Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-224-2009.pdf
PDF · 179.09 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/224/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: Z.. U.. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, S. I..Č..X, XXX XX, S., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č.13, 811 01 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.08.2009 žalobca žiadal zaviazať žalovanú k náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že podaním na MS SR dňa 16.02.2009 žalobca požiadal v súlade splatnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume : 8.298,- EUR ( 250.000,- Sk ) a to titulom zákonu odporujúceho konania - hrubého porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a porušenia ustanovenia §-u 50 ods. 2 Exekučného poriadku zákonným sudcom / nerozhodol v lehote 60 dní a spôsobil prieťahy viac ako 1/2 roka / v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp.zn. 31 Er 2366/08 a to až po mojej sťažnosti podanej na OS PK dňa 29.01.2009. Okresný súd Pezinok nereagoval na moje upozornenia na hrubú nezákonnosť konania zo strany súdnej exekútorky, Mgr. A. Michnicovej, vykazujúce známky podvodu , čo odhalila a zdokumentovala Okresná prokuratúra Nové Zámky. Napriek tomu si zákonná sudkyňa OS PK nesplnila jej povinnosť uloženú ustanovením §-u 103 OSP - nesplnila si prieskumnú povinnosť a nezákonne zlegalizovala zákonu odporujúce konanie súdnej exekútorky a to vydaním nezákonného uznesenia , ktorým účelovo nevyhovela žalobcom vzneseným námietkam , pričom aj toto nezákonné uznesenie vydala až po zákonom stanovenej lehote - pol roku , nerešpektujúc práva povinného na vydanie zákonného rozhodnutia , v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote , teda narušila stav právnej istoty s cieľom pripraviť žalobcu o majetok, i keď bola na nezákonnosť konania súdnej exekútorky písomne upozornená.
2. V súvislosti s danou vecou uviedol, že je potrebné, aby sa súd oboznámil s exekučným spisom č. Er 53/2008 vyžiadaním si ho od súdnej exekútorky, ako aj so spisom č.k. Pd 129/08 vedeným na Okresnej prokuratúre v Nových Zámkoch a to z dôvodu, že súd vedome nekonal v súlade so zákonom a vydaním nezákonného uznesenia na podklade nesprávneho zistenia skutkového stavu legalizoval protiústavné a nezákonné konania súdnej exekútorky a šikanu voči jeho osobe - účastníkovi konania
- povinnému s cieľom zakryť "vydanie troch upovedomení o začatí exekúcie na podklade jedného exekučného titulu" , z toho dva mu boli doručené a o jednom sa dozvedel až cestou OP NZ. Pritom mu bolo, na podklade poučení zo strany súdneho exekútora, umožnené podať 2 krát námietky proti exekúcii , čo zákonodarca nepripúšťa. Postupom OS PK ako aj súdnej exekútorky teda došlo k hrubému porušeniu subjektívneho práva účastníka konania - povinného. Napriek tomu súd sa zámerne vydaním nezákonného uznesenia dňa 2.2.2009 nevyrovnal s návrhom na zastavenie exekúcie podľa §-u 57 EP - viď. odôvodnenie nezákonného uznesenia , ktorý bol ním podaný súčasne s námietkami proti exekúcii, ako aj s ustanovením §- u 35, §- u 36 Občianskeho zákonníka a tak zlegalizoval bez pripustenia možnosti podania opravného prostriedku šikanózne konanie zo strany súdnej exekútorky Mgr. A. Michnicovej. " Šikanózny výkon práva smeruje k poškodeniu druhého účastníka alebo kohokoľvek iného . Inými slovami , šikanóznym výkonom práva je vlastne zneužitie subjektívneho práva , ktoré - a to netreba zdôrazňovať -je z hľadiska dobrých mravov neprípustný. Za zneužitie práva sa považuje zneužitie výkonu subjektívneho práva , napr. zneužitie povinností daných právom , pričom nepôjde len o aktívny výkon práva alebo povinností , ale aj o pasivitu tam , kde mala byť aktivita , o zanedbanie výkonu , jeho obchádzanie , ale tiež o výkon liknavý, nedostačujúci, i keď sa pohybuje v rámci subjektívneho práva . " Až po takto uskutočnenej šikane zo strany súdu Okresný súd Pezinok na jeho podnet - návrh na zastavenie exekúcie, vyhovel jeho argumentácii v súlade s domácim a komunitárnym právom EÚ a exekučné konanie zastavil. V tejto súvislosti je potrebné sa oboznámiť so spisom zn. 31 Er 2366/08 z OS Pezinok , EX 53/2008 od súdnej exekútorky Mgr. A. Michnicovej , spisu Pd 129/08 z Okresnej prokuratúry Nové Zámky.
3. Tým , že sa žalobca bránil bolo preukázané, ako na slovenských súdoch fungujú prepojenia sudca vs. súdny exekútor a je hrubo potláčané ústavné právo povinného na rovnosť zbraní , spravodlivé konanie v primeranom čase a zákonnosť konania. Tento prípad jasne zdokumentoval ako a aké praktiky sú praktizované v slovenskom súdnictve na škodu účastníka konania , t.j. v danom prípade povinného s cieľom nezákonne a protiústavné ho pripraviť o majetok. Požiadavka na zaplatenie sumy 8.298,- EUR sa mi zdá primeraná a spravodlivá , napríklad viď. rozhodnutie ÚS SR zo dňa 8.12.2008 vo veci sudcu NS SR H..H..Š. - priznané finančné zadosťučinenie vo výške 250.000,- Sk . Až po takto uskutočnenej šikane zo strany súdu Okresný súd Pezinok na môj podnet - návrh na zastavenie exekúcie vyhovel mojej argumentácii v súlade s domácim a komunitárnym právom EÚ a exekučné konanie zastavil.
