžičku dňa 04.02.2015, teda v čase, kedy úpadca mal iné splatné záväzky voči iným svojim veriteľom, čím ukrátil ostatných svojich veriteľov. Podľa žalobcu bol právny úkon urobený počas úpadku dlžníka, pretože v čase vrátenia pôžičky žalovanému bol úpadca podľa účtovnej závierky ku dňu 31.12.2014 v úpadku vo forme predĺženia, z čoho vyvodil záver, že právny úkon bol urobený s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Znovu poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v období od 06.09.2013 do 18.12.2014 konateľom úpadcu a zároveň v období od 06.09.2013 do 09.10.2014 aj spoločníkom úpadcu, teda spriaznenou osobou s úpadcom podľa § 9 ods. 1 písm. a/ a e/ ZKR, teda v čase uzatvárania zmluvy musel mať žalovaný vedomosť o úpadku dlžníka, resp. úpadcu a o existencii iných splatných záväzkov úpadcu voči ďalším veriteľom, ktoré úpadca nebude schopný riadne splatiť ani v lehote určenej na vrátenie poskytnutej pôžičky. Znovu poukázal na to, že vyššie označení veritelia si pohľadávky prihlásili aj v konkurznom konaní a lehota na podanie žaloby o určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu bola zachovaná nakoľko v zmysle ust. § 63 ods. 2 je následkom neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca splní svoj peňažný záväzok, a ktorému správca úspešne odporoval a je povinnosť veriteľa vrátiť plnenie dlžníka (úpadcu) do dotknutej podstaty, žalobca sa domáhal aj povinnosti vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú sumu 32 000 Eur. K žalobe priložil výpis z Obchodného vestníka č. 146/2015 zo dňa 31.07.2015, v ktorom bolo zverejnené uznesenie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania voči úpadcovi, ďalej výpis z Obchodného vestníka č. 187/2015 zo dňa 30.09.2015, ktorým konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a ustanovil žalobcu do funkcie správcu. Z predloženej zmluvy o pôžičke súd zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom bola dňa 29.10.2014 uzavretá Zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúročnej pôžičky v sume 32 000 Eur so splatnosťou do 28.02.2015. Ďalšiu prílohu žaloby tvorí výpis z účtu úpadcu zo dňa 31.10.2014, z ktorého vyplýva, že dňa 29.10.2014 bola na účet úpadcu poukázaná suma 32 000 Eur. Vo výpise je ako platiteľ označený C. Q. a ako detail platby je označený pôžička H. s ručne pripísanou poznámkou pôžička N.. Z predloženej prílohy označenej ako výpis z účtu úpadcu zo dňa 09.02.2015 súd zistil, že dňa 04.02.2015 bolo z účtu úpadcu na účet príjemcu, ktorý je označený ako C. Q. poukázaná suma 32 000 Eur s poznámkou "vrátenie pôžičky". Ďalšiu prílohu žaloby tvorí súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok veriteľa I. N.Ť., so sídlom v Bratislave zo dňa 28.10.2015 vrátane príloh a výpis zo zoznamu pohľadávok k tejto prihláške, prihláška pohľadávky veriteľa I. N. N. O..I.., Bratislava s prílohami a výpis zo zoznamu pohľadávok tejto pohľadávke a prihláška pohľadávky veriteľa O..I., O..I.., Ž. a výpis zo zoznamu pohľadávok k tejto pohľadávke. Z predloženej účtovnej závierky zo dňa 31.12.2014 súd zistil, že úpadca za obdobie roka 2014 vykázal stratu ako výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení v sume -51 192 Eur pri hodnote majetku 40 921 Eur a hodnote záväzkov 85 525 Eur.

