Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-109-2016.pdf
PDF · 202.5 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: V.. B. S., N.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Bratislava, zast.: Mgr. Matej Vida, advokát, Papraďová 3, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: V.. P.. R. R., N.. XX.XX.XXXX, Za B. X, XXX XX Bratislava, zast.: Mgr. Erika Sojková, advokátka Bočná 90, 821 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.10.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k bytu č. X, na prízemí domu súp.č. XXXXXX, na ul. Za B. X, Bratislava, V. Č. Bratislava - B. V.. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnila tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dňa 26.6.2001 zmluvu , ktorá bola označená ako " Kúpna zmluva uzavretá v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka", predmetom ktorej bol prevod bytu č.X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu M. A. na L.. Za B.Y., B. Č. XXXXXX, orientačné číslo X M. W. X/X, ktorý je postavený na pozemku parc.č.XXXX/X, v k.ú. Bratislava
- B. V., Y. Bratislava, Y. Bratislava J., zapísané na LV č. XXXX v evidencii v tom čase Okresného úradu Bratislava I., odboru katastra. Súčasťou predmetu prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XXX/XXXXX, ktcrý prislúcha k predmetnému bytu. Návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy bol podaný žalobkyňou a žalovanou spoločne 26.6.2001 pod M.-XXXX/XXXX a bol povolený dňa 6.8.2001. Žalovaná uhradila žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu, stanovenú podľa znaleckého posudku č. 23/2001 z 25.6.2001, ktorý vypracoval znalec Ing. arch. Ivan Korec, Pod vinicami 14, 811 02 Bratislava.
2. Predmetný text kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva pripravovala realitná kancelária a jej právny poradca. Napriek tomu, že žalobkyňa upozorňovala realitnú kanceláriu ako aj žalovanú na to, že uzavrela dňa 24.8.2000 so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I, Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO : 00169226 "Zmluvu č. 049/016/16 o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku" ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel na pozemku prislúchajúcemu k bytu č. X, nebola táto skutočnosť v kúpnej zmluve k bytu zohľadnená a absentuje v nej vôbec právna úprava k zastavanému pozemku, priľahlému pozemku a tento podiel nebol ani predmetom prevodu vlastníctva zo žalobkyne na žalovanú.
3. Vklad zmluvy č.XXX/XXX/XX o prevode spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku parc. reg."C" č.3842/2 zast. plochy, vo výmere 469m2, na priľahlom pozemku parc. reg."C" č. XXXX/XX, zast. plochy, o výmere 177m2 a parc. reg.'. Č..XXXX/XX, zast. plochy, vo výmere 503 m2, v k.ú. Bratislava -
B. V., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX( v prospech žalobkyne bola povolená v katastri dňa 8.2.2001, pod č. M.-XXXX/XXXX.
4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení zák.č.151/1991 Zb., zákona č. 158/1998 Z.z., zákona č. 173/1999 Z.z., zákona č. 252/1999 Z.z. a zákona č. 252/1999 Z.z. (t.j. platného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2001 ), ďalej aj "Zákon o bytoch", upravuje tento zákon spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa § 5 ods. 1 písm.c) a d) Zákona o bytoch musí zmluva o prevode vlastníctva bytu obsahovať vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome a musí obsahovať úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o bytoch je s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom ie dom postavený a k priľahlému pozemku.
5. Kúpna zmluva z 26.6.2001 vôbec neobsahuje vyžadovanú úpravu práva k pozemku, na ktorom je bytový dom súp.č.XXXXXX na parc.č.XXXX/X, v k.ú. B.É. V. postavený, ani úpravu práva k priľahlému pozemku parc. č. XXXX/XX P. XXXX/XX ako to vyžaduje § 23 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. b), c), d) Zákona o bytoch a úplne absentuje v zmluve samotný prevod spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku v rozsahu XXX/XXXXX, hoci tento podiel na pozemku žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy mala. (vid zápis v katastri nehnuteľností).
6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Takýto právny úkon je absolútne neplatný. Pritom zákonom sa myslí nielen Občiansky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy s právnou silou zákona. Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov je povinný druhému vrátiť to, čo podľa nej dostal. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči všetkým " erga omnes". Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada "ex offo" Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné konvalidovať ani ju odstrániť ratihabíciou. Právo dovolávať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje. Podľa R 33/1975 je zmluva, ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza od počiatku neplatná. Predpokladom úspešnosti žaloby je aktívna vecná legitimácia žalobcu, na požadovanom určení je naliehavý právny záujem, žaloba musí smerovať voči všetkým, ktorí sú vlastníci nehnuteľnosti ( 5M Cdo 1/2010, 3Cdo 122/2002, 1Cdo 11/2003).
7. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou dňa 26.6.2001, vklad povolený dňa 6.8.2001, pod M.-XXXX/ XXXX, nakoľko je podľa zákona o bytoch neprípustné, aby žalobkyni v právnej pozícii predávajúceho zostal po predaji bytu vo vlastníctve spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch, ktorý patrí k prevádzanému bytu. Tento spoluvlastnícky podiel musí vždy prejsť spolu s bytom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu na nového vlastníka, nemôže zostať prevodcovi bytu. Prevodca bytu neprevádza spoluvlastnícky podiel k bytu len v tom prípade, ak tento nemá vo vlastníctve, napr. v prípade, že pozemok je nevysporiadaný a pod. Ale aj v takomto prípade musí zmluva o prevode vlastníctva obsahovať údaj o úprave vzťahu k pozemku podľa § 5 ods. 1 písm. d) Zákona o bytoch, napr. formou textu : "Prevodca nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na pozemku, nakoľko je tento vo vlastníctve obce, a tento preto ani nie je predmetom prevodu vlastníctva podľa zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. " Žalobou napadnutá zmluva neobsahuje ani jedno obligatórne pojednanie o úprave práva k pozemku. Jestvuje preto faktický stav, ktorý pretrváva už 15 rokov, kde žalobkyňa je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. B. V., pod poradovým číslom 4 ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/XX P. XXXX/XX, všetko zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu XXX/XXXXX (od 8.2.2001) a tento spoluvlastnícky podiel prislúcha k bytu č. X toho času vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná nefiguruje ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu k pozemkom na LV č. XXXX. Z tohto dôvodu, hoci je to nelogické - je žalobkyňa
povinná doposiaľ platiť daň Hl. mestu Bratislava - z pozemkov, ktoré reálne nijako nevyužíva, nakoľko nie je vlastníkom bytu č. 2. Žalobkyňa sa pokúšala od septembra 2001 písomne a telefonicky ( aj za pomoci predchádzajúceho právneho zástupcu Q.. V.. P. E., W.. P. ) viacnásobne apelovať na žalovanú, aby sa doriešil tento nežiaduci právny a faktický stav, ale žalovaná v tomto smere účinne nepostupovala, naopak robila rôzne obštrukcie, na stretnutia za seba posielala rôzne nekompetentné } meritu veci nerozumejúce osoby, ktoré neriešili, čo sa predbežne navrhlo a dohodlo. Žalovaná za podiel na pozemku nič žalobkyni neplatí a tvári sa, že sa jej to netýka. Je jednoznačné, že žalovaná nie je dobromyseľná v tom, že by užívala dlhodobo viac ako 10 rokov ako svoj pre seba podiel na pozemku prislúchajúci k bytu č. 2, nakoľko vôľový prvok oprávnenej držby nemožno odvodiť zo žiadneho právneho titulu.
8. Nakoľko absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať a nemožno spravodlivo od žalobkyne požadovať akceptovanie faktického stavu veci, má žalobkyňa na žalobe podľa § 137 písm.c) C.s.p. o určenie, či tu právo je - v konkrétnom prípade, že je vlastníčkou bytu č. 2 a tomu zodpovedajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť je daný, ak táto právna otázka má povahu predbežnej otázky vo vzťahu K existencii práva ( vlastníckeho práva ) rozhodnutie NS SR 3Cdo 98/2004
9. S poukazom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne a ňou predložené dôkazy je žalobkyňa toho názoru, že, Kúpna zmluva - uzavretá podľa § 588 Občianskeho zákonníka" medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou dňa 26.6.2001, povolená vkladom do katastra nehnuteľnosti Okresným úradom Bratislava I. dňa 6.8.2001 pod V-XXXX/XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 písm.c) a d), § 23 ods. 1 zákona č. 183/1992 Zb., v znení platnom ku dňu 26.6.2001 ( deň uzavretia zmluvy ) o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súčasne žalobkyňa uniesla aj bremeno naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tohto úkonu. Táto predbežná právna otázka je nevyhnutá na rozhodnutie o petite žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobkyňa navrhuje konajúcemu súdu, aby o žalobe podľa § 137 písm.c) C.s.p. rozhodol že vlastníkom bytu č. 2, na prízemí v dome súp.č. XXXXXX, postaveného na parcele reg. "C" č. XXXX/X na L. Za B. X M. A., V. časť Bratislava B. V., k. ú. B. V., Y. Bratislava J., v evidencii Okresného úradu Bratislava - odbor katastra, zapísaného na LV č. 4869, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu XXX/XXXXX ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku pare. reg. "C" č. XXXX/X o výmere 469 m2, Zastavané plochy a nádvoria, pare.reg. "C" č. XXXX/XX o výmere 177m2, Zastavané plochy a nádvoria a pare. reg. "C" č. XXXX/XX o výmere 503 m2, zastavané plochy a nádvoria, obec Bratislave m.č. Staré Mesto, k. ú. Staré Mesto, Okres Bratislava I, v evidencii Okresného úradu Bratislava - odbor katastra, zapísaného na LV č. XXXX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX je od počiatku, t.j. od 26.6.2001, žalobkyňa - V.. B. S., S., nar. XX.X.XXXX, bytom: B. XX, XXX XX Bratislava, M. E. X/X.
10. K žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 27.03.2017 v ktorom poukázala na to, že jednak nesúhlasí so skutkovými okolnosťami uvádzanými žalobkyňou v žalobe a jej právnymi závermi. Súčasne dala do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že podľa zákona o bytoch je neprípustné, aby žalobkyni v právnej pozícii predávajúcej zostal p predaji bytu žalovanej, vo vlastníctve spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku, ktorý patrí k prevádzanému bytu, tak už vo svojej žalobe (podľa názoru žalovanej účelovo) neuviedla, že ani Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností (t.j. bytu č. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu) mala stať žalobkyňa, neobsahuje žiadnu úpravu práv k zastavanému a priľahlému pozemku. Dokonca neobsahuje ani popis príslušenstva bytu.
11. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a), b), c) a d) zákona o vlastníctve bytov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať žalobkyňa, t.j. ku dňu 6.8.1998, Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
popis bytu alebo nebytového priestoru v dome príslušenstva bytu. 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku.
12. Z uvedeného je zrejmé, že Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať žalobkyňa, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. a), b), c) a d) zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom k 6.8.1998. Ani sama žalobkyňa sa teda vlastníčkou predmetných nehnuteľností (t.j. bytu č. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu) nikdy nestala.
13. V zmysle § 23 ods. 1 a 3 zákona o vlastníctve bytov, v znení účinnom ku dňu prevodu spoluvlastníckeho podielu na zastavanom a priľahlom pozemku na žalobkyňu, t.j. ku dňu 22.8.2000, (1) S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. (3) Bytové družstvo je povinné previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku bezodplatne na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru; veľkosť podielu sa urči podľa § 5 ods. 1 písm. b), ľúto povinnosť má bytové družstvo aj pri bezodplatnom prevode bytu podľa osobitného predpisu.
14. S poukazom na cit. ust. § 23 zákona o vlastníctve bytov, možno zároveň konštatovať, že žalobkyňa sa nikdy platne nestala ani podielovou spoluvlastníckou zastavaného a priľahlého pozemku, keďže zastavané a priľahlé pozemky mohli byť platne prevedené len na legitímneho vlastníka bytu.
15. V zmysle § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Pri skúmam existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesmi nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov: ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistoty vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
16. Na základe vyššie uvedených skutočností možno podľa názoru žalovanej uzavrieť, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a zastavaného a priľahlého pozemku z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti prevedené zo žalobkyne na žalovanú, keďže aj kúpna zmluva na základe
ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať v minulosti žalobkyňa už na prvý pohľad trpí presne takými istými a ešte aj ďalšími vadami ako kúpna zmluva, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalovaná. Podanou určovacou žalobou sa teda právne postavenie žalobkyne ako osoby, ktorá sa nikdy vlastníčkou predmetných nehnuteľností nestala, nemôže nijak zmeniť, v dôsledku čoho možno konštatovať aj to, že žalobkyňou podaná určovacia žaloba nie je vhodným (praktickým, účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany jej práv, nakoľko ňou nemožno vytvoriť pevný základ usporiadania vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou. Ak by však súd z akéhokoľvek dôvodu ustálil, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalovaná poukazuje na skutočnosti uvedené v čl. II tohto vyjadrenia ako na rozhodujúce aj v merite veci, nakoľko podľa názoru žalovanej žalobou o určenie vlastníckeho práva k veci, navyše z dôvodu tvrdenej neplatnosti scudzovacej zmluvy, nemôže úspešne uplatňovat nárok osoba, ktorá sama nemá, navyše z rovnakých dôvodov, platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k tej istej veci.
17. V prípade rozhodovania súdu vo veci samej, žalovaná taktiež navrhuje, aby sa súd ako prejudiciálnou zaoberal otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (t.j. bytu č. 2 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu) žalovanou titulom vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka v pl. znení. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v pl. znení sa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci. ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR , Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Žalovaná bola až do doručenia žaloby žalobkyne dobromyseľná v tom, že jej predmetné nehnuteľnosti (t.j. byt ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu) patria, t.j. že má platný nadobúdací titul k predmetným nehnuteľnostiam, o čom bola opakovane utvrdzovaná tak aj zo strany žalobkyne samotnej ako aj zo strany realitnej kancelárie , ktorá jej kúpu predmetných nehnuteľností od žalobkyne sprostredkovala, a ktorá vadnú kúpnu zmluvu aj pripravila, pričom predmetné nehnuteľnosti má žalovaná nepretržite v oprávnenej držbe po dobu už takmer 16 rokov. O dobromyseľnosti žalovanej svedčí aj jej faktické správanie, keď o.i. do predmetných nehnuteľností investovala nemalé finančné prostriedky na ich zhodnotenie či samotný fakt, že napriek vadnému nadobúdaciemu titulu k predmetným nehnuteľnostiam chcela od žalobkyne následne opakovane odkúpiť aj podiel na zastavanom a priľahlom pozemku. Všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalovanou boli teda v tomto prípade splnené.
18. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, cit.: "Napriek tomu, že žalobkyňa upozorňovala realitnú kanceláriu ako aj žalovanú na to. že uzavrela dňa 24.S.2000 so Stavebným bytovým družstvom Bratislava 1, Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00169226 Zmluvu č. XXX/ XXb/XX o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel na pozemku prislúchajúcemu k bytu č. 2, nebola táto skutočnosť v kúpnej zmluve k bytu zohľadnená a absentuje v nej vôbec právna úprava vzťahu k zastavanému pozemku, priľahlému pozemku a tento podiel nebol ani predmetom prevodu vlastníctva zo žalobkyne na žalovanú." Uvedené tvrdenie žalobkyne žalovaná popiera, nakoľko nie je pravdivé. Bola to totiž preukázateľne žalobkyňa, ktorá sa tak pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2001 so žalovanou, ako aj následne opakovane vyjadrovala tak, že pozemky neboli predmetom prevodu na žalovanú z dôvodu, že tieto boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 26.6.2001 ešte len "v štádiu vybavovania". O uvedenom jednoznačne svedčí list žalobkyne zo dňa 28.4.2005, v ktorom žalobkyňa uviedla, cit.: "Byt ste kúpili bez pozemkov, ktoré v tej dobe boli v
štádiu vybavovania a preto neboli predmetom zmluvy.", ale aj list žalobkyne zo dňa 12.1.2006, v ktorom žalobkyňa uviedla, cit.: "Moja ponuka sa vzťahuje na podiel pozemkov prináležiacich k bytu, ktorý som nemohla predať súčasne s bytom, o čom ste boli ešte pri obhliadkach bytu (teda dostatočne včas pred podpisom zmluvy o kúpe) podrobne informovaná." Napriek vyššie citovaným vyjadreniam žalobkyne je nepravdepodobné, že žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou, t.j. dňa 26.6.2001 nevedela o tom, že už dňa 8.2.2001 bola do katastra nehnuteľností zapísaná ako vlastnícka resp. spoluvlastnícka zastavaného a priľahlého pozemku, nakoľko okresný úrad (odbor katastra) aj v tom čase informoval účastníkov vkladového konania o zavkladovaných zmenách v právach k nehnuteľnostiam.
19. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, cit.: "Žalobkyňa sa pokúšala od septembra 2001 písomne a telefonicky (aj za pomoci predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Antona Chromíka, PhD., advokáta) viacnásobne apelovať na žalovanú, aby sa doriešil tento nežiaduci právny a fakticky stav, ale žalovaná v tomto smere účinne nepostupovala, naopak robila rôzne obštrukcie, na stretnutia za seba posielala rôzne nekompetentné a meritu veci nerozumejúce osoby, ktoré neriešili, čo sa predbežne navrhlo a dohodlo..." Aj tieto tvrdenia žalobkyne žalovaná popiera, nakoľko sú preukázateľne nepravdivé. Žalovaná tak osobne ako aj prostredníctvom svojich zástupcov (JUDr. Ján Koštial, advokát, P. Z.) opakovane prejavila vôľu dať sporný právny stav ohľadom zastavaného a priľahlého pozemku do poriadku, o čom svedčia aj podania žalovanej zo dňa 30.5.2003, zo dňa 13.5.2005, zo dňa 25.5.2005, zo dňa 5.1.2006, zo dňa 5.2.2006 a zo dňa 4.12.2009. K prevodu zastavanému a priľahlému pozemku zo žalobkyne na žalovanú však dodnes nedošlo; nie však z dôvodov na strane žalovanej, ale výlučne z dôvodov na strane žalobkyne, ktorá napriek skutočnosti, že sama spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku "nadobudla' bezodplatne, od žalovanej za neho vyžadovala stále vyššiu a vyššiu trhovú cenu, najskôr vo výške 142.000 Sk, neskôr vo výške 220.000 Sk (viď návrh kúpnej zmluvy, ktorý bol prílohou listu žalobkyne zo dňa 28.4.2005, výsluch P. Z.). Žalovaná za účelom doriešenia tejto spornej záležitosti dokonca bola ochotná zaplatiť žalobkyni istú finančnú čiastku, keď napr. v liste zo dňa 5.2.2006 jej ponúkla sumu 75.000 Sk a následne dokonca pristúpila aj na sumu 142.000,- Sk; no kúpnu cenu vo výške 220.000,- Sk žalovaná považovala už skutočne za absurdnú, nezákonnú (v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov) a v rozpore s dobrými mravmi (išlo len spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku prináležiaci k bytu - t.j. nešlo o stavebný pozemok). Nehovoriac už vôbec o tom, že takouto finančnou hotovosťou v danom čase žalovaná ani vôbec nedisponovala.
20. Záverom žalovaná uviedla, že na základe predchádzajúcej komunikácie so žalobkyňou, ktorú predložila aj súdu, nadobudla dôvodné podozrenie, že žalobkyňa jej v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2001 účelovo zamlčala skutočnosť, že sa medzičasom, dňa 8.2.2001 stala spoluvlastníčkou zastavaného a priľahlého pozemku, pričom tieto jej nepreviedla kúpnou zmluvou zo dňa 26.6.2001 do vlastníctva, s cieľom nasledujúcich 16 rokov "vydierať" žalovanú, aby jej táto poskytla mimo kúpnej ceny za byt aj ďalšie nemalé finančné prostriedky. Vyššie popísané správanie žalobkyne, rovnako ako jej určovaciu žalobu (keďže v nej tvrdí neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa vlastníckou predmetných nehnuteľností stala žalovaná, i keď rovnakými vadami trpí aj kúpna zmluva, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať žalobkyňa) nemožno v kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností podlá názoru žalovanej hodnotiť inak než ako zneužívajúce jej postavenie ako formálnej "spoluvlastnícky zastavaného a priľahlého pozemku" a v rozpore s dobrými mravmi. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, žalovaná navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania, žalobu žalobkyne zo dňa 24.10.2016, doručenú súdu dňa 31.10.2016, zamietol.
21. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa podala písomné stanovisko zo dňa 22.05.2017 v ktorom uviedla, že sa v plnom rozsahu sa pridržiavame podanej žaloby o určenie, že žalobca je vlastníkom bytu a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v zmysle § 137 písm.c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (C.s.p.), vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 26.6.2001, ktorú kataster povolil pod č. V-1146/2001 dňa 26.6.2001 pre rozpor so zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ďalej poukázala na to, že právna predchodkyňa žalobkyne ( vlastníčka bytu č.2 na ulici Za sokolovňou 1, v Bratislave) pani A. W., nar.19.10.1909, r.č.096019/705, zomrela 12.12.1998, naposledy bytom T. XX Bratislava, nadobudla predmetný byt na základe Zmluvy č. XXX/XXX zo dňa 29.10.1993, povolený vklad pod č. V-XXXX/XX dňa 30.12.1993, od prevádzajúceho Stavebného bytového družstva Bratislava I, Palackého 24, 811 02 Bratislava, bez podielu na zastavanom a priľahlom pozemku, nakoľko vtom čase prevádzajúci nebol jeho vlastníkom. Nadobúdateľ a prevádzajúci zobrali na vedomie, že predmetná zmluva sa vzťahuje aj na právneho nástupcu ktorejkoľvek zmluvnej strany
a svojimi podpismi potvrdili súhlas s jej obsahom. Rovnako pani A. W. previedla predmetný byt na žalobkyňu kúpnou zmluvou zo dňa 6.8.1998, vkladovaná katastrom pod V-XXXXX/XX, s účinkami vkladu 9.9.1998, bez podielu na zastavanom a priľahlom pozemku, nakoľko v tom čase nebola vlastníčkou týchto pozemkov. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že pani A. W. bola dlhoročnou priateľkou rodičov žalobkyne a ich rodiny. Nakoľko bola bezdetná, bez manžela a bez zákonných dedičov - ustanovila žalobkyňu, ktorá ju aj doopatrovala - za svoju univerzálnu závetnú dedičku. Pani A. W. D. XX.XX.XXXX. Celé dedičstvo nadobudla univerzálna dedička - V.. B. S. - žalobkyňa, na základe osvedčenia o dedičstve č.k. XXD XX/XX, D not. XX/XX, právoplatné dňa 16.7.1999, vydané JUDr. Evou Imrišovou, notárom ako súdnym komisárom, so sídlom Lazaretská 3a Bratislava. Akýkoľvek prípadný obsahový alebo formálny nedostatok v obsahu kúpnej zmluvy medzi predávajúcou A. W. a kupujúcou - žalobkyňou zo dňa 6.8.1998, vkladovanej katastrom pod V-40841/98, z ktorej by vyplynul právny záver, že by táto zmluva bola neplatná ( hoci žalobkyňa nie je tohto názoru, že táto zmluva je neplatná ) by v konečnom dôsledku znamenal, že vlastníkom bytu by sa stala späť A. W., resp. vzhľadom na to, že už nežije - jej univerzálna dedička V.. B. S. - žalobkyňa. V tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok NS SR č.k. 3SŽ-O-KS55/2006, ZSP 32/2008 na základe ktorého cit.: "Úprava práv k zastavanému alebo priľahlému pozemku nemusí byť súčasťou zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ak jeho vlastník alebo vlastník domu, v ktorom sa tento byt nachádza nie je zároveň vlastníkom tohto pozemku". Z uvedených skutkových tvrdení žalobkyne, podložených predloženými dôkazmi je nesporné, že tvrdenie žalovanej k žalobe z 31.3.2017 je nepravdivé a nesprávne - kúpna zmluva, ktorou nadobudla žalobkyňa predmetný byt bez podielu na zastavanom a priľahlom pozemku je naopak platná. Rovnako žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovanej, že sa žalobkyňa nestala vlastníkom podielu na zastavanom a priľahlom pozemku. Opak je pravdou - žalobkyňa sa stala vlastníkom podielu na zastavanom a priľahlom pozemku na základe Kúpnej zmluvy uzavretej so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. dňa z 24.8.2000. Návrh na vklad bol podaný predávajúcim - Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. dňa 26.9.2000. Predmetná zmluva nadobudla účinky dňom 8.2.2001 a to povolením vkladu. Podľa § 28 ods. 3 zák.č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (platnom a účinnom v rozhodnej dobe) cit.: " Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení." Podľa § 31 ods. 3 cit predpisu cit.: " Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, katastrálny úrad vyznačí v zmluve, dohode, prípadne v zakladateľskej listine obchodnej spoločnosti. Podľa § 31 ods. 4 cit. predpisu cit.: " Vyznačenie obsahuje a) deň, keď katastrálny úrad o vklade rozhodol, b) podpis osoby, ktorá vklad povolila c) odtlačok okrúhlej pečiatky katastrálneho úradu. Podľa § 31 ods. 5 cit. predpisu cit: " Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu nemožno podať odvolanie." Podľa § 31 ods. 6 cit.:" Katastrálny úrad doručí zmluvu, dohodu, prípadne zakladateľskú listinu obchodnej spoločnosti s vyznačením povolenia vkladu všetkým účastníkom konania."
22. Predmetná zmluva č. 049/016/16 o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku bola povolená 8.2.2001 a preto pri prevode bytu na žalovanú v júni 2001 mal byť prevedený podiel aj na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku, ktorý preukázateľne predávajúca už vlastnila. Kataster, ktorý povolil kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod bytu a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu bez toho, aby si všimol, že predávajúca je už od 8.2.2001 vlastníkom podielu na zastavanom a priľahlom pozemku vážne pochybil. Voči rozhodnutiu o povolení vkladu však nebolo možné podať odvolanie. Kataster mal buď návrh na vklad zamietnuť alebo prerušiť a žiadať doplnenie kúpnej zmluvy o dohodu o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch. Žalobkyňa v žiadnom prípade nezavádzala žalovanú ohľadne toho, či je alebo nie je spoluvlastníčkou pozemkov. Jasne žalovanú ako aj realitnú kanceláriu, právneho zástupcu JUDr. Kapinaja informovala o tom, že uzavrela zmluvu o prevode spoluvlastníckeho práva k pozemkom so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I. ale to, že už bol povolený vklad vlastníckeho práva k zastavanému a priľahlému pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX ( na parcelách č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX všetko k.ú. Staré mesto ) na základe V-2591/2000 sa dozvedela, až keď jej bol doručený originál kúpnej zmluvy s vyznačením povolenia vkladu dňa 22.8.2001. Rozhodnutie o povolení vkladu do katastra však nadobúda právoplatnosť podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. dňom jeho vyznačenia na zmluve, nie dátumom doručenia vyznačenej kúpnej zmluvy.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení zák.č.151/1991 Zb., zákona č. 158/1998 Z.z., zákona č. 173/1999 Z.z., zákona č. 252/1999 Z.z. a zákona č. 252/1999 Z.z. (t.j. platného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2001 ), ďalej aj "Zákon o bytoch", upravuje tento zákon spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa § 5 ods. 1 písm.c) a d) Zákona o bytoch musí zmluva o prevode vlastníctva bytu obsahovať vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome a musí obsahovať úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o bytoch je s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru nerozlučne spojené ai spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom ie dom postavený a k priľahlému pozemku. Kúpna zmluva z 26.6.2001 vôbec neobsahuje vyžadovanú úpravu práva k pozemku, na ktorom je bytový dom súp.č.103251 na parc.č.3842/2, v k.ú. Staré mesto postavený, ani úpravu práva k priľahlému pozemku parc.č. 3842/55 a 3842/61 ako to vyžaduje § 23 ods. 1, § 5 ods. 1 písm.b), c), d) Zákona o bytoch a úplne absentuie v zmluve samotný prevod spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku v rozsahu 255/10000. hoci tento podiel na pozemku žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy mala. ( viď zápis v katastri nehnuteľností).
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Takýto právny úkon je absolútne neplatný. Pritom zákonom sa myslí nielen Občiansky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy s právnou silou zákona. Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov je povinný druhému vrátiť to, čo podľa nej dostal. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči všetkým , erga omnes". Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada "ex offo". Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné konvalidovať ani ju odstrániť ratihabíciou. Právo dovolávať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje.
25. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou dňa 26.6.2001, vklad povolený dňa 6.8.2001, pod V-XXXX/ XXXX, nakoľko je podľa zákona o bytoch neprípustné, aby žalobkyni v právnej pozícii predávajúceho zostal po predaji bytu vo vlastníctve spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch, ktorý patrí k prevádzanému bytu. Tento spoluvlastnícky podiel musí vždy prejsť spolu s bytom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu na nového vlastníka, nemôže zostať prevodcovi bytu. Jestvuje preto faktický stav, ktorý pretrváva už 16 rokov, kde žalobkyňa je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Staré mesto, pod poradovým číslom 4 ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/XX P. XXXX/XX, všetko zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu XXX/XXXXX (od 8.2.2001) a tento spoluvlastnícky podiel prislúcha k bytu č. 2 toho času vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná nefiguruje ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu k pozemkom na LV č. XXXX. Z tohto dôvodu, hoci je to nelogické - je žalobkyňa povinná doposiaľ platiť daň S..V. Bratislava - z pozemkov, ktoré reálne nijako nevyužíva, nakoľko nie je vlastníkom bytu č. X. Platí daň z pozemku správcovi dane za roky 2001 až 2017, avšak nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby sa s týmto stavom zmierila a nechala ho tak. Žalovaná za podiel na pozemku nič žalobkyni neplatí a tvári sa minimálne 6 rokov, že sa jej to netýka. Je jednoznačné, že žalovaná nie je dobromyseľná vtom, že by užívala dlhodobo viac ako 10 rokov nepretržite ako svoj pre seba podiel na pozemku prislúchajúci k bytu č. 2, nakoľko vôľový prvok oprávnenej držby nemožno odvodiť zo žiadneho právneho titulu, naopak z predloženej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou vyplýva, že žalovaná vedela o nedostatku v nadobúdacej kúpnej zmluve, potvrdila, že prebiehali stretnutia, telefonická a písomná komunikácia o podmienkach kúpy podielu na pozemkoch, avšak k dohode zo strany žalovanej nedošlo, naopak zástupkyňa žalovanej sa vyjadrila, že nech "to dá žalobkyňa na súd, nech si tie peniaze vysúdi".
26. Žalobkyňa je názoru, že nemohla a nemôže iným spôsobom ako formou podania tejto žaloby docieliť nápravu tohto stavu, ktorý je spôsobený absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa a ani súd nemôže donútiť žalovanú podpísať kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj podielu na pozemku. Dohodu o výške ceny nemožno dosiahnuť súdnou cestou, nejedná sa o záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a OZ, kde môže súd vyhlásenie vôle účastníka nahradiť súdnym rozhodnutím. Žalobkyňa je teda názoru, že podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania do budúcnosti a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, najmä tým, že ak si po právoplatnom rozhodnutí súdu o určení vlastníctva ( na základe vyriešenia predbežnej právnej otázky neplatnosti kúpnej zmluvy od začiatku ) strany vrátia vzájomne to čo si plnili, možno vec usporiadať uzavretím novej bezvadnej kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná nadobudne nesporne všetky majetkové súčasti bytu tak, ako ich predpokladá zákon č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tento výsledný stav je aj v záujme žalovanej - nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči všetkým a bude mať aj ona v budúcnosti pri prípadnom scudzení bytu problém byt predať v súčasnom stave a problém bude zaťažovať právnych nástupcov strán.
27. Žalovaná v rámci dupliky uviedla, že tak ako v predchádzajúcom vyjadrení k žalobe uviedla, ani Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností (t.j. bytu č. 2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu) mala stať žalobkyňa, preukázateľne neobsahuje žiadnu úpravu práv k zastavanému a priľahlému pozemku a dokonca neobsahuje ani popis príslušenstva bytu. Z uvedeného je zrejmé, že aj Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať žalobkyňa je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a), b), c) a d) zákona o vlastníctve bytov, v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, t.j. ku dňu 6.8.1998, neobsahuje úpravu práv k zastavanému a k priľahlému pozemku a neobsahuje ani popis príslušenstva bytu. Ani sama žalobkyňa sa teda vlastníckou predmetných nehnuteľností (t.j. bytu č. 2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu) nikdy platne nestala. Nemôže pritom obstáť ani poukaz žalobkyne na "rozsudok NS SR č.k. 3SŽ-O- KS55/2006, ZSP 32/2008" (vid bod 6 vyjadrenia žalobkyne), keďže tento rozsudok nielenže pojednával o úplne odlišne) veci založenej na úplne iných okolnostiach prípadu (naviac sa týkajúcej správneho súdnictva a nie určovacej žaloby), ale ako uvádzame vyššie, Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať žalobkyňa, je absolútne neplatným právnym úkonom nielen z dôvodu, že neobsahuje úpravu práv k pozemkom , ale aj z dôvodu, že neobsahuje popis príslušenstva bytu, a teda uvedený rozsudok je na predmetný prípad absolútne neaplikovateľný. Rovnako nemôže obstáť ani žalobkyňou vyslovená hypotéza, že aj keby bola Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať žalobkyňa, neplatná, že by to "v konečnom dôsledku znamenalo, že vlastníkom predmetných nehnuteľností by sa stala späť A. W., resp. vzhľadom na to, že už nežije - jej univerzálna dedička, a teda žalobkyňa," nakoľko titulom "nadobudnutia" predmetných nehnuteľností žalobkyňou nikdy nebolo osvedčenie o dedičstve po poručiteľke A. W. ale ním bola výlučne Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998. Samotná skutočnosť, že Kúpna zmluva zo dňa 6.8.1998, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať žalobkyňa, je neplatná, by teda nikdy nemohla sama osebe bez ďalšieho založiť vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam. Navyše po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.10.1993, na základe ktorej sa vlastníkom predmetných nehnuteľností mala stať p. A. W., nemožno konštatovať nič iné než ako len to, že ani p. A. W. sa nikdy platne nestala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko aj "jej" Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.10.1993 v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a), c), e) a ť) zákona o vlastníctve bytov, v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, t.j. ku dňu 29.10.1993, neobsahuje ani popis vybavenia bytu, ani určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ani úpravu práv k pozemku, ako ani vyhlásenie vlastníka bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy.
28. S poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1 a 3 zákona o vlastníctve bytov, možno zároveň konštatovať, že žalobkyňa sa nikdy platne nestala ani podielovou spoluvlastníčkou zastavaného a priľahlého pozemku, keďže zastavané a priľahlé pozemky mohli byť platne prevedené len na legitímneho vlastníka bytu. Na uvedenom pritom nemôžu nič zmeniť ani tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v jej vyjadrení, že sa stala vlastníčkou zastavaného a priľahlého pozemku dňa 8.2.2001 "povolením vkladu", keďže rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu predstavuje len modus, pričom na riadne nadobudnutie vlastníckeho práva sa
vyžaduje aj titulus, a teda platne uzavretá zmluva, ktorá však v predmetnom prípade celkom evidentne absentovala. Podľa ustálenej judikatúry NS SR naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez toho právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať. že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 14Co/87/2012..." Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujiícich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo." Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, t.j. na požadovanom petite je súd povinný skúmať ex offo v každom štádiu konania, t.j. nie je potrebné aby jej neexistenciu počas konania namietal žalovaný, pričom v prípade, ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností možno podľa názoru žalovanej uzavrieť, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a spoluvlastníckeho podielu na zastavanom a priľahlom pozemku z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti prevedené zo žalobkyne na žalovanú, keďže aj kúpna zmluva na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať v minulosti žalobkyňa už na prvý pohľad trpí presne takými istými a ešte aj ďalšími vadami ako kúpna zmluva, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalovaná a naviac takýmito istými a ešte aj ďalšími vadami trpí aj zmluva, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností mala stať ešte aj právna predchodkyňa žalobkyne p. A. W. v roku 1993. Podanou určovacou žalobou sa teda právne postavenie žalobkyne ako osoby, ktorá sa nikdy vlastníčkou predmetných nehnuteľností platne nestala, nemôže nijak zmeniť, v dôsledku čoho možno konštatovať aj to, že žalobkyňou podaná určovacia žaloba nie je vhodným (praktickým, účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany "jej práv", nakoľko ňou nemožno vytvoriť pevný základ usporiadania vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou. Práve naopak, žalobkyňou podanú určovaciu žalobu možno označiť za zneužívajúcu tento druh procesného prostriedku určeného na skutočnú ochranu skutočného vlastníckeho práva. nakoľko v rozpore s hlavným účelom tohto prostriedku smeruje k narušeniu právnej istoty v 24 rokov existujúcich a vykonávaných vlastníckych vzťahoch.
30. V nadväznosti na uvedené poukazuje žalovaná aj na fakt, že žalobkyňa sa celkom evidentne snaží dosiahnuť, aby súd v odôvodnení svojho meritórneho rozhodnutia konštatoval absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalovaná z dôvodu, že táto neobsahuje (jednu) zákonom predpísanú náležitosť a zároveň, aby konštatoval platnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalobkyňa napriek tomu, že kúpna zmluva, na základe ktorej sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalobkyňa trpí presne takými istými a ešte aj ďalšími vadami ako kúpna zmluva, na základe ktorej sa vlastníčkou
predmetných nehnuteľností stala žalovaná. Ak by však súd pristúpil k takémuto žalobkyňou žiadanému diametrálne odlišnému hodnoteniu v podstate dvoch rovnakých zmlúv, nesporne by tým porušil jeden z najdôležitejších princípov civilného procesu - princíp rovnosti zbraní a tiež by tým porušil princíp, v zmysle ktorého má súd rozhodovať v zásade rovnako v skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných prípadoch.
31. Vo svojom vyjadrení žalobkyňa taktiež uviedla, že z dôvodu, že je evidovaná v katastri nehnuteľností ako podielová spoluvlastníčka zastavaného a priľahlého pozemku, musí za tieto spoluvlastnícke podiely na pozemkoch platiť správcovi dane už 16 rokov daň. Dovoľujeme si však uviesť, že tento stav si spôsobila a stále si spôsobuje výlučne žalobkyňa sama, keďže k prevodu spoluvlastníckeho podielu na zastavanom a priľahlom pozemku zo žalobkyne na žalovanú dodnes nedošlo preukázateľne výlučne z dôvodov na strane žalobkyne, ktorá napriek skutočnosti, že sama spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku ..nadobudla" bezodplatne, od žalovanej za neho vyžadovala doslova šikanóznym a vydieračským spôsobom stále vyššiu a vyššiu navyše trhovú cenu, najskôr vo výške 142.000 Sk, neskôr až vo výške 220.000 Sk! (viď návrh kúpnej zmluvy, ktorý bol prílohou listu žalobkyne zo dňa 28.4.2005 - založené v spise, príp. výsluch P. Z.). Vo svojom vyjadrení žalobkyňa tiež uviedla, že cit. "žalovaná za podiel na pozemku nič neplatí a tvári sa minimálne 6 rokov, že sa jej to netýka." Tieto tvrdenia žalobkyne sú opätovne preukázateľne nepravdivé. Ako sme už uviedli v našom vyjadrení zo dňa 27.3.2017, žalovaná tak osobne ako aj prostredníctvom svojich zástupcov (JUDr. Ján Koštial, advokát, P. Z.) opakovane prejavovala vôľu dať sporný právny stav ohľadom spoluvlastníckeho podielu na zastavanom a priľahlom pozemku do poriadku, o čom svedčia aj podania žalovanej zo dňa 30.5.2003, zo dňa 13.5.2005. zo dňa 25.5.2005. zo dňa 5.1.2006. zo dňa 5.2.2006 a zo dňa 4.12.2009. Žalovaná dokonca bola ochotná zaplatiť žalobkyni aj istú finančnú čiastku, keď napr. v liste zo dňa 5.2.2006 jej ponúkla sumu 75.000 Sk a následne dokonca pristúpila aj na sumu 142.000,- Sk; no kúpnu cenu vo výške 220.000.- Sk žalovaná považovala už skutočne za absurdnú, nezákonnú (v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov) a v rozpore s dobrými mravmi (išlo len spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku prináležiaci k bytu v rozsahu 255/10000 - t.j. nešlo o stavebný pozemok).Žalovaná tiež odmieta ničím nepreukázané tvrdenia žalobkyne, že by sa zástupkyňa žalovanej p. Z. niekedy vyjadrila tak, že si to má žalobkyňa riešiť "na súde a nech si tie peniaze vysúdi" (viď bod 20 vyjadrenia žalobkyne). Takéto praktiky žalovaná ako ani jej zástupcovia voči žalobkyni nikdy nepoužívali. Práve naopak, takéto spôsoby "vyjednávania" preukázateľne používala žalobkyňa voči žalovanej, cit. z listu žalobkyne zo dňa 28.12.2005 založeného v súdnom spise : "Dávam Vám ešte jednu príležitosť túto zmluvu uzavrieť a to do 31. januára 2006. Týmto dňom moja pre Vás veľmi výhodná ponuka končí. Dovoľujem si Vás upozorniť, že ak ma nútite túto záležitosť riešiť súdnou cestou, budem žiadať trhovú cenu, t.j. cenu za akú sa pozemky v podobnej polohe teraz (resp. v dobe konania súdneho pojednávania) predávajú. Je vo vašom eminentnom záujme aby ste zmluvy podpísali a cenu pozemkov obratom uhradili." Žalobkyňa napokon vo svojom vyjadrení uvádza, cit.: Žalobkyňa ani súd nemôže donútiť žalovanú podpísať kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj podielu na pozemku. Dohodu o výške ceny nemožno dosiahnuť súdnou cestou, nejedná sa o záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a OZ, kde môže súd vyhlásenie vôle účastníka nahradiť súdnym rozhodnutím. Žalobkyňa je teda názoru, že podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania do budúcnosti a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, najmä tým, že ak si po právoplatnom rozhodnutí strany vrátia vzájomne to. čo si plnili, možno vec usporiadať uzavretím novej bezvadnej kúpnej zmluvy...." Dovoľujeme si však uviesť, že na základe predchádzajúceho správania sa žalobkyne, nielenže by nebolo možné vôbec očakávať, že by žalobkyňa niekedy dobrovoľne vrátila žalovanej všetko to, čo jej žalovaná za predmetný byt plnila (v roku 2001!), ale už vonkoncom by nebolo možné od nej vôbec očakávať to. že by niekedy pristúpila k opätovnému uzatvoreniu zmluvy so žalovanou za rovnakých podmienok ako tomu bolo v roku 2001. Naviac, k takémuto kroku by ju žiadnym spôsobom nikdy nedonútila ani žalovaná ako ani žiaden súd. A teda v prípade, ak by žalobkyňa dosiahla požadované určenie a byt by opätovne nepreviedla na žalovanú za rovnakých podmienok ako tomu bolo v roku 2001, k čomu by ju v súčasnosti zrejme nikto neprinútil, je zrejmé, že žalobkyňa by nespravodlivo získala na úkor žalovanej obohatenie, nakoľko cena bytu medzičasom vzrástla a už ani zďaleka nezodpovedá pôvodnej kúpnej cene. To však nie je zásluha žalobkyne, ktorá sa rozhodla byt už v minulosti vymeniť za peniaze. Žalovaná do predmetného bytu medzičasom investovala aj ďalšie nemalé finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu a zveľadenie, ktoré by celkom zrejme v súčasnosti z dôvodu premlčania (od kúpi prebehlo 16 rokov) takisto už zrejme nijak nemohla voči žalobkyni vymáhať. Na tomto mieste pritom považuje za potrebné zdôrazniť, že nie
žalovaná, ale výlučne žalobkyňa môže za vzniknutý stav, nakoľko žalobkyňa účelovo zamlčala žalovanej, že sa medzičasom stala podielovou spoluvlastníckou pozemkov. A aj keby bolo pravdivým tvrdenie žalovanej, že sa o svojom spoluvlastníctve pozemkov dozvedela až po uzavretí zmluvy so žalovanou, mala celých 16 rokov na to, aby dala tento stav do poriadku, na čo bola vyzvaná aj zo strany katastrálneho úradu. Žalobkyňa však naopak situáciu účelovo celých 16 rokov zneužívala vo svoj prospech neustálym vydieraním žalovanej a neustálym navyšovaním ceny za tento spoluvlastnícky podiel na pozemkoch a to aj napriek tomu, že ona tento získala bezodplatne. Cieľ sledovaný určovacou žalobou žalobkyne teda nie je legitímny; práve naopak je špekulatívny, šikanózny, nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa čl. 5 CSP, Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
32. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, s predloženými listinnými dôkazmi ( Výpis z LV č. XXXX Y. A., Y. A. B. V., K.. Ú.. B. V., M. D. R. Č.. XXXX Y. A., Y. A. B. V., K.. Ú.. B. V., Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku č. XXX/XXX/XX D. dňa 22.08.2000, Kúpna zmluva zo dňa 26.06.2001, Návrh na vklad ku kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2001,Kúpna zmluva zo dňa 06.08.1998, odpoveď realitnej kancelárii P..Q..W.. W. zo dňa 02.07.2003, listy žalobkyne adresovaný žalovanej zo dňa 28.04.2005, 28.12.2005, 132.01.2006, 30.01.2006, list žalovanej adresovaný žalobkyni zo dňa 13.05.2005, 05.02.2006, výzva na prevod vlastníctva právneho zástupcu žalovanej adresovaná žalobkyni zo dňa 25.05.2005 ) a zistil nasledovný skutkový stav.
33. Skutkový stav
Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2001, uzatvorenej medzi sporovými stranami, žalovaná odkúpila od žalobkyni nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Bratislava I na katastrálnom odbore zapísanej na LV č. XXXX pre kat. Ú. B. V., P. C. A. Č.. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu v A., L.. Za B., súpisné číslo XXXXXX orientačné číslo 1 v podiele 1/1, postavený na pozemku parc. č.: XXXX/ X. Predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXX /., ktorý prislúchal k bytu.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 26.06.2001 ako i z výpisu LV č. XXXX B.úd zistil vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený pod č. M.-XXXX/XXXX ku dňu 06.08.2001.
Zo Zmluvy o prevode č. XXX/XXX/XX zo dňa 22.08.2000 uzatvorenej medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom Bratislava 1 súd zistil, že na žalobkyňu ako výlučnú vlastníčku bytu, tvoriaceho predmet sporu, Stavebné bytové družstvo previedlo príslušný spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku domu t.j. spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku parc. č. XXXX/X zast. plocha vo výmere 469 m2, spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku parc. č. XXXX/XX zast. plocha vo výmere 177 m2, parc. č. XXXX/XX zast. plocha vo výmere 503 m2, kú. Bratislava B. V., vo veľkosti 25,5 1000 k celku s tým, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu bola určená podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome a to bezplatne. Vklad vlastníckeho práva bol povolený ku dňu 08.02.2001 pod č. M.-XXXX/XXXX.
Žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou sporného bytu a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytu na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila dňa 06.08.1998 s pôvodnou majiteľkou bytu, A. W.. Vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený dňa 09.09.1998. Predmetom kúpnej zmluvy bol vymedzený v čl.1 kúpnej zmluvy označením bytu, výmerou podlahovej plochy a stručným popisom spoločných častí a zariadení bytového domu.
Z obsahu listu realitnej kancelárie A.J.P. PETRUS zo dňa 02.07.2003 súd zistil, že realitná kancelária predmetným listom reagovala na reklamáciu služieb v vzhľadom k tomu, že následne po vklade vlastníctva k spornému bytu žalovaná zistila, že na ňu nebol prevedený prislúchajúci podiel na pozemku na ktorom je stavba postavená. Realitná kancelária vo svojom stanovisku uviedla, že vlastníctvo k pozemku nebolo predmetom kúpnej zmluvy, avšak ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku vzniká novému nadobúdateľovi vlastníctva k bytu právo vecného bremena k pozemku. Súčasne uviedli, že realitná kancelária vo veci obchodne konala na základe poverenia V.. S. a jej právneho zástupcu JUDr. I. Kapinaja. Taktiež poukázali na to, že v čase prevodu bytu sa tento nachádzal v právnom stave popísanom včl.1 kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2001.
Z obsahu korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovanou v rokoch 2005 až 2010 súd zistil , že táto prebiehala za účelom uzavretia dohody o odkúpení pozemku. Žalobkyňa v rámci komunikácie oznámila žalovanej svoj záujem predať podiel k zastavanému pozemku domom a k priľahlému pozemku, s tým, že byt bol kúpený bez pozemkov, pretože tie v tej dobe boli v štádiu vybavenia. Súčasne navrhuje žalobkyni odpredaj za konkrétnu cenu vo výške 142 000,- Sk, ktorú žalovaná odmieta akceptovať. Výzvou zo dňa 25.05.2005, prostredníctvom právneho zastúpenia, žiada žalobkyňu k prevodu vlastníckeho práva k zastavanému a priľahlému pozemku k stavbe a to bezplatne s poukazom na ust.§23 ods.1 zák.č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva povinnosť vlastníka bytu previesť s vlastníctvom bytu aj spoluvlastnícky podiel na pozemku a priľahlom pozemku.
34. Právny stav
Žalobkyňa sa na základe predmetnej žaloby domáha určenia vlastníctva k spornému bytu a preto v tejto súvislosti súd sa zaoberal otázkou platnosti prevodu vlastníckeho práva k bytu a následne naliehavým právnym záujmom žalobkyne na takomto určení a v tejto súvislosti s dôkazmi, ktoré považoval za relevantné vo vzťahu k skúmaným právnym otázkam. 34. K platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2001 a k prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalovanú. Kúpna zmluva ako zmluvný typ je vo všeobecnosti upravená v § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 588 Obč. zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Je to dvojstranný právny úkon medzi kupujúcim a predávajúci, z ktorého vznikne záväzkovo-právny vzťah. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jej účastníci dohodli na podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Na základe kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť zaobstarať predmet kúpy a kupujúcemu ho odovzdať na prevzatie. Samotná kúpna zmluva vlastnícke právo sama o sebe neprevádza, k prevodu vlastníckeho práva sa vyžaduje právny spôsob t.j. odovzdanie veci v prípade hnuteľných vecí alebo zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ak ide o nehnuteľnosť. Predaj nehnuteľnosti je teda osobitným druhom kúpnej zmluvy. Pri zmluve o kúpne nehnuteľností je potrebné rozlišovať medzi obligačnými a vecnoprávnymi účinkami; vecnoprávne účinky (t. j. prevod vlastníckeho práva) nastanú až vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 133 OZ). Obligačné účinky zmluvy sa prejavujú v tom, že zmluva sa stáva platnou a účinnou, t. j. zmluva je pre prevodcu a nadobúdateľa nehnuteľnosti záväzná a to okamihom jej podpisu zmluvnými stranami alebo splnením odkladacej podmienky. Vecnoprávny účinok zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spočíva v tom, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stáva kupujúci.
35. Medzi podstatné náležitosti kúpy nehnuteľnosti patrí určenie predmetu kúpy ( identifikácia nehnuteľnosti v súlade s označením v katastri nehnuteľnosti) a určenie kúpnej ceny. Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať písomnú formu. Ako už bolo vyššie uvedené, na prevod vlastníctva sa vyžaduje jeho vklad do katastra nehnuteľností a preto zmluva o prevode nehnuteľností podlieha v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, platnom v čase uzatvorenia kontraktu, preskúmaniu katastrálnym úradom, ktorý skúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Pokiaľ katastrálny úrad zistí v rámci preskúmavacej činnosti nezrovnalosti, ktoré však nespôsobujú jej absolútnu neplatnosť, môže účastníkov konania vyzvať na odstránenie nedostatkov brániacich povoleniu vkladu vlastníctva do katastra. Ak nedostatky nie sú odstránené správca katastra návrh na vklad zamietne. Nedostatky zmluvy neznamenajú jej neplatnosť, pokiaľ svojím obsahom neodporuje zákonu, zmluva môže byť len nespôsobilá pre vklad vlastníctva z dôvodu nedostatkov podľa katastrálneho zákona .
36. Pri prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome musí zmluva o prevode vlastníctva ( § 4 ods.1 zákon č.. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) okrem všeobecných náležitostí vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka obsahovať aj osobitné náležitosti ,špecifikované v ustanovení § 5 ods. 1 zákon č.. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
37. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru.
38. Podľa § 5 ods. 1 zákona cit. zákona zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať : a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov. Zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome je pomenovaným typom právneho úkonu, pre vznik ktorého zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov okrem všeobecných náležitosti ustanovuje v § 5 ods. 1 písm. a) - h) i osobitné náležitosti, ktoré tento právny úkon musí mať. Vlastníctvo bytu v dome preto nemožno nadobudnúť na základe právneho úkonu, ktorý síce obsahuje podstatné náležitosti niektorej zo zmlúv o prevode nehnuteľností, (ktorej podstatnými náležitosťami sú predmet a cena, ale nevyplývajú znej osobitné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome podľa §5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorým ustanovením je táto zmluva pojmovo vymedzená, pričom zákon presne nestanovuje formu alebo spôsob akým tieto osobitné náležitosti majú byť v zmluve zadefinované.
39. V danom prípade, pokiaľ súd vychádza z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami za predpokladu, že žalobkyňa, tak ako to sama tvrdila, nebola v čase prevodu vlastníctva k bytu vlastníkom podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku k stavbe, je kúpna zmluva zo dňa 26.06.2001 perfektná a spôsobilá na vklad vlastníctva do katastra. Pokiaľ ale zoberieme do úvahy existenciu zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku uzatvorenú medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom Bratislava 1, na základe ktorej bol vklad vlastníctva v prospech žalobkyne povolený ku dňu 08.02.2001, je možné sa domnievať, že kúpna zmluva zo dňa 26.06.2001 uzatvorená v rozpore so zákonom , nakoľko v nej nie je výslovne subsumovaná dohoda o prevode vlastníckeho podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku k stavbe súčasťou ktorej je prevádzaný byt a ktorého vlastníkom žalobkyňa bola už v čase, keď kúpnu zmluvu so žalovanou uzatvorila. Táto skutočnosť však, vychádzajúc z obsahu korešpondencie žalobkyne, pri uzatváraní zmluvy o prevode bytu žalovanej nebola známa. Žalovanej bolo oznámené, že podiel k pozemkom nemôže byť predmetom prevodu, nakoľko táto otázka nie je medzi žalobkyňou a SBD Bratislava 1 doriešená. Z uvedeného dôvodu žalovaná v dobrej viere uzavrela so žalobkyňou kúpnu zmluvu, obsahovo pripravenú v intenciách pokynu žalobkyne, keďže zmluvu pripravovala realitná kancelária ktorá zabezpečovala predaj bytu na základe poverenia žalobkyne. Nech bol úmysle žalobkyne akýkoľvek, faktom zostáva, že svojím konaním spôsobila pochybnosť o súlade právneho úkonu so
zákonom, neplatnosti ktorého sa v rámci riešenia predbežnej otázky paradoxne predmetnou žalobou dovoláva.
40. Otázkou teda ostáva do akej miery je kúpna zmluva o predaji bytu neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 23 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z.( ďalej len Zákon). Podľa § 23 ods.1 Zákona S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Vychádzajúc z § 23 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. právna úprava vlastníctva bytov a nebytových priestorov je postavená na princípe, že ak sa stane vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome aj podielovým spoluvlastníkom pozemku nie je možné za trvania vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru právne oddeliť vlastníctvo bytu a nebytového priestoru od spoluvlastníctva pozemku. Pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru tak ex lege vždy bezvýhradne prechádza na nového vlastníka i spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku, ktorý je neoddeliteľne spojený s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru, ktorého právny osud zdieľa.
41. V právnej praxi otázka absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva pri nedodržaní podmienok podľa § 5 ods.1 Zákona nie je jednoznačne vyriešená. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Sžo 191/2010 z 24. októbra 2010 Najvyšší súdu SR v súvislosti s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v tomto rozhodnutí uviedol, že "právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Neurčitý je právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Zo skutkových okolnosti tohto prípadu vyplýva, že navrhovateľky uzavreli darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol byt v obytnom dome a pozemok, na ktorom sa obytný dom nachádzal, s odkazom na príslušné listy vlastníctva. Pokiaľ aj navrhovateľky neuviedli všetky náležitosti tak, ako tvrdí odporca, nejde o také vady zmluvy, ktoré spôsobujú neplatnosť podľa §37 pre jej neurčitosť alebo podľa 39 OZ pre jej rozpor so zákonom. "
42. V tejto súvislosti v zmysle ústavnej doktríny Ústavného súdu SR sa od všeobecných súdov a ostatných štátnych orgánov (orgány na úseku katastra nehnuteľností nevynímajúc) vyžaduje presadzovanie ústavno-konformného a nie formalistického výkladu právnych predpisov. V zmysle tohto výkladu majú štátne orgány a súdy v prípade pochybností preferovať výklad zmlúv ako súkromnoprávnych prejavov vôle, ktorými sa realizuje zmluvná voľnosť smerujúca k platnosti než neplatnosti zmlúv. Tým je zároveň podporená aj hospodárska a spoločenská funkcia zmluvy. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 242/07, z 3. júla 2008: "Neplatnosť zmluvy má byt teda výnimkou a nie zásadou. Formalizmus všeobecných súdov spočívajúci len vo výklade zmluvného textu z neho samotného bez ohľadu na účel úkonu spočívajúci vo vôli účastníkov zmluvného vzťahu uplatnený pri výklade právneho úkonu jednotlivca zo svojej vlastnej iniciatívy treba odmietnuť." Uvedený postulát platí pri prevode vlastníctva bytov o to viac, ak zákonodarca konštruoval kogentné náležitosti v ust. § 5 ods.1 Zákona predovšetkým na prvé zmluvy o prevode vlastníctva, ktorými sa prevádza vlastníctvo z pôvodného vlastníka domu na nájomcu.
43. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné uzavrieť, že: -ak žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadom predaja bytu bola vlastníkom podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku na ktorom stál bytový dom a -údaj o pozemku na ktorom sa bytový dom nachádzal bol obsiahnutý na LV č. 4869 ako parc.č. XXXX/X s odkazom na LV č. XXXX s veľkosťou podielu, ktorý je rovnaký na spoločných priestoroch a zariadeniach ako aj na zastavanom a priľahlom pozemku k obytnému domu a teda aj v kúpnej zmluve a -zohľadňujúc akcesorickú povahu spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý ex lege prechádza spolu s bytom alebo nebytovým priestorom na nového vlastníka, kúpna zmluva nie je uzatvorená v rozpore so zákonom.
44. K týmto záverom súd viedla aj úvaha, či má poskytnúť právo na ochranu subjektu, ktorý neplatnosť právneho úkonu spôsobil, keďže žalobkyňa pri predaji bytu konala v rozpore s § 5 ods.1 písm. d) a § 23 ods.1 zákona o vlastníctve bytov. Súd predovšetkým vychádzal z existencie základných zásad občianskeho zákonníka, ktorými je povinný sa riadiť a medzi ktoré patrí zásada dobrej viery, podľa ktorej
zákon treba vykladať takým spôsobom, aby nebol poškodený ten, kto sám konal v dobrej viere, že koná podľa práva, respektíve ten, kto oprávnene dôveruje v to, že podľa práva konal niekto iný. Žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemala dôvod pochybovať o správnosti obsahu zmluvy o predaji bytu, keďže v tom čase platila a platí doposiaľ možnosť odkúpenia bytu a podielu na spoločných priestoroch a zariadeniach obytného domu bez podielu na zastavanom a priľahlom pozemku, pokiaľ tento podiel na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru nebol prevedený. Do času prevodu podielu na pozemku svedčí v prospech vlastníka bytu právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 23 ods.5 zák.č. 182/1993 Z.z.). Taktiež zásada zákazu poškodzovania práva iného, ktorá znamená, že nikto sa nemôže ťažiť z toho, že druhý účastník zmluvného vzťahu konal v omyle. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS 342/09 ktorý uvádza, že " rešpekt a ochrana autonómie vôle je treba považovať za elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu. Rovnako dôležitým princípom je zásadná ochrana tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon v dôvere v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie sa v zásade nesmie ex post domáhať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil". Podľa názoru súdu aplikácia uvedeného rozhodnutia je plne na mieste, nakoľko sa jedná o výklad všeobecných princípov fungovania demokratickej spoločnosti štátu v rámci EU, ktorej súčasťou je aj Slovenská republika. V neposlednej miere zásada zákazu zneužitia práva, ktorú síce občiansky zákonník výslovne neobsahuje ( v inej interpretácii obsiahnutá v § 3 Obč.zák.), avšak táto je imanentnou súčasťou súkromného práva každého demokratického štátu znamená, také konanie ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Žalobkyňa pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovanou vedela, že je vlastníčkou podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku, mala a mohla vedieť, že prevod tohto podielu je podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva k bytu podľa zák.č. 182/ 1993 Z.z. a jej povinnosť. Pokiaľ konala inak, nemožno jej konanie charakterizovať ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
45. K naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na určení vlastníctva k spornému bytu . Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúce rozhodnutie túto neistotu odstráni. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti právneho záujmu na určení vlastníctva k bytu. Pokiaľ by súd prijal argumentáciu žalobkyne, tak v takom prípade je nesporné že žalobkyňa po dobu cca 15 rokov má vedomosť o tom že je zmluva neplatná avšak naliehavý právny záujem odôvodňuje tým, že žalovaná neodkúpila od žalobkyne podiel na zastavanom a priľahlom pozemku k obytnému domu a tým má finančné náklady spojené s hradením dane z nehnuteľnosti. Pokiaľ však tvrdí, že je zmluva absolútne neplatná z dôvodu nedodržania podmienok podľa § 5 ods.1 Zákona, tak aj v prípade dodatočného zmluvného prevodu podielu na pozemku nedôjde ku konvalidovaniu absolútne neplatného právneho úkonu. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňuje naliehavosť právneho záujmu doriešením otázky vlastníctva k podielu pozemku, nič jej nebráni v tom, aby formálne podiel previedla na základe zmluvy na žalovanú , keďže toto spoluvlastnícke právo k pozemku má akcesorickú ( pridruženú) povahu, v dôsledku ktorej prechádza na nového vlastníka zo zákona a samostatne ho bez bytu alebo nebytového priestoru nie je možné previesť na tretiu osobu, t.j. nevlastníka bytu alebo nebytového priestoru alebo založiť.
46. Námietky žalovanej, vydržanie. Pokiaľ ide o námietky žalovanej ohľadom neplatnosti právnych úkonov súvisiacich s prevodom sporného bytu, v čase prevodu bytu právna predchodkyňa žalobkyne vo vzťahu k vlastníctvu k bytu nevlastnila podiel na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku k bytovému domu a preto tento nemohol byť ani predmetom predaja. Námietka žalovanej ohľadom vydržania bytu do vlastníctva je však dôvodná, nakoľko v danom prípade by bolo možné kvalifikovať konanie žalovanej ako právny omyl. Právny omyl spočíva v nesprávnej kvalifikácii právneho stavu, na základe ktorého sa držiteľ chopil držby veci ( napr. domnieval, že kúpna zmluva bola platná, hoci v skutočnosti išlo o neplatný právny úkon). "Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj k titulu, hoci domnelému, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Ak niekto kupuje pozemok, patrí k bežným a zachovávaným zvyklostiam, že sa oboznámi s jeho výmerou". Z týchto východísk síce vyplýva požiadavka, aby nadobúdateľ pozemku porovnal text zmluvy so svojou predstavou o identite pozemku, ktorý chce na základe zmluvy nadobudnúť, nie ale nevyhnutná
požiadavka, aby text zmluvy a svoju predstavu porovnal s katastrálnou mapou alebo so zameraním hraníc pozemku. Tak prísnu požiadavku nemožno klásť na nadobúdateľa pozemku, ak nie sú pre to osobitné dôvody (pochybnosti). Keby tomu tak nebolo, bolo by prakticky nemožné, aby držiteľ nehnuteľnej veci nadobudnutej do držby na základe právneho omylu v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností mohol túto vec vydržať. Inými slovami, omyl o geometrickom a polohovom určení pozemku môže byť ospravedlniteľný".(RoNSČRz21. 6. 2012, sp. zn. 22 Cdo 1733/2012). Žalovaná uzavrela so žalobkyňou kúpnu zmluvu v dobrej viere, nemala dôvod pochybovať o regulérnosti zmluvy. Nehnuteľnosť - byt a podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach obytného domu, nepretržite, riadne a nerušene užívala po celú dobu od ich nadobudnutia do vlastníctva v dobrej viere, že je ich vlastníčkou. Keďže táto držba trvala viac ako desať rokov je možné vyvodiť záver, že s poukazom na § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka nadobudla nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním.
47. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd dospel k záveru, že Kúpna zmluva tvoriaca predmet sporu nie je neplatná, nakoľko z nej je možné vyvodiť všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje v § 5 ods.1 Zákona. K tomuto záveru dospel aj na základe akcesorického záväzku týkajúceho sa prevodu podielu na pozemku zastavanom a priľahlom k stavbe, ktorý prechádza resp. jeho podiel na nového vlastníka spolu s bytom alebo nebytovým priestorom priamo zo zákona. Taktiež súd zohľadnil pri posudzovaní nároku žalobkyne zásady občianskeho práva. V neposlednej miere bol povinný prihliadnuť aj na námietku žalovanej týkajúcej sa vydržania spornej nehnuteľnosti a preto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, súd považoval predložené dôkazy za dostatočne určité k tomu, aby bolo možné vec posúdiť a rozhodnúť bez ďalšieho doplnenia dokazovania. Výsluchy sporových strán a prípadných svedkov by len obtiažne mohli zvrátiť skutkový stav podchytený listinnými dôkazmi.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1) CSP podľa zásady úspechu a priznal žalovanej nárok v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.