Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/258/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, vo veci navrhovateľov: I. C. P. R., F.. XX.X.XXXX, O.. C. P. R., F.. XX.X.XXXX, zákonne zastúpení E. U. E. R., F.. XX.X.XXXX, T. B. XX, Q., H.Č. Z., W. Z., K., 892 15, štátna občianka K., právne zastúpení Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Špitálska 8, Bratislava, proti povinnému z cudzieho rozhodnutia: R. O. P., F.. X.X.XXXX, T. S. XX, T., štátny občan SR, o návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016.

II. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37Ecud/1/2016-38 zo dňa 20.4.2017 z r u š u j e a konanie o návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016 z a s t a v u j e .

III. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením prvým výrokom rozsudok P.U. E. S. J. R. R. Z. zo dňa 3.7.2014, č.k. 2/159/26/14 uznal a vyhlásil za vykonateľný na území Slovenskej republiky a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to s odkazom na čl. 12, čl. 17 Dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti a s poukazom na návrh navrhovateľa, rozsudok P.P. E. S. J. R. R. Z. zo dňa 3.7.2014 č.k. 2/159/26/14, potvrdenie P. E. S.U. J. R. R. Z. o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia a potvrdenie P.J. E. S. J. R.Z. R. Z. o doručení návrhu povinnému.

2. Proti tomuto uzneseniu podal povinný z cudzieho rozhodnutia v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh navrhovateľa zamietol, alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zmenil rozhodnutie súdu v štáte pôvodu a súčasne namietal skutočnosti, týkajúce sa základného konania vedeného v štáte pôvodu.

3. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ako splnomocnený zástupca maloletých detí (navrhovateľov), písomným podaním zo dňa 12.9.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.9.2018 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu a nadpísaným ako „Späťvzatie žaloby v zmysle ustanovenia § 144 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok“ vzal späť podaný návrh na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016 a to bez uvedenia dôvodu späťvzatia.

4. Na základe výzvy súdu prvej inštancie sa povinný z cudzieho rozhodnutia vyjadril ku späťvzatiu návrhu písomným podaním zo dňa 22.10.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.10.2018, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí s tým, že pri rozhodnutí cudzieho súdu mu nebola poskytnutá žiadna právna pomoc v štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané; odporca na súdnom pojednávaní nebol právne zastúpený; rozsudok v štáte pôvodu bol vyhlásený na súdnom pojednávaní bez prítomnosti odporcu; nebolo mu umožnené použiť prípustný riadny opravný prostriedok. Ďalej uviedol, že zastavenie predmetného konania by vážnym spôsobom ovplyvnilo právne postavenie žalovaného, nakoľko odporca nemá iný právny prostriedok pre posúdenie početných porušení procesnej povahy pri vynesení cudzieho rozhodnutia a z tohto dôvodu vyhlásenia neplatnosti cudzieho rozhodnutia pre vážne porušenia procesnej povahy. Povinný z cudzieho rozhodnutia ďalej v predmetnom podaní uviedol, že navrhovateľa (U. E. R.), zákonne zastúpenú Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže nepozná, nikdy nebol s ňou v kontakte, nikdy nemal s ňou uzavreté manželstvo a nemá s ňou spoločné deti. Podľa rozhodnutia P. E. S.Ó. J. R. R. Z. zo dňa 3.7.2014, č.k. 2/159/26/14, o uznanie ktorého navrhovateľ žiada, matkou detí C. P. I. C. P. je občianka K. O. R. P., F.. XX.X.XXXX, Q. T. Q. XX/X, P., R. Z., K.. Súčasne povinný z cudzieho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III neinformoval odporcu o podaní návrhu na začatie konania navrhovateľom dňa 1.8.2016, ani o začiatku predmetného konania, pričom odporca sa o celej veci dozvedel až z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 37Ecud/1/2016-38 zo dňa 20.4.2017, doručeného odporcovi dňa 4.7.2017.

5. Podľa čl. 13 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 132/1976 Zb. o Dohovore o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti zo dňa 2.10.1973 pokiaľ tento Dohovor neustanovuje inak, spravuje sa konanie o uznanie a výkon rozhodnutia právom dožiadaného štátu.

6. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

7. Podľa čl. 7 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

8. Podľa čl. 17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

9. Podľa čl. 18 cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.

10. Podľa § 370 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11. Podľa § 370 ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje zjavné vady predmetného návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016, doručeného súdu prvej inštancie dňa 1.8.2016 a to v označení údajov o dátume narodení navrhovateľov - maloletých detí a v označení ich zákonného zástupcu, keďže údaje uvedené v návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016 sú v zjavnom rozpore s predloženým cudzím rozhodnutím, ktorého uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti bolo navrhované, ako aj v zjavnom rozpore so žiadosťou matky o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti zo dňa 4.3.2016. Uvedené vady podania mali byť súdom prvej inštancie odstraňované postupom v zmysle ustanovenia § 129 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý zákonom predpokladaný procesný postup v prípade vád podania vo veci samej nedodržal. Predmetné procesné pochybenie však v danom štádiu konania aj s ohľadom na znenie čl. 17 nie je účelné odstraňovať zrušením predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 37Ecud/1/2016-38 zo dňa 20.4.2017 a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľov došlo ku späťvzatiu návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016 v celom rozsahu, pričom ku späťvzatiu návrhu došlo skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a jedným z dôsledkov účinného späťvzatia žaloby podľa ustanovenia § 370 je zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. V nadväznosti na nesúhlas protistrany v danom konaní, t.j. povinného z cudzieho rozhodnutia so späťvzatím návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky odvolací súd uvádza, že späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu a je prejavom jeho autonómnej vôle, spôsobilým ovplyvňovať priebeh konania prebiehajúceho na základe ním podanej žaloby. Vo vzťahu k nesúhlasu žalovanej strany so späťvzatím žaloby je naproti tomu podstatná skutočnosť, že pre opodstatnenosť takéhoto nesúhlasu je nevyhnutné tvrdenie a preukázanie vážnych dôvodov zo strany žalovaného, ktoré musia byť objektívne vážnymi dôvodmi majúcimi spôsobilosť ovplyvniť budúce právne postavenie žalovanej strany v súvislosti s danou kauzou, alebo musí ísť o vážne dôvody objektívneho charakteru, spôsobilé mať podstatný význam pre žalovanú stranu z morálneho alebo ekonomického aspektu. V žiadnom prípade pre posúdenie žalovanou stranou uvádzaných dôvodov ako opodstatnených, nepostačuje subjektívne presvedčenie žalovanej strany o vážnosti dôvodov. Súd vážnosť dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby posudzuje podľa svojej úvahy, pričom pre rozhodovanie súdu sú podstatné objektívne kategórie v nadväznosti na predmet daného sporu, a to aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania, bez ďalšieho zbytočného navyšovania trov konania.

14. V danom prípade je nesporné, že predmetom konania je uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovení Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 132/1976 Zb. o Dohovore o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti zo dňa 2.10.1973. Po oboznámení sa s obsahom podania povinného z cudzieho rozhodnutia zo dňa 22.10.2018, obsahujúcim jeho dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016, odvolací súd dospel k záveru, že uvádzané dôvody nesúhlasu nemožno kvalifikovať ako nesúhlas z vážnych dôvodov. Uvedený záver odvolacieho súdu vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že povinný z cudzieho rozhodnutia uvádza dôvody týkajúce sa základného konania pred súdom štátu pôvodu, ktoré súd v uznávacom konaní nie je oprávnený posudzovať a ktoré mali byť z jeho strany namietané v základnom konaní, využitím opravných prostriedkov podaných v zákonných lehotách, v zmysle poučenia daného súdom štátu pôvodu v predmetnom cudzom rozhodnutí v súlade s právnym poriadkom štátu pôvodu a zo skutočnosti, že zastavením konania v dôsledku späťvzatia návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016 nenastane na strane povinného z cudzieho rozhodnutia žiadne zhoršenie jeho právneho postavenia, nakoľko právnym následkom zastavenia konania nie je uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 370 ods. 2 spôsobilé obmedziť dispozičné oprávnenie navrhovateľov s predmetným návrhom na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu odvolací súd postupom v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, ods. 2 pripustil späťvzatie návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016, predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37Ecud/1/2016-38 zo dňa 20.4.2017 zrušil a konanie o návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016 zastavil.

16. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. V danom prípade je procesné zavinenie za zastavenie konania na strane navrhovateľov, v dôsledku čoho povinnému z cudzieho rozhodnutia vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému z cudzieho rozhodnutia v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

19. O odvolaní povinného z cudzieho rozhodnutiu proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 37Ecud/1/2016-38 zo dňa 20.4.2017 odvolací súd osobitne nerozhodoval z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia v dôsledku pripustenia späťvzatia návrhu na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom na území Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2016.

20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ .