Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-37-2018.pdf
PDF · 157.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CHIRANA - PREMA Energetika, s.r.o., so sídlom nám. Dr. Alberta Schweitzera 194, 916 01 Stará Turá, IČO 36 303 666, právne zastúpeného MAPLE&FISH, s.r.o., so sídlom Dunajská 15/ A, 811 08 Bratislava, IČO 36 718 432, proti žalovanému Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO 36 361 518, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/261/2015-235 zo dňa 4. októbra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal náhrada trov konania vo výške 100 %.
2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že je vlastníkom elektroenergetického zariadenia Prípojky 22kV - VN, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. T. na pozemkoch parc. č.: „C“ XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2, „E“ XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2, „E“ XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, „E“ XXXX/XXX - orná pôda o výmere 65 m2, „C“ XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, „E“ XXXX/XX - orná pôda o výmere 100 m2, „E“ XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2, „C“ XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 705 m2, „C“ XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2426 m2, „C“ XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 932 m2, „E“ XXXX/X - orná pôda o výmere 312 m2, „E“ XXXX/X - orná pôda o výmere 173 m2, „C“ XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3129 m2. Žalobu odôvodnil tým, že pred Mestom Stará Turá, príslušným stavebným úradom, prebieha územné konanie pod sp.zn. 1559/2015 - Med na návrh žalovaného, ktorý v správnom konaní vystupuje ako navrhovateľ, o umiestnení stavby „TN I. T., R.. I. XXX, TS, VNK (PS01 - Transformačná stanica, SO601 22 kV rozvody - zastúpenie do novej TS, SO602 - 1kV rozvody - zastúpenie do novej TS, SO603 - Demontáž) umiestnenej na pozemkoch p. č. XXXX/X,/X, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, E-XXXX/X, E-XXXX/X, E-XXXX/ X v k.ú. I. T.. V zmysle projektovej dokumentácie sa má predmetná stavba žalovaného realizovať na prípojke 22kV - VN, ktorú má žalobca vo svojom vlastníctve. Projekt žalovaného nerešpektuje vlastnícke právo žalobcu k prípojke 22 kV - VN, pričom realizáciou predmetnej stavby bude urobený technický zásah do predmetnej prípojky. Žalobca v priebehu konania predložil stavebnému úradu doklady o vlastníctve predmetnej prípojky. Žalovaný tvrdí že je vlastníkom prípojky 22 kV - VN. V územnom
konaní predložil ako dôkazy o vlastníctve interné doklady - zápisnicu o prevzatí budov, stavieb a rozvodných zariadení nadobudnutých bezplatným prevodom správy č. 800032, podpísanú dňa 31.1.1975 iba zástupcami ZSE a zápisnicu o prevzatí budov, stavieb a rozvodných zariadení nadobudnutých bezplatným prevodom správy č. 800498, podpísanú dňa 31.8.1978. Ďalej uviedol, že Mesto Stará Turá rozhodnutím zn. 1559/2015-Med zo dňa 29.10.2015, doručeným žalobcovi dňa 5.11.2015, odkázalo žalobcu na súd vo veci vlastníctva prípojky 22 kV v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Mal za to, že žalovaný nepredložil žiadny doklad, ktorým by majetok - prípojka 22kV
- VN, prešiel do kmeňového majetku jeho právneho predchodcu - ZSE. V zápisnici o prevzatí budov, stavieb a rozvodných zariadení nadobudnutých bezplatným prevodom správy č. 800032, podpísanej dňa 31.1.1975, sa uvádza, že odovzdávajúca organizácia je Chirana, n. p. Stará Turá, pričom taký podnik nikdy neexistoval. Na zápisnici chýbajú podpisy oprávnených osôb odovzdávajúcej organizácie. Podpisy oprávnených osôb odovzdávajúcej organizácie chýbajú aj v zápisnici o prevzatí budov, stavieb a rozvodných zariadení nadobudnutých bezplatným prevodom správy č. 800498, podpísanej dňa 31.8.1978. Žalobca je vlastníkom prípojky 22kV - VN, ktorú nadobudli jeho právni predchodcovia singulárnou sukcesiou. Prípojku 22kV - VN fyzicky zrealizovali Západoslovenské energetické závody Bratislava a ako odberateľ ju financovala Chirana odborový podnik, závod Stará Turá. Chirana odborový podnik, závod Stará Turá, ju na základe Hospodárskej zmluvy č. 14-16-4254/74 zo dňa 1.9.1974 zaradila do svojho kmeňového majetku. Chirana odborový podnik, závod Stará Turá bol transformovaný dňa 1.7.1989 na Chirana, koncern, Stará Turá a tento následne dňa 31.12.1990 na Chirana Stará Turá, štátny podnik (tzv.1-dňový štátny podnik). Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 42/1990 zo dňa 30.11.1990 bola Chirana Stará Turá, štátny podnik, transformovaná dňa 1.1.1991 na spoločnosť Chirana Stará Turá a.s. a celý jej majetok, vrátane prípojky 22 kV - VN, bol vložený do základného imania spoločnosti Chirana Stará Turá a.s. Prílohou tohto rozhodnutia bol Zakladateľský plán spoločnosti, v zmysle ktorého bol celý majetok zahrnutý do základného imania spoločnosti Chirana Stará Turá, a.s. Následne Rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR bol schválený privatizačný projekt a.s. Chirana Stará Turá. S účinnosťou od 20.4.1993 došlo k zmene obchodného mena Chirana Stará Turá, a.s. na CHIRANA - PREMA a.s. uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1K 188/65 zo dňa 23.11.1998 bol na majetok CHIRANA - PREMA a.s., Nám. Dr. Alberta Schweitzera 94, Stará Turá vyhlásený konkurz. JUDr. Jána Havlát, správca konkurznej podstaty úpadcu CHIRANA - PREMA, a.s. listom zo dňa 30.9.1999 označeným ako „Energetické rozvody a inžinierske siete“ - vyradenie z evidencie HIM CHIRANA - PREMA, a.s. v konkurze, potvrdil vyradenie predmetného majetku, vrátane prípojky 22kV - VN, z majetku spoločnosti CHIRANA - PREMA, a.s. v konkurze. Od vybudovania prípojky 22kv - VN v roku 1975 až do 30.9.1999 bola prípojka vždy v majetku spoločnosti CHIRANA - PREMA, a.s. v konkurze a jej právnych predchodcov. Vlastníctvo tejto prípojky od spoločnosti CHIRANA - PREMA, a.s. v konkurze na žalobcu prešlo predloženými kúpnymi zmluvami.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že je držiteľom povolenia č. 2007E 0258 v platnom znení na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny, vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na základe a v rozsahu ktorého zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území, ktoré tvorí Bratislavský, Trnavský, Nitriansky a časť Trenčianskeho kraja odo dňa 1.7.2007, ako právny nástupca spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., so sídlom Čulenova6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551, ktorá je 100% akcionárom žalovaného, a ktorá bola vlastníkom a prevádzkovateľom Regionálnej distribučnej sústavy žalovaného do 30.6.2007. Žalobca je držiteľom povolenia č. 2005E 0057 v platnom znení na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu dodávka elektriny a distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe a v rozsahu ktorého zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy prevádzkovanie svojej miestnej distribučnej sústavy na príslušnej časti vymedzeného územia odo dňa 1.1.2006. Ďalej uviedol, že prípojka VN po jej vybudovaní na základe hospodárskej zmluvy na výstavbu, predstavovala zariadenie pre verejný rozvod elektriny podľa § 2 ods. 1 písm. b) v spojení s § 3 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) a zároveň elektrickú prípojku vysokého napätia podľa § 4 Elektrizačného zákona, § 1 ods. 1 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonával Elektrizačný zákon a § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva energetiky č. 10/1958 Ú. v. o jednotných podmienkach pre pripojovanie odberných elektrických zariadení k zariadeniam pre verejný rozvod elektriny (pripojovacie podmienky). Keďže predmetná prípojka VN predstavovala zariadenie pre verejný rozvod elektriny a elektrickú prípojku, po jej vybudovaní a povolení jej užívania bola prevedená v súlade s § 2 ods. 1 a ods. 2 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb. do prevádzky a bezodplatne do správy príslušnému energetickému podniku, ktorým bol právny predchodca žalovaného, Západoslovenské energetické závody, koncernový
podnik. K tomuto prevodu došlo po vybudovaní prípojky VN a jej uvedení do prevádzky na základe Hospodárskej zmluvy č. 800498 uzavretej dňa 31.8.1978 medzi právnym predchodcom žalovaného (Západoslovenské energetické závody, koncernový podnik) a Chirana, koncernový podnik, s účinnosťou odo dňa 1.8.1978. Prípojka bola uvedená do prevádzky dňa 18.7.1978. Na základe Hospodárskej zmluvy na prevod sa predmetná prípojka VN stala s účinnosťou odo dňa 1.8.1978 súčasťou verejného rozvodu elektriny, nebola po dni 1.8.1978 prevedená právnym predchodcom žalovaného (Západoslovenské energetické závod, koncernový podnik) ani žiadnym jeho právnym nástupcom na inú osobu. S účinnosťou odo dňa 1.8.1978 patrila predmetná prípojka VN do majetku právneho predchodcu žalovaného (Západoslovenské energetické závody, koncernový podnik), ako aj jeho právnych nástupcov, a dnes patrí do majetku žalovaného, táto nebola nikdy z účtovnej ani majetkovej evidencie právneho predchodcu žalovaného, ako ani jeho právnych nástupcov, vrátane žalovaného, vyradená. Z uvedeného dôvodu je potrebné považovať akýkoľvek prevod predmetnej prípojky VN, ak k nemu došlo po dni 1.8.1978 na inú osobu ako žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov, za absolútne neplatný právny úkon. Tiež uviedol, že zo žiadneho zo žalobcom označených právnych úkonov, vzhľadom na ich neurčitosť, nie je zrejmé, že by ich predmetom bol aj prevod predmetnej prípojky VN. Pre neurčitosť je potrebné tieto právne úkony považovať za absolútne neplatné právne úkony, a to minimálne vo vzťahu k prevodu prípojky VN. Ďalej uviedol, že žalovaný, ako aj jeho právni predchodcovia, predmetnú prípojku VN vždy prevádzkovali ako súčasť Regionálnej distribučnej sústavy žalovaného, zabezpečovali jej bezpečnú a spoľahlivú prevádzku a vykonávali na nej pravidelné odborné prehliadky, skúšky a revízie. Žalovaný, ani jeho právni predchodcovia, nemali nikdy pochybnosti o tom, či im predmetná prípojka VN patrí a že prevádzkujú vlastné zariadenie. Naposledy bola skúška Prípojky VN (Elektrického vedenia č. 445) vykonaná žalovaným prostredníctvom spoločnosti Technická inšpekcia, a.s. v dňoch 20.8.2014 - 21.8.2014.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámením v konaní predložených listín (odsek 3. odôvodnenia rozsudku). Na zistený skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie opísal v odsekoch 4. - 18. odôvodnenia rozsudku, aplikoval súd prvej inštancie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe jeho aplikácie žalobu zamietol. Uviedol, že vo veci ide o žalobu na určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, vyžadovaný priamo § 137 písm. c) CSP, žalobca preukázal predložením rozhodnutia Mesta Stará Turá, Zn. 1559/2015-Med zo dňa 29.10.2015, čím bolo preukázané, že Mesto Stará Turá ako stavebný úrad, žalobcovi ako účastníkovi konania vo veci vlastníctva prípojky 22 kV v konaní pre Západoslovenskú distribučnú a.s. Bratislava o umiestnenie stavby „TN Stará Turá, Nám. Schweitzera 194, TS, VNK (PS01-Transformačná stanica, SO601 22 kV rozvody - zaústenie do novej TS, SO602 - 1 kV rozvody - zaústenie do novej TS, SO603 - Demontáž)“, určilo lehotu 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, počas ktorých musí žalobca predložiť dôkaz o tom, že na príslušnom súde bol podaný návrh na rozhodnutie spornej veci. Týmto rozhodnutím bolo súčasne prerušené konanie vo veci územného rozhodnutia pre predmetnú stavbu do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Územné konanie je vedené na návrh žalovaného a predmetná stavba má byť umiestnená na pozemkoch p. č. XXXX/X,/X, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, E-XXXX/X, E-XXXX/X, E-XXXX/X v k.ú. I. T. a má sa realizovať na prípojke 22kV - VN, o ktorej žalobca tvrdí, že je v jeho vlastníctve (žalobca uvedené oznámil Mestu stará Turá listom zo dňa 24.8.2015 spolu s predložením dokladov). Predložením predmetného rozhodnutia žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby v navrhovanom znení, keď bol priamo stavebným orgánom vyzvaný na podanie predmetnej žaloby.
