Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: N. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX S., občan SR, právne zast.: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 1.307,23 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.091,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12. 07. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 67 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 18. 05. 2018 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.307,23 € spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01. 02. 2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom žalobca zmluvu podpísal dňa 22. 04. 2013 s týmito podmienkami - úverový limit 1.500,-- €, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 €, celková čiastka 3.375,54 €, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €. Následne žalovaný schválil revolvingový úver s nasledovnými údajmi

- úverový limit 1.500,-- €, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 €, celková čiastka 3.375,54 €, predpokladaná RPMN 66,37 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €. Súčasťou zmluvy bol aj bod 8 - Dohoda o poskytnutí služby, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 splátok úveru. Dlžník sa zaviazal zaplatiť za službu odplatu vo výške 215,75 € splatnú v deň uzavretia dohody, zároveň bola dojednaná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa - pohľadávka na poskytnutie úveru a pohľadávka na zaplatenie poplatku za službu. V bode 7 bolo dojednané, že dlžník s veriteľom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach na zadnej strane zmluvy, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Je nepochybné, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa okrem iného aj zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva uzavretá žalobcom však má nasledovné nedostatky: a) absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru; b) absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko v zmluve nie je výslovne rozpísané v akej časti zo sumy splátky je splátka istiny, v akej splátka úroku a v akej výške splátka prípadných poplatkov, absentuje

údaj o splatnosti jednotlivých splátok zahŕňajúc prvú a poslednú splátku; c) absentuje údaj o presnej výške úveru, pretože sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver 1.500,-- €, avšak v skutočnosti žalobcovi vyplatil len sumu 1.284,25 €, čo odôvodnil dojednaním o započítaní poplatku za službu vo výške 215,75 €. Žalobca má zato, že dohoda v zmysle bodu 8 zmluvy je neprijateľnou podmienkou, pretože vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu reálne nie je dodané, resp. nemusí byť nikdy dodané a slúži len záujmom žalovaného ako dodávateľa. Rovnako tak dohoda - súhlas so započítaním podľa bodu 10 zmluvných dojednaní možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože odporuje ratio legis inštitútu úveru tým, že žalovaný poskytuje žalobcovi nižší úver ako bolo dojednané; d) v zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, pretože podľa žiadosti je údaj o RPMN 70,01 % a v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy je 66,37 %. S poukazom na § 44 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka je ustanovenie úverovej zmluvy v časti RPMN potrebné považovať za neplatné. Keďže prijatie návrhu žalobcu urobené úkonmi žalovaného obsahoval zmenu v údaji o výške RPMN, takýto písomný prejav veriteľa bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalobcu však nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že RPMN akceptuje. Z hľadiska práva je irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne, preto neobstojí ani možná aplikácia druhej vety § 44 ods.2 OZ; e) nesprávny výpočet výšky RPMN - žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože práve túto sumu možno považovať za úver a v skutočnosti tak činí 92,98 %. O nesprávnosti výpočtu RPMN svedčí aj to, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru je vyššia ako výška RPMN, pričom RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a poplatkov. Z toho je zrejmé, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako výška úrokovej sadzby, v ideálnom prípade sa zhodujú; f) neprimeraná výška odplaty (úroková sadzba), ktorá je 70,01 %, ktorá podstatne prevyšuje odplatu podľa § 53 ods.6 OZ, vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle uvedeného považujú jej prevýšenie o viac ako 20 %. Podľa priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej NBS predstavovali úroky slovenských bánk z nových obchodov v roku 2013 pre spotrebiteľské úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov 11,16 % ročne. S poukazom na § 11 ods.1 Zákona o SÚ sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ zmluva neobsahuje tam uvedené náležitosti; b) ak v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa; ak veriteľ v zmluve neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia úveru alebo s ním súvisia; ak RPMN prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdí, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi bol poskytnutý

