Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/77/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jozefa Mikluša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, G., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 336,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 1312/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17Er/1157/2013-86 zo dňa 26.10.2017, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zákona účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 12288/11 zo dňa 30.04.2012. Oprávnený v priebehu exekučného konania ozrejmil charakter svojho právneho vzťahu s povinným, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky. Súdu predložil fotokópiu zmenky vystavenú dňa 21.12.2010, zmluvu o úvere zo dňa 21.12.2010 vrátane k nej náležiacich Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“). V zmysle záväzného právneho názoru z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5CoE/107/2014 zo dňa 27.01.2015 bola zo strany oprávneného súdu predložená aj rozhodcovská zmluva, ktorú uzavrel s povinným dňa 21.12.2010.

3. Súd prvej inštancie v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal predložený exekučný titul a mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal oprávnenému nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vychádzal pritom zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd mal za preukázané, že nárok uplatnený v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keď mal za to, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno

vyvrátenia domnienky spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu uzavretého s povinným. Oprávneným tvrdené poskytnutie úveru na výkon podnikania bolo spochybnené s poukazom na súdu známu prax oprávneného a čestné vyhlásenie povinného, že údaj o jeho podnikateľskom statuse v zmluve o úvere uviedol na podnet obchodného zástupcu oprávneného.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania sa nachádza na samostatnej listine, datovanej dňom 21.12.2010. V ten istý deň bola uzavretá medzi oprávneným a povinným aj zmluva o úvere. Rozhodcovská zmluva sa nachádzala na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený, nesplývala s ostatnými zmluvnými podmienkami a aj priemerne pozornému čitateľovi muselo byť zjavné, že ide o listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Odmietnutie rozhodcovskej zmluvy by podľa zhodnotenia súdu prvej inštancie nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Pokiaľ povinný podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, niet pochýb o jeho vôli uzavrieť túto osobitnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie právomoc rozhodcovského súdu za platne dojednanú predloženou rozhodcovskou zmluvou.

5. V súvislosti so spotrebiteľskou povahou právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným mal súd za preukázané, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s poukazom na ust. 25 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý do 31.12.2010 vo vzťahu k zabezpečeniu nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom odkazoval na ustanovenia dovtedajších prepisov, t.j. na zákon č. 258/2001 Z. z. Zmenky vystavené za účelom zabezpečenia nároku oprávneného zo zmluvného vzťahu zákon č. 258/2001 Z. z. nezakazoval, avšak v ust. § 4 ods. 6 druhej vete určil významné obmedzenie ich použitia tak, že zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci je zrejmé, že zmenka bola vystavená nad rámec prípustného rozsahu v rozpore s obmedzením vyplývajúcim z cit. zákonného ustanovenia. Pri úvere v sume 300,- eur, ktorý bol povinnému poskytnutý, zmenková suma nemohla presiahnuť sumu 390,- eur ani v prípade, ak istina poskytnutá povinnému nebola uhradená ani čiastočne. V danom prípade bola zmenka oprávneným vyplnená v sume 416,- eur, na ktorú skutočnosť rozhodcovský súd v rozpore so zákonom neprihliadol.

6. Ďalej okresný súd zistil, že v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ako aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, preto mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Za nekalú obchodnú praktiku súd považoval aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy. Ide o nárok, ktorý zo zmluvy o úvere nevyplýva, v zmluve sa povinný zaviazal zaplatiť úver zvýšený o príslušný poplatok v sume 288,- eur (nie 392,- eur ako uviedol prvoinštančný súd). O inej zmluvnej odplate za používanie poskytnutých finančných prostriedkov v zmluve niet zmienky. V právnom štáte by podľa súdu nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, ktoré činia 91,25 % ročne, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku ani s dobrými mravmi.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské

konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. 8. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal skutočnosť, že oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom ZoRK. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti procesný predpis - CSP, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9 a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 19.09.2013 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola súdu prvej inštancie dňa 30.09.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 12288/11 zo dňa 30.04.2012.

17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

19. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

21. Podľa § 4 ods. 6 vety druhej zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 14.06.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1, ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

28. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou - spotrebiteľom.

29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá dňa 21.12.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú splnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona čo spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu podľa tohto zákona. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v exekučnom konaní oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter právneho vzťahu s povinným relevantnými dôkazmi. Preto právny vzťah medzi oprávneným a povinným je aj podľa odvolacieho súdu vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd na jeho spotrebiteľskú povahu pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

31. Neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru ani na to, že jej súčasťou neboli podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. j/. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmeniek začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. bol remitentom blankozmeniek, ktoré síce v tom čase úplnými zmenkami ešte neboli (zmenkou sa prvá z nich sa stala doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), ktoré tak, ako vyplýva z Dohody o vyplnení zmeniek a mali zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovali splnenie spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmeniek, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jeho prospech zmenky bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenky, že tieto sú vystavené výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenky, a teda že sa nejedná o zmenky „nie na rad“, teda tzv. rektazmenky a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmeniek na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj možnosť jeho obrany.

33. Dohoda o vyplnení zmeniek uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená vopred na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmeniek povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenky, výslovne v Dohode o vyplnení zmeniek neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby veriteľ mohol do niektorej z

blankozmeniek vyplniť údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení zmeniek predložená na podpis, rovnako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmeniek tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky znaky neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmeniek neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

34. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní ne/spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že tento právny vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný vyznačil v predtlačenom texte zmluvy o úvere, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Tento záver rozhodcovského súdu presvedčivo vyvrátil súd prvej inštancie.

35. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením, že v exekučnom konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere medzi oprávneným a povinným, ale najmä na to, že veriteľ smel podľa vtedy platnej a účinnej právnej úpravy prijať od dlžníka zabezpečovaciu zmenku, na ktorej bola v čase jej vyplnenia uvedená zmenková suma maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva o výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru prípustné (§ 4 ods. 6 druhej vety zákona č. 258/2001 Z. z. ). Stotožnil sa aj s odôvodnením súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd pri svojej rozhodovacej činnosti nezohľadnil obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý nachádza svoje uplatnenie v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov.

36. Zabezpečenie splnenia nároku oprávneného zo spotrebiteľského úveru zmenkami vystavenými v rozpore so zákonom a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd neprihliadne na obmedzenie prípustnosti použitia zmenky, na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve ani na rozpor s dobrými mravmi a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak ako sa stalo v prejednávanej veci, je zákonným dôvodom, pre ktorý súd zamietne žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

37. V závere sa žiada uviesť, že odvolací súd si nemohol osvojiť právny názor súdu prvej inštancie ohľadom rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 21.12.2010, ktorú nedôvodne považoval za individuálne uzavretú zmluvnú podmienku. Napriek rozdielnosti v posúdení rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej ne/prijateľnej povahy ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu, bolo nevyhnutné vzhľadom na existenciu ďalších zákonných dôvodov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prijať záver o vecnej správnosti napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu.

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .