Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-3-2018.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5C/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: JUDr. H. B., nar. X.X.XXXX, S. XX, XXX XX H. práv. zast.: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., IČO:50046594, Mickiewiczova 2248/2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: M. C., XX.X.A., T. XXX/XX, XXX XX W. D., zast. JUDr. Jozefom Škerdom, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36858501, v spore o zaplatenie 3.000 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.02.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 3.000,- € s príslušenstvom, titulom nevrátenej pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému na základe ústnej dohody vo výške 3.000,- € s tým, že uvedenú sumu žalovaný prepočítal a prevzal do vlastných rúk pred svedkom JUDr. U. B.. Pôžička bola poskytnutá žalovanému ako dlžníkovi bez dohodnutej doby splatnosti, poukazujúc na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné vrátenie sumy pôžičky pokusom o zmier, ktorým žalovanému zároveň oznámil, že nastala splatnosť poskytnutej pôžičky dňom doručenia tohto pokusu o zmier, zásielka bola vrátená s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ dňa 13.12.2017.
2. Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 15.03.2018 pod č.k.5C/3/2018-20 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej (č.l.22-23 spisu), v dôsledku čoho bol vydaný platobný rozkaz zrušený, a to uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k.5C/3/2018-25 zo dňa 03.05.2018.
3. V podanom odpore namietol žalovaný dôvodnosť uplatneného nároku, keď poprel, že by mu žalobca poskytol pôžičku vo výške 3.000,- €, so žalobcom nijakú ústnu dohodu o pôžičke neuzatvoril, ako dôkaz preukazujúci uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke nemôže slúžiť čestné vyhlásenie JUDr. U. B. zo dňa 25.01.2018, ktoré mu ani nebolo doručené. JUDr. U. B. je (bola) spolupracovníčkou žalobcu, a preto jej čestné vyhlásenie nie je vieryhodné. Žalobca v podanej žalobe nepreukázal, žeby došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, navyše ani neuviedol, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu údajnej zmluvy o pôžičke.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu zotrval na podanej žalobe s tým, že JUDr. U. B. bola osobne prítomná pri uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanému finančnú hotovosť v sume 3.000,- €, ktorá bola poskytnutá bez doby splatnosti. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu tejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičku. Táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičku veriteľom dlžníkovi, tak ako tomu došlo medzi stranami sporu, keď žalobca odovzdal žalovanému sumu vo výške 3.000,- € pred svedkom, žalovaný túto sumu od žalobcu prijal a zaviazal sa požičanú sumu vrátiť bez doby splatnosti, čo bolo zo strany žalobcu voči žalovanému jeho dobrá vôľa.
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe, ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných. Žalobca na doplnenie ďalej uviedol, že s pánom žalovaným sa stretol v Chalúpkove v roku 2011. Žalobca mal záujem o výstavbu chatky v Chalúpkove s tým, že v tejto súvislosti sa skontaktoval s pánom žalovaným, ktorý im vysvetlil čo a ako stojí, čo sa bude diať ako bude prebiehať výstavba, stretli sa v chate v Chalúpkove, kde vysvetlil žalovaný akoby mala prebiehať výstavba s tým, že si vyžiadal zálohu, s týmto žalobca súhlasil a povedal, že to dajú ako pôžičku, pokiaľ sa začne stavať tak sa urobí iná dohoda v rámci toho, že to bude započítané, alebo niečo podobné. Žalobca odovzdal žalovanému za prítomnosti svedkyne pani JUDr. U. B. sumu 3.000,- €, ktorú si žalovaný prerátal a zobral. Od júla 2011 kedy došlo k uvedenému stretnutiu bol žalobca v kontakte so žalovaným asi 5-7 krát, pri niektorých stretnutiach bola prítomná aj pani B..