5. Žalobca preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej 22 kV prípojke poukázaním na Kúpnu zmluvu zo dňa 28.12.2004, Kúpnu zmluvu zo dňa 13.8.2001 a Kúpnu zmluvu zo dňa 10.11.1999. Kúpna zmluva zo dňa 28.12.2004 bola uzatvorená medzi spoločnosťou TURUL s.r.o., Šahy, ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Predmetom zmluvy sú hnuteľné veci uvedené v Prílohe č. 1 zmluvy, okrem iného i VN, NN - rozvody (silnoprúdové) z toho: rozvody vysokého napätia s uvedením kúpnej ceny 900 000 Sk, rozvody nízkeho napätia s uvedením kúpnej ceny 50 000 Sk. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že špecifikácia predmetu zmluvy, uvedená v Kúpnej zmluve zo dňa 28.12.2004, je veľmi všeobecná, z takejto formulácie nie je možné predmet zmluvy bezpečne identifikovať. Predmet uvedenej zmluvy tak nie je uvedený určito, v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetnú kúpnu zmluvu z toho dôvodu nemožno považovať za určitý právny úkon, na základe ktorého by bolo možné žalobcom nadobudnúť vlastníckej právo k predmetnej 22 kV prípojke. Neurčitosť
popísania predmetu zmluvy spočíva v tom, že vec, ktorej sa právny úkon (kúpna zmluva) týka, nie je dostatočne určená, takže ju nie je možné individualizovať. Predmet zmluvy v danom prípade mal podľa názoru súdu prvej inštancie obsahovať presný popis 22 kV prípojky, s uvedením parciel, na ktorých sa nachádza, rozmermi, prípadne i so zakreslením prípojky do mapy tak, aby bola predmetná prípojka jednoznačne individualizovaná a špecifikovaná, resp. i iným podrobnejším popisom. Kúpna zmluva zo dňa 28.12.2004 tak nemôže byť s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zák. platným právnym úkonom. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a na základe takéhoto právneho úkonu nemôže dôjsť k nadobudnutiu žiadnych práv. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že predmet zmluvy je neurčito špecifikovaný i v Kúpnej zmluve zo dňa 13.8.2001 (uzatvorenej medzi spoločnosťou ST-A a.s., Stará Turá, ako predávajúcim a spoločnosťou TURUL s.r.o., Veľké Túrovce, ako kupujúcim), a to ako hnuteľné veci, špecifikované v Prílohe 1 zmluvy, okrem iného ide o VN, NN rozvody s uvedením miery v bežných metroch (2333/700, 500, 1133), priemeru v mm (3 x 185, 3 x 240, 3 x 240) a materiálu (ANK TOY PV, AXEKCY, AYKY), ako aj v Kúpnej zmluve zo dňa 10.11.1999 (uzatvorenej medzi JUDr. Jánom Havlátom, správcom konkurznej podstaty úpadcu CHIRANA - PREMA a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou ST-A a.s. ako kupujúcim), kde je predmet zmluvy uvedený ako objekt č. 57 - energetické rozvody a inžinierske siete, ktoré pozostávajú z centrálnej kanalizácie, priemyselnej kanalizácie, chemickej kanalizácie, pitnej vody, úžitkovej vody, VN, NN - rozvody, slaboprúdové rozvody, elektrická požiarna signalizácia, vonkajšie osvetlenie, rozvod kyslíka, rozvod stlačeného vzduchu a rozvodného kanálu nachádzajúce sa v areáli úpadcu v Starej Turej.
