Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-56-2018.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Subarea
17CoP/56/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloletého C., zastúpenej Mgr. D. U., advokátom so sídlom v C., T.. G. XX, a otca N. Y., bytom Na Y. XX/X, C., v konaní o návrhu otca na zmenu rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2018, č.k. 16P/34/2018-27, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že vo veci nemá právomoc, konanie zastavil a zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že otec sa svojim podaním domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti matke a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do jeho starostlivosti na čas do rozhodnutia vo veci samej a na toto obdobie upravil styk matky s maloletým a jej vyživovaciu povinnosť k maloletému. Poukázal na to, že otec v návrhu a jeho doplnení uviedol, že maloletý sa na návštevu u neho veľmi teší, jeho odchod je sprevádzaný ťažkými emóciami, pričom maloletý tvrdí, že nechce vycestovať za matkou do U.. Maloletý počas pobytu u neho v čase letných prázdnin prejavoval intenzívny záujem žiť s ním a so svojím bratom Z., pričom poukazoval na to, že matka maloletému neumožnila vykonať v školskom roku XXXX/XX rozdielové skúšky, v dôsledku čoho fakticky prepadol. Je mu zamedzované zo strany matky v kontakte s maloletým. Súd citoval čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch, čl. 8, čl. 17, čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských (Nariadenie Brusel II) a uviedol, že na určenie súdu, ktorý má právomoc konať vo veci, sa uplatňuje Nariadenie H. II. Podľa údajov v návrhu a údajov známych súdu z jeho konaní vedených pod sp. zn. 13P/15/2015 a 10P/23/2013, maloletý už niekoľko rokov žije spolu so svojou matkou v U.. Rozsudkom zo dňa 28.05.2013, č.k. 10P/23/2013-32, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.06.2013, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletý C. Y. bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otec maloletého sa zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 70 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec dieťaťa je oprávnený s dieťaťom sa stretávať každý párny týždeň kalendárneho roka od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý kalendárny rok v čase letných prázdnin od 1. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 19.00 hod.; v párnom kalendárnom roku je otec dieťaťa oprávnený sa s dieťaťom stretávať počas celých jarných prázdnin, počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 23.12. kalendárneho roka od 9.00 hod. do 25.12. kalendárneho roka do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 9.00 hod. do 28.12 do 19.00 hod. kalendárneho roka. Zároveň súd poukázal na rozsudok zo dňa 18.03.2016, č.k. 15P/13/2015-111, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2016 a ktorým súd pre späťvzatie návrhu zastavil konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého a rozhodol o zmene styku otca s
maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým C. v čase od 10.06. do 10.08. každý rok a v čase od 23.12. do 04.01. každý rok s tým, že matka dovedie maloletého C. na G. a odovzdá ho otcovi v čase podľa príjazdu do C. a otec dovedie maloletého C. do U., kde ho odovzdá matke v čase podľa príjazdu do bydliska matky v X.. Súd konštatoval, že vzhľadom na uvedené právomoc konať vo veci má miestne príslušný taliansky súd, pretože maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky má obvyklý pobyt v domácnosti matky v U. a neuplatní sa ani jedna z výnimiek zo všeobecnej právomoci podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia H. II (čl. 9 preto, že nedošlo k presťahovaniu v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu, čl. 10 preto, že sa nejedná o únos dieťaťa a čl. 12 preto, že predmet konania je iný, než jeden z tých, pri ktorých možno čl. 12 ods. 1 aplikovať, nie je v najlepšom záujme dieťaťa v zmysle čl. 12 ods. 3, aby vec prejednával súd natoľko vzdialený od miesta, kde sa maloletý zdržiava a maloletý nemá obvyklý pobyt na území štátu, na ktorý by sa vzťahoval čl. 12 ods. 4). Súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že nemá vo veci právomoc konať, ale tá patrí miestne príslušnému talianskemu súdu, podľa čl. 17 Nariadenia H. II vyhlásil, že nemá právomoc. Ďalej súd citoval ust. § 161 ods. 1, 2 a § 9 Civilného sporového poriadku a uviedol, že keďže v danej veci nemá právomoc, v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil. Ohľadne zamietnutia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd citoval čl. 20 Nariadenia H. II a uviedol, že tento článok za určitých okolností pripúšťa vydanie predbežných opatrení na ochranu maloletého aj súdom, ktorý nemá právomoc konať vo veci samej. Medzi takéto predbežné opatrenia patria aj neodkladné opatrenia podľa CMP. Súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci nie je priestor na aplikáciu tohto ustanovenia jednak preto, že maloletý sa už nenachádza v čase rozhodovania súdu v G. republike a tiež preto, že podľa skutočností uvádzaných navrhovateľom sa nejedná o naliehavý prípad predpokladaný týmto ustanovením, keďže o maloletého je riadne postarané a nehrozí mu okamžitá ujma.