Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-121-2018.pdf
PDF · 119.61 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/121/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnom spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: M.. G. L., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, C., v konaní o zaplatenie 1.695,12 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 684,68 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % od 1.4.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.6.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.695,12 eur, úrokov vo výške 400,69 eur, úrokov vo výške 829,79 eur, úroku vo výške 21,5 % ročne zo sumy 1.695,12 eur od 1.4.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.695,12 eur od 1.4.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dňa 17.4.2013 uzatvorili zmluvu o úvere č. 5365958713, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver 2.000,- eur. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.315,32 eur, z čoho žalobca započítal sumu 304,88 eur na istinu, sumu 885,20 eur na úroky a sumu 125,24 eur na poplatky. Žalovaná od 31.3.2018 nerealizovala ďalšie splátky. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 6.7.2015 na úhradu dlžných splátok vo výške 204,12 eur a upozornil ju na možnosť zosplatnenia úveru. Žalobca vyhlásil dňa 20.7.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú sumu neuhradila ani z sčasti.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o úvere, obchodné podmienky, výzvu na splatenie, výzvu na úhradu dlžnej sumy, aktuálny stav úveru.
4. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanej na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Avšak súd zistil, že sa žalovaná v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony súdu na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 7.11.2018 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Na pojednávanie nariadené súdom na deň 4.12.2018 sa nedostavili strany sporu. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 CSP.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca ako veriteľ so žalovanou, ako dlžníkom - spotrebiteľom uzatvorili Zmluvu o úvere vo forme vopred predtlačeného formulára. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver (pôžičku) vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť formou 72 mesačných splátok vo výške 57,29 eur. Celkové náklady predstavovali 1.775,06 eur, úroková sadzba 24,5 %, RPMN 27,45 % a priemernej hodnote RPMN 18,86 %. Prvá splátka bola splatná dňa 17.5.2013 a každá ďalšia splátka vždy k 17. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol dňa 17.4.2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP). Text zmluvy je písaný malým písmom.
8. Listom zo dňa 6.7.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v sume 204,12 eur a upozornil ju na možnosť predčasného splatenia úveru.
9. Žalobca listom zo dňa 20.7.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú k úhrade sumy 1.787,97 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
10. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 53 ods.1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len citovaný zákon), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa ust. § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa ust. § 566 ods. 2 citovaného zákona pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
23. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Súd má za to, že aj keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovanú hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť formou 72 mesačných splátok vo výške 57,29 eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 1.775,06 eur, úroková sadzba 24,5 %, RPMN 27,45 % a priemernej hodnote RPMN 18,86 %. Prvá splátka bola splatná dňa 17.5.2013 a každá ďalšia splátka vždy k 17. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol dňa 17.4.2019. Podľa obsahu zmluvy sa žalovaná oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
27. Listom zo dňa 6.7.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v sume 204,12 eur a upozornil ju na možnosť predčasného splatenia úveru.
28. Žalobca listom zo dňa 20.7.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú k úhrade sumy 1.797,97 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
29. Po preskúmaní vyššie uvedenej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo- právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanoveniach § 9 definuje, ktoré náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ak zmluva nemá písomnú formu alebo neobsahuje náležitosti uvedené v zákone, zákon s ich absenciou spája dôsledky, a to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ak zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,r/, y/).
30. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 24,50 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov boli v tom čase (apríl 2013) vo výške 13,74 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.
31. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
32. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (napríklad rozhodnutia súdov českej republiky sp.zn.č. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004).
33. Slovenské súdy dlhodobo značne kriticky posudzujú výšku úrokových sadzieb a poskytuje v tomto smere spotrebiteľom súdnu ochranu (napríklad v rozsudkoch sp.zn.č. 5Cdo 26/2011 (úrok 48%), sp.zn.č. 1MCdo 1/09 (úrok 60%), Krajský súd v Prešove sp.zn.č. 3Co 67/2008 (úrok 25%), ale aj napríklad Nemecký BGH v rozsudku z 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.
34. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.z. 24Co/422/2014 text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti sa však vzťahuje aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že aplikácia všeobecných obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má nielen formálne, ale aj obsahové obmedzenia. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to aby ich nebolo potrebné prepisovať do každej zmluvy. Nemôžu však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Pokiaľ tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
35. Ak žalobca odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky, časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na Obchodné podmienky iba v zmysle Obchodného zákonníka (ustanovenie § 273 ods. 1), Občiansky zákonník takéto ustanovenie nemá. Preto nemožno v prípade spotrebiteľských zmlúv jej časť dohodnúť odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sú ustanoveniami lex specialis povahy, a to nielen vo vzťahu k ostatným častiam OZ, ale aj vo vzťahu k iným právnym predpisom iba parciálne regulujúcim spotrebiteľské záväzky. V dôsledku jednostrannej kogentnosti noriem určených na ochranu spotrebiteľa je vylúčené, aby sa ustanovenia právnych predpisov, vrátane OZ na škodu spotrebiteľa odchyľovali od čo i len dispozitívnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisoch.
36. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V Zmluve sa nachádza suma 2.000 eur uvedená ako „výška úveru“ a suma 1.775,06 eur uvedená ako „ celková výška nákladov“. Avšak táto suma nie je konečná s poukazom na text uvedený v zmluve menším písmom, ktorý uvádza, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takto celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v skutočnosti nie je suma 1.775,06 eur, ale suma 3.775,06 eur (2.000,- eur + 1.775,06 eur), ktorá však v zmluve výslovne uvedená nie je. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v zmluve uvedenú sumu 1.775,06 eur, resp. neuvedenie celkovej sumy, ktorú musí dlžník zaplatiť, považoval za zavádzajúcu vo vzťahu k spotrebiteľovi.