6. Ďalšie vykonané dôkazy súd prvej inštancie vo veci nevyhodnocoval, pretože podľa jeho názoru tieto nemali vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. V predmetnej veci neboli relevantné ani skutočnosti tvrdené a preukazované žalobcom, týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva k prípojke subjektom Chirana odborový podnik, závod Stará Turá, ktorý si prípojku na základe Hospodárskej zmluvy č. 14-16-4254/74 zo dňa 1.9.1974 zaradil do svojho kmeňového majetku, a následne prechodu vlastníckeho práva k predmetnej prípojke na ďalšie subjekty (Chirana, koncern, Stará Turá, Chirana Stará Turá, štátny podnik, Chirana Stará Turá a.s., po zmene obchodného mena CHIRANA - PREMA a.s., a následne na spoločnosť ST-A, a.s.). Uviedol, že pri prejednaní a rozhodnutí veci vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorými preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej prípojke, a ktorými odôvodňoval dôvodnosť podanej žaloby, ako i z dôkazov ním predložených. Taktiež uviedol, že v predmetnom konaní sa neriešila otázka vlastníctva predmetnej prípojky iným subjektom, odlišným od žalobcu, preto nie sú v rozhodnutí vyhodnocované dôkazy, predložené žalovaným, tieto dôkazy nemajú za daného skutkového stavu vplyv na rozhodnutie o žalobe žalobcu.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. S poukazom na odseky 24. - 26. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že vymedzenie predmetu zmluvy nie je dostatočne určité. Žalobca sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje a rozsudok považuje za svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný a v rozpore so skutkovým stavom ako aj platnou právnou úpravou. Za použitia § 37 ods. 1 a § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka dal žalobca do pozornosti súdnu prax k otázke určitosti právneho úkonu a jeho výkladu so zameraním na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.11.2000, sp.zn. 29Cdo 2638/99, zo dňa 27.4.2006, sp.zn. 33 Odo 938/2004, Nálezy Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28.2.2013, sp.zn. III.ÚS 3900/12, zo dňa 14.4.2005, sp.zn. I.ÚS 625/03 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 640/2014-34. Tvrdil, že súd prvej inštancie konal mimo rozsah žaloby, pretože z odôvodnenia rozsudku sa javí, že súd posudzoval celý predmet zmluvy, pričom žalobca sa domáhal určenia vlastníctva iba k prípojke a súd prvej inštancie sa mal zaoberať otázkou určitosti prípojky. Postup súdu prvej inštancie považuje žalobca z tohto hľadiska za nezákonný a za nesprávny, pretože predmet zmluvy, vrátane prípojky, je dostatočne určitý. Účelom uzavretia zmluvy bolo previesť na žalobcu vlastnícke právo k hnuteľným veciam v Starej Turej, ktoré žalobca užíval už predtým na podklade zmlúv o nájme (od r. 1998 do 2004) uzatvorených s ich aktuálnym vlastníkom. Medzi zmluvnými stranami nebola a nie je spornosť o tom, čo bolo predmetom zmluvy. Súd prvej inštancie nevykonal žiaden výklad ustanovení zmluvy ani neskúmal vôľu a úmysel zmluvných strán, neposudzoval správanie zmluvných strán pri uzavretí zmluvy ani po jej uzavretí. Zo súdnej praxe vyplýva, že súd musí uskutočniť výklad právneho úkonu (gramatický,
logický, systematický, teleologický) a jeho pomocou odstrániť neurčitosť, či nezrozumiteľnosť právneho úkonu, súd musí prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, zisťovať vôľu strán pri uzavretí zmluvy a prihliadať aj na ich správanie. Záver súdu prvej inštancie je prinajmenšom predčasný, žalobca však trvá na tom, že zmluva je platná, dostatočne určitá a na jej podklade žalobca nadobudol vlastnícke právo. Záver súdu prvej inštancie je v rozpore aj so zásadou uprednostniť výklad právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Aj napriek tomu, že v prílohe č. 1 zmluvy je prípojka vymedzená ako VN, NN rozvody, v Starej Turej sa nenachádza žiadna iná podobná prípojka, ktorou by bola pripojená miestna distribučná sieť žalobcu k nadradenej sústave žalovaného, a preto nie je a ani nemôže byť zameniteľná. Žalobca predložil súdu prvej inštancie rozdelenie elektrických zariadení, z ktorého vyplýva, že pod označením VN je potrebné rozumieť zariadenie nad 1 kV a menej ako 52 kV, čo prípojka 212 kV spĺňa. Za nedovolenú sudcovskú tvorbu práva považoval žalobca záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal predmet zmluvy obsahovať presný popis prípojky s uvedením parciel, na ktorých sa nachádza, rozmermi, prípadne i so zakreslením prípojky do mapy. Tento záver odporuje aj zásade zmluvnej voľnosti a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je žiadny iný subjekt, ktorý by okrem žalovaného spochybňoval vlastníctvo žalobcu. Žalovaný, ktorý konanie proti žalobcovi neinicioval, uplatňuje v pozícii žalovaného námietky vo svoj prospech bez ohľadu na ich relevanciu, pravdivosť či preukázateľnosť. Z predložených dôkazov nepochybne vyplýva, že po vybudovaní prípojky v 70.-tych rokoch, bola prípojka daná do správy predchodcu žalovaného v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Na preukázanie svojho vlastníctva predložil žalobca v konaní aj predchádzajúce tituly a prevody vlastníctva k prípojke, v ktorých bola prípojka dostatočne a nezameniteľne identifikovaná. Predmetná prípojka bola vo vlastníctve štátu a v rámci privatizácie a kúpnych zmlúv prešla do vlastníctva právnych predchodcov žalobcu a žalobcu, ktorý vlastníctvo prípojky nadobudol riadne a platne, s prípojkou nakladal v dobrej viere ako so svojím vlastníctvom. Na pojednávaní dňa 10.5.2017 žalobca uviedol, že aj v minulosti vznášal námietky vo viacerých stavebných konaniach, ktoré sa týkali prípojky. Poukázal na to, že prípojku eviduje v účtovníctve v rámci VN rozvodov. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie neskúmal a v rozsudku len konštatoval, že zmluva je neurčitá a z tohto dôvodu neplatná. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci a tým, že súd prvej inštancie prekročil rozsah žaloby pri skúmaní platnosti celého právneho úkonu, došlo v konaní k inej vade a postupom súdu prvej inštancie k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a k porušeniu práva na súdnu ochranu (rozhodnutie ÚS SR z 30.10.2007, sp.zn. I.