4. V príčinnej súvislosti s nezákonným konaním súdnej exekútorky vznikla žalobcovi a jeho manželke p. U. Y. škoda zmarením predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kú J. Q. Ž. fy SLOVMONTAN s.r.o. za cenu 21.250.000,- Sk, a to dňom 6.7.2008 - viď. dodatok č. 2 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2007. Škoda predstavuje 705.370,77 eur s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od 6.7.2008 do zaplatenia a preto s akcentom na vyššie uvedené žiada , aby súd po prerokovaní veci a vykonanom dokazovaní s akcentom na závažnosť nezákonného a svojvoľného konania OS Pezinok potláčajúceho ústavné práva žalobcu a jeho manželky U. Y. s cieľom
privodiť im škody titulom nezákonného rozhodnutia ako aj nezákonné konanie a nezákonné rozhodnutia súdnej exekútorky Mgr. A. Michnicovej, vykazujúce známky podvodu a neprípustnej šikany, vydávania nezákonných rozhodnutí ( 3 upovedomenia o začatí exekúcie v tej istej veci ) , uvedenie do omylu Správu katastra nehnuteľností NZ s cieľom získať bezdôvodné obohatenie na úkor majetkových práv navrhovateľa a jeho manželky a iné vydal, s odkazom na ustanovenie §-u 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z rozhodnutie, ktorým by žalovanú zaviazal k zaplateniu žalobcovi primeraného finančného zadosťučinenie v sume : 8.298,- eur a sumu : 705.370,77 eur s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od 6.7.2008 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Podaním zo dňa 21.11.2009 žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v presnej identifikácii majetkovej a nemajetkovej ujmy, v rámci ktorého označil sumu 8.298 Eur za nemajetkovú ujmu a sumu 705.370,77 Eur s úrokom z omeškania za ušlý zisk.
6. Uznesením súdu zo dňa 20.12.2013 č.k.18C 224/2009-107 bola zmena žaloby pripustená v nasledovnom znení: " Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 8.298 eur a sumu 705.370,77 eura s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od 06.07.2008 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. "
7. Podaním zo dňa 03.02.2012 sa žalovaná písomne vyjadrila k podanej žalobe, v rámci ktorého uviedla nasledovné. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 20.08.2009, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.08.2009, doplnenou podaním zo dňa 21.11.2009, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.11.2009, domáha "zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 8.298,- € a to titulom zákonu odporujúceho konania - hrubého porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd". Podľa tvrdenia žalobcu došlo v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 31Er 2366/08 k nesprávnemu úradnému postupu a to tak, že súd nerozhodol o námietkach povinného (žalobcu) v lehote stanovenej ustanovením § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, čím spôsobil prieťahy v konaní. Podľa tvrdenia žalobcu pochybil súd taktiež tým, že pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii nerozhodol zároveň aj o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom súčasne s námietkami. Žalobca ďalej uviedol, že súd vydal nezákonné rozhodnutie - uznesenie zo dňa 02.02.2009 sp. zn. 31Er 2366/08, ktorým zamietol námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Podľa tvrdenia žalobcu došlo k porušeniu jeho práv aj konaním súdnej exekútorky Mgr. Anny Michnicovej, ktorej nesprávny úradný postup pri výkone exekúcie vykazuje známky podvodu a šikany, pričom konkrétne označil ako nesprávny úradný postup vydanie 3 upovedomení o začatí exekúcie a uvedenie do omylu Správu katastra nehnuteľností Q. M.. Žalobca si okrem náhrady nemajetkovej ujmy uplatnil aj nárok na náhradu majetkovej ujmy vo výške 705.370,77 € s prísl., ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky zmarením predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky zapísaných na LV č. XXX, kat. územie J. Q., Správa katastra Q. M., pare. č. XXX/X výmere 283 m2, rodinný dom súp. č. XX postavený na pare. č. XXX/X firme SLOVMONTAN s.r.o.. Žalobca požiadal dňa 16.02.2009 MSSR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené. Následne požiadal dňa 24.04.2009 MSSR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu ušlého zisku, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené.
8. K samotnej žalobe a k uplatneným nárokom uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákona č. 514/2003 Z.z."), je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci resp. nezákonné rozhodnutie, existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom.
9. K nesprávnemu úradnému postupu a nezákonnému rozhodnutiu. Žalobca v podanej žalobe špecifikoval nesprávny úradný postup ako aj nezákonné rozhodnutie, v súvislosti s ktorými si uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa tvrdenia žalobcu došlo v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 31Er/2366/2008 k nesprávnemu úradnému postupu a to tým, že súd nerozhodol o námietkach povinného (žalobcu) v lehote stanovenej v ustanovení § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, nevysporiadal sa s návrhom povinného (žalobcu) na zastavenie konania. Za nezákonné rozhodnutie súdu označil žalobca rozhodnutie o zamietnutí námietok proti exekúcii zo dňa 02.02.2009, sp.zn.31Er 2366/2008. Žalobca taktiež namietal nesprávny úradný postup súdnej exekútorky JUDr. Michnicovej, ktorá podľa jeho tvrdenia vydala v rozpore so zákonom 3 upovedomenia o začatí exekúcie, uviedla do omylu Správu katastra Q. M. a v celom konaní sa dopúšťala voči jeho osobe šikany a podvodu. Zákon č. 514/2003 Z.z. síce bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, avšak vychádzajúc z ustálenej judikatúry môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Vychádzajúc z uvedenej definície, je potrebné skúmať, či Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 3iEr/2366/o8 porušil pravidlá ustanovené právnymi normami upravujúce rozhodovanie o námietkach proti exekúcii, rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie konania ako aj to, či pochybila súdna exekútorka pri vykonávaní exekúcie a to žalobcom označeným spôsobom. Čo sa týka žalobcom namietanej skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o námietkach povinného (žalobcu) v zákonom stanovenej lehote, ktorá je 60 dní od doručenia námietok, je nutné pripustiť, že v tomto prípade došlo zo strany súdu k nedodržaniu stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia. Nakoľko námietky proti exekúcii boli súdu doručené dňa19.06.2008, lehota na rozhodnutie určená ustanovením § 50 ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňom 19.08.2008. Okresný súd Pezinok o námietkach rozhodol dňa 02.02.2009 tak, že námietky zamietol. Žalovaná chce však zdôrazniť skutočnosť, že aj v prípade, ak by súd rozhodol o podaných námietkach v stanovenej lehote, nič by to nezmenilo na situácii žalobcu. Vzhľadom na zamietavý výrok rozhodnutia je zrejmé, že ani v prípade včasného rozhodnutia o podaných námietkach by sa nezvrátil stav konania v prospech žalobcu tak, aby mu to prinieslo s ohľadom na podané námietky proti exekúcii želaný účinok - zastavenie exekučného konania vedeného proti jeho osobe.
