Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/104/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený: Mgr. Veronikou Navrátilovou, advokátkou so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., o zaplatenie 1.233,61 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Csp/72/2017-55 zo dňa 9.5.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 39,60 eura zastavil. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 786,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 786,65 eura od 24.6.2017 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatný celý dlh. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 31,76 % s tým, že o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona č. 250/2007 Z. z.), ďalej § 3 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, § 558, § 544 ods. 1, § 545a, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 351/2011 Z. z.), ďalej § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákona č. 129/2010 Z. z.) a uviedol, že považoval za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb (zmluva č. 1), na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. V zmluve bol dňa 14.9.2015 žalovaným uzatvorený dodatok, v ktorom si žalovaný objednal balík služieb „Happy M Nay“ s cenou 19,9917 eura + 0,83 bez dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)/mesiac po dobu 24 mesiacov a zároveň mu bol odpredaný mobilný telefón Lumia 635 za akciovú kúpnu cenu. Žalovaný sa dodatkom zaviazal riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Dňa 30.12.2015 bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet (zmluva č. 2), na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. K zmluve bol zároveň dňa 30.12.2015 so žalovaným uzatvorený dodatok, v ktorom si žalovaný dojednal balík služieb DATA SIM MI Neob 3 s cenou 24,9917 eura bez DPH/mesiac po dobu 24 mesiacov a predaj dátového zariadenia Huawei MediaPad T1 8.0 Pro formou 24. mesačných splátok vo výške 7,83 eura mesačne. Žalovaný sa dodatkom zaviazal riadne a včas platiť za poskytnuté služby, ako aj mesačné splátky za dátové zariadenie. Dňa 8.4.2016 bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet (zmluva č. 3), na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. K zmluve bol uzatvorený dňa 8.4.2016 žalovaným dodatok, v ktorom si žalovaný objednal balík služieb Happy XL NAJ s cenou 33,3250 eura bez DPH/mesiac po dobu 24 mesiacov a zároveň mu bol odpredaný mobilný telefón Sony Xperia M4 za akciovú kúpnu cenu. Žalovaný sa dodatkom zaviazal riadne a včas platiť poskytnuté služby. Za poskytnuté služby a odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 27.6.2016 na sumu 113,24 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.7.2016 na sumu 124,64 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.8.2016 na sumu 135,10 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 26.9.2016 na sumu 163,52 eura, faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 25.10.2016 na sumu 118,25 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.11.2016 na sumu 97,95 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 27.12.2016 na sumu 113,53 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 23.1.2017 na sumu 101,87 eura ako splátku zariadenia, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 23.6.2017 na sumu 333,56 eura z titulu zmluvnej pokuty. Žalobca si neuplatnil poplatky za 3 upomienky v sume po 4,99 eura z vystavených faktúr, taktiež z vystavenej faktúry znejúcej na sumu 330,56 eura z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty si uplatnil sumu 280,48 eura. Žalovaný dlžné sumy žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Výška žalovanej sumy, ktorá bola preukázaná z predložených faktúr nebola medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie poukázal na článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 2, článok 15 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Žalovanému boli odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za dohodnuté kúpne ceny, ktoré mal žalovaný platiť v pravidelných mesačných splátkach. Cena týchto telekomunikačných zariadení bola celkom vo výške 953,13 eura s tým, že žalobca si zároveň uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 280,48 eura. Súd pri posudzovaní dôvodnosti výšky nároku žalobcu skúmal, či žalobca postupoval v súlade s dobrými mravmi pri uzatváraní so žalovaným, ďalej či postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní telekomunikačných služieb a ich následnej fakturácii, a či žalobca mal možnosť skúmať bonitu svojho klienta, teda žalovaného. Poukázal na to, že výkon práv a povinnosti účastníkov zmluvných vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že žalovaný uzatvoril zmluvy na naliehanie pracovníka žalobcu, pričom na rozhodnutie mal krátky čas, zmluvy boli uzatvorené na predpripravenom formulári a žalovaný tak nemal možnosť ich obsah ovplyvniť. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti, čo považoval aj za nekalú obchodnú praktiku s prihliadnutím na výšku pravidelných mesačných poplatkov. Žalobca žalovaného iba upozorňoval na nezaplatenie faktúr za dodané služby, že obchodnou zvyklosťou je, že nezaplatením 3 faktúr sa zmluvný vzťah skončí, respektíve poskytovanie služieb preruší. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 786,65 eura, ktorá pozostáva z neuhradených faktúr č. XXXXXXXXX znejúcej na sumu 113,24 eur, č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 124,64 eura a č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 135,10 eura, ďalej zo splátky zariadenia z titulu kúpnej ceny z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 7,83 eura, faktúry č. XXXXXXXXX v sume 7,83 eura, faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 7,83 eura, z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 7,83 eura a z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 101,87 eura a zo zmluvnej pokuty z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 280,48 eura. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže k vzniku pohľadávky došlo aj zavinením žalobcu, ktorý konal v rozpore s dobrými mravmi, neskúmal bonitu svojho klienta a zanedbal požiadavku odbornej starostlivosti. Súd prvej inštancie k priznanej istine žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 786,65 eura od 24.6.2017 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku vzhľadom na žiadosť žalovaného o splácanie dlhu v pravidelných mesačných splátkach, súd na túto žiadosť prihliadal a zohľadnil, že žalobca je obchodná spoločnosť a podľa zdroja finstat.sk vykazovala aktíva, ktoré špecifikoval vrátane tržieb. Žalovaný má ukončené len základné vzdelanie, pracuje za minimálnu mzdu, spláca pôžičky v sume 150,- eur mesačne, býva u rodičov a má vyživovaciu povinnosť voči manželke a dvojročnému dieťaťu, preto súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať žalobcovi dlh v mesačných splátkach po 40,- eur vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že stanovil pomer úspechu a neúspechu v spore a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 31,76% - úspechu žalobcu v spore.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k uplatnenej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia poukázal na to, že súd prvej inštancie na právny vzťah upravený zákonom č. 351/2011 Z. z. aplikoval ust. zákona č. 129/2010 Z. z.. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný ako spotrebiteľ bol ovplyvnený reklamou, s tým, že poukázal na to, že zákon č. 351/2011 Z. z. obligatórne stanovuje práva a povinnosti žalobcu a žalovaného ako podniku a užívateľa a akákoľvek paralela so zákonom o spotrebiteľských úveroch je vylúčená. Ďalej uviedol, že podmienka skúmania bonity spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vychádza z povahy veci a z predpokladu, že takýto spotrebiteľ sa nachádza vo finančnej tiesni, resp. nie je schopný plniť z vlastných zdrojov a za týmto účelom si požičiaval od finančnej inštitúcie finančné prostriedky. Žalobca nemohol predpokladať nepriaznivú majetkovú situáciu žalovaného, nedisponuje prístupom k registrom, ktoré umožňujú posúdenie schopnosti spotrebiteľa uhrádzať poplatky za služby tak, ako tomu je pri finančných inštitúciách v zmysle § 7 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.. Súdu unikla logika veci a celkom podstatné rozdiely medzi spotrebiteľom ako žiadateľom o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľom ako záujemcom o službu elektronickej komunikácie. Ďalej poukázal na ust. § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2001 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť podniku (žalobcu) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom. Ak by žalobca pred uzavretím zmluvy postupoval podľa názoru súdu, porušoval by jemu uloženú zákonom povinnosť. Ďalej žalobca nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný uzavrel zmluvy na naliehanie pracovníka žalobcu. Práve bol to žalovaný, ktorý sa rozhodol osloviť žalobcu, požiadal o poskytnutie verejnej služby, zvolil si mesačný program služieb a zaviazal sa uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Zdôraznil, že spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb nemožno porovnávať so spotrebiteľským úverom. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že mal prerušiť poskytovanie služieb už nezaplatením prvej faktúry žalobca poukázal na ust. § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., z ktorého vyplýva, že žalobca mal právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ďalej, že má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu čomu zodpovedá povinnosť zákazníka (žalovaného) zaplatiť za poskytnutú verejnú službu. Nemôže ani obstáť argument týkajúci sa, že je obchodnou zvyklosťou, že nezaplatením troch faktúr sa zmluvný vzťah končí, resp. prerušuje. Takýto argument je absurdný vzhľadom k tomu, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu na dobu určitú s viazanosťou na 24 mesiacov, pričom mal viacero možnosti ako zmluvný vzťah ukončiť, resp. aspoň dočasne prerušiť poskytovanie služieb. Žalobca ďalej namietal odôvodnenie uvedené v bode 40. napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie dával za vinu žalobcovi znižovanie kvality života konkrétnych spotrebiteľov a celej spoločnosti, nakoľko podľa jeho úvah žalobca používa nekalé obchodné praktiky vedúce k exekúciám. Žalobca zdôraznil, že súd opomenul, že súdne rozhodnutie je najvýznamnejším záverečným aktom sporového konania, má vyjadrovať právny názor súdu na vec (nie osobný) a prostredníctvom neho sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov fyzickým a právnickým osobám. Zamietavá časť rozhodnutia síce obsahuje formálne odôvodnenie, čo do obsahu je však toto rozhodnutie zmätočné, odchýlne od merita veci a nelogické. Nedostatok odôvodnenia možno považovať za extrém pri odôvodňovaní rozhodnutia, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávny postup súdu, ktorým bola žalobcovi odňatá možnosť uskutočňovať jeho procesné práva. Napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny, nerešpektujúci zákaz svojvôle súdnych rozhodnutí, ďalej nerešpektujúci kogentnú normu, interpretácia právnych predpisov bola v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti a obsahom právnej praxe a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov rozhodol bez akceptovateľného racionálneho základu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Súčasťou podaného odvolania sú pripojené všeobecné podmienky poskytovania verejných služieb spoločnosti Slovak Telecom, a.s. č. j. XXXXX/XXXX (čl. 64-69 spisu).