3. Súd doručoval žalovanému žalobu do vlastných rúk na adresu jeho trvalého pobytu spolu s výzvou, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo svojom písomnom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Dňa 27.06.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vrátenie plnenia do konkurznej podstaty, v ktorom uviedol, že s predmetnou žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú, nakoľko pôžička bola poskytnutá úpadcovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2014, a to za účelom kúpy osobného motorového vozidla zn. BMW X5, farba biela, VIN: C., pričom úpadca bol v zmysle článku 2 odsek 3 povinný v lehote 3 kalendárnych dní od nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zriadiť v prospech žalovaného ako veriteľa záložné právo na toto motorové vozidlo a zároveň v tej istej lehote písomne informovať žalovaného ako veriteľa o zriadení záložného práva a predložiť o tom výpis z centrálneho notárskeho registra záložných práv. Nakoľko po kúpe motorového vozidla nebolo zo strany úpadcu ako dlžníka v stanovenej lehote zriadené záložné právo, dňa 17.12.2014 v súlade s článkom II. odsek 3 písomne odstúpil od zmluvy o pôžičke, ktorá na základe toho podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zrušila ex tunc, v dôsledku čoho bol úpadca ako dlžník povinný bezodkladne vrátiť poskytnuté peňažné plnenie vo výške 32 000 Eur, ktoré bolo vrátené dňa 04.02.2015. Na základe toho, že zmluva o pôžičke v zmysle dodatku bola zrušená, žalovaný uviedol, že vrátenie pôžičky nemožno považovať za zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ani ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZKR, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K návrhu priložil kópiu Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 30.10.2014, obsah ktorého má potvrdzovať tvrdenie uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení ohľadom viazanosti pôžičky na zakúpenie osobného motorového vozidla ako aj o povinnosti zriadenia záložného práva k zakúpenému motorovému vozidlu a povinnosti preukázať zriadenie tohto práva a práve odstúpiť od zmluvy v prípade porušenia povinností úpadcom ako dlžníkom, ďalej priložil kópiu odstúpenia od zmluvy o pôžičke zo dňa 17.12.2014, obsah ktorého potvrdzuje tvrdenia dôvodu odstúpenia od zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluva o pôžičke ako aj odstúpenie od zmluvy sú podpísané žalovaným za obidve strany zmluvy.

5. Z predloženého výpisu z obchodného registra (č.l. 54) súd zistil, že žalovaný bol spoločníkom spoločnosti od 06.09.2013 do 09.10.2014 a konateľom spoločnosti od 06.09.2013 do 18.12.2014.

6. Súd vyjadrenie žalovaného zaslal žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v lehote 15 dní od doručenia vyjadril k vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dňa 27.09.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalobca uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným vo vyjadrení mu nie sú známe, nakoľko ako správca konkurznej podstaty predloženými dokladmi, a to teda Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke a písomným odstúpením od zmluvy o pôžičky zo dňa 29.10.2014 ako správca nedisponoval. Napriek tvrdeniam žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobe a žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. V zmysle ust. § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dňa 14.03.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.09.2016, v ktorom žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a poukázal na to, že žalobca nijakým spôsobom nerozporoval predložené dôkazy a tvrdené skutočnosti, a preto navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.12.2018, na ktoré predvolal žalobcu aj žalovaného a v predvolaní upozornil strany spory, že sú povinné prostriedky procesnej obrany a procesného útoku doručiť súdu a stranám sporu najneskôr 5 pracovných dní pred pojednávaním, v opačnom prípade na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovala nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu doručené riadne a včas. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a tvrdeniach, na základe čoho súd ukončil dokazovanie. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi obidvoch strán sporu ako aj ich prednesmi na pojednávaní mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/52/2015-64 zo dňa 27.07.2015 bolo začaté konkurzné konanie voči úpadcovi a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2015. Uznesením č.k. 2K/52/2015-89 zo dňa 24.09.2015 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2015. Z predloženej Zmluvy o pôžičke mal súd za preukázané, že dňa 29.10.2014 úpadca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal požičať úpadcovi peňažnú sumu 32 000 Eur. Z dokladov predložených žalovaným mal súd za preukázané, že dňa 30.10.2014 žalovaný a dlžník uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke a dňa 17.12.2014 žalovaný odstúpil od Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2014. V súvislosti s predloženými dokladmi súd tieto skutočnosti považoval za nesporné, nakoľko žalobca ich v priebehu konania nijakým spôsobom nerozporoval, aj keď súd považuje za potrebné poukázať na to, že všetky právne úkony, teda zmluvu o pôžičke, dodatok k zmluve o pôžičke aj odstúpenie od zmluvy o pôžičke podpisoval za obidve zmluvné strany žalovaný. Vzhľadom k tomu, že k odstúpeniu od zmluvy o pôžičke malo dôjsť jeden deň pred zánikom funkcie žalovaného ako konateľa spoločnosti úpadcu, čo sa javí ako zneužívajúci výkon práva. Zneužívajúcemu výkonu práva nasvedčuje aj to, že ide o právny úkon urobený tou istou osobou na obidvoch stranách, a že tento dokument nebol poskytnutý správcovi resp. nenachádzal sa v účtovníctve úpadcu. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že správca nerozporoval samotnú zmluvu o pôžičke, resp. poskytnutie pôžičky, hoci táto bola poskytnutá z účtu tretej osoby a nie z účtu žalovaného. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica týkajúcich sa úpadcu ako aj žalovaného je zrejmé, že zmluva o pôžičke medzi úpadcom a žalovaným bola uzavretá v čase, keď bol žalovaný spoločníkom aj konateľom spoločnosti, čo zakladá postavenie žalovaného ako spriaznenej osoby v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ a e/ ZKR.

