Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-58-2017.pdf
PDF · 169.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Marex s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 2638, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 464 694, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov odd. Sro, vl. 11984/P, zastúpeného konateľom spoločnosti K.. Y. V., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gorej Legal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. októbra 2017 Č.: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR zo dňa 05. októbra 2017 č.: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 20. júna 2017 č.: XXXXXXXXX/XXXX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi 100% - nú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Obsah administratívneho spisu
1. Preskúmavaným rozhodnutím dňa 05.10.2017 pod Č: XXXXXXXXX/XXXX žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov zo dňa 20.06.2017 č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6 000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 7 840,04 Eur na sumu 1 840,04 Eur daňovému subjektu MAREX s.r.o. potvrdil.
2. Žalovaný ako odvolací orgán poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, ktorý ako správca dane vykonal u daňového subjektu MAREX s.r.o., Boženy Nemcovej 2638, 093 01 Vranov nad Topľou, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2014, ktorá začala oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku zo dňa 03.02.2015, t.j. 05.02.2015. Žalovaný poukázal na to, že správca dane pri kontrole zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane v sume 4 000 Eur z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 12.11.2014 za vykonanie reklamy na automobilovom podujatí E. L. L. C. a odpočítanie dane v sume 2 000 Eur z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 12.11.2014 za vykonanie reklamy na automobilovom podujatí C. M. XXXX od spoločnosti F., s.r.o., avšak ako sa pri daňovej kontrole zistilo táto služba nebola dodaná tak, ako bola deklarovaná v predložených faktúrach a daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Na základe zistení správcu dane pri daňovej kontrole vyhotovil správca dane Protokol z daňovej kontroly zo dňa 11.01.2016 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý daňový subjekt spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole prevzal 21.01.2016 a 11.02.2016 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 21.02.2016 správca dane prerokoval so splnomocneným zástupcom daňového subjektu R.. I. J. pripomienky k uvedenému protokolu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Dňa 11.03.2016 bolo správcovi doručené vyjadrenie daňového subjektu k zápisnici, v ktorom daňový subjekt uviedol námietky k obsahu uvedenej zápisnice a uviedol, že zotrváva na všetkých pripomienkach a námietkach vznesených voči postupu správcu dane pri daňovej kontrole a k záverom správcu dane vyplývajúcim z protokolu o daňovej kontrole. Dňa 06.06.2017 správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom k protokolu a dňa 20.06.2017 vydal rozhodnutie pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým daňovému subjektu určil za zdaňovacie obdobie 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6 000 Eur. Daňový subjekt podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu proti rozhodnutiu odvolanie. V odvolaní v bodoch 1 - 11 poukázal na dôvody podaného odvolania a argumentoval tým, že neuznanie práva na odpočet dane je založená na prepísaní skutočností, ktoré vyplýva z protokolu z daňovej kontroly, pričom daňový subjekt namietal, že správca dane v rozhodnutí len opísal obsah listín z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a svoje závery zhrnul len v posledných stranách rozhodnutia. Daňový subjekt namietal, že svedok JUDr. U. F., konateľ spoločnosti F. s.r.o. uviedol, že na obidva preteky boli predmetné motorové vozidlá riadne dodané a označil aj právny titul, ktorým bola výpožička. Správca dane mal hľadať iné dôkazy a vykonať navrhnuté dôkazy, pričom závery správcu dane o nevykonaní dôkazov výsluchom svedka U. Z. a LK. sú podľa vyjadrenia daňového subjektu neprijateľné a správca dane mal k dispozícii jasné dôkazy a dôvody, ktoré jeho pochybnosti vyvrátili. Zároveň daňový subjekt namietal, že vecou preverovania dodávateľa, akými subdodávateľskými vzťahmi sa zaťažil a daňový subjekt nemôže byť zaťažený dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktoré od neho nemožno požadovať. Zároveň poukázal na rozhodnutia NS SR v odvolaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011, ako aj 3Sžf/40/2007 a zotrval na všetkých doterajších námietkach a pripomienkach vznesených voči postupu správcu dane pri daňovej kontrole a k záverom správcu dane vyplývajúcim z protokolu o daňovej kontrole a z obsahu rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.
3. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní daňového subjektu, pričom sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam. K námietke daňového subjektu uvedenej v bode 4 odvolania, že závery v rozhodnutí správcu dane nekorešpondujú so zisteniami, ktoré sa v priebehu vyrubovacieho konania zjavne zmenili oproti zisteniam uvedených v protokole žalovaný uviedol, že v rozhodnutí správca dane uviedol aj výsledky dokazovania a zistenia, ktoré vykonal v rámci vyrubovacieho konania, v rámci ktorého preveroval námietky daňového subjektu uvedené v zápisniciach o ústnych pojednávaniach a na základe zistení správcu dane pri nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly u subdodávateľa reklamných služieb spoločnosti R. s.r.o. žalovaný úkony správcu dane vykonané v rámci vyrubovacieho konania uviedol nižšie. K námietke daňového subjektu uvedené v bode 6, kde daňový subjekt poukázal na výpoveď R., konateľa spoločnosti BZ. a tvrdí, že správca dane mal k dispozícii jasné dôkazy a dôvody, ktoré jeho pochybnosti vyvrátili žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa nestotožnil, pričom zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane preveroval dodanie reklamných služieb spoločnosťou F. s.r.o. a niekoľko krát vypočul JUDr. F.. Poukázal na to, že dňa 12.02.2015 spísal správca dane zápisnicu s Ing. R. a 14.03.2017 správca dane opätovne vypočul svedka JUDr. U. za prítomnosti splnomocneného zástupcu, ktorý kládol svedkovi otázky. Svedok potvrdil, že vystavil faktúry č.. a č. XXXXXXX a potvrdil aj uzavretie zmlúv o reklame č. XX/XX/XX, XX/XX/XX a XX/XX/XX, pričom zároveň vysvetlil zmenu automobilu