Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-155-2018.pdf
PDF · 121.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/155/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v spore žalobcu: MIDAN, s.r.o., so sídlom Škultétyho č. 2A, Topoľčany, IČO: 45 645 167, zastúpeného: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 14, Bratislava, proti žalovanému: H.. G. Y., L. V. X, L., zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Cíbik, so sídlom Tomášikova č. 4, Bratislava, o zaplatenie 6.638,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. februára 2018, č.k. 10C/38/2013-346, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 6.638,78 eura s príslušenstvom, titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve. V článku V. bodu 2. Zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad, že zo strany žalovaného nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 5.10.2010 uzavreli kúpnu zmluvu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu v zmluvnom postavení kupujúceho a podielovými spoluvlastníkmi v zmluvnom postavení predávajúcich, medzi ktorými na strane predávajúcich vystupoval aj žalovaný je zrejmé, že budúci predávajúci sa podľa článku I zaviazali uzatvoriť s kupujúcim kúpnu zmluvu. V článku II. bol definovaný predmet zmluvy. V článku IV., v bode 1. sa zmluvné strany dohodli na výške kúpnej ceny 20 Sk za m2. Celková kúpna cena bola dohodnutá v sume 5.001.360,- Sk. Podľa článku IV. bod 2. žalovanému ako budúcemu predávajúcemu mala byť vyplatená kúpna cena vo výške 625.170,- Sk. Z obsahu predmetného listinného dôkazu článku V bod 2. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne zo strany ktoréhokoľvek z budúcich predávajúcich - čím si tento nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z tejto zmluvy, je tento budúci predávajúci povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk. Z obsahu výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.2009 mal preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, avšak podľa vyjadrenia žalovaného spolu s touto výzvou mu bol doručený návrh kúpnej zmluvy, ktorý neobsahoval dohodnutú kúpnu zmluvu súladnú s konverzným prepočtom dohodnutej budúcej kúpnej ceny z Sk na Euro. Z listinného dôkazu - kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorá bola doručovaná žalovanému a ostatným podielovým spoluvlastníkom spolu s výzvou na jej uzavretie vyplýva, že bola právnym predchodcom žalobcu kúpna cena predávaných nehnuteľností v č. l. III uvedená v sume 0,66 eura. Podľa bodu 2. uvedeného v článku mala byť žalovanému ako predávajúcemu vyplatená kúpna cena v sume 20.630,61 eura. Z obsahu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 5.10.2010 uzavretej medzi podielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľností, teda aj žalovaným s právnym predchodcom žalobcu je zrejmé, že došlo ku korekcii kúpnej zmluvy v súlade s obsahom Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy tak, že v článku III. bod 1. dohodnutá kúpna cena bola ustálená v na sumu 0,6638783 €. Podľa bodu 2. uvedeného v článku, kúpna cena predávaných nehnuteľností bola dohodnutá v prospech žalovaného v sume 20.751,84 eura. Napokon poukázal na to, že z obsahu listiny s označením "výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty" zo dňa 13.7.2009 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty v lehote do sedem dní odo dňa doručenia výzvy, pričom výzva bola žalovanému doručená dňa 16.7.2009. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa ustanovenia § 3 ods. 1,2, § 50a ods.1, § 488, § 489, § 491 ods.1, § 494, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dňa 11.7.2008, na základe ktorej sa podieloví spoluvlastníci, teda aj žalovaný, zaviazali previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opísaným v čl. II predmetnej Zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu definovanú v článku IV. bod 1. Zmluvy za 20 Sk za m2. Žalovanému sa právny predchodca žalobcu zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v sume 625.170,- Sk podľa článku IV. bodu 2. Zmluvy. V článku V. bod. 2. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, že nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne zo strany ktoréhokoľvek z budúcich predávajúcich je tento predávajúci povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu 200.000,- Sk (6.638,78 eura). Podľa čl. I ods. 2, 3 Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bol budúci kupujúci oprávnený písomne vyzvať budúcich predávajúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy a vo výzve bol oprávnený určiť dátum, miesto a čas podpisu kúpnej zmluvy. Budúci kupujúci bol oprávnený písomne vyzvať budúcich predávajúcich na podpis kúpnej zmluvy v lehote jedného roka od podpisu zmluvy, pričom termín podpisu kúpnej zmluvy musel byť oznámený najneskôr tri dni vopred. Prvýkrát právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 18.6.2009 na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej podpis sa mal uskutočniť 8.7.2009 na adrese Š. Č.. X Y. V.. Žalovaný sa na podpis kúpnej zmluvy nedostavil. Právny predchodca žalobcu následne vyzval žalovaného, písomnou výzvou zo dňa 13.7.2009, na zaplatenie zmluvnej pokuty. Spolu s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy bola žalovanému doručená kúpna zmluva, ktorej obsah nekorešpondoval s dohodnutým znením Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene, keď navrhovaná kúpna cena nezodpovedala riadnemu prepočtu dohodnutej kúpnej ceny v Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v sume 20,- Sk za m2. K úprave kúpnej ceny došlo až po vzájomnom rokovaní zmluvných strán a kúpna cena bola dohodnutá na sumu 0,6638783 eura. Rozdiel celkovej kúpnej ceny medzi Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a kúpnej zmluvy priloženej vo výzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy bol 969,85 eura, čo u žalovaného predstavovalo zníženie kúpnej ceny predávaných nehnuteľností o sumu vo výške 123,13 eura. Teda vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna zmluva, na uzavretie ktorej právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, nekorešpondovala s obsahom zmluvy, ktorá bola definovaná v Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko právny predchodca žalobcu kúpnu zmluvu vo vzťahu ku kúpnej cene zmenil jednostranne bez dohody zmluvných strán, pričom žalovaný následne, po úprave výšky kúpnej ceny, pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu dňa 5.10.2010 a takáto zmluva bola aj príslušnou správou katastra zavkladovaná. Dospel preto k záveru, že v dôsledku konania žalovaného nevznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalovanej sume, v zmysle uzavretej Zmluvy, s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Zároveň, po posúdení zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. V. bod 2. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z hľadiska ust. § 3 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola vzhľadom na jej výšku, ktorá predstavuje jednu tretinu kúpnej ceny, dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Bola totiž dohodnutá len pre prípad porušenia zmluvných povinností predávajúcimi, právny predchodca žalobcu nebol pre prípad porušenia jeho povinností zmluvnou pokutou vôbec dotknutý. V tomto kontexte poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C 120/2012 - 213, zo dňa 20.11.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 123/2015 - 243 zo dňa 28.9.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 12.10.2015, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo 13/2016 - 283 zo dňa 23.8.2017, ktorým bolo odmietnuté dovolanie podané právnym predchodcom žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 123/2015-243 zo dňa 28.9.2015 a zdôraznil, že súdy v uvedenom prípade zamietli žalobu žalobcu, ktorý si voči ďalšej predávajúcej (sestre žalovaného) uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na totožnom skutkovom základe. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné
vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil žalobca ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z vykonaného dokazovania, resp. jeho základom je nedostatočné pochopenie základných skutkových okolností prípadu, pričom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie rozsudku tiež trpí vadou nedostatku odôvodnenia, nakoľko súd sa nevysporiadal so základnými a podstatnými námietkami oboch strán a sústredil sa iba na argumenty žalovaného. Zdôraznil, že v priebehu sporu poukázal na základné a podstatné skutkové okolnosti, ktoré predchádzali uplatneniu zmluvnej pokuty. Dňa 11.07.2008 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho uzavrieť so žalobcom ako budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej len ako " Budúca zmluva). S obsahom Budúcej zmluvy žalovaný bez výhrad súhlasil a túto bez pripomienok podpísal. V zmysle čl. I Budúcej zmluvy sa žalovaný zaviazal najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy kupujúceho/žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu a to tým spôsobom, že sa dostaví na výzvou určené miesto, v určený dátum a čas k podpisu kúpnej zmluvy. Uvedená podmienka podpisu kúpnej zmluvy teda predpokladala a zaväzovala žalovaného k osobnej účasti pri podpise kúpnej zmluvy. Čl. 1 ods. 3 Budúcej zmluvy žalovanému umožňoval tiež zmenu termínu, na ním určený náhradný termín, ak by mu pôvodne určený termín nevyhovoval. Listom zo dňa 18.06.2009 vyzval žalovaného, aby sa dostavil k podpisu kúpnej zmluvy a to dňa 08.07.2009 o 13,00 hod. na adresu Š. Č.. XXXX/XA Y. V.. Spolu s výzvou zaslal žalovanému návrh kúpnej zmluvy, a to z dôvodu, aby sa s ním žalovaný v dostatočnom predstihu stihol oboznámiť, prípadne vzniesť výhrady, tak aby sa tieto odstránili pred určeným termínom podpisu kúpnej zmluvy. V zmysle Budúcej zmluvy nebol povinný spolu s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy zasielať návrh znenia kúpnej zmluvy, avšak učinil tak z dôvodu zamedzenia komplikáciám v stanovený deň podpisu kúpnej zmluvy, v dobrej viere, že práve zaslaním návrhu sa včas stihnú odstrániť prípadné technické a obsahové nedostatky zmluvy. Dokazovaním pred súdom sa preukázalo, že pán K. L. nikdy nebol žalovaným splnomocnený na vyjednávanie podmienok kúpnej zmluvy, z čoho je zrejmé, že ním vznesené námietky neboli vznesené v mene žalovaného, a preto tvrdenie žalovaného a dokonca tvrdenie súdu, že žalovaný s obsahom navrhnutej kúpnej zmluvy nesúhlasil, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Sám žalovaný priznal, že sa na termín podpisu kúpnej zmluvy nedostavil, na písomnú výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy nereagoval, pričom nikoho ani nesplnomocnil, aby rokoval v jeho mene. Pred stanoveným podpisom kúpnej zmluvy boli zo strany p. L. vznesené iba výhrady týkajúce sa ustanovenia o splnomocnení na konanie pred správou katastra a splatnosti kúpnej ceny, kedy navrhoval zásadnú zmenu oproti Budúcej zmluve, keď žiadal vyplatiť kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy a nie až po povolení vkladu. Iné výhrady (okrem neoprávnených vyhrážok) pred podpisom kúpnej zmluvy a ani potom p. L. preukázateľne nevzniesol a preto nie je namieste tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný sa nedostavil k podpisu kúpnej zmluvy oprávnene, keďže bol rozpor v kúpnej cene. Všetky vznesené výhrady boli ešte pred samotným termínom podpisu zmluvy vybavené kladne, aby v deň podpisu kúpnej zmluvy mohlo dôjsť k jej uzavretiu. Nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo, bol donútený podať na Okresný súd Topoľčany návrh o nahradenie prejavu vôle, pričom tento súdny spor bol úplne zbytočný a zavinený žalovaným a ďalšími troma predávajúcimi, ktorí, ako sa v konaní preukázalo, sa bezdôvodne nedostavili na podpis zmluvy a túto kúpnu zmluvu nepodpísali, urobili tak až v priebehu súdneho konania, keď bolo zrejmé, že spor musia prehrať. Ďalší traja predávajúci, mimo spomínaných štyroch, ktorí odmietli podpis, bez problémov v stanovenej lehote pristúpili k podpisu kúpnej zmluvy, presne v tom znení v akom to navrhol aj žalovanému, takže títo nevideli žiaden rozpor kúpnej zmluvy so zmluvou o budúcej zmluve a splnili si svoju zmluvnú povinnosť bez súdneho sporu na rozdiel od žalovaného a ďalších troch predávajúcich. Krajský súd v Nitre sa v konaní 