7. Z predloženej účtovnej závierky mal súd za preukázané, že ku dňu 31.12.2014 bol úpadca v úpadku vo forme predlženia, nakoľko mal viac ako jedného veriteľa so splatnou pohľadávkou a hodnota záväzkov úpadcu k 31.12.2014 presahovala hodnotu jeho majetku. Správca nijakým spôsobom nepreukázal, že úpadca bol v úpadku, či v akejkoľvek forme v predlžení už v čase vrátenia pôžičky, teda aká bola hodnota jeho majetku v čase, keď došlo k vráteniu pôžičky a v nadväznosti na to nepreukázal ani akým spôsobom samotné vrátenie pôžičky ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, nakoľko nepreukázal aký bol stav majetku, resp. hodnota majetku bezprostredne po vykonaní tohto úkonu, teda vrátenia sumy 32 000 Eur. Z ust. § 57 ods. 4 jednoznačne vyplýva, že zákonnou podmienkou pre odporovanie právnemu úkonu je preukázanie skutočnosti, že tento právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Samotné ukracovanie uspokojenia prihlásenej pohľadávky nemožno odvodzovať od skutočnosti, že pohľadávky veriteľov, ktoré boli prihlásené do konkurznej podstaty v konkurze zatiaľ uspokojené neboli. Zároveň treba uviesť aj to, že majetok patriaci do konkurznej podstaty nemožno stotožňovať s majetkovými pomermi úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že ide o zvýhodňujúci právny úkon nakoľko dikcia ust. § 59 ods. 1 považuje za zvýhodňujúci právny úkon taký právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu. Treba poukázať na to, že samotná pôžička, vrátenie ktorému odporuje žalobca bola v zmysle zmluvy splatná takmer pol roka pred vyhlásením konkurzu a v prípade účinného odstúpenia od zmluvy nastáva splatnosť resp. povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie zo zaniknutej zmluvy účinnosťou odstúpenia od zmluvy, teda dňom kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ ide o ukracujúci právny úkon kvalifikovaním tohto právneho úkonu ako ukracujúceho súd sa v podstate touto otázkou v tomto štádiu ani nezaoberal nakoľko bolo v rámci konania preukázané odstúpenie od zmluvy o pôžičke, teda zmluva o pôžičke zanikla od počiatku, v dôsledku čoho sa právny titul vrátenia pôžičky modifikoval na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu odstúpenia od zmluvy. Takáto zmena právnych skutočností si vyžadovala zo strany žalobcu aj zmenu žaloby, resp. zmenu petitu nakoľko nemožno sa účinne domáhať určenia neúčinnosti vydania finančných prostriedkov z titulu právneho úkonu, ktorý zanikol resp. sa modifikoval z právneho dôvodu vrátenia pôžičky na vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

9. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

10. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

11. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

12. V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/52/2015 zo dňa 24.09.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2015 dňa 30.09.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu O. - T. I..W..V.. ". J., I. I. U. P. XXX, XXX XX D. D., X.: XX XXX XXX a do funkcie správcu ustanovil žalobcu, na základe čoho považoval súd za nespornú aj jeho aktívnu legitimáciu podľa § 57 ods. 1 ZKR. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR, teda do 1 roka od vyhlásenia konkurzu, keď bol osobne podaný do podateľne súdu dňa 12.05.2016, ktorá skutočnosť je preukázaná z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č.l. 1 spisu. Podanou žalobou sa žalobca domáhal odporovateľnosti vrátenia pôžičky, ktorú žalovaný poskytol úpadcovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2014, a ktorú úpadca vrátil žalovanému dňa 04.02.2015. Žalovaný sa bránil tým, že nešlo o vrátenie poskytnutej pôžičky, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe jeho odstúpenia od zmluvy o pôžičke dňa 17.12.2014.

