Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3T-71-2021.pdf
PDF · 90.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.03.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný M. K., nar. XX.XX.XXXX M. V., trvale bytom N. Č.. XXX, t. č. vo väzbe v Ú. Ž.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa XX. B. XXXX asi o XX:XX h. v rodinnom dome v N. Č.. XXX, Y. V., po tom, ako prišla domov jeho manželka J. K., N.. XX.XX.XXXX, žijúca s ním v spoločnej domácnosti, v kúpeľni jej po predchádzajúcom slovnom nedorozumení násilím vytrhol z rúk mobilný telefón, aby nemohla privolať hliadku polície tak, že jej vykrúcal prsty na rukách, a keď poškodená žiadala, aby jej telefón vrátil, začal ju fyzicky napádať tak, že cez oblečenie ju ťahal za prsia, strkal jej prsty medzi nohy, kopal ju do nôh, vyhrážal sa jej spôsobením zranení, ktoré môžu spôsobiť jej smrť, sotil ju do skrine, pričom spadla vešiaková tyč s oblečením, udrel ju otvorenou dlaňou po tvári, telefón jej nevrátil aj keď o to viackrát žiadala, keď sa pokúsila privolať pomoc pomocou internetu, vypol jej internet, a keď si začala baliť veci do kufra, tieto jej vyhádzal a kufor zobral, počas konfliktu jej povedal, „že ak sa s ním rozvedie, tak ju zabije, že ak nebude jeho tak nebude nikoho“, že ju nikam nepustí, že je kurva, svojim konaním spôsobil poškodenej mnohopočetné hematómy po celom tele - ramena, predlaktia opuch hornej končatiny, v oblasti prsníkov, na hrudi, obe stehná, pod kolenami na ľavej dolnej končatiny, tieto si však nevyžiadali vystavenie práceneschopnosti,
teda
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v V. pod sp. zn. X W. XXX/XX/. podal dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému M. K., stíhanému pre pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný M. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný z skutku uvedeného v obžalobe.
Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.
Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Samosudca Okresného súdu V. uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na hlavnom pojednávaní konanom XX.XX.XXXX súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o tomto výroku.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na č.l. XXX-XXX spisu vyplýva, že obžalovaný sa v roku XXXX a v roku XXXX dopustil dvoch úmyselných priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bolo uložené pokarhanie a pokuta vo výške XX,- Z..
Z odpisu z registra trestov na č.l. XXX spisu vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu V. sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu C. sp. zn. XPp/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. Súdu neuniklo, že obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Trestného činu ( zločinu ) vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a čin spácha na chránenej osobe. Násilím sa okrem iného rozumie použitie fyzického násilia proti telesnej integrite inej osoby ( § 122 ods. 7 Tr. zák. ). Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Hrozba násilím je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané, ak sa napadnutý - poškodený nepodrobí vôli útočníka - páchateľa. Pri vydieraní
stačí hrozba násilím, ktorá nemusí byť bezprostredná (na rozdiel od lúpeže) - napr. listom, telefonicky a pod. Táto hrozba nemusí smerovať priamo proti napadnutému, môže sa týkať jeho detí, blízkej osoby alebo aj majetku. Hrozba inej ťažkej ujmy môže spočívať v hrozbe, že sa spôsobí majetková ujma, závažná ujma na dobrej povesti, rozvrat manželstva a pod. Konaním môže byť napríklad zaplatenie finančnej čiastky, vydanie nejakej veci a pod. Opomenutím je, že donucovaná osoba nevykoná to, čo by inak vykonala. Nejde len o nesplnenie povinnosti podľa § 122 ods. 1 Tr. zák. Strpením môže byť napríklad umožnenie, aby páchateľ odňal vec, unikol po trestnom čine a pod. Podľa § 139 ods.1, písm. c) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Blízkou osobou podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku 1 (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je zločinom (§ 11 ods. 1 Tr. zák. ). Vyššie uvedené konanie obžalovaného uvedené vo výroku tohto rozsudku súd právne posúdil ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný iného - poškodenú hrozbou násilia nútil, aby niečo konala, t.j. aby zostala s ním žiť v spoločnej domácnosti , aby sa s ním nerozviedla, pričom doslovne jej povedal: „že ak sa s ním rozvedie, tak ju zabije, že ak nebude jeho tak nebude nikoho“, z čoho je nepochybné, že obžalovaný hrozbou použitia násilia pôsobil na poškodenú, aby táto niečo konala, opomenula resp. strpela, pričom poškodená je jeho manželka, a teda v zmysle Trestného zákona ide o chránenú osobu - blízku osobu. K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, keďže u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, na druhej strane bola zistená jedna priťažujúca okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, t.j. že bol v minulosti za trestný čin odsúdený. S poukazom na vyššie uvedené súd bol povinný obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 4 rokov až na 10 rokov. Okresný súd u obžalovaného však zistil dôvod pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a súd prijal toto jeho vyhlásenie, čím obžalovaný výrazne uľahčil dokazovanie pre súdom a zároveň neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predzaznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, preto okresný súd v nadväznosti na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 použijúc analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona obžalovanému z tohto dôvodu mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu o jednu tretinu, t.j. na 2 roky a 8 mesiacov (zo 4 rokov mínus 16 mesiacov na 2 roky a 8 mesiacov), tak ako to môže učiniť prokurátor v rámci konania o dohode o vine a treste. Pri takomto mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu súd prihliadol na to, že obžalovaný síce spôsobil poškodenej zranenia, avšak tieto si nevyžiadali jej práceneschopnosť a doposiaľ obžalovaný nebol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť. Nakoľko sa obžalovaný prejednávaného skutku - úmyselného trestného činu - dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (uznesenie Okresného súdu C. sp. zn. XPp/XXX/XXXX D. XX.XX.XXXX so skúšobnou dobou na 18 mesiacov), s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona súd bol povinný ukladať obžalovanému trest odňatia slobody len ako trest nepodmienečný, keďže ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona v takomto prípade nepripúšťa uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.
Nakoľko obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním hore uvedeného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.