10. Ďalšou žalobcom vytýkanou vadou predmetného konania je údajné nevysporiadanie sa súdu s návrhom na zastavenie exekučného konania. Je síce pravdou, že žalobca spolu s námietkami proti exekúcii podal aj návrh na zastavenie konania a teda tento bol súdu doručený dňa 19.06.2008, avšak žalovaná sa nemôže stotožniť s tvrdením, že súd sa s týmto návrhom žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Exekučný poriadok upravuje postup exekučného súd v exekučnom konaní. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Exekučný súd v incidenčnom spore vyvolanom námietkami musí rozhodnúť, pričom ak sú námietky opodstatnené, súd je povinný námietkam vyhovieť. Dôvodnosť námietok sa prejavuje v tom, že exekúcia je neprípustná a teda predmetným uznesením súd exekúciu zastaví. V tomto konkrétnom prípade však súd námietky' žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a zamietol ich. Až po riadnom posúdení všetkých skutočností uvedených v námietkach a rozhodnutí o nich, potom ako uznesenie nadobudlo právoplatnosť, mohol súd v ďalšom procesnom postupe pristúpiť k preskúmaniu návrhu žalobcu na zastavenie exekučného konania a rozhodovaniu o ňom. Súd tak aj urobil a uznesením zo dňa 01.04.2009 sp. zn. 31Er 2366/08 exekučné konanie zastavil. Pre tento typ rozhodnutia nie je v príslušnom právnom predpise t.j. Exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota. Tvrdenie žalobcu, že súd sa nevysporiadal s jeho návrhom na zastavenie exekučného konania je zavádzajúce, nakoľko súd sa s jeho návrhom vysporiadal vydaním uznesenia dňa 01.04.2009, pričom neporušil žiadnu stanovenú lehotu pre rozhodnutie, nakoľko takáto lehota nie je príslušným právnym predpisom určená.
11. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia Okresného súdu Pezinok o zamietnutí námietok proti exekúcii zo dňa 02.02.2009, sp. zn. 31Er/2366/o8. V súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Toto ustanovenie bližšie upravuje základnú podmienku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a to práve existenciu nezákonného rozhodnutia, pričom splnenie tejto podmienky je striktne viazané na podmienku zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť. Žalovaná chce poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie, v súvislosti s nezákonnosťou ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda, nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. V súlade s prezumpciou správnosti rozhodnutia nie je súd v konaní o zodpovednosti štátu za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Zo znenia zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že by štát zodpovedal za škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené alebo zmenené. V tejto súvislosti chce žalovaná poukázať aj na judikát NS ČR zo dňa 02.02.2006, sp. zn. 25Cdo 2162/05 " podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je, že toto právoplatné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhodoval o žalobe o náhradu škodu proti štátu, nie je oprávnený posudzovať tvrdený nesúlad nezrušeného rozhodnutia so zákonom." Nakoľko rozhodnutie, ktorého nezákonnosť žalobca namieta nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že ide o nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..
12. Ďalej žalobca namietal zákonnosť postupu súdnej exekútorky, ktoré podľa jeho názoru vykazuje známky podvodu a šikany. Konkrétne namietol zákonnosť vydania 3
upovedomení o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie je procesne svojimi účinkami postavené na roveň uzneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje výkon rozhodnutia. Proti tomuto upovedomeniu ako osobitnej forme rozhodnutia v občianskom procese sú prípustné námietky. Žalobca podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, ktoré však boli rozhodnutím Okresného súdu Pezinok zamietnuté. Predmetné upovedomenie o začatí exekúcie nie je teda možné s prihliadnutím na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. považovať za nezákonné rozhodnutie. Čo sa týka žalobcom tvrdeného nezákonného vydania 3 upovedomení o začatí exekúcie, je žalovaná toho názoru, že aj z označenia predmetných písomností je zrejmé, že nejde o 3 samostatné upovedomenia o začatí exekúcie, ale písomnosti zo dňa 05.06.2008 a dňa 11.07.2008 sú opravnými upovedomeniami, nakoľko v písomnom vyhotovení upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008 došlo k chybám vpísaní. V Exekučnom poriadku síce absentuje právna úprava postupu pri oprave chýb v písaní, počítaní či iných zrejmých nesprávnostiach, treba preto v súlade s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. aplikovať ustanovenie § 164 O.s.p., ktorým je upravený mechanizmus Odstránenia nedostatkov rozhodnutia. Nie je teda možné prisvedčiť argumentácii odporcu ohľadom nezákonného vydania 3 upovedomení o začatí exekúcie. Rovnako nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že súdna exekútorka "uviedla do omylu Správu katastra Nové Zámky". Súdna exekútorka riadne zaslala upovedomenie o začatí zo dňa 05.06.2008 Správe katastra Nové Zámky, toto bolo doručené dňa 11.06.2008. Následne jej zaslala aj opravné upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008, ktorým bola opravená chyba v písaní, ku ktorej došlo pri špecifikácii čísiel parciel, na ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo a to tak, že namiesto parc. č. XXX/X bolo správne uvedené parc. č. XXX/X. Toto opravné upovedomenie o začatí exekúcie bolo Správe katastra Q. M. doručené dňa 16.06.2008. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Q. M. zo dňa 12.06.2008 je zrejmé, že Správa katastra obratom vyznačila informatívnu poznámku, ktorou bolo poznamenané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva č. EX 53/08 zo dňa 05.06.2008 o.i. na pozemok parc. č. 119/6 (teda nie XXX/X). Je teda nepochybné, že spôsobenou chybou v písaní v upovedomení o začatí exekúcie a jej následnou Opravou neboli povinnému (žalobcovi) privodené žiadne iné právne dôsledky, než aké sa vydaným procesným úkonom sledovali t.j. nebolo zriadené exekučné záložné právo na iné čísla parciel ako na pare. č. XXX/X, teda bezodkladným vydaním opravného upovedomenia o začatí exekúcie bolo len zabezpečené odstránenie formálneho nedostatku, pričom reálny stav zodpovedal od počiatku skutočnosti. Chyba v písaní týkajúca sa nesprávneho označenia exekučného titulu v časti označenia odvolacieho súdu, keď namiesto Krajský súd v Bratislave bolo uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici, bola síce odstránená až opravným upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.07.2008, avšak nemala reálne žiaden vplyv na priebeh exekučného konania a tiež nezakladala neprípustnosť exekúcie. Žalobca si bol vedomý existencie exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.10.2004 č.k. 11C 287/97-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2007 č.k. 5C0 242/05-283, na základe ktorého bola voči jeho osobe vykonávaná exekúcia, pričom namiesto toho, aby zaujal zodpovedný postoj k uhradeniu dlžnej pohľadávky, svojimi účelovými tvrdeniami vytýkal formálne nedostatky úkonov vykonaných v exekučnom konaní a dožadoval sa zastavenia exekučného konania. Účelom exekúcie je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia iba v prípade, ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá exekučný titul. Žalobca nielenže nesplnil dobrovoľne svoj záväzok pred začatím exekučného konania ale ani v predmetnom exekučnom konaní ako povinný neprejavil vôľu plniť svoj záväzok a je nepochybné, že exekúcia proti žalobcovi ako povinnému bola vedená od začiatku oprávnene. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že síce exekučné konanie vedené pod sp. zn. 31Er 2366/2008 bolo na návrh žalobcu zastavené, avšak
následne bolo na podklade toho istého exekučného titulu vedené voči žalobcovi ako povinnému nové exekučné konanie, pričom v rámci neho bolo zriadené exekučné záložné právo na identické nehnuteľnosti.