13. V zmysle ust. § 57 ods. 1 môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa ustanovení odporovať všetkým právnym úkonom týkajúcim sa majetku úpadcu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje samostatnú definíciu pojmu "majetok", keď definuje len majetok, ktorý podlieha konkurzu (§ 67 ods. . Vychádzajúc však zo základného účelu konkurzného konania, ktorým je riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka (§ 1 , je potrebné prijať záver, a to aj v kontexte s § 63 ods. 1 ZKR, že majetkom sú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktoré možno speňažiť, teda sú oceniteľné a ohodnotiteľné v peniazoch. V konaní bolo nesporné, že žalovaný poskytol pôžičku úpadcovi a tento mu vydal sumu zodpovedajúcu pôžičke, nie však titulom vrátenia pôžičky, ako tvrdil žalobca, ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe odstúpenia od zmluvy o pôžičke, z čoho je zrejmé, že nešlo o majetok úpadcu, teda o právny úkon, ktorému by bolo možné odporovať v zmysle ustanovení ZKR. V zmysle vyššie citovaných ustanovení však možno v konkurze odporovať aj takým právnym úkonom, ktorým nebol priamo zmenšený majetok úpadcu, ale sa ho týkajú tak, že v ich dôsledku došlo k ukráteniu veriteľov prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu. Jedným zo zákonných predpokladov pre úspešné odporovanie právneho úkonu je preukázanie, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR. Tak ako už súd vyššie konštatoval považoval za spornú otázku, či v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, nakoľko v tomto prípade žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení a dôkazov neuviedol a ani nepreukázal aká bola hodnota majetku pred vykonaním odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania tohto úkonu jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní a práve v dôsledku toho právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do takej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že tento už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Tiež treba poukázať na to, že prípadné vrátenie pôžičky je len právny následok resp. záväzok z právneho úkonu zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel úpadca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom. Práve na základe zmluvy o pôžičke došlo k zväčšeniu majetku úpadcu, ale zároveň vznikol aj nový záväzok úpadcu voči veriteľovi, ktorý bol v tom čase štatutárnym orgánom úpadcu. Správca teda neodporuje právnemu úkonu, ale odporuje právnemu následku resp. účinku tohto právneho úkonu, v dôsledku ktorého malo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu a tým aj následnému ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu. Zmyslom a účelom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka je ochrana práv veriteľov. Akékoľvek zmenšovanie majetku úpadcu voči ostatným veriteľom je možné považovať za splnenia zákonných podmienok zakotvených v ust. § 57 za zvýhodňujúci (§59 alebo ukracujúci právny úkon (§60 . Tak ako už bolo uvedené vyššie, podmienkou odporovania právneho úkonu je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Žalobca však v tomto konaní nijak nešpecifikoval hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti, obmedzil sa len na konštatovanie, že úpadca bol k 31.12.2014 v úpadku vo forme predlženia. Podľa názoru súdu samotné vrátenie pôžičky, alebo bezdôvodného obohatenia nemožno považovať samé o sebe za zmenšenie majetku úpadcu zakladajúce podmienky pre jeho odporovaniu. Uzavretím zmluvy o pôžičke dochádza len k zmene štruktúry majetku, na základe ktorej sa poskytnuté finančné prostriedky zmenili na pohľadávku veriteľa voči úpadcovi, ktorá by v tomto prípade bola podriadenou pohľadávkou nakoľko išlo o právny úkon uzavretý so spriaznenou osobou.

14. Základným zákonným predpokladom pre úspešné odporovanie právneho úkonu v konkurze bez ohľadu na konkrétnu skutkovú podstatu je, aby odporovateľný právny úkon dlžníka ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovaného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze je však aj zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka práve v dôsledku odporovaného právneho úkonu, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku úpadcu, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, teda ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, keď dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov a po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Samotné žalobcom tvrdené predlženie vychádzajúce len z riadnej účtovnej závierky túto skutočnosť nijak nepreukazuje. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi (viď. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01.07.2014). V danom prípade bez ohľadu na to, či išlo alebo nešlo o odporovateľný právny úkon súd zastáva názor, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že dlžník v čase vrátenia finančných prostriedkov nemal dostatočný majetok na to, aby uspokojil pohľadávky svojich ostatných veriteľov. Túto skutočnosť nemožno odvodzovať len na základe účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, resp. za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom došlo k vydaniu finančných prostriedkov úpadcu spriaznenej osobe.

15. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti súd tak ako už uviedol vyššie nemohol rozhodnúť o určení právneho úkonu vrátenia pôžičky nakoľko právnym dôvodom vydania finančných prostriedkov nebolo vrátenie pôžičky, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré žalovaný upozornil vo svojom vyjadrení, ktoré bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca nijakým spôsobom nereflektoval túto skutočnosť, neprodukoval žiadne dôkazy ani tvrdenia, a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd nemá nahrádzať zákonnú povinnosť žalobcu a z dôkazov si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatneného nároku. Súdne sporové konanie je kontradiktórnym konaním a je ovládané zásadou rovnosti účastníkov konania, a teda keby súd sám od seba vyhľadával z označených dôkazov rozhodujúce skutočnosti a následne by si z nich vyvodzoval dôvodnosť nároku niektorej zo strán sporu, bola by tým táto zásada porušená. Odporovacia žaloba slúži na to, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok ako pred vykonaním odporovaného právneho úkonu. V tejto súvislosti bolo preto potrebné riešiť aj otázku, ako by sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojiť v konkurze, ak by nedošlo k právnemu úkonu, ktorému žalobca odporuje. 16. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k dispozícii s majetkom úpadcu a žalobca ani nepreukázal, že by došlo k akémukoľvek zmenšeniu majetku úpadcu, a preto nemohlo dôjsť ani k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, teda nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní, preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Súd nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ .

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.