Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6C/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. XXX, R., zast. AK Matejka & Haluška, s.r.o., so sídlom AK Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XX, Y. a 2/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XX, Y., obaja zast. Mgr. Marekom Kollárom, bytom Moyzesova 658/9, Holíč, v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán k pozemku, zapísanému Okresným úradom U., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre k.ú. F. S., ako parcela KN-C XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a tento p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade, v režime BSM.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne na vyporiadanie zaplatiť žalobcovi 1 494,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti, a to k pozemku, ktorý sa nachádza v okrese U., obci F. S., k.ú. F. S., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu U., katastrálneho odboru, ako parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Pozemok žiadal vyporiadať rozdelením na dve novovzniknuté samostatné pozemku podľa priloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX, vyhotoveného spoločnosťou Igor Mozola, s.r.o., zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe tohto geometrického plánu mal byť prikázaný novovzniknutý pozemok s parc. č. registra „C“ XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, do vlastníctva žalobcu v podiele X/X a novovzniknutý pozemok s parc. č. registra „C“ XX/X o výmere XX m2 mal byť prikázaný do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v podiele X/X. Na zdôvodnenie žaloby uviedol, že žalobca je dvojtretinovým spoluvlastníkom predmetnej parcely, žalovaní sú v režime BSM podielovými spoluvlastníkmi tejto parcely v rozsahu X/X, pričom pozemok je fakticky užívaný zo strany žalobcu a tiež jeho rodičov najmä ako prístupová cesta k stavbe, v ktorej aktuálne býva, ako aj ku nehnuteľnostiam bezprostredne susediacim s nehnuteľnosťou, ktorých je žalobca vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom, zároveň ide o manipulačnú plochu v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaní užívajú pozemok ako priľahlý pozemok (dvor) stavby, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a v ktorej sa zdržiavajú najmä počas letných mesiacov roka. Funkčný a hospodársky celok pritom pre žalobcu predstavuje tento pozemok spolu s nehnuteľnosťami registra „E“ katastra nehnuteľností, s parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, vrátane garáže na nej umiestnenej, ako aj s parcelou číslo XXX/X. Zároveň je tu parcela č. XX registra „C“ katastra nehnuteľností, na ktorej je

umiestnená stavba - rodinný dom, taktiež užívané žalobcom. Geometrický plán, ktorý bol pripojený k žalobe, pritom zodpovedá funkčnému rozdeleniu sporného pozemku, s novovzniknutými plochami, ktoré svojou rozlohou zodpovedajú spoluvlastníckym podielom.

2. Žalovaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak navrhli vyporiadanie prikázaním do ich výlučného vlastníctva, a to s ohľadom na viacero skutočností. V prvom rade poukázali na to, že v minulosti odkúpili chalupu aj sporný dvor ako súbor nehnuteľností na oddelenej ploche väčšej pozemnoknižnej parcely, od predchádzajúcich vlastníkov, ktorí takýto funkčný a hospodárky celok vydržali v minulosti na základe deľby väčšej plochy dovtedy užívaného pozemku. Podľa svojej vedomosti mali byť teda žalovaní vlastníkmi celého tohto sporného dvora, nielen jeho podielu X/X. Každopádne v súčasnosti majú záujem užívať dvor ako celok, preto ho žiadajú prikázať do svojho výlučného vlastníctva, najmä tým bude zabránené doterajšej činnosti a spôsobu užívania sporného dvora žalobcom či jeho rodičmi, ktorí tam okrem iného skladujú nepotrebné veci, vytvárajú nebezpečný stav nakopením týchto vecí a aj vytváraním úkrytu pre škodlivé hlodavce. V priebehu konania žalovaní predložili súdu návrh zmluvy, ktorú sú ochotní uzavrieť s rodičmi žalobcu za účelom zriadenia vecného bremena v ich prospech, tj. tak, aby im bolo umožnené cez sporný dvor aj v prípade, že bude tento vo výlučnom vlastníctve žalovaných, prechádzať, či už pešo alebo motorovým vozidlom, k ich domovej nehnuteľnosti. Žalovaní taktiež poukázali na vynaloženie obrovského úsilia a nákladov pri kultivovaní sporného dvora tak, aby ho bolo možné riadne užívať spolu s domovou nehnuteľnosťou.

