Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/250/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti U. Z., nar. X. X. XXXX, a E. Z., nar. XX. X. XXXX, obidvaja bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti matky F. Z., nar. X. X. XXXX, trvale bytom W. S. XXX, a otca Q.K. Z., nar. X. X. XXXX, trvale bytom J. Q., S. XXX/XX, v konaní o návrhu matky na určenie výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 15. 11. 2017 podala matka maloletých detí návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas pred rozvodom manželstva. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/22/2017-58 zo dňa 10. 4. 2017 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k maloletej U. Z. po 140,- eur mesačne a k maloletému E. Z. po 110,- eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť, avšak za obdobie pred rozvodom manželstva, od odchodu otca zo spoločnej domácnosti, 27. 12. 2015, do vyhlásenia rozsudku o rozvode prispieval na výživu maloletých detí nepravidelne: vo februári 2016 150,- eur, v marci 2016 sumou 230,- eur, v júli 2016 sumou 150,- eur, v marci 2017 sumou 200,- eur, v apríli 2017 sumou 100,- eur. Matke stále sľuboval, že všetko doplatí do výšky stanovenej rozsudkom, avšak do dňa podania návrhu tak neurobil.

2. Na pojednávaní dňa 4. 12. 2018, vykonanom v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil cestou svojej zástupkyne, matka zotrvala na svojom návrhu. Ďalej uviedla, že nevie, ako to otec myslel, keď sa vyjadroval, že výživné platil. Tvrdil, že platil dcére krúžok, ale ona v tom období na tento krúžok nechodila. Chodievala na klavír, ktorý však platila matka od septembra 2016 v čiastke 28,- eur, v januári 2017 zaplatila 42,- eur. Dcéra už na klavír nechodí. Otec hovorí, že deti mali v striedavej osobnej starostlivosti, ale viac ich mala v starostlivosti ona. Od apríla do júna 2016 mal otec deti 27 dní. Počas tejto doby deťom nekúpil nič na oblečenie, ani školské potreby. V septembri 2016 sa vrátil, žili spolu do decembra 2016. Tvrdí, že zaplatil peletky, ale ona si myslí, že to neplatil. Pravdivé je jedine jeho tvrdenie, že platil dva úvery vo výške 43,07 eura a 102,06 eura. Ona návrh na určenie výživného za čas do rozvodu nepodala, ani v konaní o rozvod manželstva, lebo o tejto možnosti nevedela, taktiež sa zle psychicky cítila, i keď nebola hospitalizovaná a nepodrobovala sa terapii. Otec ju žiadal, aby návrh nepodávala, sľuboval, že všetko doplatí. Nie je pravda, že by deťom platil obedy a družinu do

času právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Nie je si 100%-ne istá, či otec peletky neplatil, ale podľa nej, je to tvrdenie proti tvrdeniu. Požičala otcovi 685,- eur, nevrátil jej z toho 395,- eur. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti podala od dátumu, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Za elektrinu prestal platiť už v septembri 2015, asi 7 splátok. V marci 2016 jej prišlo vyrozumenie zo Štátneho fondu rozvoja bývania o neplatení splátok. Išlo o úver, ktorý čerpali na dom. Vychádza jej, že splátky neplatil od novembra 2015 do marca 2016. Od apríla 2016 to splácala ona. Keď otec detí odišiel, povedal, že bude všetko platiť, avšak začali chodiť upomienky a ona bola na materskej, nemala to z čoho platiť.

3. Zástupkyňa otca ku podanému návrhu a vyjadreniu matky na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie otca doručené súdu. O realizovaných platbách otec po odchode zo spoločnej domácnosti disponuje výpisom z účtu, preukazujúcim jednotlivé platby. Splácal úver v W. W. v sume 250,- eur, dňa 21. 1. 2016 realizoval platbu 27,48 eura za pevnú linku. Dňa 30. 3. 2017 realizoval platbu za alarm v rodinnom dome. Dňa 20. 1. 2016 opäť zaplatil za telefonickú pevnú linku. Za energiu realizoval platbu 300,- eur dňa 22. 4. 2016, 21. 7. 2016. Zástupkyňa otca poprela, že otec neplatil nič v prospech maloletých detí v rozhodnom období. Maloletej zaplatil 20. 1. 2016 za klavír v sume 42,- eur, 9. 3. 2016 maloletej zaplatil za obedy 10,45 eura, 9. 3. 2016 zaplatil maloletej 15,- eur za družinu. 9. 3. 2016 zaplatil synovi 12,32 eura za obedy. Okrem uvedených platieb platil v obdobiach uvádzaných matkou v samotnom návrhu. Rodičia mali maloleté deti striedavo v osobnej starostlivosti. Otec žil s matkou v spoločnej domácnosti prechodne od septembra 2016 do decembra 2016. 21. 2. 2017 zaplatil matke na výživnom 250,- eur a 30. 3. 2017 200,- eur. Zástupkyňa otca poukázala na to, že otec v uvedenom rozhodnom období si plnil vyživovaciu povinnosť aj zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloleté deti. S matkou maloletých detí neboli v tom čase rozvedení, platil úvery a realizoval plnenia poskytované na rodinný dom patriaci do BSM. Zástupkyňa otca ďalej poukázala na to, že matka si uplatňuje návrhom určenie výživného spätne od 27. 12. 2015 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. do 3. 5. 2017. Deklarovala, že výživné bolo v určitej výške hradené. Otec nemal určenú vyživovaciu povinnosť konkrétnym rozhodnutím súdu, a sumy, ktoré plnil na konto vyživovacej povinnosti, neboli v takej nízkej sume, aby nemohli pokryť odôvodnené potreby maloletých detí. Otec platil výživné i v roku 2017. Zástupkyňa otca ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/3/2014 zo dňa 29. 1. 2014, s poukázaním na to , že ak by došlo k priznaniu výživného spätne, išlo by o opätovné priznanie výživného, pričom by sa jednalo o prekážku veci rozhodnutej res iudicata. Na strane matky neboli zistené také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemohla podať návrh na vydanie buď neodkladného opatrenia, alebo návrh na určenie výživného na čas do rozvodu. Ak návrh nepodala minimálne od obdobia opustenia spoločnej domácnosti otcom 27. 12. 2015, návrh na určenie výživného si mohla uplatniť v samotnom rozvodovom konaní, ktoré bolo o rok a pol neskôr. S poukazom na uvedené nie je možné priznať výživné, taktiež s poukazom na skutočnosť, že v rozhodnom období si otec vyživovaciu povinnosť plnil. Na základe uvedeného zástupkyňa otca navrhla návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.