v zmluve č. XX/XX/XX na T. GT XXX. Zároveň žalovaný poukázal na obsah kladených otázok a odpovedí, ktoré boli predmetom výpovede JUDr. F., ktorý uviedol, že pán zo spoločnosti FG s.r.o. ponúkol vozidlo T. GT na akciu C. M., aby sa vozidlo prezentoval s vidinou ďalších prenájmov za peniaze na prenájom zdarma. K otázke správcu dane, že pri miestnom zisťovaní dňa 12.02.2015 R.. F. sa vyjadril, že automobil si prenajala spoločnosti T. C. a teraz uvádza, že ho zabezpečoval ako spoločnosť F., s.r.o., svedok uviedol, že dané vozidlo ponúkol predtým T. C.. Tento tím podľa vyjadrenia svedka riešil detaily v súvislosti so štartom na C. M., ako aj s firmou R. s.r.o., u ktorej si objednal služby s prípravou a testovaním vozidla T. na C. M.. Žalovaný na základe uvedeného poukázal na rozpory vo výpovediach R.. F., nakoľko raz tvrdil, že automobil T. GT si prenajala spoločnosť T. C., druhýkrát tvrdil, že uvedený automobil mu ponúkol na prezentáciu na akciu C. M. pán so spoločnosti S. s.r.o. L. dane preveroval aj prenájom vozidla T. GT v spoločnosti S. s.r.o. formou dožiadania, pričom pán H. N., splnomocnený zástupca spoločnosti FG s.r.o. do zápisnice dňa 30.11.2015 uviedol, že spoločnosť je vlastníkom motorového rally vozidla T., ev. č. NO-L a NO-L Prenajaté bolo vozidlo s ev. č. NO-L spoločnosti D1 F. J. s.r.o. na podujatie C. V. v období od 05.09. - 07.09.2014. Spoločnosť komunikovala s pánom C. Y., šoférom aj manažérom. Servis zabezpečovala spoločnosti S..r.o., ktorá za rok 2014 vystavila len jednu faktúru na reklamné účely. Bezodplatne prenajímali motorové vozidla na reklamné účely len školám, alebo účelom ako reklamu pre vlastnú spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť S. 4. Ďalej žalovaný poukázal na výpoveď svedka C. Y. zo dňa 14.03.2017, o čom spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde svedok na otázku splnomocneného zástupcu týkajúceho sa dohôd medzi daňovým subjektom a spoločnosťou F. s.r.o. o predmete reklamného plnenia na pretekoch C. M. XXXX a E. L. C. XXXX t. j. na akých vozidlách bolo umiestnené logo daňového subjektu len opísal priebeh príprav pretekov, uviedol, že logo daňového subjektu bolo umiestnené na vozidlách, na oblečení a na plagáte pretekov a že vlastníkmi automobilov boli spoločnosť S., Rex tím. K dodávateľovi reklamnej služby a k výrobcom reklamného loga sa pán Y. nevyjadril a dodanie reklamnej služby spoločnosťou F. s.r.o. nijakým spôsobom nepotvrdil. S tvrdením daňového subjektu v odvolaní, že ak existujú fotografie, na ktorých sú motorové vozidlá, aj s dohodnutým reklamným plnením a existuje svedecká výpoveď o okolnostiach účasti vozidla na pretekoch, nemôže správca dane tvrdiť, že svedok Y. sa vyjadril len k pretekom, nie k poskytnutiu reklamy, žalovaný nesúhlasí. Žalovaný uviedol, že na fotografiách sú síce uverejnené vozidlá, na ktorých je zobrazené logo daňového subjektu, ale toto logo neobsahuje kompletný názov spoločnosti, chýba tam obchodná forma spoločnosti (s.r.o). Svedok Y.r je šofér, ktorý nedodával reklamnú službu a pri výpovedi svedka, ako je už vyššie uvedené opísal samotný priebeh pretekov, avšak k samotnému poskytnutiu reklamných služieb sa nevyjadril. Žalovaný k výpovedi pána Y. uviedol, že jeho výpoveď nie je možné akceptovať v súvislosti s preverovaním reálneho dodávateľa reklamných služieb, resp. ako potvrdenie dodávky reklamných služieb spoločnosťou F. s.r.o. Žalovaný na základe uvedeného neakceptuje námietku daňového subjektu, pretože z výpovedi svedkov nevyplýva, že dodávateľov reklamných služieb bola spoločnosť F. s.r.o. a túto skutočnosť nepreukázali ani konatelia spoločnosti F. s.r.o. K.. R. F. a R.. U. F..
5. Na základe uvedených skutočností dospel správca dane k záveru, že reklamné služby uvedené vo faktúrach č. XXXXXXX a XXXXXXX neboli dodané spoločnosťou F. s.r.o. Správca dane nespochybnil, že logo daňového subjektu bolo na pretekárskych automobiloch umiestnené, avšak spochybnil dodanie reklamnej služby spoločnosťou F. s.r.o. a to z nasledujúcich dôvodov. Správca dane pri kontrole na zistení oprávnenosti zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie z predmetných faktúr od dodávateľa F. s.r.o. v celkovej sume 6 000 Eur z dôvodu preverenia zdaniteľných plnení uvedených v predložených faktúrach. Správca dane vykonal miestne zisťovanie tak u spoločnosti F. s.r.o. vypočutím konateľov spoločnosti K.. R. F. a R.. U. F., ktorí uviedli, že hlavným dodávateľom je spoločnosť R. s.r.o. komunikujú s R. H. a táto spoločnosť zabezpečuje pre nich reklamu, prípravu áut, spoluprácu pri organizácii a testovanie aut. Ako správca dane zistil spoločnosť F. s.r.o. mala v roku 2014 súvislosti s automobilovými podujatiami iba jedného dodávateľa a to spoločnosť R. s.r.o. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že správca dane preveroval dodanie reklamných služieb spoločnosťou F. s.r.o. po obdržaní pripomienok daňového subjektu k protokolu v rámci vyrubovacieho konania. L. dane prerokoval pripomienky a dôkazy k protokolu, o čom spísal zápisnicu a dňa 11.03.2016 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie daňového subjektu k uvedenej zápisnici. Na základe pripomienok daňového subjektu a to návrhom na doplnenie dokazovania o zistenie akým titulom spoločnosť F. s.r.o. užívala motorové vozidlá, na ktorých bola umiestnená reklama daňového subjektu a to vypočutím svedkov, ktorých navrhol a to pána H. a pána Y.. Na základe uvedených pripomienok správca dane sa snažil vypočuť majiteľa motorového vozidla U. I. O. ev.č. XXR XXXX pána U. Z., ktorého sa mu nepodarilo vypočuť. Správca dane ďalej telefonicky kontaktoval obchodného zástupcu spoločnosti L. C. E. s.r.o. v súvislosti s poskytnutím informácie týkajúcej sa organizátora podujatia E. L. L. C. XXXX, na základe čoho sa dňa 17.05.2016 vyjadril obchodný zástupca, že organizátorom uvedeného podujatia bola spoločnosť L. C. E. s.r.o. V tejto súvislosti správca dane ďalej žiadal preveriť, či bolo vozidlo U. I. O. ev.č. XX C v zozname prihlásených vozidiel na uvedený pretek, kto uvedené vozidlo prihlásil na pretek, kto tvoril posádku uvedeného vozidla. V odpovedi na uvedené dožiadanie miestne príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť L. C. E. s.r.o. nebola usporiadateľom akcie E. L. L. C. XXXX, spoločnosť neeviduje a nearchivuje priebeh a výsledky uvedeného podujatia, nevedie zoznam prihlásených vozidiel, resp. ich posádky. Spoločnosťou L. C. E. s.r.o. bola zároveň predložená technická karta vozidla U. I. O., kde je ako majiteľ uvedený U. S., súťažiaci - T. C., jazdec C. Y..
