Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-12-2024.pdf
PDF · 101.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/12/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore navrhovateľa: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpený: JUDr. Jozef Mišlin, advokát, Južná trieda 9, Košice, proti povinným: 1/ Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice a 2/ Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený povinným v 1. rade, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinných proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 2. januára 2024, sp. zn. 74C/22/2023-32
rozhodol:
I. Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť povinným v 1. a 2. rade z neodkladného opatrenia 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením uložil povinným z neodkladného opatrenia povinnosť nezdržiavať sa a nevstupovať akýmikoľvek dopravnými prostriedkami na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nachádzajúcu sa v okrese Košice II, obci E. - F., v katastrálnom území F., zapísanú na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX, o výmere 743 m2, druh pozemku záhrada (I.), uložil povinnému z neodkladného opatrenia v 1. rade povinnosť osadiť odstránenú časť oplotenia na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese E. A., obci E. - F., katastrálne územie F., zapísanej na liste vlastníctva G. XXX ako parcela registra „C“ s parcelným číslom 137, o výmere 743 m2, druh pozemku záhrada, na vlastné náklady (II.), uložil povinnému z neodkladného opatrenia v 1. rade povinnosť odstrániť vyasfaltovanú časť vo veľkosti 73,66 m2 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese E. A., obci E. - F., katastrálne územie F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ s parcelným číslom 137, o výmere 743 m2, druh pozemku záhrada, na vlastné náklady (III.) a priznal navrhovateľovi neodkladného opatrenia proti povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (IV.).
2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal neodkladnej úpravy pomerov strán vyplývajúcich z vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Potrebnosť okamžitej úpravy pomerov strán navrhovateľ odôvodnil v podstatnom tvrdením, že časť predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-5683/2012 zo dňa 30.7.2012 v.z. 144/12, a ktorú si v súlade so zákonom oplotil, bola bez stavebného povolenia a bez jeho súhlasu vyasfaltovaná a týmto spôsobom bola pripojená k susediacej nehnuteľnosti povinného v 1. rade, na ktorej sa zriadilo obratisko autobusov mestskej hromadnej dopravy, v dôsledku čoho ju povinní užívajú bez právneho titulu, protizákonne a bezplatne. Doplnil, že dňa 14.11.2023 sa dozvedel, že v daný deň v ranných hodinách bola za účasti mestskej a štátnej polície odstránená časť oplotenia z jeho nehnuteľnosti. Spochybnil legálnosť stavby cestného telesa (pozemnej komunikácie) na spornej časti predmetného pozemku v jeho výlučnom vlastníctve.
Právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326, § 328, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 126 ods. 1 a 2 a § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 54, § 55 a § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (ďalej len „stavebný zákon“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu, keď sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa o potrebnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán vzhľadom na predpoklad vychádzajúci z predchádzajúcich neoprávnených zásahov povinných do vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému pozemku a oplotenia na ňom postaveného, z čoho vyvodil, že v tomto prípade sa protiprávneho konania dopúšťajú povinní, následkom čoho vzniká škoda na majetku navrhovateľa, keďže zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa trvá už značný čas. Zároveň neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP so záverom, že týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere, keďže neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samú. Z tohto dôvodu súd nepovažoval uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej s identickým obsahom za opodstatnené. Napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP výlučným procesným úspechom navrhovateľa v konaní.