ÚS 335/06, Nález ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 77/02, sp.zn. I.ÚS 119/07, sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. IV. ÚS 115/03, sp.zn. I. ÚS 236/06, Európsky súd pre ľudské práva Georgidias v. Grécko z 29.5.1997, Recueil III/1997). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 8.11.2017. Uviedol, že žalobca v odvolaní síce uvádza odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, ale nesprávny procesný postup ako aj skutočnosť, že konanie má inú vadu žalobca v odvolaní nijako nekonkretizuje. Podľa názoru žalovaného žalobca sa v odvolaní obmedzuje iba na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. S poukazom na dôvody konania žalovaný uviedol, že skutočným dôvodom vznesenia námietky žalobcom v územnom konaní je výlučne snaha žalobcu robiť žalovanému v územnom konaní obštrukcie s cieľom zamedziť rozvoj regionálnej distribučnej sústavy žalovaného v danej oblasti. Žalobca ako prevádzkovateľ miestnej distribučnej siete sa cíti ohrozený podnikaním žalovaného, nakoľko odberatelia v danej oblasti preferujú služby žalovaného. Žalobca nie je a nikdy nebol vlastníkom elektrického vedenia a neexistoval dôvod vznesenia námietky a dôvod súdneho konania. Žalovaný v konaní jednoznačne preukázal vlastníctvo elektrického vedenia predloženými listinnými dôkazmi. Dôvodom, pre ktorý žalobca nie je vlastníkom elektrického vedenia sa súd prvej inštancie nezaoberal, listiny predložené žalovaným nevyhodnocoval. Napriek tomu, že žalovaný považuje takýto postup súdu za nesprávny, odvolanie proti rozsudku nepodal, pretože rozsudok je vo výroku vecne správny a odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 CSP). Primárnym dôvodom, že žalobca nie je vlastníkom elektrického vedenia je skutočnosť, že jeho vlastníkom je žalovaný a jeho právni predchodcovia. Žalobca nemohol elektrické vedenie nadobudnúť na základe ním tvrdeného titulu od osoby, ktorá nebola nikdy jeho vlastníkom. Elektrické vedenie po vybudovaní predstavovalo zariadenie pre verejný rozvod elektriny podľa § 2 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 3 zákona č. 79/1957 Zb. Elektrizačného zákona a zároveň elektrickú prípojku vysokého napätia podľa § 4 tohto zákona, § 1 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa tento zákon vykonával a § 2 ods. 1 vyhlášky č. 10/1958 Ú.v. o jednotných podmienkach pre pripojovanie odberných elektrických zariadení k zariadeniam pre verejný rozvod elektriny. Po povolení užívania bolo elektrické vedenie v súlade s § 3 ods. 1, 2 vládneho nariadenia
č. 80/1957 Zb. dané do prevádzky a bezodplatne do správy príslušnému energetickému podniku, právnemu predchodcovi žalovaného, hospodárskou zmluvou č. 800498 zo dňa 31.8.1978 s účinnosťou od 1.8.1978 a stalo sa súčasťou verejného rozvodu elektriny. Od 1.8.1978 patrilo elektrické vedenie do kmeňového majetku právneho predchodcu žalovaného a nebolo v majetku právnych predchodcov žalobcu. Žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci opak ani dôkaz, že pri transformácii Chirana, koncernový podnik a následnej privatizácii bolo elektrické vedenie vyňatené z majetku Západoslovenských energetických závodov, koncernový podnik a zahrnuté do privatizovaného majetku iného podniku. Akýkoľvek prevod elektrického vedenia po 1.8.1978 na inú osobu ako právnych predchodcov žalovaného, je absolútne neplatný právny úkon. Nikto nie je oprávnený previesť viac práv ako má sám. Právne úkony, ktoré žalobca označil ako dôkaz, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie riešiť ako predbežnú otázku, či je alebo nie je vlastníkom elektrického vedenia žalovaný a či ním boli právni predchodcovia žalovaného. V konaní bolo nedostačujúce vyhodnocovať výlučne dôkazy predložené žalobcom, ktorými sa žalobca snažil preukázať, že je vlastníkom elektrického vedenia. Sekundárnym dôvodom, pre ktorý žalobca nie je a nebol vlastníkom elektrického vedenia, je absolútna neplatnosť právnych úkonov minimálne v rozsahu, ktorý sa podľa žalobcu týka elektrického vedenia, pre neurčitosť. Uviedol, že žalobca odvíja svoje vlastnícke právo k elektrickému vedeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 medzi spoločnosťou TURUL, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. S poukazom na čl. 2 tejto zmluvy, ktorý upravuje predmet zmluvy, bol žalovaný toho názoru, že predmetom prevodu mohli byť akékoľvek elektrické vedenia napäťovej úrovne vysokého napätia a nízkeho napätia nachádzajúce sa v meste Stará Turá. Za irelevantné považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že v Starej Turej sa nenachádza žiadne iné elektrické vedenie, ktorým sa spája miestna distribučná sústava žalobcu s regionálnou distribučnou sústavou žalovaného. Takéto vymedzenie predmetu kúpy sa v kúpnej zmluve nenachádza. Žalovaný považuje kúpnu zmluvu za ukážkový príklad absolútne neurčitého právneho úkonu a v jej prípade neexistujú dva výklady, ale jeden jednoznačný výklad zakladajúci jej neplatnosť. Konanie je v danom prípade sporovým konaním a dôkazné bremeno zaťažuje výlučne strany sporu. Žalobca v konaní nenavrhol ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by mal za následok výklad v prospech platnosti kúpnej zmluvy. Vyslovil, že je pravdou, že žiaden právny predpis nestanovuje akým spôsobom má byť špecifikované elektrické vedenie v prípade jeho prevodu. Vzhľadom na povahu veci je však dôležité, aby jej určenie v zmluve bolo dostatočne určité na to, aby nebolo zameniteľné s inou vecou a aby jej určenie v budúcnosti nespôsobovalo spory. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol v odseku 24. rozsudku príklad takéhoto určenia, teda nešlo o konkrétne a jediné určenie elektrického vedenia v zmluve, nešlo o žiadnu tvorbu práva a porovnanie, ako ďaleko od určitosti bol v kúpnej zmluve vymedzený predmet kúpy. Žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že s elektrickým vedením nakladal v dobrej viere. Práve naopak, žalovaný predložil v konaní dostatok dôkazov, že elektrické vedenie je jeho vlastníctvom a súčasť regionálnej distribučnej sústavy, že na elektrickom vedení vykonával pravidelné odborné prehliadky, skúšky a revízie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko jeho výrok je vecne správny.