13. K porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu a práva vlastniť majetok. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že opísaným postupom Okresného súdu Pezinok ako i súdnej exekútorky JUDr. Michnicovej došlo k zásahu do jeho ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zmyslom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavno-procesných princípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele ústavy. Právo na spravodlivý súdny proces však neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). (Podľa názoru ústavného súdu právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležíte zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis mutandis napr. I. ÚS ig/02). K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Je prirodzenou tendenciou jedinca formovať si individuálnu definíciu pojmov, čo vysvetľuje subjektívne vnímanie obsahu "práva na súdnu ochranu" žalobcom, avšak pri skúmaní existencie reálneho porušenia tohto ústavou garantovaného práva je potrebné pridržiavať sa objektívnych kritérií definovaných ústavou ako i judikatúrou v danej oblasti. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal taký postup orgánu verejnej moci v predmetnom konaní, ktorým by bolo zasiahnuté do ústavou zaručeného práva žalobcu na súdnu ochranu. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Avšak tvrdenie o existencii takého absolútneho vlastníckeho práva k veci, ktoré by nebolo možné obmedziť alebo využiť bez
právneho dôvodu, ktoré naznačuje vo svojom podaní žalobca, vyvracia formulácia ustanovenia čl. 20 ods. 4 ústavy. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je žalovaná toho názoru, že k porušeniu takéhoto práva žalobcu nedošlo, nakoľko k zásahu do vlastníckych práv žalobcu došlo podľa platných zákonných ustanovení. Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že v časti žaloby namietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj práva na vlastnenie majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy nie je na rozhodovanie daná právomoc všeobecného súdu. Nie je možné, aby súd v konaní o náhradu škody konštatoval porušenie ústavných práv žalobcu. Právomoc rozhodnúť o tom, či došlo k porušeniu ústavného práva má len Ústavný súd. Práve Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Jedine Ústavný súd má teda právo rozhodnúť podľa § 127 ods. 3 Ústavy SR o tom, či došlo k porušeniu ústavného práva, túto otázku nemôže v žiadnom prípade riešiť ako predbežnú otázku všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Následne má teda len Ústavný súd právomoc rozhodnúť podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR o priznaní primeraného zadosťučinenia za porušenie ústavného práva.
14. K existencii škody.
V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s napadnutým postupom orgánu verejnej moci resp. nezákonným rozhodnutím. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy ako aj z titulu ušlého zisku.
- k náhrade škody titulom nemajetkovej ujmy Z podania žalobcu vyplýva, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje v súvislosti s porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a práva vlastniť majetok, pričom podľa názoru žalovanej nepreukázal, že reálne došlo k takýmto zásahom do jeho chránených osobnostných práv, pričom posúdenie oprávnenosti takéhoto tvrdenia žalobcu by ani nemohlo byť predmetom konania pred všeobecným súdom, nakoľko o porušení ústavnosti by mohol rozhodnúť len Ústavný súd, ktorý by rozhodoval aj o prípadnom poskytnutí finančného zadosťučinenia (ako žalovaná uviedla vyššie). Ak by si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím (ktorých existenciu však podľa názoru žalovanej nepreukázal), má žalovaná za to, že nakoľko nemajetková ujmy predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného, nevyplývajú zo žaloby podanej žalobcom žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať negatívne dopady na osobnostnú integritu žalobcu v takej intenzite, že by bolo dôvodné považovať za opodstatnenú peňažnú kompenzáciu. Táto je totiž len subsidiárnym spôsobom náhrady nemajetkovej ujmy pre prípad, ak by dostačujúcim prostriedkom nápravy nebolo samotné konštatovanie porušenia práva. V podanej žalobe však nie sú v súvislosti s namietaným postupom a rozhodnutím uvádzané žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na spôsobenie následkov v osobnostnej sfére žalobcu. Nie je teda možné špecifikovať, akú nemajetkovú ujmu má žalobca na mysli a prečo si ju uplatnil práve vo výške 8.298,- €. Odkaz na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 08.12.2008 vo veci sudcu NS SR JUDr. H.. Š. len evokuje záver, že žalobca sa podanou žalobou v tejto časti domáha primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením svojich základných práv alebo slobôd podľa § 127 ods. 3 Ústavy SR, čo ako žalovaná už uviedla, nie je možné riešiť v tomto konaní. Žalobca má možnosť domáhať sa ochrany týchto práv podaním žaloby o ochranu osobnosti.
- k náhrade škody titulom ušlého zisku Žalobca uviedol, že k škode došlo zmarením predaja nehnuteľností patriacich žalobcovi a jeho manželke spol. SLOVMONTAN s.r.o.. Túto skutočnosť preukázal priložením Zmluvy o
budúcej zmluve zo dňa 24.09.2007 a jej dodatkov, z ktorej vyplýva, že medzi žalobcom, jeho manželkou a spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. došlo k dohode o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Správy katastra Q. M., kat. územie J. Q. R.. Č.. XXX/X o výmere 283 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XX postaveného na pare. č. XXX/X a to za kúpnu cenu 25.000.000,- Sk. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť na výzvu Budúceho kupujúceho, ktorú mal tento urobiť do 05.10.2007, pričom Budúci Predávajúci mal reagovať do 10 dní najneskôr do 15.10.2007. Zároveň je v čl. ods. 3 tejto zmluvy uvedené, že "záväzok budúceho predávajúceho uzatvoriť budúcu zmluvu zanikne, ak kupujúci v lehote do 05.10.200y nevyzve budúceho predávajúceho Uzatvoriť Kúpnu zmluvu podľa čl. II tejto zmluvy". Zmluva o budúcej zmluve bola riadne podpísaná, pričom podpisy budúceho predávajúceho - žalobcu a budúcej predávajúcej - manželky žalobcu boli notársky overené dňom 24.09.2007. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. Samotná zmluva o budúcej zmluve zakladá medzi subjektmi kontraktačnú povinnosť, pričom obligatórnou náležitosťou je určenie doby, v ktorej má byť budúca zmluva uzatvorená. Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 24.09.2007 je zrejmé, že mala byť uzatvorená na výzvu budúceho kupujúceho najneskôr do 15.10.2007. Žalovaná chce podotknúť, že v dobe na predmetných nehnuteľnostiach nebola iná ťarcha okrem zriadeného záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. i zo dňa 24.03.2006, ktorá je riadne spomenutá v zmluve. K zablokovaniu nehnuteľností v dôsledku doručenia upovedomenia o začatí exekúcie Správe katastra došlo až dňom 05.06.2008. Žalovaná chce zdôrazniť, že v dobe určenej v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 24.09.2007 t.j. do 15.10.2007 ani viac ako 7 mesiacov po nej nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, hoci tomu nebránili žiadne skutočnosti týkajúce sa žalobcom namietaného postupu súdu či súdnej exekútorky. Žalobca v tejto súvislosti predložil dodatok č. 2 k predmetnej zmluve o budúcej zmluve, ktorým datuje dohodnutý okamih uzatvorenia kúpnej zmluvy do obdobia od 25.06.2008 do 30.06.2008. Týmto dodatkom zo dňa 05.01.2008 sa zásadne menia základné náležitosti predmetnej zmluvy o.i. i kúpna cena, pričom okrem toho, že zásadne mení zmluvu o budúcej zmluve v čase, kedy už malo byť na základe nej plnené, tento dodatok nie je opatrený overeným notárskym podpisom, preto na neho nie je možné podľa názoru žalovanej prihliadať. Žalovaná má za to, že žalobca predmetnou zmluvou o budúcej zmluve nepreukázal existenciu reálneho predpokladu uzatvorenia kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, ktorý by bol zmarený konaním súdnej exekútorky, nakoľko v dobe určenej na plnenie ani po dobu 7 mesiacov po tejto dobe nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom tomu nič nebránilo a dodatok č. 2 k predmetnej zmluve je podľa názoru žalovanej irelevantný vzhľadom na nedostatok formy. Žalovaná má teda za to, že žalobca nepreukázal vznik škody titulom zmareného predaja nehnuteľností. Je možné označiť za neracionálne očakávanie odporcu, ktorý vedel o svojom záväzku z exekučného titulu najneskôr od dátumu právoplatnosti predmetného rozhodnutia dňom 20.03.2008, avšak ho dobrovoľne nesplnil, že nedôjde k obmedzeniu jeho voľnosti v nakladaní s nehnuteľnosťami, nakoľko v tom čase prebiehalo voči žalobcovi aj iné exekučné konanie a teda si mohol byť plne vedomý následkov svojho vlastného rozhodnutia neuhradiť dobrovoľne svoju pohľadávku a mohol zvážiť, že zodpovedným postojom k svojmu záväzku im predíde. Žalovaná chce taktiež podotknúť, že ako účastník na strane žalobcu v konaní vystupuje len žalobca, pričom tento nie je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
15. K príčinnej súvislosti
V konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci je potrebné posúdiť, či medzi škodou uplatnenou žalobcom a označeným nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím existuje príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu resp. nesprávneho úradného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzí príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti za nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, tieto musia byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (akým následkom), a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada žalobcom v tejto veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a konkrétnym žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom sa zisťuje príčinná súvislosť. Žalobca si uplatnil škodu titulom nemajetkovej ujmy, pričom z jeho tvrdení nie je zrejmé, či nejde o nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 127 ods. 3 Ústavy SR, o ktorom by mohol rozhodnúť len Ústavný súd, k čomu sa žalovaná už vyjadrila. V prípade, ak by sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím (pričom žalovaná upriamuje pozornosť na to, že podľa jej názoru existencia takéhoto postupu alebo rozhodnutia v tomto prípade nebola preukázaná), nie je možné považovať za preukázanú ani samotnú existenciu škody (nemajetkovej ujmy), a preto nie je možné posúdiť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi údajne nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (ujmy), pričom preukázanie tohto vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou pre určenie zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
16. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, pričom uviedol, že táto mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným konaním súdnej exekútorky v exekučnom konaní vedenom pod Ex 53/08. Z hľadiska príčinnej súvislosti je významné, či označený nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie súdnej exekútorky boli podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že žalobcovi vznikla ním uplatnená škody, teda že priamym dôsledkom konania súdnej exekútorky bola skutočnosť, že bolo zmarené zväčšenie majetku žalobcu predajom predmetných nehnuteľností. Podľa názoru žalovanej (pričom stále zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani existenciu nesprávneho úradného postupu ani nezákonného rozhodnutia v konaní súdnej exekútorky) neexistuje ani v hypotetickej rovine príčinná súvislosť medzi zmarením predaja nehnuteľností a postupom exekútorky v exekučnom konaní. V súvislosti s príčinou ušlého zisku chce žalovaná poukázať na judikát NS ČR zo dňa 28.01.2003 sp. zn. 25Cdo 1501/2002, podľa ktorého "príčinou škody spočívajúcej v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej bolo možné dôvodne očakávať majetkový prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila". K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na základe zmluvy o budúcej zmluve nedošlo v určenom termíne nie v dôsledku blokovania nehnuteľností vyznačením poznámky v katastri o
zriadení exekučného záložného práva, keďže takáto ťarcha na predmetných nehnuteľnostiach v období rozhodujúcom pre uzatvorenie dohodnutej kúpnej zmluvy neexistovala, ale v dôsledku iných príčin. Nič na tom nemení existencia dodatku č. 2 k zmluve o budúcej zmluve, pretože tento dokument postráda formálne náležitosti nevyhnutné pre záver o dôveryhodnosti tejto písomnosti. Žalovaná chce tiež poukázať na to, že k samotnej exekúcii došlo práve v dôsledku konania žalobcu, ktorý nepristupoval zodpovedne voči svojmu záväzku, neplnil dobrovoľne a preto musel štátny orgán pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Oprávnenosť tohto spôsobu uspokojenia nároku veriteľa, potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že došlo na základe návrhu žalobcu k zastaveniu exekučného konania, toto prebiehalo opätovne na základe toho istého exekučného titulu tým istým spôsobom - zriadením exekučného záložného práva na identických nehnuteľnostiach. Žalobcovi nevznikla škoda v dôsledku konania štátneho orgánu, ale vlastným postojom voči svojmu záväzku, ktorý dobrovoľne nesplnil a preto musel štátny orgán pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Podľa názoru žalovanej v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným konaním súdnej exekútorky a škodou titulom ušlého zisku, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. Rovnako je žalovaná toho názoru, že pre splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je taktiež významné, či bolo splnenie priznaného nároku reálne. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.4.2009 sp. zn. 36CbR/149/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2009, súd zrušil obchodnú spoločnosť SLOVMONTAN spol. s r.o., so sídlom Radlinského 13, 811 07 Bratislava, IČO: 35 692511 bez likvidácie, vymazaná z obchodného registra bola dňom 09.09.2009. Otáznou zostáva platobná schopnosť spoločnosti v rozhodujúcom období, ktorej preukázanie by bolo nevyhnutné pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku.
17. K žalobcom uplatneným úrokom z omeškania uvádzame, že tieto nepovažujeme za opodstatnené. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V tejto súvislosti zastávame názor, že žalobca nemá právo na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 06.07.2008, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorý by bol splatný. Žalovaná sa nemôže dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku skôr než je jej známa výška náhrady škody.
18. Podľa názoru žalovanej, žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Uplatneniu základného práva účastníka na súdnu ochranu zodpovedá jeho povinnosť splniť podmienky zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. S ohľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že v danej veci nie sú naplnené zákonom požadované podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaná tak považuje žalobu za neopodstatnenú a žiada Okresný súd Bratislava I, aby ju v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
19. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami sporových strán, výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu, Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom jeho manželkou a obcou J. Q. Ž. zo dňa 29.11.2005 a Dodatok č.1,2 k zmluve, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzatvorená so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. zo dňa 24.09.2007, v znení Dodatkov č.1,2 ), oboznámením sa so žalobcom špecifikovanými listinnými dôkazmi z obsahu spisu sp. zn. 31 Er 2366/08, výsluchom svedkyne U. Y., a zistil nasledovný skutkový stav.
20. Na základe poverenia zo dňa 21.05.2008 č. 5107 002644 Okresný súd Pezinok poveril súdneho exekútora, Mgr. Annu Michnicovú, vykonaním exekúcie podkladom ktorej bolo vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 287/97-199 zo dňa 05.10.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 242/05-283 zo dňa 04.12.2007.
21. Súdna exekútorka na základe poverenia vydala dňa 05.06.2008 upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, KÚ Q., Správa katastra Q. Zámky, k.ú. J. Q. Ž., obec J. Q. Ž., t.j. pozemky parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, a stavby na nich stojace, v ktorom nesprávne označila číslo parcely - nehnuteľnosti, tvoriacej predmet exekúcie. Súdna exekútorka riadne zaslala upovedomenie o začatí zo dňa 05.06.2008 Správe katastra Q. M., toto bolo doručené dňa 11.06.2008. Následne jej zaslala aj opravné upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008, ktorým bola opravená chyba v písaní, ku ktorej došlo pri špecifikácii čísiel parciel, na ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo a to tak, že namiesto parc. č. XXX/X bolo správne uvedené parc. č. XXX/X. Toto opravné upovedomenie o začatí exekúcie bolo Správe katastra Q. M. doručené dňa 16.06.2008 a podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Q. M. zo dňa 12.06.2008 je zrejmé, že Správa katastra obratom vyznačila informatívnu poznámku, ktorou bolo poznamenané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva č. EX 53/08 zo dňa 05.06.2008 o.i. na pozemok parc. č. XXX/X (teda nie XXX/X).
22. Uvedeným upovedomením o začatí exekúcie bol (povinný) žalobca vyzvaný k úhrade pohľadávky oprávneného v lehote do 14 dní pod následkom vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie a súčasne mu uložila zákaz disponovať s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet exekučného konania, špecifikovanými v upovedomení. Upovedomenie bolo žalobcovi doručené 11.06.2008.
23. Žalobca ( povinný) podal voči Upovedomeniu námietky, v ktorých rozporoval existenciu rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2007 pod č. 5Co 242/05-283 vo vzťahu k svojej osobe a žiadal exekučný súd exekúciu zastaviť ako neprípustnú.
24.V súvislosti s námietkou povinného, v tomto konaní žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho označenia odvolacieho súdu, exekútorka vydala opravné upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.07.2008, v ktorom uviedla správne označenie odvolacieho súdu.
25. Podaním zo dňa 28.07.2008 žalobca ( povinný) vzniesol námietky proti exekúcii a súčasne žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu neprípustnosti.
26. Dňa 29.01.2009 bola na Okresný súd v Pezinku doručená sťažnosť žalobcu ( povinného) zo dňa 28.01.2009, doplnená podaním zo dňa 16.02.2009, na prieťahy
v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 31 Er/2366/2008 z dôvodu, že v zákonnej lehote exekučný súd nerozhodol o jeho námietkach voči exekučnému konaniu a návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Listom zo dňa 24.02.2009 predsedníčka súdu vybavila sťažnosť s tým, že konštatovala existenciu prieťahov spôsobených objektívnymi okolnosťami za ktoré sa sťažovateľovi ospravedlnila.
27. Okresný súd v Pezinku uznesením zo dňa 02.02.2009 sp.zn. 31Er/2366 námietky povinného zamietol. Proti uzneseniu nebol prípustný riadny opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2009
28. Uznesením Okresného súdu v Pezinku zo dňa 01.04.2009 sp.zn. 31Er 2366/08 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekúcia bola vedená nad rámec exekučného titulu a udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekútor v súvislosti s exekučným konaním vydal dve upovedomenia, čo je neprípustné, keďže upovedomenie je neopakovateľný úkon, na ktorý sú viazané ďalšie právne skutočnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2009.
29. V súvislosti s vedeným exekučným konaním, dôsledkom ktorého mala byť žalobcovi spôsobená škoda zmarením predaja nehnuteľností, žalobca súdu za účelom preukázania vlastníctva k nehnuteľnostiam, predložil kópiu Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom jeho manželkou a obcou J. Q. Ž. zo dňa 29.11.2005 a dodatok č.1,2 k zmluve, z obsahu ktorých súd zistil, že predmetom kúpy boli pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X a stavby na nich stojace evidované na č.S. X, k.ú.J. Q. Ž., obec J. Q. Ž., okres Q. M.. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený rozhodnutím Správy katastra katastrálneho Ú. Q. v Q. M. dňa 04.09.2006 č. V XXXX/XX.
30. Predmetné nehnuteľnosti boli aj predmetom Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ( ďalej len Zmluvy), ktorú žalobca spolu s manželkou uzatvorili so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. dňa 24.09.2007. V čl. Z.. bod X. Zmluvy sa jej účastníci dohodli na tom, že budúci kupujúci vyzvú predávajúceho k uzavretiu zmluvy do 05.10.2007 a budúci predávajúci najneskôr do 15.10.2007 zmluvu uzavrie. Záväzok budúceho predávajúceho zaniká, ak budúci kupujúci ho k jeho uzavretiu nevyzve v lehote do 05.10.2007. V Dodatku č.1 k Zmluve zo dňa 25.09.2007 účastníci zmluvy riešili zmenu platobných podmienok. V Dodatku č.2 k zmluve zo dňa 05.01.2008 účastníci zmluvy riešili otázku kúpnej ceny a platobných podmienok, pričom sa dohodli na tom, že kúpnu zmluvu a návrh na vklad doručí budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu do 23.06.2008.
31. Písomným oznámením zo dňa 30.06.2008 spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. odstúpila od Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2007 a jej dodatkov č.1.a2. z dôvodu vedenia exekučného konania súdnou exekútorkou Mgr. A. Michnicovou na nehnuteľnosti tvoriace predmet budúcej kúpnej zmluvy.
32.Vzhľadom k tomu, že ku skutkovým okolnostiam o ktoré žalobca opiera oprávnenosť svojho nároku došlo za účinnosti zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len Zákona) súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu posudzoval jeho dôvodnosť podľa ustanovení tohto zákona.
33. Podľa § 3 ods. 1) Zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup.
34.V znení § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 písm.a) koná v mene štátu, vzhľadom k tomu že škoda ktorej náhradu si žalobca uplatňuje mala vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím súdu a exekútora, Ministerstvo spravodlivosti SR.
35. Predpokladom uplatnenia nároku na súde podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. je jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom štátu. Až v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde ( § 16 ). V rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je v zmysle § 16 poškodený povinný uviesť všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie oprávnenosti nároku vrátane výšky škody, na skutkové okolnosti a škodu ktorá nebola prerokovaná v rámci predbežného prerokovania nároku súd neprihliada. V danom prípade žalobca splnil hmotnoprávnu podmienku podmieňujúcu prerokovanie nároku na súde, nakoľko svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnil u žalovanej prostredníctvom žiadostí zo dňa 16.02.2009 a 23.04.2009 doručených Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 16.02.2009 a dňa 24.04.2009, ako orgánu oprávnenému v predmetnej veci konať.
36. Podľa § 5 ods.1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ods.2) právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním ako s účastníkom konania, konané malo byť. Podľa § 6 ods.1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods.2 právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje ak ide o prípady osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že za nezákonné rozhodnutie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je možné považovať akékoľvek rozhodnutie zrušené vyšším orgánom, ale len právoplatné rozhodnutie ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom a voči ktorému poškodený podal riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.
37. Podľa § 9 ods.1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku.
38. Popri preukázaní existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ako základu právneho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca musí v konaní preukázať existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, t.z. že v konaní musí byť preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku. Podľa § 17 ods.1) zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pojem škodu zákon č.514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a preto je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy t.j. § 444 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa uhrádza "skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo." Skutočná škoda znamená zmenšenie , zničenie, stratu alebo iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ušlý zisk znamená zmarený majetkový prospech.
39. Vzhľadom k vyššie uvedenému , súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nie je oprávnený z dôvodu absencie základu právneho nároku, ktorý by bol v príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou. Súd prisvedčil argumentácii žalovanej , že v konaní žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu podľa zák.č. 54/2003 Z.z. a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. K jednotlivým skutkovým okolnostiam, podľa žalobcu relevantným vo vzťahu k tvrdenej škode, dodáva nasledovné.
40. Nezákonné rozhodnutie exekučného súdu Podľa § 6 ods.1 zák. možno považovať za nezákonné rozhodnutie zakladajúce objektívnu zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu len také rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky
stanovené zákonom t.j. nadobudlo právoplatnosť a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súčasne, že poškodený proti takémuto rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok, t.z. že sa pokúsil dosiahnuť zmenu rozhodnutia zákonnými prostriedkami pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. V danom prípade za nezákonné rozhodnutie označuje žalobca uznesenie Okresného súdu v Pezinku sp.zn. 31 ER 2366/2008 zo dňa 02.02.2009. Uvedeným rozhodnutím boli zamietnuté námietky žalobcu voči upovedomeniu o začatí exekúcie. Uvedené rozhodnutie nenapĺňa skutkovú podstatu § 6 ods.1 Zákona, nakoľko toto rozhodnutie nebolo ako právoplatné zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov v konaní, ako právny základ nároku žalobcu na náhradu škody, tak v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany budúceho predávajúceho došlo na základe písomného oznámenia zo dňa 30.06.2008. I keď na základe sťažnosti žalobcu boli zo strany súdu konštatované prieťahy v konaní, tak v čase odstúpenia od zmluvy konanie súdu nebolo poznačené prieťahmi, keďže od podania námietok zo strany žalobcu na súd dňa 16.06.2008 do dňa kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy neuplynula zákonná lehota na rozhodnutie o nich, t.j. 60 dní. Preto nie je možné spájať prieťahy v konaní so žalobcom tvrdenou škodou, nakoľko tu absentuje príčinná súvislosť. Budúci predávajúci síce uvádza ako dôvod odstúpenia od Zmluvy vedenie exekučného konania, avšak nie z dôvodu dlhotrvajúceho neefektívneho exekučného konania poznačeného prieťahmi, ale na základe samotného faktu, že sa vo vzťahu k nehnuteľnostiam o ktoré mal záujem vedie exekučné konanie, ktoré je prekážkou predaja nehnuteľností.
41. Nezákonnosť a nesprávny úradný postup exekútora v exekučnom konaní Ďalej žalobca poukazuje na nezákonný postup exekútorky v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 31Er 2366/2008, Ex 53/2008 v rámci ktorého exekútorka vydala tri upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008 a 11.07.2008. Po preskúmaní obsahu všetkých troch upovedomení súd dospel k rovnakému záveru ako žalovaná, t.j. že sa nejedná o samostatné upovedomenia o začatí exekúcie ale prvé v poradí je upovedomenie o začatí exekúcie a ostatné upovedomenia vydané dňa 05.06.2008 a 11.07.2008 sú opravnými upovedomeniami za účelom odstránenia chýb v písaní a počítaní ( nesprávne označenie súdu ktorý vydal exekučný titul), ktorých sa exekútor pri vyhotovovaní upovedomenia dopustil. Taktiež súd súhlasí s argumentáciou žalovanej ohľadom zákonného postupu pri vydávaní opravných upovedomení. Tak ako uviedla žalovaná, Exekučný poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie ohľadom postupu pri oprave chýb v písaní a počítaní, ale zo samotného § 251 ods.4 ) v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. špeciálnym právnym predpisom , pričom ustanovenia O.s.p. sa použijú vtedy, ak chýba špeciálna právna úprava. Inými slovami na výkon rozhodnutia a exekučného konania podľa exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak osobitný zákon ( Exekučný poriadok) neustanovuje inak ( NS SR 5Cdo 236/2009). Na základe uvedeného je teda možné uzavrieť, že oprava upovedomenia bola uskutočnená v súlade s § 164 O.s.p. ktorý upravoval postup pri odstraňovaní chýb v písaní a počítaní v rozhodnutiach. Postup exekútorky nenapĺňa ani skutkovú podstatu nesprávneho úradného postupu, nakoľko exekútorka pri vydávaní opravných upovedomení nepostupovala v rozpore s právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie. Spôsobenou chybou v písaní v upovedomení o začatí exekúcie a jej následnou opravou neboli žalobcovi privodené žiadne iné právne dôsledky, než aké sa vydaným procesným úkonom sledovali. Exekučné záložné
právo nebolo zriadené na iné číslo parcely ako na parc. č. XXX/X, teda účelom vydania opravného upovedomenia o začatí exekúcie bolo len zabezpečiť bezodkladné odstránenie formálneho nedostatku za účelom eliminovania prípadných negatívnych následkov v súvislosti alebo v dôsledku čoho žalobcovi nevznikla žiadna preukázateľná škoda.