3. Proti uvedenému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie povinní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhli, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietali nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže navrhovateľ podľa nich neuviedol všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa veci, keď zamlčal aj jemu známe základné historické okolnosti, ktoré svedčia o tom, že otočka autobusov MHD bola na časti dotknutého pozemku zriadená ešte v 70. rokoch minulého storočia so súhlasom pôvodného vlastníka dotknutého pozemku, ako aj to, že sa voči povinnému v 1. rade v minulosti neúspešne domáhal určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k inému pozemku, ktorý mal byť zamenený za dotknutý pozemok (v minulosti v súvislosti s majetkovoprávnym usporiadaním časti dotknutého pozemku pod otočkou autobusu). Odvolatelia vytkli súdu to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nemožno považovať za osvedčenú otázku o nelegálnej stavbe cesty, ktorú nadobudol povinný v 1. rade od Československého štátu priamo zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, a to účinnosťou zákona k 1.5.1991, pričom ide miestnu cestu F., ktorú eviduje vo svojom majetku, má ju zapísanú v sieti miestnych ciest, a od počiatku (už cca 30 rokov) vykonáva jej správu (osobne alebo v minulosti aj prostredníctvom vlastnej príspevkovej organizácie Správa komunikácií mesta Košice). V nadväznosti na to konštatovali, že ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (1.7.2009) vzniklo zákonné vecné bremeno k časti dotknutého pozemku (vo vlastníctve navrhovateľa) v prospech povinného v 1. rade ako vlastníka miestnej komunikácie. Doplnili, že príslušná „spevnená plocha“ má povahu pozemnej komunikácie (ako samostatnej stavby), ktorá slúži ako otočka autobusu. Poukázali na to, že tento stav je dlhodobý a trvá bezo zmeny prakticky už mnoho desaťročí, že súd prvej inštancie neskúmal dostatočne právnu stránku veci, najmä sa nijako nevysporiadal s ich právnou argumentáciou, ktorá bola obsahom výzvy zo dňa 20.10.2023, pričom iba nekriticky prevzal (neúplné) tvrdenia navrhovateľa, ďalej na neurčitosť a nevykonateľnosť neodkladného opatrenia, keďže im ním prikazuje zdržať sa zásahov do užívania pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, avšak táto povinnosť sa objektívne splniť nedá, keďže na pozemku sa nachádza stavba miestnej cesty (otočky autobusu), ktorá bola postavená Československým štátom pred takmer 50 rokmi, a teda k užívaniu pozemku dochádza už samotným umiestnením stavby na pozemku (pričom účastníci cestnej premávky fakticky užívajú cestné teleso miestnej komunikácie, nie pozemok pod miestnou cestou) a na neuvedenie lehoty na vykonanie neodkladného opatrenia v rozsahu II. a III. výroku. Uzavreli, že súd fakticky rozhodol o trvalom usporiadaní pomerov, čo považujú vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu za neprípustné. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi aj na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, odvolatelia podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu za zákonné a odôvodnené, na jeho nariadenie boli splnené všetky zákonné podmienky a aj všetky vecné podmienky z dôvodu nevyhnutnosti a neodkladnosti ochrany ústavou chráneného vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku. Obsiahlo sa vyjadril k odvolacej argumentácii povinných, k legálnosti stavby plota, ako aj stavby-obratiska MHD, ktoré v časti zasahuje do jeho pozemku, k jej vlastníctvu povinným v 1. rade, k nedotiahnutej zámene pozemkov, k (ne)existencii súhlasu pôvodného vlastníka parcely č. 137 na stavbu cesty a k možnosti aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. na danú vec.
5. Povinní v odvolacej replike okrem iného poukázali na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa v tomto konaní s pôvodnými tvrdeniami uvádzanými v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 25C/99/2016 ohľadom vlastníctva pozemku pod otočkou autobusu. Zotrvali na svojej odvolacej argumentácii.
6. Navrhovateľ v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie povinných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že jeho odvolaniu je možné vyhovieť.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.
9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
10. Odvolatelia vymedzením (aj) týchto odvolacích dôvodov nastolili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre bezodkladnú úpravu pomerov strán zamedzením povinným zdržiavať sa a vstupovať akýmikoľvek dopravnými prostriedkami na predmetný pozemok nachádzajúci sa v k.ú. F., resp. uložením povinnosti povinnému v 1. rade osadiť odstránenú časť oplotenia na predmetnom pozemku, či odstrániť vyasfaltovanú časť vo veľkosti 73,66 m2. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu navrhovateľ hodnoverne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán ako jedného z nezastupiteľných zákonných kritérií.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je NO prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (porovnaj Števček, M. a kolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 1093).
19. Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie NO, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
20. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí byť ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ opisom rozhodujúcich skutočností a predloženými listinnými dôkazmi naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov strán svojím návrhom hodnoverne neosvedčil. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva trvajúceho dlhý čas a celkom nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné očakávať, že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo zasiahne hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu, než akú tvrdí oprávnený, že mu bez takejto úpravy vzniká.
22. V danom prípade navrhovateľ v návrhu na nariadenie NO deklaruje potrebu poskytnutia neodkladnej ochrany pred rušivými zásahmi povinných do jeho vlastníckeho a užívacieho práva k predmetnému pozemku. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ svoje právo užívania sporného pozemku odvodzuje od kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.2012. Povinní naproti tomu v odvolaní namietali, že na časti predmetného pozemku vo vlastníctve navrhovateľa sa nachádza stavba cestného telesa vo vlastníctve povinného v 1. rade, ktorú tento eviduje vo svojom majetku, má ju zapísanú v sieti miestnych ciest, a od počiatku, dlhodobo, bezo zmeny, teda mnoho desaťročí vykonáva jeho správu, s tým, že ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. k 1. 7. 2009, mu vzniklo zákonné vecné bremeno k časti dotknutého pozemku. Povinnými v odvolacom konaní predloženú hospodársku zmluvu z 20.4.1977, ktorou povinný v 1. rade (okrem iného) osvedčuje svoje vlastnícke právo k predmetnej pozemnej komunikácii, ako aj následný vznik práva zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, zasa spochybňuje navrhovateľ. Odvolací súd teda nevzhliadol reálny priestor pre úsudok o väčšej pravdepodobnosti úspešnosti prípadnej žaloby o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa, než jej neúspešnosti. Treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie neprejudikuje ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je. Predbežnú procesnú ochranu nedôvodného nároku prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť, lebo by to bolo v rozpore so samotnou podstatou a účelom neodkladného opatrenia.
23. Pred nariadením NO zároveň musí súd zvažovať, či v dôsledku nariadenia NO sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti). Z uvedenej zásady vyplýva, že NO môže povinného obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel a jeho účinky nezasahovali neprimerane do právnych vzťahov strán sporu. Neodkladné opatrenie nesmie stranu, proti ktorej smeruje, limitovať nad mieru nevyhnutnú a primeranú veci, nesmie ju neprimerane obmedzovať v ekonomickej činnosti alebo narušiť jej činnosť nevyhnutnú pre plnenie povinností voči tretím osobám, resp. poskytovať navrhovateľovi neprimeranú výhodu.
24. Napokon neodkladné opatrenie podľa návrhu stráca na svojej potrebnosti i svojou neproporcionalitou. Neodkladným opatrením sa totiž v konečnom dôsledku sleduje trvalé usporiadanie pomerov medzi stranami, pričom takýto postup je vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu zásadne neprípustný. Sleduje sa ním dosiahnutie trvalej faktickej možnosti navrhovateľa užívať spornú časť pozemku, na ktorom sa nachádza cestné teleso, k čomu však podľa návrhu má dôjsť trvalým odňatím tých istých práv povinným. Za takého stavu, dá sa povedať porovnateľnosti ohrozených hodnôt na oboch stranách, podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozumné a preto ani potrebné okamžite zasahovať do (už) niekoľko desaťročí trvajúceho usporiadania pomerov, bez náležitého zistenia stavu veci a spravodlivo preto možno od navrhovateľa požadovať, aby v okolnostiach prípadu vyčkal na meritórnu ochranu svojich vlastníckych práv. Posúdenie otázky stavby pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku navrhovateľa, otázky jej vlastníctva a prípadné usporiadanie právnych vzťahov medzi navrhovateľom ako vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadenej na dotknutom pozemku, presahujú rámec tohto konania o neodkladnom opatrení a tieto otázky môžu byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
25. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nariadeným neodkladným opatrením bola povinným uložená povinnosť „zdržať za zásahov do užívania pozemku navrhovateľa“, bez konkretizácie, akých konkrétnych protiprávnych zásahov a akej časti sporného pozemku sa zákaz týka, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu je neurčitá a takto formulovaný petit NO je nevykonateľný aj vzhľadom na to, že povinní uloženú povinnosť objektívne splniť nemôžu, keďže k užívaniu časti dotknutého pozemku navrhovateľa dochádza už samotným umiestnením (zriadením) stavby na pozemku.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinných z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je opodstatnené, v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie NO a návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť, preto postupom podľa ust. § 388 CSP odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
27. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V súlade s cit. ust. odvolací súd zmenil uznesenie i v závislom výroku o trovách konania a rozhodol o trovách celého konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal plne úspešným povinným proti navrhovateľovi nárok na 100 % náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.