37. Zmluva o úvere neobsahuje ani určitý údaj o výške mesačnej splátky, pretože táto je uvedená vo výške 57,29 eur, pričom ale pri počte splátok 72 by celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť mala byť suma 4.124,88 eur, avšak celková výška nákladov je v sume uvedená 1.775,06 eur, a teda pri výške úveru 2.000,- eur je celkovou sumou suma 3.775,06 eur, čo súd taktiež považuje za zavádzajúce pre spotrebiteľa. Pretože výška splátky nie je v zmluve o úvere dojednaná jednoznačným spôsobom, v súlade s § 37 Obč. zák. je dojednanie výšky splátok neplatné. Celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť, je v zmluve o úvere takisto nepreskúmateľná, pretože pri 72 splátkach po 57,29 by dlžník bol povinný veriteľovi zaplatiť 4. 124,88 eur. Hodnota 3.775,06 eur vyplývajúca zo zmluvy o úvere, zodpovedá 72 splátkam po 52,43 eur, pričom v Zmluve nebol dojednaný žiaden poplatok za poskytnutie úveru, resp. poistenie.
38. Konajúci súd poukazuje na to, že zo znenia Zmluvy pri uvedení, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, vyplýva, že žalovanému poskytol: „celkovú sumu úveru 3.775,06 eur“. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Súd je toho názoru, že listina podpísaná žalovaným (žiadosť) ako aj listina podpísaná žalobcom ( časť 3 označená ako „zmluva o úvere“) nie je ako právny úkon dostatočne určitá v takom zmysle, aby z nej nepochybne vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o úvere, ktorou je dohoda o presnom, resp. určitom množstve poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi. Pokiaľ teda v písomnom znení zmluvy neboli dostatočne vymedzené všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, nebola písomná forma zmluvy zachovaná. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o úvere, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je absolútne neplatná, a pokiaľ boli na základe takejto neplatnej zmluvy poskytnuté žalovanému nejaké finančné prostriedky, je tento povinný vrátiť ich žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú dohoda o poskytnutí peňažných prostriedkov do určitej sumy dlžníkovi a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť tieto veci veriteľovi spolu s úrokmi. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že žalovanému mal byť poskytnutý úver, ktorá listina obsahuje dva údaje, a to: „výška úveru: 2.000,- eur“ a „Celková čiastka úveru: 3.775,06 eur“. Z ďalšieho obsahu Zmluvy konkretizácia týchto pojmov nie je celkom zrejmá a nie je ani vysvetlený prípadný rozdiel medzi nimi. Uvedené nie je definované ani v obchodných podmienkach predložených žalobcom. Podľa názoru súdu slová: „celková výška úveru“ nemožno vykladať tak, že je nimi len iným spôsobom vyjadrený význam slov: „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“. Toto slovné spojenie totiž používa zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 2 písm. h) a údaj o „celkovej čiastke ,ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ radí § 9 ods. 2 citovaného zákona zároveň medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, k takémuto zhodnému významu citovaných slovných spojení nemožno dospieť gramatickým a ani logickým výkladom ustanovenia ustanovení §2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. Gramatický výklad slovného spojenia „celková čiastka úveru“ je podľa názoru suma všetkých peňažných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy, používa na označenie tejto sumy, ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi, slovné spojenie „celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ (§ 4 ods. 2 písm. e/). Naproti tomu celkové plnenie, ktoré má dlžník vrátiť (vrátane poplatkov a úrokov), zákon č. 258/2001 Z. z. označuje ako „celkové náklady spotrebiteľa“ (§ 4 ods. 2 písm. j/).8. Z uvedeného vyplýva, že slovné spojenie „Celková suma úveru“ nemožno chápať inak, než tak, že označuje celkovú sumu (celkové plnenie), ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi. Zmluva obsahuje dve vyjadrenia s tým istým významom („Celková čiastka úveru“ a „výška úveru“) a pri každom z týchto slovných spojení je uvedená iná suma, čo zmluvu robí nezrozumiteľnou. Výška poskytnutej sumy je pritom esenciálnou a neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o úvere, a ak táto chýba, alebo je vyjadrená nezrozumiteľným alebo neurčitým spôsobom, nemôže dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Súd na základe uvedeného preto posúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. sa pre spotrebiteľský úver vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná forma, nemožno vadu písomného prejavu vôle napraviť konkludentne, teda tým, že veriteľ poskytol plnenie, ktoré dlžník prijal a splácal splátky. Nezrozumiteľnosť údaja o výške poskytnutého plnenia je tak zásadná vada tohto právneho úkonu, že nemožno aplikovať ani zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu, pretože žiaden prijateľný výklad v prospech platnosti právneho úkonu neexistuje (žalobca žiaden takýto výklad neponúkol).
39. Súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
40. Teda žalovaná bola v zmysle uvedeného povinná uhradiť len sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Na základe toho má žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru, pričom poskytnutie úveru a jeho reálne čerpanie nebolo medzi stranami sporné.
41. Podľa obsahu spisu, žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- eur, úver sa považuje v zmysle vyššie uvedených dôvodov za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná uhradila podľa vyjadrenia žalobcu spolu sumu 1.315,32 eur. Teda nesplatená ostala časť úveru vo výške 684,68 eur.
42. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 684,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.4.2018 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaná už nevykonala žiadnu úhradu na splatenie dlhu) do zaplatenia.
43. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalobcovi bola priznaná suma 684,68 eur s príslušenstvom zo žalovanej sumy 1.695,12 eur, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 40,39 % a neúspech vo výške 59,61 % (teda úspech žalovanej v tejto časti). Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán 19,22 % v prospech žalovanej (59,61 %
- 40,39 %), žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol a žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.