6. Ďalej poukázal žalovaný na to, že správca dane telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu, dohodol na termíne 30.12.2016 vo veci prerokovania bol dohodnutý ďalší termín na 23.02.2017, kedy na ústnom pojednávaní správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu zo zistenými skutočnosťami počas vyrubovacieho konania. Dňa 14.03.2017 sa k správcovi dane dostavil JUDr. U. F., ktorý bol ako svedok vypočutý v prítomnosti splnomocneného zástupcu, o čom bola spísaná zápisnica. Správca dane dal svedkovi k nahliadnutiu fotokópie zmlúv o reklame č. XX/XX/XX, XX/XX/XX a č. XX/XX/XX spolu s faktúrami č. XXXXXXX a XXXXXXX vystavenými spoločnosťou F. s.r.o., kedy R.. F. potvrdil, že faktúry vystavila spoločnosť F. s.r.o. a zmluvy boli uzatvorené v mene tejto spoločnosti. Ďalej vysvetlil svedok, ako došlo k zmene vozidla zo L. O. na T. GT XXX na akciu C. M., pričom do zápisnice uviedol, že vozidlo U. I. O. zabezpečovala spoločnosť F. s.r.o. a ponúkla ho tímu T. C.. Správca dane poukázal na výpoveď R.. F. zo dňa 12.02.2015, ale tento rozpor medzi jednotlivými výpoveďami R.. F. nevysvetlil. Správca dane predvolal v rámci vyrubovacieho konania svedka C. Y., ktorý za prítomnosti splnomocneného zástupcu spísal zápisnicu zo dňa 14.03.2017. Odpovedal na otázky splnomocneného zástupcu a vysvetľoval výmenu vozidiel L. K. O. L. za T. GT XXX na podujatie C. M., okrajovo opísal priebeh pretekov a uviedol, že autá boli zapožičané od vlastníkov posádke na sezónu grátis. H. 06.06.2017 ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného sa k správcovi dane dostavil splnomocnený zástupca, pričom predmetom prejednania bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu. Správca dane sa podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam daňového subjektu.
7. Žalovaný konštatoval, že z dôvodu preverenia dodania reklamných služieb spoločnosťou R. s.r.o. pre spoločnosť F. s.r.o. správca dane nahliadol do materiálov z daňovej kontroly u spoločnosti R. s.r.o., pričom bolo zistené, že správca dane určil daň podľa pomôcok u uvedeného daňového subjektu, nakoľko konateľ spoločnosti R. H. ani napriek viacerým výzvam správcu dane požadované doklady k daňovej kontrole nepredložil. Žalovaný konštatoval, že správca dane vychádzal z dôkazov získaných v daňovej kontrole a považuje námietku daňového subjektu za nedôvodné. Podľa žalovaného daňový subjekt ani konatelia spoločnosti F. s.r.o. nepredložili relevantné dôkazy o tom, že spoločnosť F. s.r.o. reklamné služby uvedené vo faktúrach č. XXXXXXX a XXXXXXX dodala. Nebolo preukázané, akým spôsobom bola reklama zabezpečená zo strany dodávateľa a subdodávateľa. Žalovaný predpokladá, že spoločnosť F. s.r.o. ako objednávateľ reklamnej služby od spoločnosti R. s.r.o. by mala mať podklady alebo dokumenty o spôsobe zabezpečenia reklamy pre daňový subjekt, avšak žiadne dokumenty nepredložila. Svedkovia sa vyjadrovali len k samotným pretekom, ale ani konatelia spoločnosti F. s.r.o., ani daňový subjekt nevedeli preukázať náklady na výrobu reklamného nápisu. Logo daňového subjektu neobsahovalo plný názov daňového subjektu, nezahŕňalo propagáciu činnosti alebo výrobkov daňového subjektu. K daňovej kontrole neboli predložené správy o vykonaní reklamy, ktorá mala obsahovať informáciu o realizácii reklamy, neboli predložené podklady o vyhotovení reklamy, čo bolo povinnosťou zmluvných strán vyplývajúcich zo zmlúv o reklame č. XX/XX/XX a XX/XX/XX uzavretých medzi daňovým subjektom ako objednávateľom reklamy a spoločnosťou F. s.r.o. ako dodávateľom reklamy. Žalovaný uviedol, že správu o priebehu pretekov, ktorú daňový subjekt predložil k fotodokumentácii nie je možné považovať za správu o vykonaní reklamy. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný potvrdil, že správca dane postupoval pri kontrole v zmysle platných právnych predpisov, viedol dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Záver, ktorý správca dane zo zistení skutkových okolností urobil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
8. K ďalším námietkam daňového subjektu, že správca dane vychádzal zo zistenia, že služby uvedené vo faktúrach nespĺňali definíciu reklamy, ako aj zo správy predloženej daňovým subjektom, v ktorej sa hovorí o podpore súťažného tímu žalovaný poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 Zákona o vysielaní a retransmisii, ako aj § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame, pričom pojem sponzorský odkaz má len informovať, resp. poukázať na existenciu sponzora, či jeho výrobky alebo služby. Žalovaný ďalej uviedol k námietke daňového subjektu, že podstatou neuznania odpočítania dane je zistenie správcu dane, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie z faktúr za dodanie reklamnej služby, ktorú mala dodať spoločnosť, ktorá ako sa šetrením preukázalo túto reklamnú službu nedodala. Na súťažných automobiloch bol umiestnený len neúplný názov daňového subjektu Y. jeho internetová stránka, neobsahoval informáciu o jeho činnosti, alebo ponúkaných výrobkoch, široká verejnosť sa nemala ako o nich dozvedieť, čo nenapĺňalo znaky reklamy v zmysle Zákona o reklame, preto správca dane posudzoval predmetnú službu aj v zmysle Zákona o reklame a Zákona o vysielaní a retransmisii v zmysle sponzoringu.
