Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16Csp-204-2017.pdf
PDF · 121.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/204/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín, v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. W. XXX, I., o zaplatenie 304,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 180,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 180,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 455,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spol. Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 uzatvorila so žalovaným dňa 26.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol jednorazovo žalovanému pôžičku v sume 320,-eur. Žalovaný sa zaviazal splácať ju v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 7,17 eur. Posledná predpísaná splátka sa stala splatnou dňa 20.10.2014. Ďalej dňa 26.08.2013 uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť službu špecifikovanú v čl. I zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal poskytnúť mu odmenu vo výške 164,80 eur. Odmenu bol žalovaný povinný splácať v 60 týždenných splátkach v sume 2,75 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spol. Provident Financial, s.r.o. ako postupca pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu ako na postupníka, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky z uvedených zmlúv, pričom riadne a včas uhradil iba splátky v celkovej sume 140,- eur. Žalovaná suma činí 455,21 eur a pozostáva zo sumy 203,12 eur (zostatok zo zmluvy o úvere), zo sumy 150,96 eur (zostatok zo zmluvy o zabezpečení splátok) a zo sumy 101,13 eur (zostatok úrokov). Podaním doručeným súdu dňa 16.04.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy 150,96 eur titulom zostatku zo zmluvy o zabezpečení splátok a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Nakoľko došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby ešte predtým, než bola žaloba doručená žalovanému, súd podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP) koná o zvyšku uplatneného nároku bez toho, aby rozhodoval o zastavení konania v príslušnej časti. Predmetom konania, o ktorom sa ďalej koná, je tak žaloba o zaplatenie sumy 304,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ju mal doručenú do vlastných rúk dňa 17.09.2018.
4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 04.12.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 18.10.2018.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zmluvy označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 26.08.2013 vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila spol. Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Obsahom záväzku veriteľa bolo poskytnúť v prospech žalovaného spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo výške 320,- eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60 týždenných splátkach vo výške 7,18 eur od prvej po predposlednú splátku a vo výške poslednej splátky 6,78 eur. Celkové náklady boli uvedené ako súčet úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru predstavoval sumu 46,08 eur a poplatok za garantovanú službu bol vyčíslený na sumu 64,32 eur. Poplatkom za garantovanú službu podľa bodu 4 uvedeného na rubovej strane zmluvy predstavuje poplatok za službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/ alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, ďalej poplatok za podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách veriteľa, poplatok za vyhotovenie duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich strany alebo zničenia, poplatok za službu poskytnutia karty splátok ako pomôcky na vedenie záznamov o platbách podľa zmluvy, poplatok za to, že veriteľ bude na základe písomnej žiadosti dlžníka v omeškaní s úhradou splatného záväzku podľa zmluvy najmenej 4 týždne, akceptovať splácanie omeškanej sumy v osobitných splátkach a zároveň, že veriteľ si v týchto prípadoch neuplatní vo vzťahu k omeškanej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo právo na úroky z omeškania. V zmluve bol ďalej uvedený údaj o RPMN vo výške 70,38 %, celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 430,40 eur, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 46,06 %. Úver sa poskytol na dobu 60 týždňov s termínom splatnosti poslednej splátky a teda konečnou splatnosťou úveru na siedmy deň 60.týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. 9. Súd mal ďalej zistené, že dňa 26.08.2013 bola súčasne medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa, že žalovanému ako dlžníkovi za dohodnutú odmenu vo výške 164,80 eur bude počas platnosti zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. zo dňa 26.08.2013. Zmluvnú odmenu vo výške 164,80 eur sa žalovaný zaviazal splácať v 60 týždenných splátkach, a to v 59 splátkach vo výške 2,74 eur a poslednej splátke vo výške 3,14 eur. 10. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil celkovo na splátkach z oboch zmlúv sumu 140,- eur, pričom žalovaný toto tvrdenie nerozporoval, a teda toto tvrdenie medzi stranami nebolo sporné. 11. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, súd zistil, že touto písomnosťou spol. Provident Financial, s.r.o. ako postupca oznámil žalovanému, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.08.2013 vyčíslená v sume 304,- eur ako aj pohľadávka zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.08.2013 v sume 151,- eur, bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpená na žalobcu. Predmetné oznámenie bolo podľa priloženého poštového podacieho hárku žalovanému doručované dňa 27.12.2016. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o úvere aj predžalobnou výzvou zo dňa 16.08.2017. 12. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 7 zákona, Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 2 písm. g/ zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.08.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX., na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 320,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky 1 až 59 vo výške po 7,18 eur a 60 .splátku vo výške 6,78 eur. Výška poskytnutého spotrebiteľského úveru medzi stranami sporná nebola. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 26.08.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. V konaní nebolo sporné ani to, že medzi sporovými stranami bola dňa 26.08.2013 uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovanému za dohodnutú odmenu vo výške 164,80 eur právny predchodca žalobcu počas platnosti zmluvy poskytoval službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 26.08.2013, ktorú odmenu mal žalovaný splácať tiež v 60 týždenných splátkach. Rovnako tak súd mal preukázané aj riadne postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, o ktorej skutočnosti bol žalovaný postupcom riadne písomne upovedomený, preto žalobca je legitímnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa.
14. Keďže súd ustálil, že úverová zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný žalovaný uhrádzať v týždenných splátkach, a to 1. až 59. splátku v sume 7,18 eur a 60. splátku vo výške 6,78 eur. Splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok ako aj termínu konečnej splatnosti úveru, je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť. Toto ustanovenie o vymedzení termínov splatnosti splátok je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok odpočtom jednotlivých dní a týždňov. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, navyše, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad o nedostatku presného údaju o termínoch splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru je aj v súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Podľa výroku č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Teda síce zmluva nemusí obsahovať dátumy splatnosti každej zo 60 splátok, ale je potrebné, aby inak nepochybne vymedzovala údaj, kedy sa splátky stávajú splatné a dokedy má spotrebiteľ povinnosť platiť. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere však spotrebiteľ nemôže nepochybne identifikovať dátumy splatnosti splátok, keďže sa vyžaduje komplikovaný odpočet dní a týždňov na seba nadväzujúcich splátok a inak než s pomocou kalendára jednoducho splatnosť splátok určiť nemožno a už vôbec nie je možné, aby to spotrebiteľ vedel určiť už pri podpise zmluvy, keďže uvedené je pracné a časovo náročnejšie si vôbec vyvodiť.
15. Ďalej sa súd vysporiadal aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.08.2013, keďže jej obsah (hoci nárok z nej po čiastočnom späťvzatí nie je predmetom žaloby) má vplyv na posúdenie zmluvy o úvere. Predmetom zmluvy bola „služba“ poskytovaná zo strany veriteľa spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 26.08.2013 od dlžníka, a to za odmenu vo výške 164,80 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať tiež v 60 týždenných splátkach, a to v 1.-59. splátke vo výške 2,74 eur a v 60.splátke vo výške 3,14 eur. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Táto zmluva súvisí so zmluvou o úvere a aj preto ju súd musí preskúmať. Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru je totiž zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, bez uzavretia zmluvy o úvere by zmluva o zabezpečení splátok úveru nemala žiadne opodstatnenie. Jedná sa o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve, lebo nebyť úverovej zmluvy, nebolo by splátok, ktoré by veriteľ hotovostne inkasoval na základe tejto zmluvy. Vo vzťahu k danej „poskytnutej službe“ pritom súd nezistil žiadne finančné poradenstvo alebo podporu, prípadne inú výhodu klienta, ktorému by bol v súvislosti s uzavretím zmluvy poskytovaný „nadštandardný servis“ od veriteľa. Dotknuté služby preberania úhrad v hotovosti sú úkonmi, ktoré slúžia v podstate výlučne záujmom veriteľa a nie záujmom dlžníka a dlžník platí prakticky za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti. Takéto konanie veriteľa je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010Z.z., keď vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú zmluvu súd preto považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu (a to aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka) za neplatnú. Skutočnosť, či je alebo nie je takáto zmluva podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nemá na jej nesamostatný a nekalý charakter žiadny vplyv. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy o úvere a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy veriteľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je pritom úplne jedno, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (či odmena, či poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou veriteľ prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska však ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je i jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, ktorá navyše predstavuje viac než 50% istiny poskytnutého úveru (istina úveru 320,- eur - odmena za službu 164,80 eur), výrazne presahujúca náklady na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia, ako bolo uvedené v zmluve. Výška tejto odmeny (poplatku) mala byť podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval (nad rámec už vyššie uvedeného) za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím „odmeny“ za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súd tiež pre úplnosť poukazuje na