8Co/294/2011 zaoberal otázkou, ktorá je rozhodujúca a prejudiciálna aj pre konanie v tejto veci, kto zavinil, že sa konanie o nahradenie prejavu vôle muselo začať, pričom z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 8 Co/294/2011 zo dňa 29.02.2012, vyplýva, že mal preukázané, že všetkým výhradám budúcich kupujúcich vrátane žalovaného vyhovel ešte pred stanoveným termínom a bol pripravený pred podaním žaloby, ako aj po jej podaní odstrániť všetky vzniknuté nezhody medzi návrhom kúpnej zmluvy a zmluvou o budúcej zmluve majúc skutočne vôľu s budúcimi predávajúcimi uzavrieť kúpnu zmluvu. V tomto konaní, napriek rovnakým dôkazom, však dospel súd prvej inštancie k úplne opačnému právnemu názoru, a preto jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a dôkazov. Podrobne tiež zopakoval argumentáciu prednesenú pred súdom
prvej inštancie, v rámci ktorej poukazoval na správanie p. K. L.X., ktorý im v rámci vzájomnej e-mailovej komunikácie adresoval neoprávnené vyhrážky a pokúsil sa zvýšiť kúpnu cenu o 1 eur/m2. Túto e-mailovú komunikáciu opätovne citoval aj v podanom odvolaní a zdôraznil, že hrozby budúcich predávajúcich vzal na zreteľ aj prvostupňový súd Topoľčany v uznesení č.k. 4C/135/2009-53, ktorým vyhovel jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, (ktorým zakázal budúcim predávajúcim nakladať so spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnosti), nakoľko mal za to, že z obsahu korešpondencie budúcich predávajúcich vyplynulo, že nemajú záujem uzavrieť kúpnu zmluvu. Nie teda prepočet na euro, ako tvrdí teraz žalovaný, ale splatnosť a výška kúpnej ceny bola dôvodom prečo sa žalovaný nedôvodné nedostavil k podpisu kúpnej zmluvy, napriek tomu, že ho k osobnej účasti zaväzovala Budúca zmluva. Výhradu o prepočte na euro vzniesol až v priebehu súdneho konania sp. zn. 4C/135/2009 pred OS Topoľčany, a to konkrétne až dňa 15.06.2010, čo vyplýva aj z predmetného súdneho spisu. Aj uvedená výhrada bola pritom iba vecou dohody zmluvných strán o technike prepočtu pri zmene meny v Slovenskej republike a nepredstavovala odchýlenie sa od budúcej zmluvy a teda je zrejmé, že za daných okolností, keď vyhovel všetkým známym pripomienkam p. L. k návrhu kúpnej zmluvy, ktoré boli v súlade s Budúcou zmluvou a sám žalovaný žiadne pripomienky nevzniesol a napriek tomu sa nedostavil k podpisu zmluvy, konal tak v rozpore s Budúcou zmluvou a prináleží mu tak nárok na zmluvnú pokutu. Nesúhlasil ani s názorom, že dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty je totiž vecou dohody účastníkov. V danom prípade je nutné prihliadať na skutočnosť, že strany s uvedeným dojednaním zmluvnej pokuty, ktoré bolo presné a určité, keď bola dojednaná fixná suma za porušenie povinnosti, súhlasili. V ďalšom je nutné prihliadať na význam zabezpečovanej povinnosti zo strany žalobcu. Žalobca kupoval pozemky s cieľom tieto zveľadiť v prospech verejnosti, t. j. s úmyslom vybudovať na týchto pozemkoch športovo-oddychový areál pre mládež a seniorov, pričom ak by žalovaný, resp. ktorýkoľvek z budúcich predávajúcich, odmietol uzavrieť zmluvu, došlo by k úplnému zmareniu tohto zámeru, čím by došlo jednak k celospoločenskej ujme, ako aj ujme na jeho podnikateľských aktivitách. Z dôvodu na strane žalovaného a ďalších budúcich predávajúcich, ktorí napokon spôsobili oddialenie uzavretia zmluvy, ktorú uzavreli až počas prebiehajúceho súdneho konania, došlo k značným časovým prestojom pri vybudovaní tohto areálu a tento sa v podstate začal realizovať až v lete roku 2014. (viď Športovo - oddychový areál Nemečky - urbanisticko - architektonická štúdia). K uvedenej skutočnosti bol tiež vypočutý svedok A.. H. H., ktorý bol v rozhodnom čase konateľom žalobcu, ktorý potvrdil, že plánovaná výška investície na sporných pozemkoch bola 9 miliónov EUR. Čo sa týka dojednanej výšky zmluvnej pokuty, táto bola dojednaná fixnou sumou, ktorú z hľadiska vyššie uvedených aspektov nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Za takúto považuje súdna prax zmluvnú pokutu niekoľkonásobne prevyšujúcu zabezpečovanú povinnosť, čo v tomto prípade nie je dané. Dokonca v individuálnych