9. Ďalej sa žalovaný vyjadril k rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/4/2009, ako aj rozsudku 3Sžf/24/2012 a uviedol, že ako vyplýva z uvedených rozsudkov nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, resp. služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné plnenie. Daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný daň z pridanej hodnoty v nich uvedenú priznať a odviezť do štátneho rozpočtu, ale samotnú faktúru možno považovať len za dôkaz iba v prípade, ak bolo zdaniteľné plnenie v nej uvedené reálne uskutočnené dodávateľom v nej uvedeným. Ďalšom podmienkou, ktorú musí daňový subjekt splniť, aby mu vznikol nárok na odpočítanie dane je povinnosť použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane na účely svojho podnikania, čo daňový subjekt v rámci daňovej kontroly, ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal. Poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH podmienky hmotnoprávnej povahy sa viažu na bezpodmienečné splnenie nároku na odpočet a ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Poukázal pritom žalovaný na rozsudok NS SR 5Sžf/63/2011. Zároveň argumentoval žalovaný uznesením Ústavného súdu SR 3 ÚS 401/09 - 17, v ktorom sa poukazuje na to, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt nepredložil objednávky ani emailovú alebo akúkoľvek komunikáciu o tom, že na základe uverejneného loga bol oslovený potenciálnymi zákazníkmi s požiadavkou na nákup jeho produktov, čo by preukazovalo použitie prijatého zdaniteľného plnenia na dodávky tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. V závere žalovaný uviedol, že pokiaľ daňový subjekt sa odvoláva na rozsudok NS SR 3Sžf/40/2007 žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením daňového subjektu sa nestotožnil, pričom z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane sa ku každému bodu vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole uviedol podrobné argumenty, prečo nesúhlasil s námietkami daňového subjektu a na základe akých zistení a preverovaní dospel k záveru o neuznaní odpočtu z faktúr od spoločnosti F. s.r.o. Žalovaný na základe posúdenia predloženého spisového materiálu a námietok daňového subjektu uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, pričom zachoval aj ostatné zásady daňového konania, zásadu zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov a rovnosti. Na základe uvedeného preto rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil. II. Žalobné dôvody
10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou a vrátenia veci Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V žalobe argumentoval žalobca tým, že poukázal na rozhodnutie správcu dane, jeho argumentáciu. Žalobca ďalej uviedol, že už voči obsahu protokolu namietal skutkové a právne závery správcu dane a žiadal, aby správca dane prehodnotil a opravil svoje závery k hodnoteniu zdaniteľného plnenia, ku ktorému má v úmysle nepriznať právo na odpočet dane. Daňový subjekt navrhol doplniť dokazovanie vo veci a namietal proti rozhodnutiu správcu dane, pričom poukazoval aj na to, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nakoniec namietal aj jeho arbitrárnosť. Žalobca v podstate rozdelil argumenty do bodov, pričom žalovaný v zhode s týmto rozdelením popísal v napadnutom rozhodnutí ako sa s predloženou argumentáciou vysporiadava. K jednotlivým záverom žalovaného žalobca uviedol, že ide o nepreukázanie právneho dôvodu poskytnutia motorových vozidiel ich vlastníkmi, pričom dôvodil tým, že správca dane tvrdil, že vo vyrubovacom konaní zistil, že daňový subjekt nepreukázal, aby vlastníci vozidiel poskytli uvedené autá na preteky, čo žalobca namietal, že toto skutkové zistenie je nepravdivé, poukázal na to, že genéza uvedeného zistenia má svoj pôvod v obsahu protokolu, kedy správca dane prijal záver, že u dodávateľa služieb a jeho subdodávateľov nebol zistený žiadny vzťah s vlastníkmi motorových vozidiel. Daňový subjekt namietal nedostatočne zistený skutkový stav a poukázal na výpoveď svedka JUDr. U. F., konateľa spoločnosti F. s.r.o., ktorý poprel závery správcu dane a označil ich za nič nedokazujúce. Uviedol, že na oba preteky boli predmetné motorové vozidlá riadne dodané a označil aj právny titul, ktorým bola výpožička. Ak správca dane niečo spochybnil a svedok túto pochybnosť vyvrátil, tak mal správca dane podľa žalobcu pre svoje tvrdenie hľadať iné dôkazy a nielen prekrúcať a vytrhávať z kontextu časti iných vyjadrení. O to viac platí, že mal správca dane vykonať navrhnuté dôkazy. Závery správcu dane o nevykonaní dôkazov výsluchom svedka U. S. a N. H. sú neprijateľné. Správca dane mal k dispozícii jasné dôvody a dôkazy, ktoré jeho pochybnosti vyvrátili. Žalobca uviedol, že ak existujú svedectvá, výpoveď vyvracajúca pochybnosti správcu dane, tak nie je dôvod, aby správca dane trval na svojom závere. Ak mal správca dane záujem tieto skutočnosti ďalej preverovať, mal vykonať nevyhnutné dôkazy v celosti. Ak ich nevykonal nemá na čom založiť svoje pochybnosti. Pokiaľ žalovaný argumentáciu žalobcu vyhodnotil tak, že „...s tvrdením daňového subjektu, že ak existujú fotografie, na ktorých sú motorové vozidlá aj s dohodnutým reklamným plnením a existuje svedecká výpoveď o okolnostiach účasti vozidla na pretekoch, nemôže správca dane tvrdiť, že svedok Y. sa vyjadroval len k pretekom, nie k poskytnutiu reklamy. žalovaný nesúhlasí. Na fotografiách sú síce uverejnené vozidlá, na ktorých je zobrazené logo daňového subjektu, ale toto logo neobsahuje kompletný názov spoločnosti, chýba tam obchodná forma spoločnosti (s.r.o.). Žalovaný k výpovedi svedka Y. uvádza, že jeho výpoveď nie je možné akceptovať v súvislosti s preverovaním reálneho dodávateľa reklamných služieb, resp. ako potvrdenie dodávky reklamných služieb spoločnosťou F. s.r.o. Žalobca sa teda zo stanoviska žalovaného dozvedel, že žalovaný nesúhlasí s logickým záverom o tom, že istá suma dôkazov postačuje na preukázanie tvrdenej skutočnosti a to nelogickým poukazom na iný aspekt, ktorý právne neobstojí, t. j. na prezentáciu obchodného mena je potrebný kompletný názov spoločnosti a ničím iným neodôvodnený záver, že svedeckú výpoveď nemožno akceptovať. Ak takýto štýl argumentácie má byť v súlade s právnom žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a zásadu legality v daňovom konaní, tak potom normou správania verejného orgánu je to, že na argument daňového subjektu stačí uviesť, že s ním verejný orgán nesúhlasí, resp. že ho neakceptuje, inak povedané v právnom štáte je to typický príklad arbitrárnosti.