42. Škoda
Žalobca si v konaní uplatňuje náhradu škody v podobe ušlého zisku z dôvodu, že v súvislosti s exekučným konaním a vydaním upovedomenia o začatí exekučného konania mu bol uložený zákaz disponovania s majetkom, ktorý sa vzťahoval aj na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. J. Q. Ž.. A práve v súvislosti s nezákonným postupom súdnej exekútorky došlo k zmareniu predaja nehnuteľnosti spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o., s ktorou mal uzavretú Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.09.2007 v znení dodatku č. 2 za cenu 21.250.000 Sk. Žalobca súdu, za účelom preukázania vlastníctva k nehnuteľnostiam tvoriacom predmet budúcej zmluvy predložil kópiu Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom jeho manželkou a obcou J. Q. Ž. zo dňa 29.11.2005 a dodatok č.1,2 k zmluve, z obsahu ktorých súd zistil, že predmetom kúpy boli pozemky parc.č. XXX/X G. XXX/X a stavby na nich stojace evidované na č.LV X, k.ú.J. Q. Ž., obec J. Q. Ž., okres Q. M.. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený rozhodnutím Správy katastra katastrálneho úradu Q. v Q. M.J. dňa 04.09.2006 č. V XXXX/XX. Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy žalobca spolu s manželkou uzatvorili so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. dňa 24.09.2007. V čl. Z..U. 1) Zmluvy sa jej účastníci dohodli na tom, že budúci kupujúci vyzvú predávajúceho k uzavretiu zmluvy do 05.10.2007 a budúci predávajúci najneskôr do 15.10.2007 zmluvu uzavrie s tým, že záväzok budúceho predávajúceho zanikne, ak budúci kupujúci ho k jeho uzavretiu nevyzve v lehote do 05.10.2007. V dodatku č.1 k Zmluve zo dňa 25.09.2007 účastníci zmluvy riešili zmenu platobných podmienok a v Dodatoku č.2 k Zmluve zo dňa 05.01.2008 účastníci zmluvy riešili otázku kúpnej ceny a platobných podmienok, pričom sa dohodli na tom, že kúpnu zmluvu a návrh na vklad doručí budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu do 23.06.2008.
43. Hoci v danom prípade už bolo konštatované, že zo strany žalobcu nebol preukázaný právny základ nároku, avšak pre úplnosť je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v čase odstúpenia budúceho predávajúceho od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, táto nespĺňala náležitosti podľa § 50 a Obč.zák. podmieňujúce jej platnosť.
44. Podľa § 50a ods.1) Obč.zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa ods.2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Podľa ods.3)Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela Podstata zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy spočíva v tom, že si jej účastníci písomne dohodnú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. Povinnému subjektu tým vznikne kontraktačná povinnosť. To znamená, že je zaviazaný prijať návrh na uzatvorenie budúcej zmluvy predložený druhou zmluvnou stranou (§ 43a a § 43c OZ). Ak do dohodnutej doby zamýšľaná zmluva nebude
uzavretá, pretože povinný subjekt neprijme návrh na uzatvorenie budúcej zmluvy obsahujúci dohodnuté podstatné náležitosti, môže sa oprávnený subjekt do jedného roka odo dňa, kedy mala byť budúca zmluva uzavretá, domáhať žalobou, aby súd svojím rozhodnutím nahradil vyhlásenie vôle povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 OZ , okrem iného, je dojednanie o dobe, do ktorej bude budúca zmluva uzavretá. Táto doba môže byť stanovená buď priamo (konkrétnym termínom), alebo nepriamo (napr. nájomca a prenajímateľ sa dohodnú, že obaja uzavrú kúpnu zmluvu ohľadne predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu). Z hľadiska doby uzavretia budúcej zmluvy je dôležité určiť, odkedy sa počíta doba na uzavretie zmluvy. Bez určenia tejto doby je zmluva o budúcej zmluve neplatná.
45. V pôvodnej Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.09.2007 sa zmluvné strany dohodli na uzatvorení zmluvy najneskôr do 15.10.2007. Strany si môžu aj lehotu predĺžiť , avšak i pri zmene podmienok uzatvorenia zmluvy musí z ich prejavu vôle byť jednoznačne zrejmá doba do ktorej bude zmluva uzatvorená. Prvotne určená doba uzatvorenia zmluvy bezvýsledne uplynula. V Dodatku č.2 k Zmluve sa účastníci zmluvy dohodli len na doručení návrhu zo strany budúceho predávajúceho budúcemu kupujúcemu v lehote do 23.06.2008. Z takto formulovaného záväzku však nie je možné vyvodiť dobu, do ktorej má prebehnúť kontraktačná povinnosť.
46. Nemajetková ujma.
Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy. Pri posudzovaní jeho oprávnenosti súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej , ktorá žiadal nárok zamietnuť z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy čo do základu a výšky. Nemajetková ujma predstavuje satisfakciu za zásah do osobnostnej integrity poškodeného v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V danom prípade je možné ako nesprávny úradný postup označiť prieťahy v exekučnom konaní konštatované predsedníčkou Okresného súdu v Pezinku v súvislosti s vybavovaním sťažnosti žalobcu, za ktoré bolo žalobcovi vyslovené ospravedlnenie v odpovedi na sťažnosť zo dna 24.02.2009 . Pokiaľ žalobca je toho názoru, že satisfakcia v podobe konštatovania porušenia práva je nedostačujúca, musí svoj nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch podložiť okolnosťami preukazujúcimi závažnosť vzniknutej ujmy, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Tvrdenie, že úmyslom exekútora prípadne exekučného súdu je nezákonne a protiústavne ho pripraviť o majetok je nedostačujúce.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, i keď žalovaná mala plný úspech v konaní, nárok na náhradu trov si neuplatnila a preto súd s poukazom efektívnosť a hospodárnosť konania jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.