3. Z doložených listinných dôkazov a z výsluchu strán považoval súd za preukázané, že v súčasnosti je na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. S., Okresným úradom U., katastrálnym odborom, vedený pozemok s parc. č. registra „C“ katastra nehnuteľností XX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, so spoluvlastníckymi podielmi X/X v prospech žalovaných v 1/ a 2/ rade v režime BSM a dvakrát po X/X v prospech žalobcu - z matematického hľadiska je teda podiel žalobcu X/X a žalovaných X/X. Z katastrálnej mapy a ďalších doložených listov vlastníctva zároveň vyplynulo, že tento pozemok je dvorom priľahlým k pozemku s parc. č. registra „C“ katastra nehnuteľnosti XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, na ktorom sa nachádza stavba rodinného domu so súp. č. XX, pozemok aj parcela sú vo výlučnom vlastníctve žalovaných v režime BSM. Z druhej strany rodinného domu ešte k stave prilieha jeden pozemok vo vlastníctva žalovaných, a to s parc. č. registra „C“ katastra nehnuteľností XX/X, záhrady o výmere XX m2. Prístup na sporný pozemok je z verejnej komunikácie v obci F. S., za uvedeným rodinným domom žalovaných vak pozemok končí vstupnou bránou do dvora rodinného domu vo vlastníctve rodičov žalobcu, pričom v tomto rodinnom dome má v súčasnosti obydlie aj sám žalobca, ktorý pozemok a rodinný dom užíva spolu s rodičmi. Sám je výlučným vlastníkom aj pozemkov s parc. č. registra „E“ katastra nehnuteľností XXX/X a XXX/X, v oboch prípadoch ide o zastavané plochy a nádvoria o výmerách XX mX a XXX m2, ktoré sú priľahlé k pozemku s rodinným domom rodičov žalobcu a k pozemku vo vlastníctve žalovaných s parc. č. XX/X, ako boli uvádzané vyššie. Žalobca je napokon aj podielovým spoluvlastníkom ďalších dvoch pozemkov s parc. č. registra „E“ katastra nehnuteľností XXX/X, záhrady o výmere XXX m2 (patrí mu spoluvlastnícky podiel X/X) a č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (patrí mu spoluvlastnícky podiel X/X).

4. Z vykonanej ohliadky na mieste samom súd zistil, že vyporiadavaný pozemok je v svahovitom teréne, stúpa od vstupnej brány smerom k parcele E-KN XXX/X, resp. k rodinnému domu a dvoru rodičov žalobcu. Parcely (registra „C“) XX/X a (registra „E“) XXXX/X sú pri verejnej komunikácii ukončené oporným múrom, okrem miesta, kde na parcele č. XXX/X je otvorené miesto s bráničkou a schodíkmi vedúcimi hore ku dvoru s rodinným domom rodičov žalobcu.

5. Zo strany žalobcu bol k žalobe pripojený geometrický plán, vyhotoviteľa Igor Mozola, s.r.o., Horné Pršany 26, IČO: 46 277 072, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XX, zo dňa XX.XX.XXXX, overený Okresným úradom U., katastrálnym odborom, dňa XX.XX.XXXX. V zmysle tohto geometrického plánu bola vyhotovená hranica rozdeľujúca existujúcu spornú parcelu č. XX/X na dve nové parcely XX/X, o výmere XXX m2, zastavaná plocha, v zmysle výkazu výmer má táto prípadnúť žalobcovi, a na novovzniknutú parcelu XX/X, zastavané plochy, o výmere XX m2, ktorá má podľa výkazu výmer pripadnúť žalovaným.