prípadoch súdna prax pripustila aj pokutu vo výške 0,1% denne, ktorá vzhľadom na omeškanie dlžníka presiahla časom mnohonásobne výšku zabezpečovanej povinnosti. Zo záverov súdov vyplýva, že zmluvnú pokutu je nutné hodnotiť osobitne, vzhľadom na okolnosti každého prípadu. V tomto prípade doložil mailovú korešpondenciu medzi stranami z ktorej jednoznačne vyplýva negatívny ba až výhražný postoj k uzavretiu kúpnej zmluvy. Uvedenú skutočnosť treba hodnotiť ako ďalší dôležitý aspekt pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Žalovaný odmietol uzavrieť zmluvu na prvú výzvu zo dňa 29.06.2009, taktiež sa bezdôvodne neodstavil ani na opakovanú výzvu žalobcu zo dňa 15.12.2009, ktorá bola urobená už počas prebiehajúceho súdneho konania o nahradenie prejavu vôle. V danom prípade by bolo možné aplikovať iba ak moderačné právo súdu, avšak v tomto prípade ani podmienky na jeho uplatnenie nie sú splnené, nakoľko uvedená pokuta vzhľadom na vyššie uvedené aspekty prechádza testom jej primeranosti a to vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti a predovšetkým správanie sa žalovaného (nekomunikácia). O opodstatnenosti výšky zmluvnej pokuty svedčí aj fakt, ako sa na jej výšku pozerali predávajúci vrátane žalovaného. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní zhrňuje v podstate skutočnosti, ktoré prezentoval už na pojednávaní v tomto konaní, ale aj v ostatných právnych veciach (kde sú ako žalované strany jeho súrodenci), s ktorými sa už zaoberal aj Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 6Co/213/2015, v ktorej odvolací súd vydal rozsudok dňa 28.09.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.11.2014 sp. zn.: 12C/120/2012. Obe rozhodnutia sa nachádzajú v súdnom spise. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Cdo 13/2016 zo dňa 23.08.2017 odmietnuté. Išlo o konanie v obdobnej právnej veci jeho sestry - H.. F. L., ktorá bola zmluvnou stranou zmluvy o budúcej zmluve na strane budúcich predávajúcich, rovnako ako on.
Obdobne poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2016 sp. zn.: 5Co/289/2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 07.03.2016 sp. zn.: 8C/14/2013, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol. Ide o obdobnú právnu vec, kde žalovaným bol jeho brat H.. E. Y., z tých istých dôvodov, ako v tejto veci. Aj v tomto odvolaní žalobca poukazuje na tie isté dôvody a skutočnosti, s ktorými sa už právoplatne vysporiadali súdy oboch inštancií v iných konaniach, vrátane Najvyššieho súdu SR, tak, že tieto neuznali ako dôvodné. V nadväznosti na odvolanie žalobcu zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že mal záujem uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, avšak v znení ako sa so žalobcom dohodli v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 11.07.2008. Skutkové okolnosti, ktoré opisuje žalobca v odvolaní, opisuje z jeho pohľadu, avšak v tomto smere sa plne stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Ak by žalobca zaslal identickú zmluvu hneď, nebol dôvod na jej nepodpísanie. A predsa, ak by žalobca neuznal ich požiadavku na úpravu kúpnej ceny v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nedošlo by ani k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 05.10.2012. Až táto zmluva plne rešpektovala obsah Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 11.07.2008, a teda nemohol skôr porušiť povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Ďalej žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaný kúpnu zmluvu uzatvorili až po tom, čo bol na príslušný súd - Okresný súd v Topoľčanoch podaný návrh na nahradenie prejavu vôle pod č. k. 4C 135/2009, avšak už opomenul uviesť dôležitú skutočnosť, že návrh kúpnej zmluvy zaslaný s výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy nebol totožný so znením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi nimi po začatí súdneho konania na Okresnom súde v Topoľčanoch, už korešpondovala so znením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, teda sa nie nedôvodne bránil uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá obsahom odporovala zneniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť, okrem iného vyplýva aj z predloženého uznesenia Okresného súdu Topoľčany pod č. k.: 4C/135/2009 zo dňa 17.02.2011, kde sa v odôvodnení konštatuje, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo aj zavinením žalobcu, ktorý im zaslal kúpnu zmluvu v takom znení, že sa úplne nezhodovala so znením zmluvy dohodnutej zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, a preto zo strany žalovaných boli vznesené výhrady voči tejto kúpnej zmluve oprávnene a v dohodnutej lehote nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že Krajský súd v Nitre sa v konaní pod sp. zn. 8Co/294/2011 zaoberal otázkou zavinenia konania o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, v tomto smere uvádza, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý však akceptoval ich pripomienky k obsahu zmluvy ohľadne podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy - kúpnej ceny a v konaní, na ktoré sa odvoláva žalobca, sa nevykonávalo žiadne dokazovanie. Kúpna cena je pritom podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a jej nesúlad so Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bol v jeho neprospech, keď jeho strata by bola vo výške 121,23 eura. Kúpna zmluva, ktorá bola následne uzatvorená dňa 05.10.2010, však už obsahovala kúpnu cenu vo výške požadovanej žalovaným a to vo výške 20.751,84 eura, teda svojím konaním nezavinil oneskorené podpísanie návrhu kúpnej zmluvy, v ktorej kúpna cena nebola totožná s kúpnou cenou dohodnutou v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, t. j. nemohol porušiť povinnosť stanovenú v čl. V bod 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to v súlade s ust. § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o časť odvolania žalobcu týkajúcu sa zmluvnej pokuty, zdôraznil, že v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve je v čl. V značná nerovnováha a nevyváženosť zmluvy v časti zmluvnej pokuty, ktorá je jednostranná v ich neprospech a takéto dojednanie zmluvnej pokuty za okolností uvedených vyššie, a s poukazom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj jej jednostrannosť, by v danom prípade znamenalo neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 6.638,78 eura s príslušenstvom, na ktorú mu podľa jeho tvrdenia vznikol nárok na základe článku V. bodu 2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného podpísať (uzavrieť) s ním kúpnu zmluvu v termíne dohodnutom v zmluve o budúcej zmluve. Po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov, vychádzajúc z ich obsahu, správne a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie v spore ustálil skutkový stav veci. Zo správne ustáleného skutkového stavu veci následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci žalobcovi proti žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, keď okrem absencie porušenia povinnosti žalovaného, ktoré by mohlo mať za následok vznik jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, bola predmetná zmluvná pokuta dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi prvoinštančného
súdu, ktorými zamietnutie podanej žaloby odôvodnil, pričom nakoľko sú tieto náležite vysvetlené aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, odkazuje odvolací súd v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu s tým, že ani obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdení uvádzaných v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov). 6. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v nadväznosti na odvolacie dôvody uplatnené žalobcom uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní opätovne zdôrazňuje, že na strane žalovaného neexistoval žiaden skutočný a oprávnený dôvod, pre ktorý mohol odmietnuť podpísať kúpnu zmluvu v dohodnutom termíne, keď všetky jeho výhrady vyslovené pred podpisom zmluvy akceptoval a znenie zmluvy v súlade s nimi upravil, táto jeho argumentácia nemôže obstáť. Z hľadiska posúdenia vzniku nároku na zmluvnú pokutu v závislosti od toho, či žalovaný splnil povinnosť uzavrieť s právnym predchodcom žalobcu kúpnu zmluvu v dohodnutom