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Predmetom posúdenia odvolacím súdom bol výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zistenými skutkovými okolnosťami danej veci, ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku bola dôvodná. Je nesporné, že predmetom nároku žalobcu bola žaloba na zaplatenie neuhradených faktúr z titulu dodaných služieb vrátane mesačných poplatkov za užívanie mobilných zariadení žalobcu žalovaným. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej dňa 14.9.2015, na základe ktorej bola aktivovaná užívateľská karta SIM s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a na základe dodatku k zmluve bol dojednaný balík služieb HAPPY M NAJ s cenou 19,9917 eura + 0,83 eura bez DPH po dobu 24 mesiacov, ako aj bol odpredaný žalovanému mobilný telefón Lumia 635 za akciovú kúpnu cenu. Ďalej bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet dňa 30.12.2015, na základe ktorej bola žalovanému aktivovanú SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ako aj dodatok k zmluve, na základe ktorého si žalovaný objednal balík služieb DATA SIM MI Neob 3 s cenou 24,9917 eura bez DPH a žalovanému bolo predané dátové zariadenie Huawei MediaPad T1 8.0 Pro formou 24 mesačných splátok vo výške 7,83 eura. Ďalej medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet dňa 8.4.2016, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, zároveň bol uzatvorený dodatok k zmluve, na základe ktorej si žalovaný objednal balík služieb Happy XL NAJ s cenou 33,3250 eura bez DPH, s tým že žalovanému bol odpredaný mobilný telefón Sony Xperia M4 za akciovú kúpnu cenu. Poskytnuté služby žalovaným a objednané mobilné a telekomunikačné zariadenia boli dojednané na dobu 24 mesiacov. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak na daný právny vzťah, ktorý vznikol na základe osobitnej právnej úpravy, a to zákona č. 351/2011 Z. z., aplikoval ust. § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. V danom prípade na uplatnený nárok nebolo možné aplikovať povinnosti žalobcu ako poskytovateľa služby skúmať bonitu spotrebiteľa, ani ustanovenia týkajúce sa následkov pokiaľ veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru nekoná s odbornou starostlivosťou. Táto uplatnená námietka bola dôvodná.

6. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez preukázaných skutkových tvrdení nesprávne v rozpore s rozhodovacou praxou súdu z dôvodu, že v rámci uplatneného nároku na zaplatenie dodaných služieb a poplatkov spojených s užívaním mobilných a telekomunikačných zariadení, sám bez akéhokoľvek opodstatnenia stanovil len výšku dôvodnosti uplatneného nároku, pričom v zamietavom výroku uviedol len, že žalobu považoval za nedôvodnú z dôvodu, že k vzniku pohľadávky došlo zavinením žalobcu, ktorý konal v rozpore s dobrými mravmi, ak neskúmal bonitu svojho klienta a zanedbal požiadavku odbornej starostlivosti. Takéto odôvodnenie zamietavého výroku súdom prvej inštancie nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, navyše je v rozpore so skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu najmä pripojených listinných dôkazov, ako aj v rozpore s aplikáciou ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. na právny vzťah, ktorý bol založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb. Z obsahu tohto odôvodnenia nevyplýva, ktoré uplatnené nároky súd prvej inštancie považoval za nedôvodné, pre ktoré žalobu zamietol. Po čiastočnom späťvzatí žaloby z uplatneného nároku vo výške 1.233,61 eura, t. j. o sumu 39,60 eura zostalo predmetom konania suma 1.194,01 eura. Súdom prvej inštancie bola priznaná istina vo výške 786,65 eura. Vo vzťahu k uplatnenému nároku vo výške 407,36 eura súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody. Odvolací súd preto považoval uplatnenú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti a náležitého neodôvodnenia napadnutého rozhodnutia za dôvodnú, majúcu za následok porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces, lebo súčasťou práva na spravodlivý proces je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu.

7. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 písm. b) a c) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku, ktorým súd prvej inštancie aplikoval na zmluvu o poskytovaní verejných služieb zákon o spotrebiteľských úveroch, najmä ustanovenia týkajúce sa povinnosti veriteľa skúmať bonitu veriteľa a konať s odbornou starostlivosťou, najmä jeho sankcie v prípade, ak s odbornou starostlivosťou nekoná, ako aj náležité neodôvodnenie zamietavého výroku súdom prvej inštancie, ktoré odvolací súd nepovažoval za odôvodnenie spĺňajúce náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu o zaplatenie sumy 407,36 eura ako rozdielu z predmetu konania vo výške 1.194,01 eura a sumy priznanej rozsudkom č. k. 24Csp/72/2017-55 zo dňa 9.5.2018 v časti, ktorej nadobudol právoplatnosť ohľadne sumy 786,65 eura. Právny vzťah posúdiť v zmysle ust. zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je potrebné vyhotoviť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo náležité odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva strany sporu na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy. Odôvodnenie je tou časťou v rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Sporové strany legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom, t. j. v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktoré rozhodovanie je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.