6. Hodnota vyporiadavaného pozemku bola ustálená zhodným tvrdením strán, na základe doloženého dokladu doručeného súdu pre účely vyrubenia súdneho poplatku, od realitnej kancelárie diplomovaného Ing. Emila Cabana, v zmysle ktorého sa trhová cena pozemku v takejto lokalite pohybuje minimálne na

úrovni 10,- Eur za 1 m2. Strany sa na takejto všeobecnej hodnote pozemku zhodli, táto teda nebola sporná, preto ju súd považoval za preukázanú.

7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. Ako vyplýva z citovaného právneho predpisu, zákon dáva súdu tri možnosti spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k veci, pričom určuje záväzné poradie možností takéhoto vyporiadania a každá nasledujúca možnosť prichádza do úvahy len vtedy, ak predchádzajúca nie je možná alebo nie je účelná. V tomto prípade žalobca navrhoval prvý zákonný spôsob vyporiadania, rozdelenie predmetného pozemku, v zmysle doloženého geometrického plánu. Naopak žalovaní žiadali súd, aby bol sporný pozemok prikázaný do ich výlučného vlastníctva s tým, že sú ochotní vyplatiť určenú hodnotu spoluvlastníckeho podielu odstupujúceho spoluvlastníka. Pri rozhodovaní o tom, ktorý z týchto spôsobov súd pri vyporiadaní použije, vychádzal z okolností a stavu tohto konkrétneho pozemku, ktorý výmerou patrí medzi menšie pozemky (XXX m2), je dvorom priliehajúcim k stavbe rodinného domu a zároveň zabezpečuje prístup do hlavného vchodu rodinného domu. Dlhodobo je využívaný aj na účely prejazdu vlastníkov iného pozemku a rodinného domu, teda osôb odlišných od spoluvlastníkov predmetného pozemku, pričom zo strany žalovaných je využívaný najmä na rekreačné účely spolu s rodinným domom, zo strany žalobcu a jeho rodičov aj ako úložná plocha slúžiaca na odkladanie vecí, keďže bezprostredne na tento pozemok nadväzuje jednak pozemok s rodinným domom rodičov žalobcu, ale aj pozemky vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve samotného žalobcu s dvoma umiestnenými stavbami na priľahlej parcele registra „E“ XXX/X (garáž a šopa), pričom uvedené stavby sú už vedené aj na zameraných dvoch parcelách registra „C“ katastra nehnuteľností s č. XX a XX, bez založeného listu vlastníctva.

9. Pozemok je teda využiteľný rôznymi spôsobmi, tak zo strany žalobcu ako aj žalovaných. Súd musel prisvedčiť žalobcovi v tom, že pozemok je možné rozdeliť, a to najmä po technickej stránke, rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov je najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, tj. ak v prípade rozdelenia vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu resp. záujmu. V tomto prípade súd porovnal spôsoby využitia predmetného pozemku žalobcom a žalovanými a možnosti jeho ďalšieho účelného využitia takým spôsobom, ktorý zodpovedá povahe pozemku a jeho spoločenskému poslaniu. Keďže sa jedná o dvor a teda pozemok priľahlý k existujúcej stavbe rodinnému domu, základným poslaním tejto plochy je prístup k rodinnému domu, zabezpečujúci pohyb osôb dovnútra aj von z rodinného domu, plní aj rekreačné účely pri užívaní domu, prípadne ako odstavná plocha pre motorové vozidlo, premiestňovanie vecí z a do domu a pod. Na strane žalobcu ide nevyhnutný prístup k obydliu osôb blízkych, v tomto prípade jeho rodičov ako vlastníkov priľahlého dvora a rodinného domu, ktorý sa nachádza hneď za rodinným domom žalovaných. Je zrejmé, že takéto využitie vo vzťahu k spoločenskému účelu dvora je účelom až druhotným, vrátane prípadného odkladacieho priestoru pre veci žalobcu či jeho rodičov. V prípade rozdelenia predmetnej parcely v zmysle doloženého geometrického plánu by v prospech žalovaných zostala k dispozícií a v ich vlastníctve minimálna plocha v okolí ich rodinného domu, s plochou XX m2 a s hranicou len niekoľko metrov od stien samotného domu. Vyplýva to z rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu X/X, pričom dve tretiny prislúchajúce žalobcovi by sa premietli do ním vlastnenej novovzniknutej plochy o výmere XXX m2, ktorá je taktiež veľmi malou plochou, ale dostačujúcou pre účely prejazdu či uskladňovania drobných vecí na tomto dvore. Pre súd z toho vyplynulo, že rozdelenie predmetnej plochy na dve samostatné veci by v tomto prípade znamenalo, že iba jedna z takto vydelených plôch by aj naďalej mohla plniť svoj účel a spoločenský význam pre nového vlastníka, pričom z tých možností využitia, ktoré boli spomenuté vyššie, ide len o druhotné využitie (prejazd a prípadné uskladňovanie vecí). Využitie plochy, ktorá by zostala po rozdelení žalovaným, by bolo v zásade znemožnené a fakticky by žalovaní prišli o dvor pri svojom rodinnom dome.