6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní poprel uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný neuzavrel so žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke, a to ani písomnú, ani ústnu, žalovaný poprel, že by mu žalobca požičal sumu 3.000,- €. Žalovaný potvrdil, že sa stretol so žalobcom v Chalúpkove, kedy žalobca prejavil záujem o drevenicu, bolo to za prítomnosti p. B.. Žalobca mal záujem o pozemok, ako aj o výstavbu drevenice, načo mu žalovaný uviedol, že pokiaľ má záujem kúpiť, alebo postaviť drevenicu je vhodná nejaká záloha, na základe toho priniesol žalobca peniaze, pričom žalovaný upozornil žalobcu, že je to nevratná záloha, dva roky sa snažil žalovaný aby s ním žalobca komunikoval, avšak bezvýsledne. K odovzdaniu peňazí došlo k v júli 2011 ako uvádza žalobca, tieto peniaze mu žalobca odovzdal na základe toho že si chcel zarezervovať pozemok na drevenice. Nebola medzi nimi uzavretá žiadna zmluva, žalobca mu dal zálohu 3.000,- €, aby mu tento pozemok držal nakoľko ho určite chce. Žalovaný viackrát žalobcu upozornil, že sa jedná o nevratnú zálohu. Suma 3.000,- € mala byť záloha na to, že žalobca si chcel dať postaviť drevenicu na jednom z najväčších pozemkov, ktorý bol na konci, o ktorý bolo viacej záujemcov. Žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom žalovaný neuzavrel, žalovaný nepotreboval žiadne peniaze. Žalovaný sa dva roky snažil v komunikácii prinútiť žalobcu k tomu, aby sa nejako rozhodol, nakoľko mal viacej záujemcov, boli komplikácie aj s pozemkom, prebiehala komasácia. Následne sa žalobca domáhal vrátenia tejto čiastky, asi po 5-6 rokoch mal žalovaný telefonáty od žalobcu, a po 7 rokoch mu posielal nejaký list, že žiada o vrátenie peňazí.
7. Žalobca poprel, žeby malo ísť o zálohu, pokiaľ bola záloha daná, mala mať nejaké podmienky, žiadna záloha sa nedáva ako nevratná. Žalovaný napriek tomu, že prijal podľa neho nejakú zálohu, neurobil žiaden krok, ktorý by nasvedčoval k tomu, že uvedené peniaze chce použiť ako zálohu, nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by sa tam malo stavať, alebo inak konať.
8. Svedkyňa JUDr. U. B., priateľka žalobcu, uviedla, že bola osobne prítomná v roku 2011 pri ústnej dohode o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 3.000,- €, jednalo sa pôžičku, kde predmetom mala byť vlastne výstavba chalupy v Chalúpkove. Bola poskytnutá na základe toho, že sa malo jednať o výstavbu chalupy v Chalúpkove, p. žalovaný mal na to urobený dobrý projekt, jednalo sa o to, že si chceli zarezervovať danú nehnuteľnosť. Tých 3.000,- € bola pôžička, on si pýtal túto pôžičku, bola to ústna dohoda, pokiaľ ide o splatnosť, na toto si svedkyňa nevedela spomenúť. Žalobca odovzdal peniaze žalovanému, pri tomto bola prítomná svedkyňa, p. žalovaný si peniaze prepočítal, nebol vyhotovený žiaden doklad o prevzatí alebo odovzdaní peňazí. K odovzdaniu peňazí došlo v najväčšej chate v Chalúpkove. Tú pôžičku poskytol žalobca žalovanému kvôli výstavbe, keď žalobca spolu so svedkyňou mali záujem stavať, stavať mal žalovaný. Medzi stranami nebola uzavretá žiadna zmluva, pokiaľ by neprišlo k výstavbe, tak p. žalovaný bol povinný vrátiť peniaze späť. K pôžičke došlo v lete 2011.
9. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobcom, a to:
- posledný pokus o zmier pred podaním žaloby zo dňa 21.11.2017 (č.l.5 spisu) spolu s fotokópiou nedoručenej zásielky žalovanému (č.l.6 spisu),
- čestné prehlásenie JUDr. U. B. (č.l.29 spisu), ako aj s obsahom listín predložených žalovaným, a to:
- kópie SMS správ medzi stranami sporu v mobilnom telefóne žalovaného (č.l.85-89 spisu).
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, zmluvné strany môžu zmluvu o pôžičke uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými náležitosťami takejto dohody o prenechaní druhovo určených vecí je, dohoda o vrátení veci rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Pokiaľ presná doba vrátenia nie je dohodnutá, uplatní sa ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka.
12. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Ako pre každú zmluvu, aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutným predpokladom zhodná vôľa oboch strán (konsenzus).
13. Veriteľ, ktorý sa domáha od dlžníka vrátenia pôžičky, musí v intenciách § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť, t.j. uniesť dôkazné bremeno na preukázanie, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, a že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal. V sporovom konaní strany sporu zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení.
14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo popretie skutočnosti tvrdených žalobcom, že medzi stranami sporu vznikla platná zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca domáha voči žalovanému vrátenie pôžičky vo výške 3.000,- eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu nebolo sporné, že mesiaci júl 2011 pri rekreačnom pobyte žalobcu a jeho priateľky JUDr. U. B. v Chalúpkove prejavil žalobca záujem o výstavbu chalupy na pozemku, ktorý si vybral, za tým účelom odovzdal žalovanému sumu 3.000,- eur, odovzdanie uvedenej čiastky a prevzatie tejto čiastky medzi stranami sporu nebolo sporné. Sporným ostal dôvod, na základe ktorého žalovaný uvedenú finančnú hotovosť prevzal. Žalovaný poprel akékoľvek tvrdenia v súvislosti s uzatváraním pôžičky medzi ním a žalobcom, povinnosťou žalobcu je preukázať svoje tvrdenia, že k odovzdaniu sumy 3.000,- eur došlo titulom zmluvy o pôžičke. Procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. V predmetom konaní bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a odovzdaniu finančnej čiastky 3.000,- eur, ktorá mala byť predmetom pôžičky. Žalobca predložil dôkaz, výsluch svedkyne JUDr. U. B. (svojej priateľky), ktorým dôkazom mienil preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu.
16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca odovzdal žalovanému sumu 3.000,- eur, nie však titulom pôžičky, ale ako zálohu na rezerváciu pozemku, na ktorom mal záujem postaviť chalupu, uvedené tvrdenia vyplývajú z výpovede samotného žalobcu, ako aj ním navrhnutej svedkyne JUDr. U. B. a tieto tvrdenia podporil svojou výpoveďou i žalovaný. Samotný žalobca viackrát potvrdil, že mal záujem o výstavbu chaty v Chalúpkove, na pozemku, ktorý si vybral, odovzdal žalovanému čiastku 3.000,- eur s tým, že pokiaľ „budeme stavať, tak urobíme inú dohodu v rámci toho, že to bude započítané alebo niečo podobné. Rovnako svedkyňa JUDr. U. B. vypovedala, že „jednalo sa o pôžičku, kde predmetom mala byť vlastne výstavba chalupy v Chalúpkove. Bola mu poskytnutá pôžička vo výške 3.000,- eur. Bola poskytnutá na základe toho, že sa malo jednať o výstavbu chalupy v Chalúpkove. Jednalo sa o to, že sme si chceli zarezervovať danú nehnuteľnosť“. Navyše aj z dokladov predložených žalovaným a to foto-SMS správ (č.l.85-89 spisu) vyplýva, že celá korešpondencia medzi stranami sporu v období od 08.08.2011 do 20.10.2013 sa týkala poskytnutej zálohy na chalúpku v Chalúpkove (správa na č.l.88: “p. C. kľudne môžete zálohu doriešiť s p. B., ona rieši naše súkromné investície.“, SMS správa na č.l.89: „Chcel by som vlastne len sa nejako dohodnúť na vrátení tej zálohy na pozemok“). Žalobca vo svojich vyjadreniach potvrdzoval, že skutočným zámerom medzi stranami sporu bolo „ošetriť“ teda zabezpečiť vyplatenie sumy 3.000,- eur žalovanému, ktoré preukázateľne žalobca vyplatil žalovanému, čo žalovaný ani nepopieral, ale titulom zálohy na rezerváciu pozemku na chatku, pričom sám žalobca vypovedal, že „pôžička je bezpečnejší inštitút, ktorým sme si to chceli zabezpečiť“. Uvedené však nepreukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke.
17. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ale inej (nepomenovanej) zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančnú hotovosť 3.000,- eur, avšak nárok na vrátenie sumy 3.000,- eur z titulu poskytnutej pôžičky a z iného zmluvného dojednania je postavený na základe rozdielnych skutkových tvrdení. Bez súčasnej zmeny rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcom nie je možná ani zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Žalobca skutkovo vymedzil uplatnený nárok výlučne skutočnosťou, že k poskytnutiu čiastky 3.000,- eur došlo titulom zmluvy o pôžičke.
18. Keďže medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, súd nárok žalobcu ako nedôvodný a nepreukázaný v celom rozsahu zamietol.
19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.