Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu: JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci staroslivosti súdu o mal. X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov G.. G. X., nar. X.X.XXXX, bytom W. X, XXX XX F. a P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX S., o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/91/2017-121 zo dňa 20.6.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 19C/35/2008-147 zo dňa 10.3.2009 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. X. X., nar. XX.X.XXXX zo sumy 135 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 21.11.2017 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 21.11.2017 do 30.6.2018 pre mal. X. vo výške 696,60 eura povolil súd otcovi splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, stanovisko otca mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku, § 62 ods. 1 - 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že matka sa podaným návrhom zo dňa 21.11.2017 domáhala zvýšenia výživného pre mal. X. zo sumy 135 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu od 21.11.2017 do budúcna. Návrh odôvodnila zvýšenými nákladmi na úhradu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako aj, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že v čase poslednej úpravy maloleté dieťa navštevovalo materskú školu a v súčasnosti končí X. ročník základnej školy. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie považoval za preukázané, že nastala podstatná zmena pomerov na strane mal. X., ale aj rodičov. Pri poslednej úprave výživného mal. dieťa navštevovalo materskú školu, v súčasnosti končí základnú školu a od septembra XXXX nastúpi do X. ročníka strednej školy. Je nepochybné, že sa jej za celé toto obdobie podstatným spôsobom zvýšili výdavky spočívajúce v kúpe učebných pomôcok a školských potrieb, ošatenia, stravy, hygienických potrieb a drogérie, potrieb spojených s kultúrnym a spoločenským vyžitím, s jej zdravotným stavom, ale aj výdavky spojené s jej športovými aktivitami a činnosťami v ktorých je veľmi úspešná a pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných súťaží. Všetky tieto zvýšené výdavky doposiaľ v plnej miere hradila matka, nakoľko otec okrem bežného výživného jej nad rámec bežného výživného finančne neprispieval. Aj keď matka potvrdila, že jej otec v minulosti zakupoval darčeky, čím sa snažil prispievať aj nad rámec bežného výživného, finančne jej nad rámec bežného výživného neprispel. Potvrdila, že mal. X. odmieta od otca darčeky a z tohto dôvodu je pochopiteľné, že jej otec prestal tieto darčeky posielať. V konaní matka preukázala zvýšené náklady na mal. dieťa, podrobne vyčíslila výdavky spojené s návštevou súkromnej základnej umeleckej školy. Navyše poukázala na to, že maloletá X. má zdravotný problém, ktorý je potrebné riešiť prostredníctvom čeľustného ortopéda, pričom výdavok na fixný, resp. snímateľný aparát je vysoký. Vzhľadom na preukázané výdavky u mal. X., ako aj uplynulý čas od poslednej úpravy výživného, súd konštatoval, že došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa spojených s pribúdajúcim vekom, a preto nárok na zvýšenie výživného považoval za dôvodný. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane rodičov. U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletú, ako jej čistý príjem oproti poslednej úprave, ktorý zostal zachovaný, resp. sa znížil. Na strane otca mal súd prvej inštancie preukázané, že pracuje u tej istej firmy ako pri poslednej úprave výživného, pričom došlo k navýšeniu jeho čistého príjmu, ktorú skutočnosť sám otec mal. dieťaťa potvrdil. Pri poslednej úprave výživného bol priemerný čistý mesačný príjem na strane otca 700 eur, v súčasnej dobe sa pohybuje v rozpätí od 813,37 eura do 851,46 eura mesačne, čo sú príjmy za rok 2017 a 2018. Došlo teda k navýšeniu príjmu na strane otca o sumu 100 až 150 eur, čo odôvodňuje zvýšenie výživného z jeho strany. Aj keď sa otec bránil tým, že jeho zvýšenie príjmu nie je vysoké a má chorých rodičov, ktorým v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť, dokonca im finančne pomáha, ktorú skutočnosť preukázal výpisom z účtu a to sumou 150 eur mesačne, súd poukázal na to, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými inými pohľadávkami, jedná sa o zákonnú vyživovaciu povinnosť k neplnoletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo si zabezpečiť svoje výdavky, nakoľko navštevuje školu a je výživou odkázané na svojich rodičov. Súd považoval dôvodné zvýšenie výživného zo sumy 135 eur na sumu 230 mesačne, ktoré výživné je primerané a je v možnostiach a schopnostiach otca takto určené výživné platiť. Súd prvej inštancie určil výživné zo strany otca počnúc dňom 21.11.2017, t.j. od podania návrhu matkou na súd, nakoľko už v tomto období mal súd preukázané zvýšené výdavky u maloletej, ktorá už navštevovala X. ročník základnej školy a následne sa pripravovala na štúdium na strednej škole. Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 21.11.2017 do 30.6.2018 vo výške 696,60 eura (3,16 eura x 10 dní v mesiaci november 2017 + 7 mesiacov x 95 eur) . Dlžné výživné súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania. U otca súd nemal preukázané podstatné navýšenie príjmu, ktoré by odôvodňovalo zaviazať ho uhrádzať celý dlh naraz.