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že súd tomuto návrhu vyhovie. S poukazom na čl. 8 ods. 1 a čl. 2 ods. 7 Nariadenia H. II bol toho názoru, že právomoc rozhodovať v danej veci má Okresný súd Prievidza vzhľadom na čas začatia konania, ktorý bol 06.08.2018, teda v čase, keď maloletý bol na území SR u neho a prejavil záujem u neho žiť, a to aj pred kolíznym opatrovníkom. Ďalej poukázal na čl. 13 ods. 1 a čl. 12 ods. 3 Nariadenia H. II a na tú skutočnosť, že je potrebné a nevyhnutné vykladať ustanovenia nariadenia v najlepšom záujme dieťaťa, teda aj pri použití reštriktívneho výkladu čl. 12 ods. 3 písm. a/ Nariadenia H. II je nepochybné, že Okresný súd C. má právomoc konať o veci, resp. pri uplatnení čl. 12 ods. 3 písm. b/ nariadenia je nevyhnutné dať do pozornosti fakt, že súd nezisťoval názor účastníkov na prijatie právomoci, naviac či to je v najlepšom záujme dieťaťa. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na to, že nevidí priestor na aplikáciu čl. 20 Nariadenia H. II, keďže maloletý sa už nenachádza v čase rozhodovania súdu v SR a tiež preto, že podľa ním uvádzaných skutočností sa nejedná o naliehavý prípad, on sa iba v záujme právnej istoty podrobil výkonu rozhodnutia a preto maloletého C. 13.08.2018 odovzdal matke, pričom jej prirodzenou reakciou bolo podanie trestného oznámenia ako prejav jej pomsty za údajné zanedbanie zdravotného stavu maloletého C.. Týmto dôvodom malo byť to, že sa maloletému zhoršil atopický ekzém po návrate k matke. Zdôraznil, že u neho maloletý ekzém nemal, pokiaľ by tomu tak bolo, bola by o tom zmienka v zázname zo stretnutia u kolízneho opatrovníka a naviac je potrebné uviesť, že atopický ekzém nastáva ako dôsledok stresu, resp. prichádzajúceho strachu. Namietal, že napriek „zrýchlenému“ procesnému postupu vo veciach neodkladných opatrení súdom nebol vypočutý maloletý C., čím nielenže neboli vykonané navrhnuté dôkazy, ale zároveň súd nezistil takmer vôbec skutočný stav veci, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dodal, že zásadným porušením jeho rodičovských práv je skutočnosť, že matka maloletému vybavila v U. trvalý pobyt, keďže maloletý C. je slovenským štátnym občanom, na Slovensku vykonával rozdielové skúšky a matka si ho svojvoľne natrvalo presťahovala do U. bez jeho vedomia a súhlasu.
3. K podanému odvolaniu otcom kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 27.08.2018, kde v záveru uviedol, že maloletý C. sa v čase šetrenia nenachádzal v domácnosti otca, nebolo možné informovať ho o prebiehajúcom konaní a vykonať s ním pohovor a zistiť jeho názor v danej veci. Preto sa úrad nedokázal k podanému návrhu vyjadriť, keďže nepoznal názor maloletého.
4. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie prostredníctvom právneho zástupcu matka maloletého dieťaťa a uviedla, že otec maloletého dieťaťa zamieňa obvyklý pobyt maloletého dieťaťa za tú skutočnosť, že na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15P/13/2015 mu bol určený styk otca s maloletým C. od 10.06. do 10.08 toho ktorého roku. To, že v čase, keď otec doplnil návrh bol maloletý C. na prázdninách u otca, nie je možné zamieňať s obvyklým pobytom maloletého. Ako je zrejmé z odôvodnenia uznesenia, rozsudkom v konaní sp.zn. 10P/23/2013 bol maloletý C. zverený do jej osobnej starostlivosti (matky) a žije s ňou v U. 5 rokov, pričom toto miesto je obvyklým pobytom maloletého dieťaťa. Za daných okolností, aj vzhľadom na to, že maloletý má trvalé bydlisko v U., rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, pretože súd prvej inštancie nemá právomoc a konanie v danej veci bolo potrebné zastaviť. Zdôraznila, že v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa maloletý nenachádzal na území SR a nešlo o naliehavý prípad, keďže o maloletého je riadne postarané a nehrozí mu žiadna ujma. Práve naopak, počas každého pobytu u otca sa zdravotný stav maloletého zhoršuje (kožné ochorenie), pretože otec maloletého napriek jej inštrukciám sa ochoreniu u maloletého nevenoval.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. V predmetnej veci súd prvej inštancie predložil odvolaciemu súdu spis z dôvodu podaného odvolania otcom maloletého dieťaťa, pričom vychádzal z toho, že z obsahu predmetného odvolania je zrejmé, že mohlo smerovať aj proti všetkým výrokom uznesenia, avšak iba v časti napadajúcej III. výrok, t.j. ktorým bol zamietnutý návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, malo odvolanie všetky zákonné náležitosti a vzhľadom na dôležitosť rýchlosti pri konaní o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie predložil spis na rozhodnutie iba voči tomuto výroku uznesenia s tým, že vo zvyšnej časti odvolanie predloží odvolaciemu súdu po odstránení vád odvolania.
7. Napriek rozhodovaniu odvolacieho súdu iba ohľadne zamietnutia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal právomocou slovenského súdu v danej veci konať, resp. možnosťou, aby aj za situácie, že nemá právomoc na konanie o veci samej, bolo možné v nevyhnutnom prípade rozhodnúť ohľadne maloletého neodkladným opatrením.
8. Ako vyplýva z obsahu spisu, maloletý C. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.05.2013, č.k. 10P/23/2013-32, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.06.2013, na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky. Otcovi dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť k mal. vo výške 70 eur a zároveň bol upravený styk otca s maloletým. V konaní sp. zn. 15P/13/2015, v ktorom sa otec podaným návrhom domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, bol návrh otcom vzatý späť a na základe rozsudku v tejto veci zo dňa 18.03.2016, č.k. 15P/13/2015-111, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.04.2016, bolo rozhodnuté o zmene styku otca s maloletým v podstatne širšom rozsahu počas letných prázdnin ( zároveň bolo zastavené konanie pre späťvzatie návrhu otca na zmenu zverenia maloletého). Maloletý po dobu viac ako 5 rokov žije s matkou v U. a má teda v uvedenej krajine obvyklý pobyt. V tomto smere nie sú dôvodné námietky otca, že v čase začatia konania mal maloletý „obvyklý pobyt“ práve na G., keďže sa realizovala jeho úprava styku s maloletým, čím podľa jeho názoru je tým daná právomoc slovenského súdu v danej veci konať, pričom nemožno postupovať ani podľa článku 12 bod 3 písm. a/ a b/ Nariadenia H. II, ako sa nesprávne otec dieťaťa domnieva, keď nebola splnená predovšetkým podmienka uvedená v písmene b/ tohto ustanovenia - všetci účastníci konania neprijali právomoc súdu výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania.
9. Napriek súdom prvej inštancie správne konštatovanému zisteniu, že právomoc konať vo veci má miestne príslušný taliansky súd, keďže maloletý, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti matky má obvyklý pobyt v jej domácnosti v U. a nemožno ani uplatniť žiadnu z výnimiek zo všeobecnej právomoci podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia H. II, súd prvej inštancie správne s poukazom na článok 20 Nariadenia H. II rozhodoval o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Z článku 20 bod 1 Nariadenia Brusel II vyplýva, že v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Je teda zrejmé, že uvedený článok umožňuje vo veci rozhodnúť aj inému súdu ako tomu, kto je právomocný konať vo veci samej, a to iba výnimočne, pokiaľ buď osobe alebo majetku v uvedenom štáte hrozí závažná ujma.
11. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal jeho zverenia do osobnej starostlivosti, určenia výživného matke a úpravy styku maloletého s matkou, nebolo možné vyhovieť.
12. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď mal za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenia neodkladného opatrenia za situácie, keď v čase rozhodovania súdu bol maloletý v mieste svojho obvyklého pobytu v U. s matkou, teda na území G. republiky sa nenachádzal, bolo o neho riadne postarané a nehrozila mu žiadna ujma. Otec maloletého dieťaťa preto nesprávne v odvolaní voči tomuto rozhodnutiu uvádzal, že k zamietnutiu jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo z dôvodu, že vo veci nemá právomoc konať slovenský súd.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
16. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným spôsobom, vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka doba na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP). Preto nariadiť neodkladné opatrenie môže súd len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Ako už odvolací súd uviedol, zhodne zo súdom prvej inštancie je toho názoru, že v preskúmavanej veci nebolo dôvodné návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. V danom prípade totiž nejde o vec, kedy by bolo potrebné bezodkladne upravovať pomery účastníkov konania, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby bezodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia.
18. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces skutočnosť, že v konaní nebolo maloleté dieťa vypočuté. S poukazom na dostatok skutkových zistení pre rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia výsluch maloletého dieťaťa nie je nevyhnutnosť. Aj ďalšie námietky, ktoré v odvolaní uvádzal otec dieťaťa ohľadne zhoršenia kožného ochorenia maloletého, bude prípadne možné skúmať v konaní vo veci samej, kde bude súd vykonávať podstatne rozsiahlejšie dokazovanie, ako pri predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Iba vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené a otec namieta, že matka neumožnila maloletému vykonať v G. republike rozdielové skúšky (pričom podľa vyjadrenia matky má maloletý od mája 2018 trvalý pobyt na území U., kde chodí riadne do školy, a preto už rozdielové skúšky vykonávať na území G. republiky nemusí), nebolo možné neodkladným opatrením maloletého dočasne zveriť do osobnej starostlivosti otca a následne upraviť práva a povinnosti matky k maloletému C.. V konaní vo veci samej, ktoré sa bude konať na právomocnom súde, po vykonaní potrebného dokazovania budú mať rodičia možnosť vyjadriť sa ku všetkým svojim tvrdeniam a navrhnúť dôkazy, ktoré považujú za významné. V tomto konaní budú rodičia vypočutí, prípadne aj samotné maloleté dieťa a budú skúmané schopnosti a možnosti rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.