Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-44-2016.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Csp/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: F. C., bytom C., R. XXXX/XX, o zaplatenie 60,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 40,45€ s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 40,45€ od 10.09.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 34,26%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2016 sa žalobca domáha zaplatenia 60,25 € s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že nadobudol pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov. Predchodca žalobcu sa touto zmluvou zaviazal poskytovať žalovanému dohodnuté služby a žalovaný sa zaviazal za tieto služby riadne platiť. Predchodca žalobcu vystavil za poskytnuté služby žalovanému faktúru, ktorú v dobe splatnosti žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. K dnešnému dňu žalovaný svoj dlh neuhradil.
2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3Csp/44/2016-33 zo dňa 02.03.2017 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.
3. Proti rozhodnutiu tunajšieho súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odôvodnil ho tým, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v nesprávnom určení času podania žaloby a následného posúdenia nároku žalobcu ako premlčaného. Uviedol, že žalobný návrh bol súdu prvej inštancie podaný mailom, v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 09.09.2016. Z toho vyplýva, že podanie vo vzťahu k faktúre splatnej dňa 09.09.2013 bolo podané tak, že premlčanie nemožno namietať. Poukázal na to, že v napadnutom rozsudku sa podanie urobené mailom, v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu zo dňa 09.09.2016 vôbec neuvádza. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 60,25 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,25
€ od 10.09.2013 do zaplatenia a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100%.
4. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co/401/2017-50 zo dňa 22.08.2018 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd prvej inštancie bol povinný ho aplikovať. Napriek tomu, vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2016 je tento nález treba vnímať tak, že ním bol od počiatku vyhlásený nesúlad napadnutého ustanovenia (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) s Ústavou SR. Pre protiústavnosť vyššie uvedeného ustanovenia, ktoré aplikoval súd prvej inštancie nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok. V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný procesný postup súdu prvej inštancie napraviť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie len za účelom skúmania premlčania a preto je vo veci potrebné vykonať dokazovanie, resp. jeho doplnenie dokazovania za účelom posúdenia nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, ako je uvedené vyššie. Zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
5. Súd vec prejednal v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, bez nariadenia pojednávania a zistil, tento skutkový stav:
6. Zmluva o pripojení a dodatky k tejto zmluve na č.l. 13 až 18: vyplýva z nich, že spoločnosť Eurotel Bratislava a.s. (nástupcom Eurotel Bratislava a.s. je spoločnosť Slovak Telecom, a.s.) ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Dňa 26.02.2013 uzatvoril dodatok k tejto zmluve podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy je najmä záväzok poskytovateľa poskytnúť žalovanému telekomunikačné služby a záväzok žalovaného za poskytnuté služby platiť cenu podľa cenníka poskytovateľa. Žalovanému bol poskytnutý program Happy XL. Doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. Zároveň si dohodli strany zmluvy pre prípad porušenia povinnosti zo strany žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €.
7. Faktúra č. 7308753036 na č.l. 12: vyplýva z nej, že pôvodný veriteľ si uplatnil u žalovaného faktúrou zaplatenie ceny poskytnutých služieb a poplatkov v súhrnnej výške 60,25 €. Faktúra je splatná dňa 09.09.2013. Vo faktúre si dodávateľ uplatnil okrem iného aj poplatok za obmedzenie služby 16,50 €. 8. Oznámenie o postúpení pohľadávky na č.l. 19: vyplýva z neho, že pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávky proti žalovanému uplatnené žalobcom v tomto konaní na žalobcu ako postupníka.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
11. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na podklade ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa najmä zaviazal za poskytnuté služby platiť dohodnutú cenu. Dňa 26.02.2013 uzatvorili dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého pôvodný veriteľ žalovanému poskytol služby a ich cenu a cenu poplatkov si uplatnil faktúrou: č. 7308753036 v sume 60,25 € (splatná 09.09.2013).
18. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku proti žalovanému na žalobcu. Tým je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby (žalobca sa stal veriteľom pohľadávky proti žalovanému).
19. Vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2016, ktorým bol konštatovaný nesúlad ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR a to, že žalovaný v konaní premlčanie nenamietal, súd na premlčanie neprihliadal.
20. Žalovaný cenu telekomunikačných služieb uplatnených uvedenou faktúrou nezaplatil a nárok žalobcu nijakým spôsobom nesporoval. Preto súd žalobcovi priznal sumu 40,45 €.
21. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry (t.j. od prvého dňa omeškania) až do zaplatenia. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40,45 € od 10.09.2013 do zaplatenia.
22. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
24. V časti čo do zaplatenia sumy 16,50 € (s DPH 19,80 €), čo predstavuje účtovanie služieb: prerušenie služby - neplatenie, súd žalobu zamietol, nakoľko pri posudzovaní tohto nároku treba vychádzať z toho, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva je charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu ich záujmov. Z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, za upomienky, za obmedzenie, či prerušenie služieb a pod., účtované podľa sadzobníkov a cenníkov dodávateľov) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní týchto poplatkov možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce. S poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti, pretože pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Poplatok za prerušenie služieb možno považovať taktiež za neprimeranú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľom. Samotná deaktivácia/obmedzenie služby je dostatočná sankcia spojená s tým, že žalovaný nemôže využívať telekomunikačné služby. Takéto dojednanie poplatkov zároveň predstavuje skrytú sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá je neprimerane vysoká, neodôvodnená vznikom akýchkoľvek nákladov poskytovateľa služby a preto aj v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdy rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 34,26%, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci. Žalobcovi súd priznal sumu 40,45 €, čo predstavuje 67,13% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 67,13% a žalovaný vo výške 32,87%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 34,26% (67,13 - 32,87 = 34,26).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.