Vzhľadom k tomu, že matka mal. dieťaťa navrhovala určiť výživné vo výške 300 eur, súd prvej inštancie túto sumu považoval za neprimerané vysokú, a preto v tejto časti návrh matky zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec mal. dieťaťa. Namietal výšku zvýšeného výživného. Poukázal na to, že v čase rozhodovania o výživnom v sume 135 eur, bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 710 eur a príjem matky 1314 eur. V súčasnosti je jeho mesačný príjem 813 eur a príjem matky 1460 eur, k tomu výživné, daňový bonus a prídavky na dieťa. Nesúhlasil s navýšením výživného o viac ako 70 % zo sumy 135 eur na 230 eur, ktoré je pre neho likvidačné. Z tohto dôvodu namietal neúplné zistenie skutočného stavu veci. Poukázal na to, že pomoc rodičom poskytoval z poskytnutých prostriedkov od fyzickej osoby, ktorej identitu by zverejnil pred odvolacím súdom na vyžiadanie. Zároveň poukázal na zdravotné problémy, ktoré majú rodičia otca mal. dieťaťa. Uviedol, že na živobytie mu ostáva 70 až 120 eur mesačne. Výšku svojich nákladov špecifikoval a prehlásil, že vzhľadom na časté pracovné služobné cesty u svojho zamestnávateľa neexistuje reálna možnosť, aby si mohol privyrobiť aj popri zamestnaní. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o zvýšení výživného tak, že bude zvýšené výživné zo sumy 135 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Súčasťou podaného odvolania sú listinné dôkazy týkajúce sa jeho mesačných výdavkov z titulu platenia hypotéky, spotrebiteľského úveru, prehlásenie rodičov otca mal. dieťaťa, že im už neprispieva na ich zdravotné zvýšené výdavky, ako aj potvrdenie o tom, že mal. X. odmietla dňa 20.6.2018 stretnutie s otcom na vrátnici školy, ďalej dohoda o zrážkach zo mzdy vo výške 135 eur na splátku životného poistenia.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie správne posúdil výraznú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane mal. dieťaťa. Poukázala na sociálne a majetkové pomery otca mal. dieťaťa s tým, že jeho tvrdenie o jeho odôvodnených nákladov nepovažovala za opodstatnené. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Otec v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu matky uviedol, že s účelovým a zavádzajúcim vyjadrením nesúhlasí. Poukázal na svoje výdavky spojené s bývaním, uhrádzaním pôžičiek, hypotéky, vypomáhaním rodičom s tým, že zotrval na všetkých vyjadreniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní. Zvýšenie výživného o 15 eur považoval za primerané, a preto bol ochotný platiť na výživu mal. dieťaťa sumou 150 eur.

Matka v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu otca uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými otcom mal. dieťaťa v jeho vyjadrení, ani s jeho návrhom o určení zvýšeného výživného v sume 150,- eur. Stotožnila sa s napadnutým rozhodnutím s tým, že ho navrhla ponechať v platnosti. Poukázala na to, že i napriek vykonateľnosti rozsudku od 16.8.2018, otec naďalej uhrádza iba bežné výživné v pôvodnej výške 135,- eur a dlžné výživné neuhrádza vôbec. Vo vzťahu k preukázaným výdavkom, na ktoré otec poukázal, uviedla, že výživné pre dieťa má prednosť pred životným poistením. Zdôraznila, že tvrdenie otca na pojednávaní v júni 2018 nekorešponduje s jeho tvrdením o výdavku na životné poistenie, o ktorom sa prvýkrát zmienil v odvolaní v auguste 2018. Na uvedenom pojednávaní uviedol, že životné poistenie musel zrušiť. Vo vzťahu k ďalšiemu výdavku, a to platbe za hypotekárny úver uviedla, že otec doteraz nepredložil zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru, a pokiaľ by mu banka poskytla úver, svedčí to o bonite klienta, ktorý je schopný splácať a teda nie je na hranici životného minima. Vo vzťahu k výdavkom otca spojených s prispievaním rodičom na výživu taktiež zdôraznila, že výživné má prednosť pred výdavkami, ktoré mal v súvislosti s príspevkami pre rodičov. Podotkla, že k zvýšeniu výživného pre mal. dieťa došlo po dlhej dobe, a to od roku 2009, čím sa podstatne zvýšili výdavky na školské pomôcky, ale aj výdavky na mimoškolské aktivity vrátane bežných výdavkoch na potreby dospievajúceho dievčaťa. Zároveň poukázala na to, že Zákon o rodine prihliada na majetkové pomery rodičov, ktoré podľa jej názoru, sú nadštandardné u otca z dôvodu, že je vlastníkom 101 m2 bytu, ktorý obýva sám. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Kolízny opatrovník sa v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu otca písomne nevyjadril.

