Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-552-2014.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/737/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudca JUDr. Oľga Tatranská v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, P.O. BOX 48 proti žalovaným: X. Y.Š. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX F., P. XXX/XX, X. K. V., O.. XX.X.XXXX, V. XXX XX F., P. XXX/XX v konaní o zaplatenie 7.098,15 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.176,09 € spolu s úrokom z omeškania 7,7% ročne od 2.4.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých bude súdom I. inštancie rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 19.9.2014 domáhal, aby žalovaní v 1. až 3. rade boli zaviazaní na zaplatenie 7.098,15 €, spolu so 7,7% úrokom z omeškania od 2.4.2014 až do zaplatenia, a k náhrade trov konania.
2. Skutkové okolnosti žaloby opísal tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 19.11.2004. Podľa nej žalobca poskytol žalovaným mimoriadny medziúver 9.958,17 € a žalovaní sa zaviazali splácať úrok medziúveru v sadzbe 7,79% splátkami po 64,66 € a do nasporenia 35% cieľovej sumy, vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady 39,83 €. Po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov s sadzbe 4,7% ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 99,58 €.
3. Pôvodne žalovaný v 3. rade prezval na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Žaloba tvrdil, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, preto žalobca listom zo dňa 26.9.2013 od zmluvy odstúpil, a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby v lehote do 7 dní zostatok úveru vrátili. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj pôvodne žalovaný v 3. rade. Účinnosť nadobudlo odstúpenie od zmluvy dňa 1.4.2014 a od 2.4.2014 sú v omeškaní. Ku dňu odstúpenia od zmluvy bol dlh žalovaných v sume 7.098,15 €, a preto sa žalobca domáhal z tejto sumy tiež úroku z omeškania 7,7% ročne od 2.4.2014 až do zaplatenia.
4. V podaní zo dňa 14.4.2016 žalobca okrem iného oznámil súdu, že v sume 140,- € berie žalobu späť, keďže došlo k úhrade tejto sumy po podaní žaloby a ako vyplynulo z prehľadovej tabuľky, k úhrade 70,- € došlo 26.3.2015 a ďalšej sumy 70,- € dňa 4.5.2015. Na základe uvedeného žalobca upravil žalobný petit tak, že navrhol priznať 6.958,15 € spolu so 7,7% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.098,15
€ od 2.4.2017 do 26.3.2015, zo sumy 7.028,15 € od 27.3.2015 do 4.5.2015 a zo sumy 6.958,15 € od 5.5.2015 do zaplatenia.
5. O nároku žalobcu súd I. inštancie rozhodol prvým rozsudkom dňa 13.12.2016 tak, že:
- prvým výrokom v rozsahu sumy 140,- € konanie zastavil.
- druhým výrokom zaviazal žalovaných v 1. A 2. Rade v znení opravného uznesenia zo dňa 24.1.2017 zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5.782,06 € spolu s úrokom z omeškania 7,7% ročne zo sumy 5.922,06 € od 2.4.2014 do 26.3.2015, zo sumy 5.852,06 € od 27.3.2015 do 4.5.2015 a zo sumy 5.782,06 € od 5.5.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
- tretím výrokom súd v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
- štvrtým výrokom súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. Rade úplne zamietol.
- piatym výrokom súd žalobcovi v znení opravného uznesenia z 24.1.2017 priznal právo na náhradu trov konania 66,86%.
6. Súd odôvodnenie tohto rozhodnutia postavil na skutočnostiach, že tak, ako bolo z listinných podkladov zistené, a aj žalobca v žalobe uvádzal, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 19.11.2014 žalobca podľa Čl. 3 poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 300.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý, sa pri dodržaní zmluvných podmienok zmení medziúver na stavebný úver s číslom XXXXXXXXXX vo výške cca 195.000,- Sk, pričom presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy v stavebnom sporení.
7. Podľa Čl. 2 Zmluvy sa žalovaní zaviazali na stavebnom sporení platiť vklady vo výške 1.200,- € mesačne, výška úrokovej sadzby bola 7,79%, za spracovanie medziúveru si vyúčtoval 3.000,- Sk a za bianco zmenku 500,- Sk. Poplatok za vedenie účtu medziúveru bol 300,- Sk ročne, pričom prvý poplatok bol splatný spolu s prvou splátkou medziúveru a každý ďalší do 31.1. daného roka. Do nasporenia 35% cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať medziúver splátkami po 1.948,- Sk vždy do 15. Dňa.
8. V zmysle Čl. 6 Zmluvy si v bode 2 dohodli úrok z omeškania pri stavebnom úvere o 3% vyšší, než je dohodnutá úroková sadzba.
9. Podľa Čl. 8 bod 1 Zmluvy: Veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v Čl. XIX VOP.
10. Podľa Čl. VII bod 7 Zmluvy: Od stúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej strane.
11. Súd tiež zistil, že z výpisu konta stavebného medziúveru bol na ťarchu tohto účtu naúčtovaná suma titulom poplatkov v celkovej výške 617,61 €.
12. Po odcitovaní § 546 OZ, § 48 ods. 1 a 2 OZ, ako aj po odcitovaní ust. § 52 ods. 2 OZ a § 457 OZ súd napokon skonštatoval, že žalobca s účinnosťou od 24.3.2014 od zmluvy odstúpil, pričom 7-dňová lehota určená na plnenie uplynula žalovaným 1.4.2014. Skonštatoval tiež, že zo znenia Čl. VII bod 7 úverovej zmluvy vyplynulo, že v zmluve neboli účinky odstúpenia upravené odlišne od Občianskeho zákonníka, čo v tomto prípade znamená, že k zániku zmluvy o stavebnom úvere došlo voči žalovaným v 1. a 2. rade dňa 24.3.2014, a preto sa žalobca voči ním mohol domáhať plnenia iba titulom bezdôvodného obohatenia.
13. Pokiaľ bola žalovaným poskytnutá suma stavebného úveru 6.374,01 € a v prospech nich bola naúčtovaná suma štátnej prémie 21,95 € a suma poskytnutého vkladu 430,- € dlh žalovaných ku dňu podania žaloby činil 5.922,06 €. Žalobca tiež preukázal aj to, že dňa 26.3.2015 bola uhradená suma 70,- € a dňa 4.5.2015 tiež suma 70,- €, čiže ku dňu rozhodnutia súdu dlh činil sumu 5.782,06 €, ktorú súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal solidárnym spôsobom zaplatiť žalobcovi spolu s úrokom z omeškania s tým, že v prevyšujúcom rozsahu bola žaloba zamietnutá.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že po odstúpení od zmluvy o úvere zo strany žalobcu sa táto zmluva od počiatku zrušila, a tým došlo aj k zániku ručiteľského záväzku žalovaným v 3. Rade, zanikol aj
zabezpečovací záväzok, a preto súd žalobu voči žalovanému v 3. Rade pre zánik pasívnej vecnej legitimácie celkom zamietol.
15. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietol správnosť úvah zo strany súdu I. inštancie, ako aj zamietnutie žaloby voči žalovanému v 3. rade a v konečnom dôsledku odvolaciemu súdu navrhol, aby mu bol priznaný aj zvyšok žalovanej pohľadávky, alternatívne aby sa rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vrátil na nové prejednanie.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací svojim rozsudkom 1Co/277/2017 zo dňa 20.6.2018 rozsudok súdu I. inštancie zo dňa 13.12.2016 vo výroku voči žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a medzi žalovanými v 1. a 2. rade zrušil a vrátil na nové prejednanie.
17. Odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol skutočnosti, o ktoré súd I. inštancie oprel rozhodnutie vo svojom rozsudku (bod 10), že ako z obsahu odvolania žalobcu vyplynulo, toto sa nedotýka výrokov provinštančného rozsudku v tej časti, v ktorej bolo čiastočne konanie zastavené, ani v časti vyhovujúceho výroku, ani zamietavého výroku vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, a preto tieto výroky prvoinštančného rozsudku nadobudli právoplatnosť, a neboli predmetom prieskumu odvolacím súdom. Rozsudok súdu I. inštancie preto v odvolaním nenapadnutom rozsahu nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2017, a aj v ďalšom pokračovaní v tomto spore zostali už iba žalovaní v 1. a 2. rade ako jediné pasívne legitimované strany sporu.
18. Čo sa zamietavej časti rozsudku súdu I. inštancie týka, Krajský súd považoval záver súdu o zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu za predčasné, a aj nesprávne a to s poukazom na obsah iných častí zmluvy. Tu odvolací súd považoval za potrebné poukázať na to, že táto bola doložená iba vo forme fotokópie, vyhotovenej spôsobom, ktorý nedáva záruku ohľadne záveru o jej úplnosti. Z uvedenej kópie nie je zrejmé označenie, z ktorého súd I. inštancie uvedené skutkové závery vyvodil, teda konkrétne označenie Čl. VII bodu 7 tejto Zmluvy. Súd I. inštancie za tento bod považoval prvý odsek znenia Zmluvy, nachádzajúcej sa v spise na č.l. 6, pričom ako súd odvolací poukázal, samotné znenie tohto odseku je potrebné vyhodnotiť komplexne, keďže na znenie zmluvy ohľadne jej zániku v dôsledku odstúpenia, nadväzuje ďalšia časť tohto bodu, podľa ktorého: „V prípade splnenia podmienok pre odstúpenie od tejto zmluvy má veriteľ právo zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. V prípade odstúpenia od tejto zmluvy, sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 Čl. VII tejto Zmluvy. Pri hodnotení vyššie uvedeného odseku ohľadne zániku zmluvy, je potrebné taktiež prihliadnuť na znenie Čl. VII bod 5 Zmluvy, podľa ktorého „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, príp. ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.“ Z tohto pohľadu je preto podľa odvolacieho súdu potrebné vyhodnotiť aj znenie spornej vety ohľadne zrušenia zmluvy z hľadiska toho, či sa jedná iba o nesprávnu formuláciu, podľa ktorej aj pri závere o zrušení zmluvy má veriteľ nárok na zaplatenie príslušenstva úveru, a teda aj zmluvných úrokov resp. zmluvných poplatkov, alebo či si uvedené ustanovenia navzájom odporujú.