10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.2.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa s tvrdeniami a námietkami žalovaného nestotožňuje, tieto považuje za nedôvodné, účelové, zavádzajúce a neopodstatnené. Žalovaný tvrdí a v konaní predložil dôkazy, že prípojka bola daná právnemu predchodcovi žalovaného iba do správy. Zverenie do správy však nemá vplyv na zmenu vlastníckeho práva a je nepochybné, že vlastníkom prípojky bol naďalej štát. V r. 1978 bol platným a účinným právnym predpisom zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (§ 63 a § 64 v znení účinnom do 31.12.1982) a rovnako aj podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, upravovali a upravujú vlastníctvo štátu, národný majetok, správu národného majetku a majetok štátu (§ 6 ods. 1). Aj zákon č. 51/1955 Zb. o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizácií, ktorý bol zrušený Hospodárskym zákonníkom, upravoval, že vlastníkom majetku národného podniku je štát a národnému podniku je tento majetok zverený do správy (§ 8). Z uvedeného vyplýva, že štátnemu podniku (predtým národnému podniku) bol vždy zverený majetok vo vlastníctve štátu iba do správy, preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že jeho právny predchodca nadobudol prípojku do vlastníctva. Prípojka aj po zverení do správy ostala vo vlastníctve štátu a v rámci privatizácie prešla do vlastníctva akciovej spoločnosti CHIRANA - PREMA a.s. (dňom 1.1.1991). Na tomto mieste vyjadrenia žalobca zopakoval skutočnosti týkajúce sa prevodu prípojky a jej identifikácie na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.1999 a kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2001. Za irelevantné považoval žalobca tvrdenia žalovaného, že sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal otázkou vlastníctva žalovaného, pretože predmetom
konania bola žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva k prípojke a preto podľa § 216 CSP súd nemôže určiť, že vlastníkom prípojky je žalovaný. Vo vzťahu k neurčitosti zmluvy poukázal žalobca na svoje tvrdenia uvedené v odvolaní, vrátane tvrdenia, že súd prvej inštancie nevykonal výklad zmluvy riadne a zákonným postupom a jeho závery sú v rozpore s ustálenou súdnou praxou v otázke výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti. Žalobca taktiež zotrval na tvrdeniach, že v Starej Turej sa nenachádza žiadna iná podobná prípojka, ktorou by bola pripojená miestna distribučná sieť žalobcu s nadradenou sústavou žalovaného a preto nemôže byť ani zameniteľná. Opätovne poukázal na to, že pre zmluvu nie je stanovená obligatórne písomná forma a preto nemožno na ňu klásť rovnaké nároky ako na zmluvy, pri ktorý zákon stanovuje túto formu pod sankciou neplatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. 4 ods. 6 zmluvy (Salvatorská klauzula). Zopakoval svoju dobromyseľnosť pri nakladaní s prípojkou. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP žalobca konkretizoval na str. 5 odvolania. V ostatnom sa žalobca pridržal odvolania vrátane odvolacieho návrhu.
11. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 12.3.2018, ku ktorému ďalšie vyjadrenie nepodal (§ 374 ods. 2 CSP).
12. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému o určenie vlastníckeho práva začalo dňa 19.11.2015 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
17. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.20156 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP odvolací súd z úradnej povinnosti preskúmal odvolacie dôvody žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP, podľa ktorých súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d). Zistenie existencie a opodstatnenosti týchto odvolacích dôvodov zakladá vždy zákonný následok zrušenia rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.2.2018 tieto odvolacie dôvody žalobca, vrátane uvedenia aké porušenia súdu prvej inštancie namieta, konkretizoval na strane 5 odvolania.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP sa priamo týka obsahu práva na spravodlivý proces. V prípade, že súd svojím procesným postupom v civilnom procese poruší právo/práva strany sporu ide o pochybenie súdu, pričom toto pochybenie súdu musí mať takú intenzitu, že konanie je nespravodlivé. Porušenie práva/práv strany sporu v procesnom postupe súdu sa ako konkrétne pochybenie hodnotí v celom kontexte konania s vplyvom na prípadné ďalšie pochybenia, na následky nesprávneho postupu súdu a na možnosť zvrátenia nesprávneho postupu súdu.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sa týka pochybenia súdu v procesnom postupe, ktoré nie je možné podradiť pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že pochybenie malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu.
23. Posúdením obsahu odvolania, najmä str. 5, považoval odvolací súd tvrdenia žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že rozsudok neobsahuje všetky žalobcom tvrdené skutočnosti o vlastníctve prípojky a o časových a vecných dôvodoch nadobudnutia tohto vlastníctva, keď súd prvej inštancie v rozsudku len konštatoval, že prípojka nie je v zmluve identifikovaná spôsobom, ktorý súd prvej inštancie považoval za dostatočný, tak je zmluva neurčitá a z dôvodu neurčitosti neplatná, za odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Za inú vadu konania, zakladajúcu odvolací súd podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP považoval žalobca postup súdu prvej inštancie, ktorým prekročil rozsah žaloby, pretože skúmal celý predmet zmluvy. Na podporu týchto odvolacích dôvodov poukázal žalobca na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.
24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu a s obsahom dôkazov, ktorými mal súd prvej inštancie preukázané podstatné skutkové okolnosti, dospel k názoru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP odôvodňované absenciou konkrétnych skutočností v odôvodnení rozsudku, nie sú dôvodné a pre záver, že súd prvej inštancie porušil procesné povinnosti zakladajúce odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie za daného procesného stavu, neobstoja.