Vyjadrenie matky predložené v rámci odvolacej dupliky bolo v záujme zachovania práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 374 ods. 3 Civilného sporového poriadku doručené otcovi mal. dieťaťa, ako aj kolíznemu opatrovníkovi.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len v spojení s § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a nasl. CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 6.11.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutočným stavom veci, ako aj právnym posúdením, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu otca uvádza, že uplatnená námietka týkajúca sa neúplne a nesprávne zisteného skutočného stavu veci nebola dôvodná. Súd prvej inštancie sa náležite zaoberal porovnaním predchádzajúcej právnej úpravy v čase rozhodovania o výživnom vyplývajúcej z konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19C/35/2018, v ktorom konaní bolo určené výživné otcovi pre mal. X. vo výške 135,- eur mesačne. Zároveň skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov od tejto predchádzajúcej právnej úpravy v súlade s ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane mal. X., ako aj na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil. Súd prvej inštancie zohľadnil osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa, ďalej podstatnú zmenu pomerov, ktorá spočívala v tom, že od roku 2009 nebola zmena určeného výživného v sume 135,- eur i napriek zvyšujúcim sa výdavkom na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná, a preto odvolací súd nepovažuje za opodstatnené namietanie nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).

7. Vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam otca, a to ním uvádzaných výdavkov spojených so splátkou hypotéky, životného poistenia odvolací súd uvádza, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, a preto na uvedené výdavky otca odvolací súd neprihliadal (§62 ods.5 Zákona o rodine). Súd prvej inštancie náležite zohľadnil sociálne a majetkové pomery oboch rodičov ako povinných z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti. Zistený skutočný stav veci súdom prvej inštancie považoval za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného, a preto odvolací súd pri posudzovaní odvolania vychádzal zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie. Predložené listinné dôkazy v rámci odvolacieho konania otcom mal. dieťaťa na rozhodnutie o odvolaní nezohľadňoval. Na splátku hypotéky otec poukázal v rámci konania pred súdom prvej inštancie (čl. 28 spisu), ako aj na pojednávaní konanom dňa 20.6.2018 (čl. 110 spisu). Vo vzťahu k životnej poistke otec v konaní pred súdom prvej inštancie taktiež v záverečnej reči uviedol, že túto musel zrušiť (čl. 111 spisu). Tvrdené skutočnosti otcom ohľadne týchto výdavkov, preto odvolací súd nepovažoval za nezohľadnené súdom prvej inštancie pri posudzovaní zmeny výšky výživného v napadnutom rozhodnutí.

8. Vo vzťahu k výdavkom otca v súvislosti s výpomocou jeho rodičom odvolací súd uvádza, že výživné pre nezaopatrené dieťa je zákonnou vyživovacou povinnosťou rodiča vyplývajúcou z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu správne zohľadňoval zvýšenie nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných. Je nesporné, že dieťa od roku 2009 v súvislosti s vekom, prípravou na budúce povolenie, ako aj voľnočasovými aktivitami má odôvodnené zvýšené výdavky, ktoré matka náležite špecifikovala. Jedná sa o výdavky na oblečenie, hygienické potreby, stravné v škole denne 22,- eur, okrem toho jej matka uhrádzala stravu mimo obedov v škole po 180,- eur mesačne. Ďalej matka preukázala zvýšené výdavky v súvislosti s voľnočasovou aktivitou mal. dieťaťa, ktoré je členkou X. L., kde ročné školné predstavuje sumu 180,- eur s tým, že ďalšie náklady matka hradí v súvislosti s ošatením vo výške 417,- eur, špeciálne tanečné workshopy, sústredenia, školenia, súťaže spojené s členstvom v X., a to vo výške 993,- eur, čím matka preukázala ročné výdavky na túto športovú činnosť mal. dieťaťa vo výške 1.590,- eur. Navyše u mal. X. je potrebné uhradiť aj liečbu spojenú u čeľustného ortopéda, ktorú skutočnosť matka taktiež preukázala s tým, že táto liečba bude spojená so zvýšením výdavkov, a to v rozpätí 1.200 - 1.400,- eur v prípade fixného aparátu alebo v prípade snímateľného aparátu vo výške 4.000,- eur.