10. Na základe týchto kritérií súd uzavrel, že rozdelenie pozemku v tomto prípade dobre možné nie je, keď tu síce nie sú prekážky z technického hľadiska, avšak účelnosť využitia novovzniknutých vecí by bola

takýmto spôsobom vyporiadania popretá. Preto súd pristúpil k druhej zákonnej možnosti vyporiadania, a to k prikázaniu veci v jej súčasnom stave niektorému so spoluvlastníkov. Kritérium účelného využitia tu svedčí v prospech žalovaných, keďže pozemok je dvorom priľahlým k ich domovej nehnuteľnosti. S prikázaním veci do ich výlučného vlastníctva v režime BSM ako manželov je však spojená povinnosť žalovaných zaplatiť primeranú náhradu žalobcovi, pričom súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty, zistenej v konaní zhodným stanoviskom strán, keď pri cene 10,- Eur za m2 hodnota vyporiadavaného pozemku bola vyčíslená na 2 240,- Eur, z ktorých na vyplatenie žalobcu ako odstupujúceho spoluvlastníka v hodnote jeho X/X pripadá suma 1 494,- Eur. Túto súd uložil žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Napokon súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k argumentom žalobcu, ktorý dôvodil, že predmetný dvor funkčne a hospodársky súvisí s inými vlastnenými nehnuteľnosťami, príp. s nehnuteľnosťami vlastnenými jeho rodičmi, u ktorých má aj žalobca obydlie. K tomu bolo možné konštatovať, že všetky pozemky, uvádzané vyššie ako vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo žalobcu, sú buď prístupné od verejnej komunikácie alebo (v prípade parcely KN-E č. XXX/X) z verejnej komunikácie cez parcelu KN-E č. XXX/ X, ktorá je taktiež v jeho spoluvlastníctve. Nebol tu teda dôvod pre osobitný režim, resp. vyslovovanie osobitného kritéria pre prikazovanie predmetnej parcely do jeho vlastníctva alebo rozdelenie veci. Aj bez takéhoto riešenia žalobca prístup k svojim nehnuteľnostiam nestráca. V prípade nehnuteľností osôb jemu blízkych, rodičov, žalovaní v konaní argumentovali, že sú ochotní zriadiť v ich prospech vecné bremeno prechodu a prejazdu cez sporný pozemok, pričom súdu predložili aj konkrétny písomný návrh zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech rodičov žalobcu. Tieto okolnosti teda nemohli zmeniť rozhodnutie súdu pri zvolení spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva.

12. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď nebolo možné konštatovať úspech niektorej zo strán v konaní, keďže vyporiadanie bolo vykonané v prospech oboch strán, bez ohľadu na to, ktorá z nich ho na súde iniciovala. Z toho dôvodu súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).