to, že v prípade odmeny za takúto službu, nie je zrejmé, ako bola daná suma určená a čo v konečnom dôsledku mala pokryť, uvedené zo zmluvy nevyplýva. Osobitne súd vyhodnotil ako okolnosť, ktorá je výrazne v neprospech spotrebiteľa, skutočnosť, že v zmysle bodu 1.3 tejto zmluvy má veriteľ nárok na odmenu za hotovostný výber splátok v celom dohodnutom rozsahu aj vtedy, ak službu nie je možné poskytnúť z dôvodov na strane dlžníka, napr. pre to, že úver splatí predčasne. Čiže aj keď spotrebiteľ, ktorý splatí úver predčasne (čím len realizuje svoje zákonné právo kedykoľvek predčasne splatiť úver), je povinný zaplatiť náklady aj za službu výberu splátok, resp. tú jej časť, ktorú vôbec nevyužije, a ktorá pripadá na obdobie, za ktoré splatil splátky predčasne, a teda zaplatí aj náklady pracovníka veriteľa vyberajúceho hotovosť, ktoré vôbec nevznikli, keďže sa z dôvodu predčasného splatenia úveru pracovník k dlžníkovi za účelom výberu splátok nemusí viac dostaviť. Uvedené je podľa názoru súdu aj v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru teda zaväzuje dlžníka predčasne splatiaceho úver v rozpore so zákonom zaplatiť tie náklady spojené s úverom (odmenu za výber splátok spojenú s úverom) aj za obdobie po jeho predčasnom splatení. Súd s poukazom na všetko vyššie uvedené zmluvu o zabezpečení splátok úveru posúdil ako absolútnu neplatnú jednak ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a jednak aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre obchádzanie zákona č. 129/2010 Z.z.).
16. S poukazom na vyššie uvedené žalobca môže požadovať len sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov po odčítaní žalovaným realizovaných platieb. I všetky platby hradené žalovaným titulom „odmeny“ ( poplatku) zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru ( vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie neplatnej) súd vyhodnotil ako platby na poskytnutý úver, a preto ich aj započítal na úhradu istiny úveru. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý a žalovaný čerpal úver vo výške 320,- eur. Výška úhrad v sume 140,- eur žalovaného vyplýva z nesporných tvrdení žalobcu. Nezaplatená istina úveru tak činí 180,- eur. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 180,- eur vyhovel a vo zvyšku žalovanej istinu žalobu zamietol.
17. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Keďže si žalovaný svoju povinnosť splácať úver nesplnil, dostal sa do omeškania s plnením dlhu, a to v deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti úveru, ktorý po odpočte dní a týždňov spôsobom dohodnutým v zmluve, pripadol na 20.10.2014, a teda žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po tomto dni. Úroky z omeškania si však žalobca uplatnil až od 17.12.2016, a teda je zrejmé, že žalovaný v tento deň už bol v omeškaní s úhradou dlhu, a preto súd priznal úroky z omeškania od takto uplatneného dňa. Uplatnená výška úrokov z omeškania 5% ročne nepresiahla najvyššiu prípustnú sadzbu podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto súd úroky z omeškania priznal z priznanej sumy 180,- eur a zo zvyšku žiadanej zamietnutej istiny súd žalobu zamietol.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 19. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Úspechom žalobcu je priznanie sumy 180,- eur s úrokom z omeškania, čo z celku (455,21 eur s prísl.) predstavuje úspech v rozsahu 39,54%. Za neúspech žalobcu možno považovať tú časť, v ktorej žalobca zobral žalobu späť. Hoci súd konanie v tejto časti nezastavoval s poukazom na § 145 ods. 3 CSP, pre účely výpočtu pomeru úspechu strán v spore je potrebné prihliadnuť na čiastočné späťvzatie a posúdiť otázku, kto ho procesne zavinil. Procesné zavinenie na čiastočnom späťvzatí v predmetnej časti konania nesie žalobca, pretože ten vzal žalobu čiastočne späť bez bližšieho zdôvodnenia. Preto možno vyvodiť, že v tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol žalobca neúspešný. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. V tejto časti bol úspešný žalovaný, pričom jeho úspechom je aj zamietnutie žaloby vo zvyšku. Úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 60,46 %. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorý by mal nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému však žiadne trovy konania zo spisu nevyplynuli, keďže bol v konaní pasívny, nevznikli mu žiadne hotové výdavky ani trovy právneho zastúpenia. S poukazom na to súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.