Na strane matky súd prvej inštancie zohľadnil jej príjem z pracovného pomeru za obdobie od decembra 2017 do mája 2018 vo výške 1.288,15 eura netto, ako aj za rovnaké obdobie príjem vo výške 172,50 eura z titulu ďalšieho zamestnania matky mal. dieťaťa, ďalej jej náklady spojené s bývaním, t.j. splátky hypotéky vo výške 348,- eur, poplatky spojené s bývaním a inkasom v sume 180,- eur, poplatok za TV v sume 130,- eur mesačne, zdravotné poistenie v sume 80,- eur mesačne, poistenie bytu v sume 7,- eur mesačne, výdavky na benzín v sume 30,- eur mesačne, doplnkové dôchodkové sporenie v sume 15,- eur mesačne.

Na strane otca súd prvej inštancie zohľadnil jeho majetkové pomery, a to príjem z pracovného pomeru za obdobie január - apríl 2018 vo výške 813,37 eura netto, za rok 2017 vo výške 851,46 eura. Otec má náklady spojené s bývaním a inkasom v sume 235,- eur mesačne, z titulu splátky hypotéky 240,- eur mesačne. Okrem výživného pre mal. dieťa vo výške 135,- eur mesačne, otec uvádzal prispievanie na výživu jeho rodičom sumou 150,- eur mesačne z dôvodu nepriaznivých zdravotných a sociálnych pomerov. Z obsahu spisu však vyplýva, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie prehlásil, že túto sumu znížil na sumu 50,- eur z dôvodu uprednostnenia výživného pre mal. dieťa. Na strane rodičov je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu nemajú. Je nesporné, že súd prvej inštancie náležite zohľadňoval všetky tvrdené, ako aj preukázané výdavky oboch rodičov vzhľadom k tomu, že na strane mal. dieťaťa boli preukázané odôvodnené zvýšené výdavky spojené s jej športovou aktivitou tým, že po zohľadnení sociálnych a majetkových pomerov oboch rodičov, súd prvej inštancie správne stanovil výšku výživného v sume 230,- eur, t. j. jej zvýšenie zo sumy 135,- eur počnúc dňom od 21.11.2017, t.j. od podania návrhu. Zvýšené výživné odvolací súd považuje za primerané majetkovým pomerom oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa.

9. Odvolací súd súhlasí s otcom, že vo vzťahu k svojim rodičom má vyživovaciu povinnosť, avšak túto by mal plniť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí (§ 67 ods. 1 Zákona o rodine). Deti vo vzťahu k rodičom, ktoré sú schopné samy sa živiť sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Uvedená povinnosť detí voči rodičom vyplývajúca z ust. § 66 Zákona o rodine stanovuje rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom v porovnaní s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom a ich vzájomnou vyživovacou povinnosťou medzi manželmi, ktorý je užší. Vychádza sa z toho, že deti majú zabezpečiť povinnosť v rozsahu primeranej výživy svojim rodičom vtedy, ak rodičia nemajú potrebné zdroje, z ktorých by mohli v dostatočnej miere uspokojovať svoje potreby a nemajú ani možnosti si ich zaobstarať. Primeranú výživu treba chápať v širšom rozsahu, než je nevyhnutná výživa, prihliada sa pritom na vek, zdravotný stav a celkovú situáciu, v ktorej sa rodič ocitol. Vyživovacia povinnosť, ktorú má otec k mal. dieťaťu predchádza vyživovaciu povinnosť, ktorú má k svojím rodičom (R102/1967). Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, a jej plnenie trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V Civilnom mimosporovom konaní platí, že každý z účastníkov si trovy konania, ktoré mu vznikli alebo jeho zástupcovi platí sám (§ 49 ods. 1 , a preto odvolací súd matke mal. dieťaťa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.