11. Ako ďalší dôkaz poukázal žalobca na preukázanie spôsobu zabezpečenia reklamy, pričom podľa žalobcu správca dane tvrdil, že vo vyrubovacom konaní zistil, že dodávateľ reklamy nepreukázal ani počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania, akým spôsobom bola reklama zabezpečená zo strany subdodávateľa spoločnosti R. s.r.o., že preverovaním reklamy nebolo zistené žiadne sprostredkovanie zo strany F. s.r.o. pre spoločnosť R. s.r.o. Žalobca namietal, že dodávateľ reklamy resp. správne označený ako dodávateľ reklamných služieb prostredníctvom svojho konateľa riadne a do podrobností popísal uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalobca namietal, že predložil správcovi dane dôkazy o uskutočnenom zdaniteľnom plnení vo forme správ o vykonaní reklamy. Podľa vyjadrenia žalovaného tento neakceptoval námietku daňového subjektu, pretože z výpovedi svedkov nevyplýva, že dodávateľom reklamnej služby bola spoločnosť F. s.r.o. a túto skutočnosť nepreukázali ani konatelia spoločnosti F. s.r.o. Žalobca poukázal na to, že z pohľadu dôkazného bremena táto vec zaťažuje žalobcu, keď konatelia riadne opísali priebeh uskutočneného zdaniteľného plnenia.
12. Ako ďalšiu žalobnú námietku žalobca uviedol preukázanie nákladov na zabezpečenie reklamy. V tejto časti znovu citoval správcu dane, ktorý uviedol, že dodávateľom nebolo preukázané, ako reklama v skutočnosti bola obstaraná pre kontrolovaný daňový subjekt, ako konkrétne náklady boli vynaložené na samotné vykonanie reklamných služieb, pričom správca dane spochybnil, že dodávateľ uvedený na faktúrach dodal služby na nich uvedené a zároveň spochybnil, že išlo o dodanie služieb na nich uvedených. Žalobca namietal, že pre potreby zisťovania skutkového stavu je irelevantné to, akým spôsobom bola reklama obstaraná v duchu, ktorý naznačoval správca dane. Žalobca podľa jeho názoru predložil dôkazy o uskutočnení reklamných služieb - propagácii obchodného mena daňového subjektu. Predložil dôkazy o prijatí tohto plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúre. To, akými subdodávateľskými vzťahmi sa zaťažil jeho dodávateľ je vecou preverovania na strane daného dodávateľa a nemá nič spoločné s kontrolovaným daňovým subjektom. Daňový subjekt nemôže byť zaťažený dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorej nemožno od neho spravodlivo požadovať. Pochybnosti správcu dane o týchto skutočnostiach sú preto podľa žalobcu nepostačujúce pre záver, ktorý vo vyrubovacom konaní prijal.
13. Ďalej žalobca v tomto bode namietal, že ani pri najlepšej vôli nevie ustáliť, čo sa snaží správca dane povedať tým, že spochybnil, že služby uvedené vo faktúrach dodal dodávateľ na nich uvedený a že nešlo o dodanie na nich uvedené. Navyše počas vyrubovacieho konania správca dane ustúpil od presadzovania tohto dôvodu pre nepriznanie práva na odpočet dane, o čom svedčí aj posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní, kde správca dane uviedol doslovne „...správca dane k uvedenému vypočutiu svedkov k vyjadreniu daňového subjektu uviedol, že nespochybňuje, že obchodné meno kontrolovaného platiteľa bolo počas pretekov C. M. a E. L. L. C. umiestnené na vozidlách, ktoré sa zúčastnili pretekov....“ Žalovaný k tomuto popisovanému zisteniu v administratívnom spise, ale aj k výsledkom týchto zistení nijako nekonfrontuje s predloženou argumentáciou. Je pravdou, že žalovaný k tomuto rozsiahlo formuloval nejaký záver na str. 8 napádaného rozhodnutia, kde konštatoval, že správca dane vychádzal z dôkazov získaných pri daňovej kontrole, skutkový stav podrobne preveroval, pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádzal len z predložených dokladov, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, aby dostatočne a vierohodne zistil, či zdaniteľné plnenia uvedené v predložených faktúrach boli reálne dodané spoločnosťou F. s.r.o. K uvedeným záverom správcu dane, ako aj žalovaného žalobca v ďalšej časti žaloby argumentoval tým, že správca dane nevychádzal z dôkazov získaných pri daňovej kontrole: a) nevychádzal z dôkazov získaných pri daňovej kontrole, nakoľko závery a vyhodnotenia získaných dôkazov logicky nenadväzujú a neposkytujú odpovede na relevantné námietky pri hodnotení dôkazov; b) nepreveroval náležité skutkový stav, keď z titulu orgánu verejnej moci nezabezpečil vykonanie všetkých navrhnutých dôkazov; c) nezistil skutkový stav dostatočne, nakoľko sa zameral len na čiastkové zistenia a napríklad pri výsluchu svedkov Y. a F., vykonaných na návrh žalobcu v priebehu vyrubovacieho konania týmto svedkom nepoložil žiadne otázky k skutočnostiam, ktoré neskôr prezentoval tak, že neboli odstránené jeho pochybnosti k nezrovnalostiam vo výpovediach; d) nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, nakoľko náležité vysporiadanie sa s akýmkoľvek argumentom musí p odliehať elementárnym zásadám logického uvažovania, z ktorého musí rezultovať presvedčivý záver, pričom ak niečo logicky výslovne obchádza jeden fakt zdôvodňujúc niečím, čo na tento fakt logicky nenadväzuje, tak nemožno hovoriť o žiadnom odôvodnení.