- vyplatený úver vo výške 1.284,25 €, z ktorého uhradil do 31. 01. 2017 sumu 2.591,48 €. Rozdiel činí 1.307,23 €. S poukazom na ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, v tomto prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu, pretože žalobca zaplatil žalovanému viac, netušiac, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak nie je povinný urobiť. Tým sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu. Rovnako o bezdôvodné obohatenie ide aj pri plnení z neplatného právneho úkonu a to z odplaty podľa Dohody o poskytnutí služby v zmysle bodu 8 zmluvy. Keďže sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je ex tunc neplatná, nemohla byť relevantným dôvodom plnenia. Žalovaný sa tak mohol na úkor žalobcu neoprávnene obohatiť vo výške započítania, pokiaľ by za výšku úveru bola považovaná suma uvedená v zmluve a nie skutočne vyplatená. Napokon vo všeobecnosti žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR vo všetkých inštanciách, týkajúce sa spotrebiteľského práva, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, príslušné ustanovenia civilného práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, eurokonformný výklad smerníc EÚ a množstvo záverov komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách MS SR. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe, ktorú uhradil žalovanému, t. j. od 01. 02. 2017.

2. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 10. 07. 2018 spolu s uznesením súdu zo dňa 22. 06. 2018, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný podal na tunajšom súde elektronicky dňa 26. 07. 2018 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť. K námietkam žalobcu ohľadne náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom bolo vyslovené, že článok 10 ods.2 Smernice č. 2008/48/ ES by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do Zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods.2 uvedenej smernice. V spomenutom rozsudku Súdny dvor EÚ konštatoval, že je možné, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil pre prípad, ak Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.2 Smernice, že táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere

bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 konštatoval, že v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, avšak vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transformovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Jedná sa o nepriamy účinok Smernice, ktorý však nie je absolútny, nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, inak by šlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. K termínu konečná splatnosť úveru tento únijné právo nepozná, čo napokon viedlo k zmene zákona 129/2010 Z. z. Aplikácia znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona, konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti. To znamená, že s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti. Okrem toho Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť/zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami, tieto sú v zmysle článku 7 zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Podľa článku 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. V rozsudku Krajského súdu Prešov č. k. 13Co/111/2014-166 sa ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy uvádza, že v zmysle článku 7 zmluvných dojednaní toto oznámenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Tým žalovaný poukázal na to, že aj termín konečnej splatnosti úveru je riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Termín konečnej splatnosti neznamená požiadavku na uvedenie presného dátumu tak, ako na to poukazuje aj spomínané rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Uvádza sa, že zmluva nemusí odkazovať na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Dátum splatnosti poslednej splátky je explicitne vyjadrený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25. 04. 2013 a je datovaný na deň 14. 11. 2016. Obdobne sa žalobca vyjadril aj k tvrdeniam žalobcu o absencii výšky, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a poplatkov. Poukázal na to, že výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. 02. 2018, v ktorom sa uvádza, že nie je potrebné v spotrebiteľskej zmluve uvádzať číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba, tej ktorej anuitnej splátky. Pri použití eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., pojem výška alebo počet, či termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné vykladať tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Od 01. 05. 2018 zmenou v legislatíve bola odstránená možnosť rôzneho výkladu tohto ustanovenia. Žalovaný sa ďalej zaoberal výkladovými pravidlami právnych noriem. Ďalej žalovaný poukázal a poprel tvrdenia žalobcu o neuvedení presného údaju o výške úveru. Žalobca nesprávne porovnával požadovanú a poskytnutú sumu úveru podľa zmluvy a vyplatenej čiastky. V zmluve je uvedená suma úveru 1.500,-- €, ktorá bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť tejto sumy bola súčasťou vzájomného vyporiadania pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobcu. Poskytnutím úveru v zmysle právnej úpravy a tiež obchodnej praxe a rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004), naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na účet, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na účet v peňažnom ústave. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma ako je v zmluve, nebolo spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok, čo vyplýva zo samotnej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že samotná dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou, ani predpokladom pre vznik Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ dohodu o poskytnutí služby nemusel uzavrieť a v podanej žalobe ani netvrdil, ani nepreukázal opak. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpísaná, dlžník podpísaním žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Dohoda je osobitne a individuálne odlíšená od ostatného obsahu zmluvy a teda žalovaný tvrdí, že Dohoda o poskytnutí služby bola individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods.2 (s týmto tvrdením sa stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 43CoR/5/2016-14). Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobcu o nesúlade výšky RPMN. Samotný údaj o RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, t. j. navrhnúť a akceptovať ho, táto skutočnosť vyplýva z právnej úpravy ako aj zo súdnej praxe. RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať RPMN, ktorej sa počíta na základe

údajov platných v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto výšky RPMN. Ak údaj o RPMN má byť určený tak, že je počítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy a nie v čase, kedy si dlžník podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Aj zákonná úprava vychádza z toho, že sa nejedná o údaj dohodnutý, ale údaj určený presne stanoveným postupom. Obdobné posúdenie bolo potvrdené aj Krajským súdom Banská Bystrica v rozsudku č. k. 12Co/60/2017 zo dňa 31. 05. 2017, kde sa okrem iného uvádza, že pri RPMN sa nejedná o údaj, ktorý by sa dal dohodnúť, ide o vypočítateľný ukazovať, ktorý sa má vypočítať v čase uzavretia Zmluvy o úvere a nie v čase podania žiadosti o úver. Pokiaľ sa tento údaj nedá dohodnúť, nemožno naň aplikovať § 44 ods.2 OZ. Žalovaný napokon poprel tvrdenia o nesprávnom výpočte RPMN, pretože RPMN bola počítaná podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010. Žalovaný poprel, že by došlo k dojednaniu neprimeranej výšky odplaty. Žalobca nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty regulovať explicitne. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné porovnať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V čase uzavretia zmluvy bola celková odplata zákonom regulovaná a to nie iba jej jedná zložka ročná úroková sadzba. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne, pretože banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a podobne, čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré dlžník zo spotrebiteľského vzťahu musel platiť. Za podstatné prevýšenie sa pri tom považuje také, ktoré je viac ako o 25 %. Priemerná výška odplaty v danom období bola 47,29 % a táto v zmluve podstatným spôsobom prevýšená nebola. Preto žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že by sa daný úver mal považovať za bezúročný. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 13. 08. 2018 spolu s uznesením súdu z 01. 08. 2018, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie. Žalobca doručil elektronicky dňa 30. 08. 2018 svoje vyjadrenie, v ktorom zotrval na podanej žalobe ako aj dôvodoch tam uvedených. Zopakoval svoje tvrdenia a dal do pozornosti niektoré rozhodnutia slovenských súdov na zdôraznenie správnosti svojich tvrdení.

4. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu do vlastných rúk dňa 18. 09. 2018 spolu s uznesením súdu zo dňa 04. 09. 2018, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie. Elektronickým podaním doručené súdu 01. 10. 2018 žalovaný zotrval na svojej obrane a rovnako poukázal na niektoré rozhodnutia slovenských súdov na podporu svojich tvrdení.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 04. 12. 2018 a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý bol predvolaný včas a riadne, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, čím boli splnené podmienky § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že cez reklamu alebo inzerciu sa dozvedel o žalovanom, ktorý ponúkal pôžičky. Keďže v tom čase potreboval peniaze na zábezpeku bytu, zháňal si nájomné, potreboval pôžičku. Hoci je v Zmluve o úvere uvedené, že tento bol poskytnutý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, on sám v tom čase nebol vlastníkom žiadneho bytu, riešil si bývanie a toto uviedol aj pri žiadosti o pôžičke. Na základe uvedeného bolo dohodnuté stretnutie so zástupcom žalovaného, s nejakou pani sa stretol na verejnosti, ktorá mu odovzdala zmluvu, on túto podpísal a zároveň mu boli odovzdané aj peniaze. Údaje o pôžičke žalobca uviedol, že zrejme poskytol telefonicky. Bolo mu teda zrejmé, za akých podmienok si požičiava peniaze, t. j. koľko si požičiava, vedel ako a kedy, ako aj komu splácať, boli mu posielané šeky, ktoré každý mesiac uhrádzal. Bola mu odovzdaná suma cca 1.300,-- €. Čo sa týka služby, ktorá bola súčasťou zmluvy o odklad splátok, toto mu bolo ponúknuté, vedel o tom, súhlasil s tým a túto službu aj neskôr využil. Bol si vedomý toho, že za službu má uhradiť poplatok a súhlasil s tým. Následne úver riadne splácal, avšak v zime, keď nemal prácu, požiadal o odklad splátok, čo mu aj bolo povolené. Následne zmluvu znovu začal splácať. V tom čase mal uzavreté dve zmluvy, ktoré splácal spolu po 127,-- € mesačne. Aj ohľadne tejto druhej zmluvy sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá je predmetom iného súdneho konania pred Okresným súdom Zvolen. Úver mal uhrádzať do konca roku 2017, avšak sa obrátil na spoločnosť Stop úžere, kde mu bolo všetko vysvetlené a preto asi dva mesiace pred koncom prestal pôžičku splácať a obrátil sa so žalobami na súd.

7. Sporové strany uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere (čl. 7), kde veriteľom je označený žalovaný a dlžníkom žalobca. V bode 5/ sú uvádzané údaje o požadovanom revolvingu a to úverový limit 1.500,-- €, splatnosť/ počet splátok: 14/42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.375,54, predpokladaná RPMN za úver (v percentách): 70,01, ročná úroková sadzba úveru (v percentách): 70,01, priemerná RPMN (v percentách): 47,29. V ďalšej časti sú označené údaje o revolvingu, ktoré však neboli predmetom tohto konania. V bode 6/ údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá čiastka úveru 1.500,--€, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky): 3.375,54. RPMN za úver (v percentách): 66,37, ročná úroková sadzba úveru (v percentách): 70,01, priemerná RPMN (v percentách): 47,29. V ďalšej časti sú opäť údaje o revolvingu, ktorý nebol predmetnom žaloby. Žalobca ako dlžník podpísal zmluvu dňa 22. 04. 2013, žalovaný ako veriteľ dňa 25. 04. 2013. V bode 7/ dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy (na zadnej strane zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluva. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vzal na vedomie, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude nižšia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. V prípade, že dlžník nebude súhlasiť so zmenami, bude oprávnený od zmluvy odstúpiť (prípadne túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy). V bode 8/ bola dojednaná dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 dos.2 Obchodného zákonníka. Podľa bodu 8.1 je predmetom dohody záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka, zaplatiť veriteľovi odplatu: a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 €. Podľa bodu 8.4 je odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa tejto dohody. V bode 8.6 veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody nie je podmienkou zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.

8. Podľa Zmluvných dojednaní (čl. 98 bod 3.1, celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa článku 2, bod 2 zmluvy. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. RPMN bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa článku 2, bod 2 zmluvy. Podľa článku 2, bod 2 je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy o úvere. Oznámenie okrem iného obsahuje schválenú výšku úveru vrátane meny, splatnosť úveru, výšku poslednej splátky úveru, lehoty a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru, RPMN úveru, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania zmluvy. Podľa bodu 2.3 veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy. Podľa článku 5.1, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6/ žiadosti. Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. V oznámení veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splácanie istiny a aká na splatenie úrokov. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru, dlžníkovi boli uvedené údaje o schválenom úvere (čl. 9).

9. Podľa karty klienta (čl.13) boli žalobcovi predpísané mesačné splátky po 80,37 € splatné od 14. 06. 2013, ďalej mesačne vždy k 14-temu dňu v mesiaci. Od 14. 01. 2014 do 14. 03. 2014 neboli predpísané žiadne splátky, následne od 14. 04. 2014 do 14. 02. 2017 boli predpísané mesačné splátky po 80,37 €. Žalobca uhrádzal splátky do 14. 05. 2016. Následné splátky prestal uhrádzať.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka uč. do 31.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.1 Súd nemal žiadne pochybnosti, že nárok žalobcu je odvodený zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť ako vzťah spotrebiteľský vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

10.2 Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10.3 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.4 Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa ods. 2, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

10.5 Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

10.6 Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa ods. 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

10.7 Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods.3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa ods. 10, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

10.8 Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 09.06.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

10.9 Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

10.11 Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10.12 Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

10.13 Podľa § 458 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

10.14 Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

10.15 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10.16 Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.17 Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16. 03. 2016 bola vo výške 0,00 %.

11. Súd zameral dokazovanie na preskúmanie namietaných nedostatkov zmluvy z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa tak, ako namietal žalobca v žalobe. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca požiadal dňa 22. 04. 2013 vyplnením časti 1 až 5 (prostredníctvom sprostredkovateľa) o poskytnutie úveru vo výške 1.500,--- € a v žiadosti požadoval splatnosť úveru na 42 mesiacov s mesačnou splátkou 80,37 € s tým, že celková čiastka úveru bude činiť 3.375,54 € s poskytnutou ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %. Ďalej bol uvedený údaj predpokladanej RPMN za úver 70,01 % a priemerná RPMN za úver 47,29 %. V údajoch o schválenom revolvingovom úvere doplnené žalovaným dňa 25. 04. 2013 súd konštatuje, že došlo k schváleniu úveru v súlade s požiadavkou žalobcu, jediný rozdielny údaj je vo vypočítanej výške RPMN a to 66,37 %. Súd sa v tomto prípade stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že sa jedná o údaj, ktorý sa medzi stranami nedojednáva, ale jedná sa o údaj, ktorý sa vypočítava na podklade údajov pri poskytnutí úveru dlžníkovi. Jedná sa o údaj, ktorý má slúžiť dlžníkovi ako informácia o výhodnosti ponúknutého produktu - úveru za účelom porovnania s inými obdobnými produktmi (tak, ako je napr. pri cene tovaru uvedená jednotková cena za kilogram, liter a podobne). Súd potom konštatuje, že len táto samotná okolnosť sama o sebe nemôže mať za následok zmarenie postupu uzatvárania zmluvy s poukazom na ustanovenia § 43 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedením odlišného údaja RPMN za úver vo výške 66,37 % ročne oproti žiadosti v článku 5 zmluvy by došlo k novému návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy. Za podstatné považuje súd aj tú skutočnosť, že uvedená výška RPMN je len nepatrne nižšia ako výška uvedená v článku 5 zmluvy a jej výpočet sa odvíjal

od konkrétnych údajov známych v čase poskytnutia revolvingového úveru, t. j. až v čase podpisu zmluvy veriteľom. Opačný výklad by súd považoval za príliš formalistický, ktorý nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov a to aj s prihliadnutím na zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

12. Súd ďalej na návrh žalobcu podrobil Zmluvu o revolvingovom úvere kontrole z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že v zmluve bol dojednaný ročný úrok z úveru vo výške 70,01 % ročne, čo odporuje zákonnej úprave odplaty za poskytnutie úveru. Je všeobecne známou skutočnosťou z údajov NBS, že v dobe poskytnutia úveru boli priemerné úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery poskytované bankami v obdobných prípadoch vo výške 10,99 % a RPMN činila 20,83 %. Takto dojednaný úrok niekoľkonásobne prevyšuje obvyklé úroky a to aj s prihliadnutím na to, že pri nebankových subjektoch môže súd akceptovať i vyššie úroky, než aké poskytujú banky spotrebiteľom. Avšak ani táto výška nemôže dosahovať úroveň, ktorú možno v bežných vzťahoch označiť za rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, v takomto prípade súd dojednanie o úroku považuje za neplatné dojednanie v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Cdo/ 26/2011 z 26.04.2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko - právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade zo všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách, sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi, ako aj mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore z dobrými mravmi. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov, preto závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade z dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Je zrejmé, že dlžník spravidla uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej finančnej situácie. Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Súd potom považuje za opodstatnené, v zmysle zásad komparistiky, porovnať výšku úrokov poskytnutých nebankovými subjektmi s výškou úrokov, ktoré bežne sú poskytované bankami. Na základe takéhoto posúdenia zmluvy súd konštatuje, že zmluva potom neobsahuje dohodu o úroku, pričom v takomto prípade sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods.1 písm. b/ ZoSP. K ďalším námietkam žalobcu o obsahových náležitostiach zmluvy súd uvádza, že sa stotožňuje s obranou žalovaného. Hoci žalobca poukazoval na rôzne rozhodnutia všeobecných súdov, čo sa týkalo posúdenia obsahovej náležitosti zmluvy - konečná splatnosť úveru, rozpis splátok úveru - v tomto prípade sa jedná o rozhodnutia, ktoré predchádzali žalovaným uvádzanému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ - C - 42/2015, ktoré je všeobecne známe v oblasti spotrebiteľského práva a ktoré zmenilo aj dovtedajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR práve v namietaných skutočnostiach uvádzaných žalobcom. Preto v tejto časti súd námietky žalobcu voči neuvedeniu údajov o konečnej splatnosti úveru, rozpisu a splatnosti splátok súd považoval za nedôvodné. Okrem toho sám žalobca sa vyjadril tak, že tieto údaje mu boli zrejmé už pri uzatváraní zmluvy, aj následne presne vedel koľko, kedy a ako má úver splácať, preto jeho žaloba v tejto časti sa javila skôr ako formálne a všeobecne formulované námietky, vychádzajúce zrejme z dovtedajšej praxe jeho právneho zástupcu. Aktuálne sú však nedôvodné.

13. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 8 zmluvy a to Dohody o poskytnutí služby - možnosť odkladu splátok za odplatu vo výške 215,75 €. Žalovaný na obranu uviedol, že predmetnú dohodu nemožno posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože bola individuálne dojednaná. V rámci zmluvy ju klient uzatvára samostatne a pokiaľ nemá o

ňu záujem, nemusí ju podpísať, uvedená dohoda nie je podmienkou poskytnutia úveru. Žalobca pri svojom výsluchu sám uviedol, že predmetná dohoda mu bola vopred známa, súhlasil s ňou, ako aj s výškou odplaty, práve preto ju podpísal a uvedenú službu aj v priebehu úverového vzťahu využil. Súd preto konštatuje, že sa jedná o individuálne dojednanie medzi sporovými stranami a takúto zmluvnú podmienku súd nemôže posudzovať ako neprijateľnú. Z uvedených dôvodov námietky v žalobe voči platnosti predmetnej dohody súd považoval za nedôvodné. Žalovaný ako veriteľ potom postupoval oprávnene, keď v súlade s dohodou vyplatil žalobcovi úver po započítaní poplatku 215,75 € a to vo výške 1.284,25 €. Posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov sa na uvedený poplatok nevzťahuje. Poplatok za službu nie je súčasťou poplatkov spojených s poskytnutím úveru a tento poplatok žalobca so žalovaným individuálne dojednal a bol povinný ho v zmysle dojednaní plniť. Pokiaľ teda žalobcovi bol poskytnutý úver 1.500,-- €, hoci reálne mu bola vyplatená suma 1.284,25 €, okrem vrátenia istiny bol povinný uhradiť aj poplatok vo výške 215,75 €. Žalobca na úvere uhradil čiastku 2.591,48 € a po započítaní istiny, ktorá mu bola vyplatená 1.284,25 € a povinného poplatku 215,75 €, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tak činí 1.091,48 €. Preto súd zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcovi čiastku 1.091,48 €. K uplatnenej istine si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mal plynúť odo dňa poslednej jeho splátky. Pri bezdôvodnom obohatení však nie je zákonom určená lehota splatnosti. V takom prípade sa postupuje v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka a oprávnený vyzve dlžníka na plnenie povinnosti. Keďže žalobca nedoložil žiadnu výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia doručenú žalovanému, za takúto výzvu je možné považovať doručenie žaloby. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 10. 07. 2018 a bol povinný plniť nasledujúceho dňa, t. j. 11. 07. 2018. Keďže dlh nesplnil, nasledujúcim dňom od 12. 07. 2018 sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu a je povinný platiť úrok z omeškania, ktorý v čase splatnosti je vo výške 5 % ročne. Súd žalovaného zaviazal spolu s istinou, uhrádzať aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 12. 07. 2018 do zaplatenia. Celý dlh bude žalovaný povinný uhradiť žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.). V prevyšujúcej časti z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol (výrok č. II rozsudku).

14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol v konaní úspešnejší, jeho úspech predstavuje 83,5 %. Od jeho úspechu sa však odratúva neúspech, t. j. celkový nárok na náhradu trov konania činí 67 % (83,5 % - 16,5 %). Súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 67 % a to do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.