25. Opísaním rozhodujúcich skutočností žalobca vymedzil predmet konania (žalobný petit), v intenciách ktorého postupoval súd prvej inštancie v konaní a v dokazovaní o určenie vlastníckeho práva elektroenergetického zariadenia prípojky 22kV - VN. Vlastnícke právo k prípojke odvodzoval žalobca jednak z právnych úkonov svojich právnych predchodcov, na základe ktorých bola prípojka vybudovaná a financovaná (Chirana odborový podnik, závod Stará Turá), na základe ktorých došlo k zaradeniu prípojku do kmeňového majetku (hospodárska zmluva č. 14-16-4254/74 zo dňa 1.9.1974), na základe ktorých bola uskutočnená transformácia a privatizácia (ku dňu 1.7.1989 na Chirana, koncern, Stará Turá a ku dňu 31.12.1990 na Chirana Stará Turá, štátny podnik, rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 42/1990 zo dňa 30.11.1990 na Chirana Stará Turá, a.s., vloženie majetku, vrátane prípojky 22kV do základného imania Chirana Stará Turá a.s., schválenie privatizačného projektu akciovej spoločnosti, zmena obchodného mena na CHIRANA-PREMA a.s., vyhlásenie konkurzu, vyradenie majetku z evidencie HIM vrátane prípojky 22kV), vrátane kúpnych zmlúv zo dňa 10.11.1999 a zo dňa 13.8.2001
a jednak z kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004, ktorú uzatvoril žalobca v postavení kupujúceho od predávajúceho obchodnej spoločnosti TURUL, spol. s r.o., IČO 34 134 085. Na preukázanie svojho vlastníckeho práva žalobca označil a predložil listiny uvedené v žalobe pod bodmi 1. - 11.
26. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom spore súd prvej inštancie považoval za podstatné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca sa stal vlastníkom prípojky 22 kV kúpnou zmluvou zo dňa 28.12.2004, ktorú uzatvoril v postavení kupujúceho od predávajúceho obchodnej spoločnosti TURUL, spol. s r.o., IČO 34 134 085. Aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovanie vzniku vlastníckeho práva žalobcu k prípojke bolo základnou otázkou, vyriešenie ktorej malo následný vplyv na skutkové a právne posúdenie tých skutočností, ktoré predchádzali uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 posudzoval súd prvej inštancie z úradnej povinnosti, pričom z celého kontextu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že táto platnosť bola posudzovaná len k spornej prípojke. Záväznou časťou rozhodnutia je výrok rozhodnutia, v odôvodnení vysvetlil súd prvej inštancie akým spôsobom rozhodol a z akých dôvodov dospel k rozhodnutiu. Zákon stanovuje všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku, ktoré majú vyjadrenie v konkrétnych požiadavkách tak, aby bola z rozsudku zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. To, že žalobca nebol v predmetnom spore úspešný, keď súd prvej inštancie neakceptoval ním uvádzané tvrdenia, neznamená, že prvoinštančné rozhodnutie je neodôvodnené s následkom zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a z hľadiska aplikácie a výkladu právnej normy arbitrárne. Odvolací súd nezistil z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ani dôvodnosť tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie konal mimo rozsah žaloby, pretože z odôvodnenia rozsudku sa javí, že posudzoval celý predmet zmluvy. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tvorí jeden celok od odseku 1. - 29. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 25. písomného vyhotovenia rozsudku uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 28.12.2004 tak nemôže byť s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom a v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a na základe takéhoto právneho úkonu nemôže dôjsť k nadobudnutiu žiadnych práv, tak s poukazom na obsah ostatných odsekov odôvodnenia rozsudku a predmet konania nie je ani na strane žalobcu žiaden dôvod domnievať sa, že okrem vlastníctva prípojky posudzoval súd prvej inštancie celý predmet kúpnej zmluvy v rozsahu prílohy č. 1. Súd prvej inštancie nekonal mimo rozsah žaloby a takýto postup nemožno odvodiť ani z formulácie odseku 25. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
27. Účastníkmi, zmluvnými stranami, kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 bol žalobca a tretí subjekt; žalovaný nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní bráni tým, že k určitosti právneho úkonu mal súd prvej inštanciu skúmať vôľu toho, kto právny úkon urobil a pri výklade tejto vôle mal použiť interpretačné pravidlá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka s uprednostnením výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti, poukazuje odvolací súd na to, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažovala žalobcu. Odstránenie neurčitosti právneho úkonu gramatickým, logickým, systematickým a teleologickým výkladom s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, na vôľu zmluvných strán zmluvy pri jej uzavretí a s prihliadnutím na ich správanie pri právnom úkone v písomnej forme, akým kúpna zmluva zo dňa 28.12.2004 je, prichádza do úvahy v prípade ak by bolo možné v špecifikácií hnuteľných vecí obsiahnutých v prílohe č. 1 kúpnej zmluvy (neoddeliteľná súčasť zmluvy podľa čl. 2 bod 1. kúpnej zmluvy) pod bodom 5. tejto písomnej prílohy týkajúcej sa VN a NN rozvodov, ktorá je ako jedna z hnuteľných vecí predmetom prevodu vlastníckeho práva v prospech žalobcu (čl. 2 bod 3. kúpnej zmluvy) vyvodiť, že prípojka 22kV bola zahrnutá pod bod 5. prílohy č. 1 kúpnej zmluvy. Okrem prílohy č. 1 nemá kúpna zmluva inú špecifikáciu VN a NN rozvodov, minimálne v tom rozsahu ako žiada určenie vlastnícke práva žalobca v žalobnom petite žaloby. Na strane žalovaného nie je daný dôvod v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 28.12.2004 skúmať jeho vôľu ani správanie pred, v čase uzavretia ani po uzavretí predmetnej zmluvy, pretože žalovaný nie je zmluvnou stranou. Žalovaný v rámci postupu podľa § 149 - §151 CSP uplatnil prostriedky procesnej obrany, uviedol podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu, skutkové tvrdenia žalobcu poprel a skutkové tvrdenia doložil listinami. Popretím skutkových tvrdení žalobcu sa tieto stali spornými.
28. Skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňoval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP, vyhodnotil a posudzoval odvolací súd ako skutočnosti zodpovedajúce odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny
právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie Občianskeho zákonníka žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu § 387 ods. 3 CSP uvádza :
29. Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie o neurčitosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 týkajúci sa prevodu vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľnej veci - prípojke 22 kV za správny. Nadväzujúc na odsek 27. tohto odôvodnenia požiadavka určitosti právneho úkonu znamená v tomto prípade určitosť vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktorých vlastníkom sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 stal žalobca. Príloha č. 1 bod 5. ku kúpnej zmluvy obsahuje len názov hnuteľnej veci a kúpnu cenu. Ak aj žalobca tvrdil, že hnuteľné veci uvedené v prílohe č. 1 mal do uzavretia kúpnej zmluvy v užívaní na základe zmluvy o nájme (čl. 2 bod 1. kúpnej zmluvy), v konaní pred súdm prvej inštancie neoznačil a nepredložil o tomto tvrdení žiaden dôkaz preukazujúci, že do 28.12.2004 na základe zmluvy o nájme prípojku 22 kV užíval. Vlastnícke právo žalobcu k prípojke 22 kV nemožno odvodiť ani z kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2001 uzavretej medzi predávajúcim ST - A, a.s., IČO 36 307 505 a kupujúcim TURUL, spol. s r.o., IČO 34 134 085 podľa prílohy č. 1 k tejto kúpnej zmluve. Táto príloha č. 1 obsahuje názov energetického rozvodu, mieru/bm, priemer mm a materiál. Niektoré údaje uvedené v prílohe č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2001 možno stotožniť s údajmi uvedenými v listinách, ktoré žalobca a žalovaný predložili v konaní a ktorými preukazovali vybudovanie prípojky a prevod správy, najmä v zápisnici o prevzatí budov, stavieb a rozvodných zariadení nadobudnutých bezodplatným prevodom správy zo dňa 31.8.1978 (č.l.31-32 spisu) a s údajmi uvedenými v hospodárskej zmluve o prevode správy národného majetku zo dňa 31.8.1978 (č.l.62-63). V prílohe č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2001 sa uvádzajú údaje : VN, NN - rozvody : miera/bm : 2333/700, priemer mm : 3x185, materiál ANK TOY PV, v listinách zo dňa 31.8.1978 sa uvádzajú údaje : 22 kV kábelové vedenie 3x185 mm2 ANKTOYPV o dĺžke 2x164 m. Zhoda týchto údajov je v údaji 3x185 mm a v materiály. Príloha č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004, na základe ktorej sa žalobca mal stať vlastníkom spornej prípojky 22 kV, neobsahuje žiaden údaj, existencia ktorého by podporila tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom prípojky 22 kV ako jednej z hnuteľných vecí tvoriacich VN a NN rozvody. Pri vymedzení prevodu vlastníckeho práva hnuteľnej veci len názvom VN a NN rozvody nemožno nepochybne a jednoznačne bez akejkoľvek možnosti vylúčenia nezameniteľnosti určiť vlastníctvo žalobcu k prípojke 22kV. Absencia identifikácie a špecifikácie prípojky ako prevádzanej hnuteľnej veci minimálne údajmi, ktoré by určovali jej nezameniteľnosť, má za následok neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vadu písomne prejavenej vôle zmluvných strán. Na tejto neurčitosti vo vzťahu k prípojke 22 kV nič nemenia z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka skutkové tvrdenia a dôkazy zistené z listín predložených žalobcom a žalovaným, o právnych úkonoch od r. 1974 do r. 2004 pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004. Na neurčitosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 k predmetu sporu nič nemenia ani tvrdenia žalobcu, že podobná prípojka, ktorou by bola pripojená miestna distribučná sieť žalobcu s nadradenou sústavou žalovaného, sa v Starej Turej nenachádza. Toto tvrdenie žalobcu pre určenie nezameniteľnosti prípojky 22 kV nielen nemožno akceptovať, ale je pre určitosť právneho úkonu neprípustné. Pre určenie vlastníckeho práva žalobcu k prípojke 22 kV na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 súd prvej inštancie vyvodil zo skutkového stavu správny právny záver, že kúpna zmluva je k prípojke 22 kV ako právny úkon pre neurčitosť postihnutá absolútnou neplatnosťou a nemá za následok vznik vlastníckeho práva žalobcu k nej. Táto absolútna neplatnosť nastala priamo zo zákona dňa 28.12.2004 a pôsobí od začiatku voči každému.
30. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie tvrdenie žalobcu, ktorý považoval názor súdu prvej inštancie, že predmet kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2004 mal obsahovať presný popis prípojky (uvedenie parciel, na ktorých sa nachádza, rozmerov, prípadne i zakreslenie prípojky do mapy) za nedovolenú sudcovskú tvorbu práva a za rozpor aj so zásadou zmluvnej voľnosti a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nezameniteľnosť prípojky 22 kV ako hnuteľnej veci, ktorá je predmetom prevodu vlastníckeho práva, prípadne jej individuálizácia, ako uviedol súd prvej inštancie v odseku 24. odôvodnenia, vyžaduje nepochybne presný popis prípojky. Ak súd prvej inštancie uviedol, že tento presný popis vyžaduje uvedenie parciel, na ktorých sa prípojka nachádza, uvedenie rozmerov, prípadne i zakreslenie do mapy, tak vychádzal len z popisu, ktorý vykonal v konaní žalobca a z listín, ktorými žalobca preukazoval svoje vlastnícke právo k prípojke. Uvedenie týchto údajov pre individualizáciu prípojky nie je sudcovskou tvorbou práva, ale za daného skutkového stavu interpretáciou právnej normy a výkladom určitosti právneho úkonu.
31. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnej normy na základe správne zisteného skutkového stavu.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy. Preto odvolací súd žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).