14. V závere žaloby argumentoval žalobca poukazom na definíciu reklamy a sponzoringu, pričom dôvodil tvrdeniami správcu dane, že vo vyrubovacom konaní tento zistil, že na základe vyššie uvedeného bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt v skutočnosti podporil súťažný tím na športovom podujatí príspevkom (finančným alebo sponzorským). Žalobca v tejto súvislosti namietal, že tvrdenie o sponzoringu nemá žiadne logické opodstatnenie, pričom riadne spochybnil argumentáciu správcu dane v tomto smere. Pojem reklamy a názor správcu dane, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet dane bude posúdenie daného zdaniteľného plnenia iným pojmom, ktorému sa priradí atribút niečoho iného, ako je dodanie služby považuje žalobca za krajne nelogický. Tvrdenie, že nedodanie služby sa akosi pretransformovalo na umiestnenie sponzorského odkazu a umiestnenie takéhoto odkazu už zrazu nie je dodaním služby, nie to už reklamnej, podľa žalobcu neobstojí. Pokiaľ správca dane použil pojem reklamy a sponzoringu, ktorý používa úplne iný právny predpis a to Zákon o vysielaní a retransmisii reklama z pohľadu zákona o vysielaní a retransmisii sa pojmovo nezhoduje s reklamou podľa zákona o reklame podľa zákona č. 147/2001 Z.z. konkrétne § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), b) Zákona o reklame, ako aj podľa zákona č. 308/2001 Z.z. o vysielaní transmisii: „reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo za inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predať, nákup alebo nájom tovaru, alebo služieb vrátane nehnuteľnosti, práv a záväzkov, alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom“. Ak žalobca poukázal na to, že ak sa pozerá na rovinu aplikácie zákona o reklame, tak reklamou je prevedenie, prezentácia alebo iné oznámenie produktu a za produkt je považované aj obchodné meno, čiže reklama formou prezentácie obchodného mena, čo je v súlade so zákonom o reklame. Správca dane vyššie zmienenú argumentáciu žalobcu nijako nespochybnil, ani sa s ňou nevysporiadal. Podľa žalobcu absolútne nelogickým je konštatovanie žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí tejto námietke daňového subjektu uviedol, že podstatou neuznania odpočítania dane je zistenie správcu dane, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za dodanie reklamnej služby, ktorú mu mala dodať spoločnosť, ktorá ako sa šetrením preukázala túto reklamnú službu nedodala. Na súťažných automobiloch bol umiestnený len neúplný názov daňového subjektu Y. a jeho internetová stránka neobsahovala informáciu o jeho činnosť alebo ponúkaných výrobkoch, široká verejnosť sa nemala ako o nich dozvedieť, čo nenapĺňalo znaky reklamy v zmysle Zákona o reklame, preto správca dane posudzoval predmetnú službu aj v zmysle Zákona o reklame a Zákona o vysielaní a retransmisii. Žalobca neodopiera správcovi dane a žalovanému mať pochybnosti avšak akákoľvek pochybnosť, ktorá vedie štátny orgán k vydaniu negatívneho rozhodnutia pre účastníka musí byť dôvodná, odôvodnená a musí byť právne relevantná, čo v posudzovanej veci splnené podľa žalobcu nebolo. Pochybnosť správneho orgánu nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu. Dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu musí byť v daňovom konaní výlučne dôkazná situácia vyplývajúca zo skutočne vykonaných dôkazov, v ktorej daňový subjekt nepreukáže splnenie podmienok pre priznanie nadmerného odpočtu. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplynuli nasledujúce skutočnosti:
- žalobca predložil dostatočné množstvo dôkazov o uskutočnení zdaniteľného plnenia v rovine, ktorú od neho možno spravodlivo požadovať,
- na strane spoločnosti F. s.r.o. ako dodávateľa reklamných služieb boli správcom dane zistené isté pochybnosti, no na všetky tieto pochybnosti žalobca reagoval príslušnými návrhmi na doplnenie dokazovania a z týchto dôkazov tieto pochybnosti boli odstránené;
- správca dane neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že by dodávateľom reklamných služieb mal byť nejaký iný subjekt a len samotné presvedčenie správcu dane, že v reťazci dodávok je predchádzajúca dodávka zaťažená spochybňujúcou skutočnosťou, ešte nepostačuje pre vyvodenie zodpovednostného dôsledku na strane kontrolovaného daňového subjektu.
15. Na základe uvedených skutočností preto podľa žalobcu správca dane a žalovaný správne uznali existenciu hmotne zachyteného výsledku reklamných služieb, ale dospeli k nesprávnemu záveru, že tieto služby nedodala spoločnosť F. s.r.o. Závery správcu dane a žalovaného neobstoja ani s poukazom na právne závery vyjadrené v rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, na ktorú žalobca poukázal. V kontexte citovaného rozhodnutia NS SR je možné konštatovať, že miera dôkazného bremena daňového subjektu nemôže byť vykladaná v tom zmysle, že by v absolútnej miere zaťažovala výhradne daňový subjekt. Podniká žalobca nie preto, aby produkoval dôkazy, ale aby dosiahol zisk. Potrebám praktického života sa vymyká bezbrehé uplatňovanie zásad preukazovania vzniku nároku na odpočet dane v rozsahu, v akom naznačuje správca dane a žalovaný. Žalovaný podľa názoru žalobcu nakoniec vôbec nereagoval na procesné nedostatky konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia správcu dane tak v procese daňovej kontroly, ako aj následného vyrubovacieho konania. Preto žalobca žiada rozhodnutie tak žalovaného, ako aj správcu dane zrušiť a vec vrátiť daňovému úradu na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 14.02.2018 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V mailovom podaní zo dňa 26.11.2018 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 04.12.2018 a zároveň súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti.
IV.
Závery správneho súdu
17. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.12.2018, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom sa ospravedlnil poverený zástupca žalovaného, ktorý súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Na pojednávaní dňa 04.12.2018 preto súd rozhodol vo veci samej bez prítomnosti povereného zástupcu žalovaného.
18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).
19. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, táto bola podaná mailovým podaním dňa 14.12.2017 Krajskému súdu v Prešove. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná za účinnosti uvedeného Správneho súdneho poriadku, preto súd v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku v predmetnej veci aj ďalej konal.
20. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 191 písm. d) citovaného zákona, správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
23. Podľa § 191 písm. e) citovaného zákona, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
24. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzal a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutia daňových orgánov zrušil.
25. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj z podanej správnej žaloby a rozhodnutí správnych orgánov predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 20.06.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozdiel dane z DPH v sume 6 000 Eur za zdaňovacie obdobie november 2014.
26. Rozsah preskúmavaného rozhodnutia je daná rozsahom žalobných námietok, pričom vzhľadom na ich obsah bolo rozhodujúcim posúdenie postupu správneho orgánu v rozsahu dokazovania v daňovom konaní a zistenia skutkového stavu, z ktorého správca dane, ako aj žalovaný vychádzali.
27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (prvá a druhá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
28. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
32. Podľa § 3 ods. 2, 3 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
34. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočností nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
35. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
36. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
37. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
38. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
39. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
40. S poukazom na vyššie citované príslušné ustanovenia daňových zákonov správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí tak žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a dôvodov uvedených žalobcom v žalobe mal preukázané bezpochyby, že daňové orgány nepostupovali v zmysle príslušných ustanovení vyššie citovaných zákonných noriem a preto rozhodnutia daňových orgánov správny súd zrušil.
41. Pri svojej úvahe vychádzal správny súd z obsahu vykonaného dokazovania správcom dane, teda z jeho postupu, ako aj z rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že jeho úlohou v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa S.s.p. bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
42. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže uznanie práva na odpočítanie dane DPH, ako v tomto prípade je sporné, z faktúr č. XXXXXXX. a XXXXXXX od deklarovaného dodávateľa spoločnosti F. s.r.o. so sídlom U. XX, XXX XX Q., za dodanie reklamných služieb na automobilových podujatia E. L. L. C. a C. M. XXXX.