19. Ďalej odvolací súd upriamil pozornosť súdu I. inštancie na povinnosť riadiť sa osobitnou úpravou zmluvy o úvere, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3, písm. d) ObZ absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, čo znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov. V prípade, ak túto zmluvu zároveň možno hodnotiť aj ako zmluvu spotrebiteľskú, je potrebné jej ustanovenia hodnotiť aj v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Pri týchto úvahách je povinnosťou súdu riadiť sa aj ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej „ust. § 506 ObZ obsahujú špeciálnu úpravu účinku odstúpenia od zmluvy o úvere, ktorá sa odlišuje od všeobecnej úpravy, uvedenej v § 351 ObZ. Odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 ObZ nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z tejto zmluvy. Zanikajú iba práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť nová pohľadávka podľa §351 ods. 2 ObZ. Odstúpením sa menia iba podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť; dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu. Povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi dlžnú sumu s úrokmi po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 ObZ teda nepredstavuje nový záväzok, ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy modifikoval vo svojej splatnosti; čiže na požiadanie veriteľa sa stala splatná celá pohľadávka“
20. Odvolací súd uzavrel, že z obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva pravdepodobnosť, že účastníci si v sporovej zmluve upravili aj následky odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa, bude preto pre rozhodnutie vo veci prioritným obsah tejto zmluvy a to po tom, ako si súd I. inštancie komplexne vyhodnotí jej obsah s poukazom na tie časti, na ktoré odvolací súd poukazuje v tomto uznesení, a po takto doplnenom dokazovaní vyhodnotiť skutkové závery a v nadväznosti na ne aj závery právne.
21. Po zrušení rozsudku súdu I. inštancie preto súd prioritne vyzval dňa 24.7.2018 žalobcu, aby bola do spisu doručená čitateľná no hlavne kompletná úverová zmluva z 19.11.2014 tak, aby bola čitateľná v celom svojom obsahu a rozsahu, čo žalobca splnil spolu s písomným podaním zo dňa 27.8.2018.
22. Následne dňa 18.9.2018 žalobca ozrejmil, že v súčasnosti sa už domáha zaplatenia sumy 1.176,09 €, t.j. sumy vo výške rozdielu medzi sumou 6.958,15 (7.098,15 - 140) a sumou 5.782,06 €, ktorá bola žalobcovi priznaná rozsudkom súdu I. inštancie zo dňa 13.12.2016. Upresnil, že 1.176,09 € predstavuje zostatok istiny poskytnutého stavebného úveru na základe zmluvy zo dňa 19.11.2004.
23. Súd doručil písomné podania žalobcu obom žalovaným a nariadil pojednávanie na dňa 4.12.2018, ktorého sa nezúčastnila žiadna z procesných strán, a svoju neúčasť ospravedlnil iba žalobca, preto súd o zvyšku žalovanej sumy rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia súdu žiadna zo strán neprodukovala viac žiadne dôkazy na doplnenie doposiaľ vykonaného dokazovania, súd dokazovanie uzavrel a vo veci rozhodol.
25. Podľa ust. § 1 Zák. č. 310/1992 Zb.: Účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
26. Podľa § 497 ObZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa § 502 ods. 1 ObZ: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
28. Podľa § 503 ods. 1 ObZ: Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
29. Podľa § 506 ObZ: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi.
30. Podľa § 52 ods. 2 OZ: ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ak aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa mali použiť normy Obchodného práva.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. Dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 10c cit. nariadenia: Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
34. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dňa 31.1.2013 bola sadzba úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vo výške 8,75% ročne a žalobca sa ho domáhal v sadzbe 7,7% ročne, súd priznal žalobcovi z rozdielu medzi sumou, na ktorú mu vznikol nárok a sumou, ktorá bola súdom priznaná a žalovanými zaplatená, a to aj spolu s úrokom z omeškania v zmysle žaloby.
35. Po tom, ako súd rozhodol týmto rozsudkom o celom predmete konania, je nutné konštatovať, že žalobca bol v tomto spore úspešný vo vzťahu k žalovaným v 1. A 2. Rade v celom rozsahu, a preto mu v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.