Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/166/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., T. W. XX, o zaplatenie 2.081,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.: 15Csp/183/2017-71 zo dňa 28.08.2018, takto

rozhodol:

Zrušuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.786,40 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy, splatným od 30.10.2014 do zaplatenia v splátkach po 10 eur mesačne, splatných k 28. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna, pod následkom straty výhody splátok do vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, ktorý ako právny nástupca pôvodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.081,58 eur s úrokom z omeškania, pretože žalovaný uvedenú sumu dlhoval z titulu zmluvy o pôžičke, ktorú riadne a včas nesplácal.

3. Prvoinštančný súd považoval poskytnutú pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov, pretože zistil na to zákonné dôvody vyplývajúce z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 7, § 9, § 11 a následne z ustanovení § 52, § 53, § 54 a § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ustanovením § 251, § 255 a §257 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 257 a náhradu trov konania stranám nepriznal, keď dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v hrubom porušení povinnosti dodávateľa nekonaním s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity klienta a v nadväznosti na to aj okolnosťami na strane dlžníka, ktorý je invalidný dôchodca, bez zvýšenia možnosti svojho príjmu, čo v konečnom dôsledku malo významný vplyv na existenciu tohto sporu. V prípade, ak by bol veriteľ konal s odbornou starostlivosťou a dôsledne posúdil možnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mohol predísť nielen sporu medzi stranami, ale aj existencie vzniknutých trov.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal rozhodnutie o trovách konania. Uviedol, že v zmysle odôvodnenia prvoinštančného súdu sa nejedná o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by zakladal možnosť nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu

trov konania. Súd mal o trovách konania rozhodovať podľa § 255 ods. 1 podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný o zaplatenie 1.786,40 eur a žalovaný bol úspešný čo do zaplatenia 295,18 eur. Pomer je 85,82 % k 14,18 %, čistý úspech žalobcu vo veci je 71,64 %. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o náhrade trov konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 71,64 %.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 preskúmal napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

7. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Citované zákonné ustanovenie je generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1/ existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a 2/ výnimočné okolnosti. Obidve podmienky zákon bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže súd dospieť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

9. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sú aj sociálne aspekty, ktoré sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní, pričom súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Je potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde, na ich postoj v konaní.

10. Sudcovská úvaha o nepriznaní náhrady trov konania je výnimka zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Súd by mal takýmto spôsobom rozhodovať iba výnimočne. Pre účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené, a ktorá strana ich má nahradiť ktorej strane. Moderovať možno akékoľvek trovy konania s tým, že ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru, aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie §257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámi, pričom táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnej aplikácii tohto zákonného ustanovenia. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.

11. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd sa týmito princípmi pri rozhodovaní o trovách konania neriadil. V prvom rade nie je jednoznačne zistiteľné, ktorá zo strán sporu s poukazom na výrok o trovách konania bola povinnou stranou zaplatiť trovy konania úspešnej strane sporu, teda ktorá strana má nárok na náhradu trov konania. Nebolo zistené, na základe čoho pristúpil súd k moderovaniu rozhodnutia o trovách konania. Neboli vyzvané strany sporu na možné vyjadrenie sa k aplikácii ustanovenia § 257 vzhľadom na zistenia a dôkazy vyplývajúce zo spisu.

12. Prvoinštančný súd týmto svojim konaním, ktoré nie je v súlade so základnými zásadami spravodlivého súdneho procesu, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, ktorá bola úspešným účastníkom konania, aby uskutočňovala svoje procesné práva vyjadriť sa k možnej aplikácii § 257 v takej miere, že nakoniec došlo k porušeniu práv na spravodlivý súdny proces. Tento

nedostatok nie je možné nahradiť v odvolacom konaní, preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len podľa § 389 ods. 1 písm. b) napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu sa zaoberať opäť rozhodovaním o trovách konania. Pokiaľ zistí dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, vyzve strany sporu na možnú aplikáciu tohto zákonného ustanovenia a zároveň si ujasní, ktorá strana sporu v konaní bola úspešnou účastníčkou konania a svoje rozhodnutie, v prípade, pokiaľ sa rozhodne opäť použiť moderačné pravidlo, náležitým spôsobom aj odôvodní.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.