43. V predmetnom konaní žalovaný, ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach označili dodanie reklamných služieb za sporné. Správne orgány ustálili skutkový stav na základe jednotlivých výpovedí tak konateľov spoločností F. s.r.o. K.. R. F. a R.. U. F., ako aj svedkov C. Y. a U. S. a N. H.. S dôrazom na rozsiahle dokazovanie, na ktoré správne orgány poukazovali dôvodili tým, že nebolo preukázané na základe dôkazov a dôvodov, ktoré predkladal žalobca, išlo o dodanie reklamných služieb spoločnosťou F. s.r.o. tak, ako je to deklarované v uvedených faktúrach a tak, ako to bolo ustálené v zmluvách o reklame, ktoré boli uzatvorené pod č. XX/XX/XX a XX/XX/XX. Pokiaľ správne orgány argumentovali skutočnosťami uvedenými v rozhodnutí správny súd dôvodí tým, že bolo potrebné zaoberať sa nielen výpoveďami svedkov a obsahom predmetných faktúr a zmlúv o reklame, ale bolo potrebné rozpory medzi jednotlivými výpoveďami svedkov, ako aj konateľov spoločnosti žalobcu vyhodnotiť tak, aby správca dane a následne žalovaný ako odvolací orgán mali bezpochyby za preukázané, že k samotnému dodaniu reklamných služieb došlo alebo nie. Pokiaľ išlo o vyhodnotenie zisteného skutkového stavu na základe predložených listinných dôkazov, ako aj na základe jednotlivých výsluchov konateľov a svedkov, aj správny súd je totožného názoru, ako bol prezentovaný v žalobných námietkach žalobcom, že správca dane dostatočným spôsobom nezistil skutkový stav, z ktorého by bol mohol bezpochyby dospieť k záveru, či k reklamným službám došlo uvedenou spoločnosťou F. s.r.o. v takom rozsahu, v akom je to uvedené vo faktúrach, na ktoré súd vyššie poukázal zo dňa 12.11.2014 a to pod č. XXXXXXX a XXXXXXX na vykonanie reklamy na podujatí E. L. L. C., ako aj na podujatí C. M. 2014 od spoločnosti F. s.r.o. Záver správcu dane, že táto služba nebola dodaná tak, ako bola deklarovaná v predložených faktúrach a daňovému subjektu t. j. žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty bezpochyby preukázané v tomto konaní nebolo.
44. V prvom rade správny súd musí argumentovať tým, že na strane dodávateľa nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, že on reklamu nerealizoval, pretože poukázal na jednotlivé etapy obstarania tak súťažného motorového vozidla, ako aj použitia reklamy na jednotlivých motorových vozidlách. Ďalej správny súd poukázal aj na to, že spoločnosť, ktorá mala byť subdodávateľom a realizovať reklamu, išlo o spoločnosť R. s.r.o., pričom komunikoval konateľ spoločnosti F. s.r.o. R.. F. s konateľom spoločnosti R. H., nebola táto skutočnosť spochybnená, ani samotný subdodávateľ spoločnosť R. s.r.o. uvedené dodanie reklamných služieb nespochybnil. Za základ dostatočne zisteného skutkového stavu správny súd nemohol považovať postup správcu dane, ktorý sa v každom okamihu daňovej kontroly snažil preukázať, že išlo o súťažné autá, ktoré neboli vo vlastníctve prenajímateľa. Správny súd je toho názoru, či tu nešlo o vlastníctvo, alebo samotnú držbu motorových vozidiel, ale išlo o to, že súťažné motorové vozidlá boli na uvedené akcie v novembri 2014 prenajaté.
45. Čo sa týka oboznámenia sa so skutočnosťami v rámci zásady legality, bolo potrebné zo strany správcu dane bezpochyby preukázať, že dodávateľom reklamných služieb na uvedené akcie nebola spoločnosť F. s.r.o. Táto skutočnosť ako záver sa správcovi dane ani rozsiahlym dokazovaním nepodarilo preukázať, pretože správca dane svoje zistenia nasmeroval na preukázanie toho, či na športových súťažných motorových vozidlách, ktoré boli predmetom reklamných služieb bolo uvedené celé obchodné meno žalobcu tak, ako je uvedené v obchodnom registri teda Y. s.r.o. Podľa názoru správneho súdu uvedené konštatovanie správcu dane však bolo v rozpore s tým, čo uviedol svedok Y. vo svojej výpovedi zo dňa 14.03.2017, ktorú samotný správca dane, ako aj žalovaný vyhodnotili ako výpoveď svedka, ktorá sa zaoberala iba tým, že popísal uvedený svedok priebeh príprav pretekov, uviedol, že logo daňového subjektu bolo umiestnené na vozidlách, na oblečení a na plagáte pretekov a že vlastníkmi automobilov boli spoločnosť FC C. a pán S. C. M.. K dodávateľovi reklamnej služby a k výrobcom reklamného loga sa podľa vyjadrenia žalovaného v napádanom rozhodnutí na str. 5 nijakým spôsobom nevyjadril svedok Y. a dodanie reklamnej služby spoločnosti F. s.r.o. nijakým spôsobom nepotvrdil. Uvedená skutočnosť je však v rozpore so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2017, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a z ktorej bezpochyby vyplýva, že svedok C. Y. dňa 14.03.2017 pred správcom dane v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX ako svedok na otázku splnomocneného zástupcu týkajúceho sa dohôd medzi daňovým subjektom a spoločnosťou F. s.r.o. o predmete reklamného plnenia na pretekoch C. M. XXXX a E. L. L. C. XXXX uviedol, na akých vozidlách bolo umiestnené logo daňového subjektu. To, že opísal priebeh príprav pretekov a uviedol, že logo žalobcu bolo umiestnené na vozidlách, ako aj na oblečení a na plagáte pretekov, tým len potvrdil, že reklamné služby zo strany spoločnosti F. s.r.o. v prospech žalobcu vykonané boli. Zároveň potvrdil aj samotné dodanie reklamnej služby spoločnosťou F. s.r.o. a spôsob, akým bolo prezentované toto logo na jednotlivých motorových vozidlách, ktorých pretekov sa zúčastnil aj on ako vodič súťažného motorového vozidla. Samotné fotografie, ktoré sú takisto súčasťou administratívneho spisu potvrdzujú, že uverejnené vozidlá, na ktorých je zobrazené logo daňového subjektu, toto logo neobsahuje kompletný názov spoločnosti podľa správnych orgánov tak chýba obchodná forma spoločnosti (s.r.o.), avšak čo sa týka reklamnej služby a samotných zmlúv o reklame výslovne nie je v uvedených reklamách dodatok, že reklamná služba bude iba vtedy preukazne potvrdená a dodaná spoločnosťou F. s.r.o., pokiaľ tam bude celé obchodné meno spoločnosti žalobcu. Samotný zákon o reklame a to konkrétne ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) uvedené skutočnosti ani nevyžaduje, pretože reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Z predložených dôkazov podľa názoru správneho súdu vyplýva, že na obidvoch akciách a to aj E. L. L. C. XXXX aj C. boli prezentované produkty daňového subjektu , t. j. žalobcu, na týchto podujatiach bol žalobca prezentovaný ako reklamný partner, lebo na obidvoch automobiloch bolo uvedené jeho logo a predmetom reklamy bolo informovanie verejnosti alebo spotrebiteľov o existencii uvedeného daňového subjektu ako reklamného partnera. Čo sa týka skutočností, ktoré mali byť predmetom doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania správcom dane boli tie skutočnosti, ktoré by boli bezpochyby odstránili nezrovnalosti v jednotlivých výpovediach tak konateľov spoločnosti F. s.r.o., ako aj konateľa spoločnosti žalobcu a v neposlednej miere svedkov, ktorí boli v danom daňovom konaní vypočúvaní. K tomuto však nedošlo, pretože správca dane uvedené nezrovnalosti neodstránil.
