Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-177-2018.pdf
PDF · 69.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/177/2018
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 5. decembra 2018, prejednal odvolania poškodeného W.. G. Z., podaného prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Jána Krnáča a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 30.04.2018 sp.zn. 5T/19/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody u oboch obžalovaných. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných O. O. a X. Q. za vinných zo spolupáchateľstva prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák., ďalej obžalovaného O. zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. f) Tr. zák., zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1,2 Tr. zák. a obžalovanú X. Q. tiež z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pritom mali spôsobiť W.. G. Z. škodu odcudzením finančnej hotovosti v sume 2.460,- Eur, neoprávneným výberom a platbami s odcudzenou platobnou kartou v sume 1.590,- Eur a odcudzením ostatných vecí podľa odborného vyjadrenia v sume 3.058,- Eur. Za to boli už právoplatne odsúdení O. O. podľa § 214 ods. 4 Tr. zák. a ďalších na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, pritom podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pritom skúšobná doba bola stanovená na päť rokov a boli mu uložené ďalšie povinnosti podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Tr. zák. X. Q. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. d), j), l), § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený W.. G. Z. s nárokmi na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Proti rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa výroku o náhrade škody podali v neprospech obžalovaného odvolania na jednej strane poškodený a na druhej strane okresný prokurátor. Obaja odvolatelia sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade škody v zmysle § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. a rozhodnutia tak, že vec bude vrátená v tejto časti súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. krajský súd rozhodne v prospech poškodeného sám tak, že uloží povinnosť obžalovaným nahradiť poškodenému škodu, ktorá bola riadne a včas uplatnená a zrozumiteľne aj vyčíslená. Obžalovaní uznali svoju vinu zo žalovaného skutku bezvýhradne, škoda zo strany poškodeného bola riadne a včas uplatnená do skončenia prípravného konania v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por., táto bola súčasťou popisu skutku v obžalobe a následne tiež prevzatá do výroku rozsudku, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných zo žalovaných skutkov. Preto bol súd povinný v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. uplatnený nárok poškodenému v časti odcudzenia finančnej hotovosti priznať. To je názor okresného prokurátora, ale aj poškodeného, pritom poškodený sa domáha priznanie nároku vo výške minimálne 2.829,98 Eur, ktorú opätovne špecifikuje tak, ako pri uplatnení nároku na náhradu škody. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolania odvolateľov sú dôvodné. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 46 ods. 3 Tr. por., poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Odvolací súd pri preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil uvedenými ustanoveniami Trestného poriadku, keď v podstate spochybnil aj výrok o vine v zmysle skutkovej vety, kde je zakotvené spôsobenie škody obžalovanými v neprospech poškodeného, a to v konkrétnych sumách, pritom ani v minimálnej miere nepriznal nárok na náhradu škody. V rámci adhézneho konania súd dokazuje aj otázky týkajúce sa výšky škody, zvlášť, keď škoda je kvalifikačným znakom trestného činu, pre ktorú je vznesené obvinenie, resp. vedené trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, pritom poškodenej strane sa priznáva právo do skončenia dokazovania v prípravnom konaní uplatniť si svoj nárok, pokiaľ bol v tejto lehote uplatnený, má sa za to, že bola zachovaná lehota na jeho uplatnenie a pokiaľ stanovuje povinnosť riadne si uplatniť nárok, je stanovené Trestným poriadkom, že musí ísť aspoň o minimálne ustálenie výšky škody, resp. poškodený je povinný zrozumiteľne určiť, v čom spočíva jeho škoda, ktorá mu bola spôsobená konaním obžalovaného, resp. obvineného a v tomto smere je povinný alebo má právo navrhovať dôkazy, aby bolo možné v rámci adhézneho konania rozhodnúť o jeho nároku. Poškodený v tomto smere splnil všetky zákonné podmienky citovaných ustanovení Trestného poriadku, naopak, súd prvého stupňa dôsledne tieto ustanovenia svojím postupom v napadnutom rozsudku vo výroku o náhrade škody, resp. v konaní, ktoré mu predchádzalo, nerešpektoval, pretože nepriznal poškodenému nárok na náhradu škody ani v minimálnej čiastke, teda v tej, kde nemohol mať pochybnosti o opodstatnenosti nároku a odkázať mal len v tej časti, kde vznikli pochybnosti a bolo by potrebné vykonať dokazovanie nad rámec potrieb trestného konania, pritom treba podčiarknuť, že súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dokazujú aj skutočnosti, týkajúce sa škody nielen z pohľadu kvalifikačného znaku trestného činu, ale aj z pohľadu práv poškodeného a jeho uplatnených nárokov podaných riadne a včas. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa prehodnotiť dôkaznú situáciu vo vzťahu k tomuto výroku a nespornej časti priznať nárok na náhradu škody poškodenej strane podľa jeho uplatnenia, resp. nesporného a opodstatneného uplatnenia nároku. Súdu nič nebráni vo zvyšnej časti potom poškodeného odkázať s nárokmi na civilný proces. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti napadnutej odvolaniami odvolateľov a vec vrátil súdu prvého stupňa, pretože je povinnosťou dodržiavať ustanovenia Trestného poriadku zo strany súdu aj v zmysle citovaných ustanovení v tomto ustanovení Trestného poriadku v tomto uznesení a všetkých oprávnených nárokov aj poškodenej strany, nielen obvineného, resp. ostatných procesných strán. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.