termíne, resp. či sa so splnením svojej povinnosti žalovaný dostal do omeškania (keď kúpna zmluva napokon bola riadne uzavretá a na jej základe sa žalobca stal vlastníkom prevedených nehnuteľností), je totiž rozhodujúce, že obsah kúpnej zmluvy zaslanej žalovanému, teda obsah zmluvy ktorá sa mala už iba podpísať, nezodpovedal v časti výšky kúpnej ceny obsahu zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ sa potom za tohto stavu žalovaný na podpis kúpnej zmluvy nedostavil, nemožno toto jeho konanie považovať za porušenie jeho povinnosti, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku V. bodu 2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie preto vo vzťahu k uvedenej otázke správne vychádzal z toho, že zodpovednosť za neuzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne nemožno pripisovať žalovanému, keď žalobca, resp. jeho právny predchodca, v časti kúpnej ceny zmenil obsah zmluvy bez dohody zmluvných strán, pričom žalovaný následne, po úprave výšky kúpnej ceny, pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu, hoci až dňa 5.10.2010. Za stavu, keď medzi stranami nie je sporné, že obsah kúpnej zmluvy, ktorá sa mala podpísať, nezodpovedal v časti kúpnej ceny obsahu zmluvy o budúcej zmluve ani inej dohode zmluvných strán, je bez významu žalobcom v odvolaní zdôrazňované správanie p. L. ani obsah vzájomnej e-mailovej komunikácie strán, keď pre posúdenie vzniku nároku na zmluvnú pokutu je rozhodujúce predovšetkým uvedenie odlišnej kúpnej ceny v texte zmluvy, ktorá sa mala podpísať. Bez významu sú v tejto súvislosti i ďalšie žalobcom prezentované tvrdenia, nakoľko bez zreteľa na ich pravdivosť je nepochybné, že uvedenie nižšej, než dohodnutej kúpnej ceny, predstavuje oprávnený dôvod na odmietnutie uzavretia kúpnej zmluvy, ktorý nemôže mať za následok vznik nároku na zmluvnú pokutu zabezpečujúcu splnenie povinnosti zmluvu uzavrieť. I v tomto smere sú preto odvolacie námietky žalobcu z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku bez právneho významu. 7. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že otázka zavinenia nepodpísania kúpnej zmluvy bola vyriešená v konaní vedenom na Krajskom súde Nitra pod sp. zn. 8Co/294/2011, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v označenom konaní bola v tomto smere (pre účely rozhodnutia o trovách konania) riešená iba otázka procesného zavinenia zastavenia konania, teda nie (v tomto spore významná) hmotnoprávna otázka, či žalovaný v súvislosti s plnením zmluvy o budúcej zmluve porušil svoje povinnosti. Z uvedeného dôvodu je táto argumentácia žalobcu v preskúmavanej veci z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku taktiež bez významu. 8. Za neopodstatnenú odvolací súd považuje rovnako argumentáciu žalobcu v odvolaní, že zmluvná pokuta nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, keď sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že vzhľadom na okolnosti danej veci bola zmluvná pokuta dohodnutá v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola dohodnutá len pre prípad porušenia zmluvných povinností predávajúcimi, pričom vzhľadom na možnosť domáhať sa v súlade s ust. § 50a Občianskeho zákonníka nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím výšku zmluvnej pokuty v rozsahu tretiny kúpnej ceny neodôvodňuje ani význam zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie bolo predmetnou zmluvnou pokutou zabezpečené. Je však potrebné zdôrazniť, že posúdenie platnosti dojednania zmluvnej pokuty nebolo v danej veci rozhodujúce, keď bez ohľadu na to žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol z dôvodu absencie porušenia povinnosti zo strany žalovaného, ako bolo vyššie uvedené. 9. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v preskúmavanej veci správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom nakoľko so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou a náležite ho aj odôvodnil, nemožno mu ani so zreteľom na obsah odvolacích dôvodov žalobcu vytknúť žiadne pochybenie ani pri skutkovom ani právnom posúdení danej veci. 10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).