46. Správny súd v tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/66/2007 zo dňa 06.03.2008, v ktorom NS SR dôvodí tým, že právne významné je, či kauzou daňovej transakcie t. j. bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý vznikla bolo bez vlastného hospodárskeho prospechu daňového subjektu vynaložiť náklady na reklamu cudzieho tovaru, alebo docieliť synergický efekt, ktorý sa u daňového subjektu prejaví sprostredkovane. Pri posudzovaní vecnej súvislosti vynaložených nákladov je rozhodujúci materiálny, nie formálny prístup v hodnotení jednotlivých transakcii. V tomto prípade správny súd ma za to, že spor predovšetkým spočíva v posúdení vecnej súvislosti vynaložených výdavkov na reklamu zo strany žalobcu, teda reklamnú spoluúčasť a konkrétne to, či plnenia prijaté na vstupe súvisia s plneniami na výstupe, t. j. či poskytnutú službu žalobca prijal na uskutočnenie vlastných zdaniteľných plnení. Podľa opakovane vysloveného právneho názoru správcu dane v protokole o daňovej kontrole v predmetnom konaní tieto náklady teda priamo nesúvisia výlučne s propagáciou dodávateľa, nakoľko sa jedná o spoluúčasť zaisťujúcu dodávateľom prítomnosť v obchodných reťazcoch a centrálne vedenom sortimente etc. V tomto prípade však správny súd má za to, že v daných podujatiach, ktoré boli predmetom preukázania reklamy loga žalobcu konkrétne v automobilovom podujatí E. L. L. C. XXXX a v automobilovom podujatí C. M. XXXX spoločnosť F. s.r.o. zabezpečila reklamu loga žalobcovej spoločnosti v takom zmysle, v akom je to deklarované na faktúrach a v akom ponímaní uvedené skutočnosti deklaruje aj zákon v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, pričom reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o reklame je vo všeobecnosti je reklamou publikovanie, podpora a komunikácia informácii, alebo názorov o produkte (tovar, služba, organizácia...) so zameraním na potencionálny trh. Podľa názoru správneho súdu preukazovaním zabezpečením bezprostredného hospodárskeho cieľa žalobcom na uvedených podujatiach sa správca dane dôkladne nezaoberal.
47. Čo sa týka umiestnenia loga žalobcu na automobiloch, ktoré boli ako účastné na uvedených podujatiach C. M. XXXX ako aj ďalšie automobilové podujatie E. L. L. C. XXXX takéto podmienky sprostredkovania reklamy podľa názoru správneho súdu spĺňa. V zmysle uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame aj správny súd konštatuje, že reklama je činnosť zameraná na ovplyvňovanie trhu, ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte, vlastníctvo propagovaného produktu nie je v čase uskutočnenia reklamy rozhodujúce, pretože z propagácie produktu predajcom nepriamo v dôsledku synergického efektu profituje aj výrobca. Napriek tomu, že žalobca sa nezaoberá konkrétne propagáciou a reklamou motorových vozidiel, zaoberá sa výrobou produktov, ktoré má vo svojom zameraní a je zrejmé, že jeho podnikateľská činnosť je závislá na konečnom spotrebiteľovi. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva zákaz pre žalobcu, ako výrobcu spoločne s obchodnými reťazcami ovplyvniť trh, na ktorom pôsobia konečný spotrebitelia a vytvoriť tak synergický efekt, ktorý sa u žalobcu prejaví iba nepriamo, dopytom obchodných reťazcov po určitom produkte, ktorý im žalobca dodával. Rovnako takúto činnosť nemožno hodnotiť ako vytváranie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu. Daňovému subjektu teda musí byť umožnené preukázať materiálny ekonomicky dôvod takto uskutočňovanej reklamy a jeho prínos pre jeho podnikanie.
48. V tejto súvislosti správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu boli dôvodné a preto rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane t. j. Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia daňových orgánov nevychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci pre rozhodnutie v tomto konaní, ako aj to, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nejasnosť a náležité nezdôvodnenie, pričom v administratívnom spise sa nachádzali listiny, ktoré de facto sú podľa názoru správneho súdu v priamom rozpore so závermi žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí v konečnom dôsledku s poukazom na rozpory vo výpovedi svedka C. Y. na č.l. 5 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
49. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobným dôvodov žalobcu vyhovel a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e), ako aj písm. f) Správneho súdneho poriadku predmetné rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože ako odvolací orgán má povinnosť zrušiť rozhodnutie správcu dane a v súvislosti s vysloveným právnym názorom správneho súdu uvedené rozhodnutie zrušiť a správcu dane v tomto smere poučiť o nasledujúcich krokoch tak v jeho konaní, tak aby dostatočne zistil skutkový stav, odstránil rozpory medzi výpoveďami svedkov, ako aj konateľov spoločnosti F. s.r.o. a konateľa spoločnosti žalobcu v takom smere, aby bezpochyby mohol dospieť k záveru, či samotné dodanie reklamných služieb spoločnosťou F. s.r.o. bolo v súlade so zákonom a v súlade s uzatvorenými zmluvami o reklame, ako aj v súlade s faktúrami, ktoré boli vystavené dňa 12.11.2014 v prospech spoločnosti BCF s.r.o. Teda úlohou žalovaného resp. správcu dane po zrušení predmetných rozhodnutí bude vykonať dôsledný postup v dokazovaní naznačeným spôsobom ako už súd v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, pričom v tejto súvislosti poukázal správny súd aj na rozhodnutia NS SR v obdobných veciach, teda už na platnú judikatúru s dôrazom na rozhodnutia, na ktoré už poukázal a to konkrétne sp. zn. 3Sžf/66/2007 z 06.03.2008, ako aj 3Sžf/43/2009 a to zo dňa 11.03.2010.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. v spojení s ustanovením § 168 S.s.p., pričom žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal správny súd úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
51. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.