Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/159/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. decembra 2018 prejednal sťažnosť odsúdeného

L. D.,

nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom L. S., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/142/2018 zo dňa 10. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/139/2014 zo dňa 18.12.2014 bol L. D. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. a iné k súhrnnému trestu odňatia slobody na 10 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Uznesením toho istého súdu zo dňa 31.10.2017 bolo rozhodnuté, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest v trvaní 10 mesiacov vykonaá, pričom pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 415 ods. 1 Tr.por. a § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného L. D. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 415 Tr.por. Odsúdený na tomto verejnom zasadnutí bol v súlade s ustanovením § 417 ods. 2 Tr.por. aj vypočutý. Teda mal možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom svojho návrhu na podmienečné prepustenie.

Senát nadriadeného súdu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený L. D. síce splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu najmenej polovice uloženého trestu a súčasne aj jeho správanie a plnenie povinností v tomto výkone sa javí na požadovanej úrovni.

Súčasne však súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa zásadnú materiálnu podmienku v podobe očakávania, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život aj bez toho, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Tu správne súd prvého stupňa poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ale aj na nepriaznivú resocializačnú prognózu. Táto prognóza je ovplyvnená vysokým rizikom sociálneho zlyhania, ktoré riziko je podmienené preukázanými skutočnosťami v podobe závislosti na alkohole, sociálne narušenej osobnosti, nedostatočného vzdelania, absencie zamestnania a teda aj príjmu na živobytie, či opakované páchanie trestnej činnosti osobou odsúdeného.

Nemožno ani opomenúť, že trest odňatia slobody mu bol pôvodne uložený ako podmienečný, avšak v skúšobnej dobe sa neosvedčil, a bol mu následne premenený na nepodmienečný. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že odsúdený možnosť danú mu v minulosti súdom na preukázanie nápravy nevyužil. Preto správne súd prvého stupňa žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.