4. Ku vyjadreniu zástupkyne otca matka predniesla vyjadrenie, že si nepamätá, ako, čo a kedy otec platil, pretože bola na materskej dovolenke a uvedené veci riešil on. Zostal dlžný Štátnemu fondu rozvoja bývania 875,71 eura, a túto sumu jej požičali jej rodičia. Taktiež bol dlh na elektrine 600,- eur. Neplatil už od apríla 2015, a teda neprispieval na výživu do rodiny až do marca 2016. Elektrinu neplatil, 8. 2. 2016 ju zaplatila ona v čiastke 918,84 eura. V júni 2017 otec prestal platiť úvery. Asi štyri splátky za oba úvery zaplatila ona, skoro 600,- eur.

5. Okrem výsluchu matky, oboznámenia sa so stanoviskom zástupkyne otca, súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov zadovážených v konaní, najmä s obsahom spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/22/2017, predmetom ktorého bolo konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom. Oboznámené bolo i s obsahom písomného vyjadrenia otca, korešpondujúcim s vyjadrením jeho zástupkyne na pojednávaní. Oboznámené bolo i s obsahom výpisu účtu otca, s obsahom realizovaných finančných transakcií svedčiacich o platbách otca, s obsahom potvrdenia o priemernom čistom príjme matky v sume 455,94 eura u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Centrum podpory Žilina, s obsahom pracovnej zmluvy otca svedčiacom o pracovnom pomere u zahraničného zamestnávateľa v dobe od 24. 9. 2018 do 15. 12. 2018.

6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/22/2017 mal súd preukázané, že v čase ostatného rozhodovania o výživnom na maloletú U. po 140,- eur mesačne a na

maloletého E. po 110,- eur mesačne bol priemerný mesačný príjem otca 500,- eur a príjem matky 572,- eur. Rozsudok o rozvode manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 3. 5. 2017.

7. Matka podala v prejednávanej veci návrh na určenie vyživovacej povinnosti dňa 15. 11. 2017 za obdobie od 27. 12. 2015 do 3. 5. 2017.

8. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 10. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. V prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o návrhu matky na určenie výživného spätne za obdobie od 27. 12. 2015 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. do 3. 5. 2017. Matka podala návrh na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 15. 11. 2017.

14. Základnou líniou dokazovania bolo skúmanie, do akej miery otec maloletých detí prispieval na výživu maloletých detí v rozhodnom období, ako aj skúmanie, či existujú podmienky, ktoré odôvodňujú priznanie výživného spätne za minulé obdobie, pretože matka maloletých detí podala predmetný návrh na určenie výživného za obdobie predchádzajúce podanému návrhu. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné uznať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, opodstatňujúce rozhodnutie o výživnom na maloleté deti za obdobie spätne, od 27. 12. 2015, do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva - 3. 5. 2017. Matkou uvádzané dôvody, že o podmienkach priznania výživného spätne nemala vedomosť, tiež tvrdenia o tom, že týmto otázkam v minulosti nevenovala osobitnú pozornosť, pretože bola na materskej dovolenke, ako aj vyjadrenia, že psychicky zle znášala obdobie od odchodu otca zo spoločnej domácnosti a ťarchu o domácnosť a maloleté deti, spočívajúcu prevažne na nej, súd nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného spätne.

15. Právo na výživné má charakter tak osobný, ako aj majetkový. Osobná zložka je nepremlčateľná, teda právo na výživné sa nepremlčuje, výživné možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, avšak len, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka maloletých detí nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, nebolo preukázané, že by jej nepriaznivý zdravotný stav nedovoľoval domáhať sa určenia výživného skôr, taktiež nebola preukázaná existencia iných objektívnych prekážok brániacich podanie návrhu voči otcovi maloletých detí. Hoci uvedené zistenie je zásadným konštatovaním súdu o nesplnení podmienok priznania výživného spätne, súd na okraj zdôrazňuje preukázanú skutočnosť, že v období pred právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva otec maloletých detí prispieval, hoci nie pravidelne, na domácnosť i na výživu maloletých detí. Ak matka v konaní pred súdom poukázala na zanedbávanie niektorých platieb otcom už v priebehu rokov 2015 až 2017, a ona mala, podľa jej vyjadrenia, obmedzený zdroj disponibilných prostriedkov, je zrejmé, že o legitímnych dôvodoch, pre ktoré mohla podať návrh na určenie výživného skôr, mala vedomosť.

16. V súlade s citovanou právnou úpravou, na základe zisteného skutočného stavu, súd návrh matky na určenie výživného spätne za obdobie od 27. 12. 2015 do 3. 5. 2017 nepovažuje za dôvodný, preto ho v plnom rozsahu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.