Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-101-2018.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Subarea
10Co/101/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne I.. I. U., T.. XX.XX.XXXX, H. X. XX/X, XXX XX G., zastúpená JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47 100 885, proti žalovaným 1./ OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, 2./ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 2C/95/2015-146 zo dňa 17.05.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
O d mi e t a odvolanie žalobkyne proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
P o t v r d z u j e III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie.
Žalovaní v 1. a v 2. rade majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania o vydanie predbežného opatrenia v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne proti právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Uznesením zo dňa 28.09.2015 súd prvej inštancie pripustil do konania na strane žalovaného ako žalovaného v 2. rade Poštovú banku.
3. Okresný súd G. uznesením zo dňa 11.4.2016 č. k. XC/XX/XXXX-XX zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú právo na ich náhradu. Tretím výrokom súd prvej inštancie návrh žalovaného v 2. rade na priznanie trov konania uplatnených podľa § 147 O.s.p. zamietol.
4. Proti druhému výroku uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v C. uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 3.10.2017 tak, že zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v bode 19. odôvodnenia uviedol, že v ďalšom konaní má súd prvej inštancie opätovne rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania, pričom povinnosťou súdu bude rozhodnúť o náhrade všetkých trov konania, teda aj trov predbežného opatrenia (sp. zn. XC/XX/XXXX).
5. Následne aplikujúc ustanovenia § 470 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, súd prvej inštancie uviedol, že keďže odvolací súd zrušil výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade, je potrené znovu rozhodnúť o trovách konania medzi uvedenými stranami sporu. Súd pôvodne rozhodoval o trovách konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a to tak, že súčasne rozhodol o nároku i o výške trov konania. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade je potrebné aplikovať novú právnu úpravu Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 CSP upravuje nový spôsob rozhodovania o trovách konania v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Z toho dôvodu preto súd aj v tomto prípade najskôr rozhodoval o nároku na náhradu trov konania.
6. V predmetnej veci možno podľa súdu prvej inštancie uzavrieť, že žalobkyňa svoj dôvodne podaný návrh na začatie konania vzala späť pre správanie žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení s dátumom 9.6.2015 (doručené súdu prvej inštancie dňa 10.4.2016 ) uviedla, že žalovaný v 1. rade jej zaslal Potvrdenie o odpustení celého dlhu zo dňa 1.3.2016 spolu so Späťvzatím návrhu na začatie konania v celom rozsahu zo dňa 1.3.2016, ktoré žalobkyňa len podpísala a zaslala súdu. S týmto písomným podaním žalobkyne súd oboznámil právnych zástupcov žalovaných v 1. a 2. rade, prítomných na súdnom pojednávaní dňa 11.4.2016. Právni zástupcovia žalovaných tieto tvrdenia žalobkyne nijako nespochybnili a svoje vyjadrenia pred súdom prvej inštancie obmedzili len na vyslovenie súhlasu so späťvzatím žaloby a na uplatnenie trov konania. Uvedené tvrdenia žalobkyne preto súd prvej inštancie považoval za nesporné a pri rozhodovaní o trovách konania z nich vychádzal. Vôľu žalobkyne zobrať návrh na začatie konania späť (späťvzatie žaloby zo dňa 1.3.2016) dodatočne, vo svojom vyjadrení s dátumom 9.6.2015, doručeným súdu dňa 10.4.2016, potvrdila aj jej právna zástupkyňa. Právna zástupkyňa žalobkyne však zdôraznila, že žalovaný v 1. rade zaslal žalobkyni okrem Potvrdenia o odpustení celého dlhu aj vopred naformulované Späťvzatie návrhu na začatie konania obsahujúce tiež vyjadrenie žalobkyne, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Takéto konanie žalovaného v 1. rade považuje za neštandardné, ktoré napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, keďže žalovaný v 1. rade v snahe dosiahnuť ukončenie súdneho konania, ktoré je proti nemu vedené využíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi. Žalovaný v 1. rade zaslal Späťvzatie návrhu na začatie konania priamo žalobkyni, hoci mal konať s jej právnou zástupkyňou, ktorú si za účelom ochrany svojich práv ustanovila. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že po poučení žalobkyne táto vyjadrila vôľu zobrať svoj návrh na začatie konania späť a to predovšetkým vzhľadom na tú skutočnosť, že jej dlh voči žalovaným neexistuje, čo potvrdzuje Potvrdenie o odpustení celého dlhu zo dňa 1.3.2016, ktoré jej zaslal žalovaný v 1. rade.
7. Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že to bol práve žalovaný v 1. rade, ktorý procesne zavinil zastavenie predmetného konania. Žalovaný v 1. rade zaslal žalobkyni Potvrdenie o odpustení dlhu zo dňa 1.3.2016 spolu s vopred naformulovaným Späťvzatím návrhu na začatie konania z toho istého dňa, čo viedlo žalobkyňu k tomu, že svoju žalobu vzala späť. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
8. Na strane žalovaného vystupuje v tomto spore aj žalovaný v 2. rade, okresný súd však nenašiel jeho procesné zavinenie na zastavení konania, preto by bolo podľa názoru súdu nespravodlivé, aby uložil aj žalovanému v 2. rade povinnosť spolu so žalovaným v 1. rade nahradiť žalobkyni trovy konania. Žalovaný v 2. rade vo svojom podaní zo dňa 4.3.2016 (čl. 73 súdneho spisu) okrem iného uviedol, že súhlasí s rozhodnutím o zastavení konania v jeho neprítomnosti a že si nebude uplatňovať žiadne trovy konania. O následne vyúčtovaných trovách, ktoré žalovanému v 2. rade vznikli v súvislosti jeho účasťou na pojednávaní dňa 11.4.2016 bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko sa žalovaný v 2. rade vyjadril, že si trovy konania neuplatňuje.
9. Na návrh žalobkyne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.06.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v C. č. k. XXCoXXX/XXXX-XX zo dňa 09.12.2015, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného (teraz žalovaného v 1. rade) proti uzneseniu súdu prvej inštancie tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.
10. Nakoľko o trovách predbežného opatrenia nebolo doposiaľ rozhodnuté, rozhodoval o nich súd týmto uznesením v rámci konania vo veci samej, a to v súlade s pokynom odvolacieho súdu.
11. O trovách predbežného opatrenia okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu úspešná, preto súd uložil neúspešnému žalovanému (v konaní vo veci samej vystupuje ako žalovaný v 1. rade) povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov predbežného opatrenia v rozsahu 100%. V konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX vystupovala ako žalovaná spoločnosť C. X. G..M..B.. V priebehu konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX však došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola predmetom oboch konaní, na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447. Súd pripustil vstup tejto spoločnosti do konania na strane žalovaného v 1. rade uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 10.12.2015. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému v 1. rade, ako právnemu nástupcovi pôvodne žalovanej spoločnosti C. X. G..M..B.., povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania o vydanie predbežného opatrenia. O výške náhrady trov predbežného opatrenia rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
12. Proti tomuto uzneseniu, a to proti I. a III. výroku podala žalobkyňa včas odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný v 1. rade ako spoločnosť sídliaca v tzv. daňovom raji, ktoré spoločnosti na území Slovenskej republiky nevlastnia žiaden majetok, môže zneužiť svoje postavenie v súvislosti so znášaním zodpovednosti za neúspech v spore s nulovým rizikom, čím dôjde k nevymožiteľnosti práva spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je nutné, aby k náhrade trov konania bol zaviazaný aj žalovaný v 2. rade.
14 .Vzhľadom na uvedené v rámci odvolacieho návrhu navrhla, aby bol žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazaný na náhradu trov konania.
15. Žalovaný v 1. ani žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
16. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom III. výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil a odvolanie žalobkyne proti I. výroku napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol.
17. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané.
18. Ustanovenie § 355 ods. 2 CSP určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje strane sporu. Civilný sporový poriadok však právo podať odvolanie nezveruje každej strane sporu, ale v § 359 CSP priznáva toto právo len strane sporu ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej, alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach. Posúdenie otázky či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vyznel v prospech alebo v neprospech strany sporu, a teda či strana sporu je oprávnenou osobou na podanie odvolania prislúcha odvolaciemu súdu.
19. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobkyne proti I. výroku napadnutého uznesenia ktorým bol žalovaný v 1. rade rade zaviazaný k náhrade trov konania v rozsahu 100 %, teda v maximálnej možnej výške tak, že ním bolo rozhodnuté v plnom rozsahu v prospech žalobkyne, preto jej odvolanie proti tomuto výroku uznesenia súdu prvej inštancie odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
20. Späťvzatie žaloby tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci je jednostranným procesným, dispozičným úkonom žalobcu, ktorého účinky nastávajú momentom, keď je doručený súdu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 1211/99). Ak žalobca po začatí konania urobí voči súdu uvedený dispozičný procesný úkon (späťvzatie žaloby) nie je možné účinky tohto úkonu zmeniť (t.j. späťvzatie žaloby nemožno účinne odvolať) a súd musí konanie zastaviť podľa ustanovenia § 145 CSP (do 30.06.2016 § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého rozhodol aj súd prvej inštancie).
21. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky o náhrade trov konania je preto kľúčové znenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým čo žalobca v konaní požadoval, respektíve akého výsledku sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP (do 30.06.2016 § 146 ods. 2 O.s.p.).
22. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.09.2015, ktorým navrhla žalobkyňa vstup žalovaného v 2. rade do konania uviedla, že sa nestotožňuje s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade (v tom čase len žalovaného), ktorý podľa žalobkyne nastúpil do právnej pozície doterajšieho veriteľa, pričom na žalovaného prešla aj povinnosť strpieť prípadné uplatnenie námietok a práva, ktoré vyplývajú zo zabezpečenej pohľadávky. Podľa žalobkyne nie sú žiadne pochybnosti o tom, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere bola Poštovou bankou a.s. postúpená spoločnosti H. V. W. a následne v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok bola táto spolu s príslušenstvom postúpená spoločnosti C. X. G..M..B.. (právny predchodca žalovaného v 1. rade - poznámka odvolacieho súdu). Žalobkyňa uviedla, že svoju žalobu o žalovaného v 2. rade rozširuje z dôvodu procesnej opatrnosti. Podaním zo dňa 08.04.2016 zobrala žalobkyňa svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu mimosúdnej dohody so žalovaným s tým, že si neuplatnila náhradu trov konania. V následnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.04.2016 žalobkyňa okrem iného uviedla, že jej žalovaný v 1. rade zaslal potvrdenie o odpustení celého dlhu spolu so späťvzatím návrhu na začatie konania v celom rozsahu aj keď mala konať s právnym zástupcom žalobkyne, čím žalovaný v 1. rade podľa žalobkyne konal v rozpore s dobrými mravmi a zneužil svoje postavenie, keďže žalobkyňa nemala právne vzdelanie.
23. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo na základe mimosúdnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bez účasti žalovaného v 2. rade, ktorý na pojednávaní konanom dňa 11.04.2016 s týmto späťvzatím súhlasil, avšak uplatnil si náhrady trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje procesné zavinenie na zastavenia konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade na strane žalobkyne, ktorá okrem toho, že vstup žalovaného v 2. rade do tohto konania navrhla podľa svojho vyjadrenia len „z procesnej opatrnosti“
zobrala svoj návrh aj vo vzťahu k tomuto žalovanému späť po mimosúdnej dohode so žalovaným v 1. rade bez toho, aby žalovaný v 2. rade bol účastníkom tohto mimosúdneho urovnania.
24. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil výrok uznesenia súdu prvej inštancie ohľadom trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade (III. výrok) ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
25. Pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konanie vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade žalobkyňa nesie procesnú zodpovednosť za to, že jej odvolanie bolo odmietnuté z dôvodu, že bolo podané žalobkyňou ako neoprávnenou osobou, a preto je povinná nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade bol výrok uznesenia súdu prvej inštancie po odvolaní žalobkyne ako vecne správny potvrdený, preto v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP je žalobkyňa povinná nahradiť aj žalovanému v 2. rade trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdom prvej inštancie.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).