Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Šemat LM, s.r.o., so sídlom Majeríkova 1215/1, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 656 101, právne zast. JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou, so sídlom J. X, P. A., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ-ZA-OOP1-2018/009419/Hri zo dňa 20.02.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov číslo: OÚ-ZA-OOP1-2018/009419/Hri zo dňa 20.02.2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím OU- LM-OZP-2017/000292-7, č. živnostenského registra 540-12617 zo dňa 15.12.2017 podľa § 58 ods. 1 písm. c) v spojení s § 29 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej živnostenský zákon) v spojení s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vydal rozhodnutie, ktorým sa zrušil živnostenské oprávnenie pre podnikateľsky subjekt Šemat LM, s.r.o. v rozsahu predmetu podnikania uvedenom v osvedčení o živnostenskom oprávnení č. OU-LM-OZP-2015/005431-2, ktoré vydal Okresný úrad Liptovský Mikuláš dňa 27.05.2015 na vykonávanie živnosti: prípravné práce k realizácii stavby, nakoľko podnikateľský subjekt závažným spôsobom porušil podmienky ustanovené živnostenským zákonom v § 29 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že opakovane využíval závislú prácu fyzických osôb, mal s nimi uzavretý pracovnoprávnych vzťah podľa osobitného predpisu - dohody o pracovnej činnosti - ale pre začatím výkonu práce tieto neprihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne, čo je povinný urobiť v lehote podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čo bolo dokázané Inšpektorátom práce Košice pri vykonanej inšpekcii práce o podnikateľského subjektu v dňoch 21.06.2016 a 09.08.2016. V odôvodnení uviedol, že rozhodoval na základe doručeného rozhodnutia o uložení pokuty č. 428/16/ O zo dňa 16.11.2016 a č. 460/16/O zo dňa 07.12.2016. V prvom vyššie uvedenom rozhodnutí bolo zistené porušenie zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že podnikateľský subjekt porušil zákaz nelegálnom zamestnávania tým, že dňa 27.05.2016 o 14:55 hod. využíval závislú prácu Jaroslava Zubaja, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah, a to dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 26.05.2016 a pred začatím výkonu činnosti zamestnanca nesplnil povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú povinnosť splnil až po začatí výkonu činnosti zamestnanca 30.05.2016.

V druhom rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice č. 460/16/O zo dňa 07.12.2016 opätovne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, čo spočívalo v tom, že dňa 30.06.2016 využíval závislú prácu O. P. a K. L., ktorí pre neho vykonávali výkopové práce, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti a pred začatím výkonu činnosti zamestnancov si nesplnil povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že O. P. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne 30.06.2016 o 14:51 hod. a K. L. dňa 14.07.2016. S poukazom na to, že podľa § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia, podľa § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona živnostenský úrad zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. Na argumenty účastníka uvedené počas správneho konania uviedol, že tento sa nemôže vyviniť z dodržiavania podmienok živnostenského zákona tým, že sa malo jednať o krátkodobé trvanie protiprávneho stavu a že nedostatok bol odstránený bez zbytočného odkladu. Takýmto argumentom nie je ani poukázanie na administratívnu chybu a na to, že zamestnanci boli neúmyselne oneskorene zahlásení do systému sociálneho poistenia. Pre posudzovanie splnenia podmienok na účely zistenia osobitne závažného porušenia podmienok alebo povinností určených zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v právnom rámci § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona je rozhodujúci obsah kontrolného zistenia, z ktorého možno odvodiť druh a charakter živnosti, pri ktorom došlo k porušeniu podmienok alebo povinností podľa osobitného zákona. Výkon uvedenej činnosti, pri ktorej bolo zistenie porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spadá do rozsahu predmetu podnikania prípravné práce k realizácii stavby. Preto živnostenský úrad je povinný zrušiť živnostenské oprávnenie iba na prevádzkovanie tohto predmetu podnikania, pri výkone ktorého došlo k porušeniu osobitného zákona. Ďalej poukázal na to, že obe rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice sú právoplatné a samotné podanie správnej žaloby proti právoplatným rozhodnutiam nemá odkladný účinok.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: OÚ-ZA- OPP1-2018/009419/Hri zo dňa 20.02.2018 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odvolací správny orgán mal preukázané, že zo strany podnikateľského subjektu došlo k opakovanému porušeniu povinností ustanovených v § 2 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu napadnutého rozhodnutia, a teda došlo k nelegálnemu zamestnávaniu podľa § 2 a § 3 citovaného zákona. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že účastník preukázateľne opakovane porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, čím naplnil ust. § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, podľa ktorého opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Pokiaľ v odvolaní účastník namietal neúplnosť oznámenia Inšpektorátu práce Košice, nekompletnosť podkladov a podanú žalobu na Krajský súd v Košiciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Inšpektorátu práce sp.zn. 6S/44/2017, odvolací orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal z informácie o opakovanom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania č. IPKE/IPKE KNZ/KON/2016/2661 zo dňa 14.09.2016 a dodatkov (protokolov o výsledku inšpekcie práce a právoplatných rozhodnutí) a z vyjadrenia podnikateľského subjektu v danej veci. Týmito dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že podnikateľský subjekt opakovane využíval závislú prácu fyzických osôb, mal s nimi uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ale pred začatím výkonu práce tieto osoby neprihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne, čo je povinný urobiť v lehote podľa zákona o sociálnom poistení, preto tvrdenie o neúplnosti podkladov je možné označiť za účelové. Taktiež nepreukázal, že podaná žaloba na právoplatné rozhodnutia má odkladný účinok.

3. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že nedostatok spočíval v tom, že nebola splnená nahlasovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu, ale až v deň začatia výkonu práce. Žalobca nepopiera, že z jeho strany došlo k pochybeniu a oneskorenému prihláseniu pracovníkov do registra Sociálnej poisťovne. Tvrdí však, že išlo o administratívne pochybenie, je si vedomý svojej objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Má však za to, že charakter porušenia zákona nemá takú intenzitu, za ktorú by mala byť uložená sankcia v takomto rozsahu. Žalovaný neskúmal materiálnu stránku správneho deliktu, teda úmysel žalobcu vyhnúť sa registrácii zamestnancov do systému Sociálnej poisťovne a tým aj plateniu predpísaných odvodov. Uspokojil sa len s konštatovaním, že boli naplnené formálne znaky správneho deliktu a na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu vydal rozhodnutie, ktorým stanovil pre žalobcu sankciu vo forme zrušenia živnostenského oprávnenia. Správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v predmetnej veci bola podaná správna žaloba a vec je riešená na Krajskom súde v Košiciach. Mal za to, že konanie vo veci zrušenie živnostenského oprávnenia je predčasné, preto navrhoval skončenie, resp. prerušenie tohto konania na dobu ukončenia súdneho sporu a vydanie rozhodnutia súdom. Rozhodnutím bolo obmedzené právo obchodnej spoločnosti na slobodné podnikanie a vytvorenie situácie možného vzniku škody. Pre žalobcu má likvidačné následky. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.07.2018. Zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. K subjektívnej stránke správneho deliktu právnickej osoby uviedol, že nemožno okrem výnimiek hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u fyzickej osoby, pretože zavinenie je stav vedomia a vôle, ktorý môže mať len fyzická osoba. Pracovne tu teda možno uvažovať o stave, keď právnická osoba nevynaložila všetko úsilie na to, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti, ktorú od nej možno považovať a vynucovať. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to absolútnu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa nezaoberal a nevysporiadal s tým, že vo veci bola podaná správna žaloba na Krajský súd v Košiciach. Poukázal na stranu 6 prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario a v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 194 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov, pričom podľa § 191 ods. 1 písm. e) rozhodnutie žalovaného zrušil ako predčasne vydané z nasledovných dôvodov:

8. Z pripojeného prvostupňového administratívneho spisu mal správny súd zistené, že žalobcovi bola rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č.: 428/16/O zo dňa 16.11.2016 uložená pokuta vo výške 2.500,- € za porušenie povinností stanovených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Jednalo sa o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.05.2016 o 14:55 hod. žalobca využíval závislú prácu O. Y., s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a pred začatím výkonu činnosti zamestnanca si nesplnil povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že k prihláseniu tejto fyzickej osoby došlo dňa 30.05.2016 o 12:34 hod.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že kontrola nelegálneho zamestnávania bola vykonaná dňa 27.05.2016. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č.: 460/16/O zo dňa 07.12.2016 bola opätovne žalobcovi uložená vo výške 9.000,- € za porušenie tých istých povinností, teda § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia, ktoré spočívalo v tom, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby O. P. a K. L., s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení, pričom túto povinnosť si pri O. P. splnil 30.06.2016 o 14:51 hod. a pri K. L. 14.07.2016 o 07:34 hod.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že kontrola nelegálneho zamestnávania bola vykonaná 30.06.2016 o 10:20 hod..

9. Účastník správneho konania k svojmu vyjadreniu k začatiu správneho konania sa vyjadril podaním zo dňa 19. októbra 2017, ku ktorému pripojil žalobu datovanú 20. apríla 2017, z ktorej vyplýva, že touto žalobou žiada zrušiť obe vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice o uložení pokuty v spojení s druhostupňovými rozhodnutiami, ktoré boli v inštančnom postupe vydané, a to konkrétne rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2017/3006 zo dňa 17.02.2017 (odvolacie rozhodnutie k prvostupňovému rozhodnutiu č. 428/16/O zo dňa 16.11.2016) a rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2017/3278 zo dňa 20.03.2017 (druhostupňové rozhodnutie o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu č. 460/16/O zo dňa 07.12.2016). Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Z obsahu odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vyplýva, že táto žaloba je vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 6S/64/2017. Súčasťou odvolania je tiež návrh na prerušenie konania na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu o správnej žalobe.

10. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 05.03.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.32)

Podľa § 58 ods. 1 písm. c) citovaného zákona živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 05.03.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.8b) 8b) § 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 136/2010 Z.z.

11. Nevyhnutným predpokladom na vydanie rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia v zmysle § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona je porušenie podmienok alebo povinností určených zákonom ako osobitne závažných podnikateľom pri prevádzkovaní živnosti. Čo sú to povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné, upravujú osobitné predpisy. Konkrétne zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 3 ods. 3 uvádza, že opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Aby teda mohlo dôjsť k zrušeniu živnostenského oprávnenia pri porušení povinnosti určenej zákonom ako osobitne závažnej v zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, musí sa preukázať, že došlo k opakovanému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Legálnu definíciu nelegálneho zamestnávania stanovuje taktiež zákon o nelegálnom zamestnávaní, a to v § 2 ods. 2. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že znenie § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona bolo zmenené s účinnosťou od 01.01.2018 . 12. Správne orgány pri vydávaní prvostupňového a napadnutého rozhodnutia vychádzali z podkladov, a to konkrétne právoplatných rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice, z ktorých vyplýva, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu podľa jeho legálnej definície účinnej do 31.12.2017, kedy boli tieto rozhodnutia vydané. Ďalej bol preukázané, že proti týmto právoplatným rozhodnutiam v spojení s rozhodnutiami o odvolaniach žalobcu v inštančnom postupe proti týmto rozhodnutiam, ktoré vydal Národný inšpektorát práce Košice, bola podaná správna žaloba na Krajský súd v Košiciach, vedená pod sp.zn. 6S/44/2017. Žalobca namietal, že konanie malo byť prerušené do vtedy, kedy bude s konečnou platnosťou rozhodnuté o tejto správnej žalobe. Žalovaný naopak v napadnutom rozhodnutí argumentoval tým, že samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

13. Správny súd konštatuje, že skutočne je potrebné súhlasiť s názorom žalovaného, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak Správny súdny poriadok nestanovuje inak (§ 184 SSP). Suspenzívny účinok na napadnuté rozhodnutie teda podanie správnej žaloby na správnom súde nemá, žalobca ho preto musí uplatniť. Tento účinok môže správny súd priznať na návrh žalobcu vydaním uznesenia podľa § 185 SSP.

14. V danom prípade žalobca však tento suspenzívny účinok na správnom súde uplatnil, čo vyplýva z obsahu žaloby zo dňa 20. apríla 2007. Jeho legitímnym očakávaním teda bolo, resp. je, aby správny súd o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol. Pokiaľ by správny súd vyhovel jeho návrhu, nastúpením odkladného účinku by sa pozastavili účinky napadnutých rozhodnutí Národného inšpektorátu práce Košice a takéto rozhodnutia by potom nemohli byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánu verejnej správy. V tom prípade by teda v čase trvania odkladného účinku nemohli byť vydané ani napadnuté rozhodnutia, pretože tieto ako z podkladov vychádzajú práve z napadnutých rozhodnutí o nelegálnom zamestnávaní. V tom prípade by žalovaný ani prvostupňový správny orgán v tejto veci nemohli konštatovať splnenie podmienky opakovaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, t.j. nebola by splnená podmienka osobitne závažného porušenia tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.

15. Podľa názoru správneho súdu bolo v záujme zistenia riadneho skutkového stavu a najmä zistenia právoplatnosti podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí, ktorými boli rozhodnutia o uložení pokút podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, doplniť dokazovanie oboznámením sa s aktuálnym stavom konania o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.04.2017. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný správny orgán mal vykonať konkrétne procesné kroky na zistenie, či bolo o tomto návrhu už rozhodnuté a akým spôsobom. Uvedené mohol zistiť viacerými spôsobmi, napr. výzvou na samotného účastníka konania alebo na Krajský súd v Košiciach. Pokiaľ by sa preukázalo, že návrh na priznanie odkladného účinku bol zamietnutý, v tom prípade by nič nebránilo žalovanému vydať napadnuté rozhodnutie, pretože podkladové rozhodnutia by zostali právoplatné. Pokiaľ by však bolo preukázané, že odkladný účinok správnej žalobe bol priznaný, potom skutočne bolo predčasné vydať napadnuté druhostupňové rozhodnutie a bolo by potrebné vyčkať na meritórne ukončenie konania o žalobe žalobcu na Krajskom súde v Košiciach, pretože uznesenie o priznaní odkladného účinku zaniká -okrem iného- právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 2 SSP).

16. V tomto štádiu konania teda správny súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, teda v štádiu, keď žalovaný riadne nezistil procesné podmienky na vydanie tohto rozhodnutia, a teda možno konštatovať, že v tejto otázke nebol dostatočne zistený skutkový stav, preto správny súd z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie zistením skutočností potrebných na posúdenie trvania právoplatnosti podkladových rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice o uložených pokutách za nelegálne zamestnávanie, čo môže urobiť viacerými vyššie naznačenými spôsobmi. Pokiaľ správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, podkladové rozhodnutia o uložení pokút sú stále právoplatné, a preto, bez ohľadu na podanie správnej žaloby, je potrebné z nich vychádzať. Pokiaľ bol odkladný účinok priznaný, potom došlo k pozastaveniu ich vykonateľnosti a právoplatnosti, a preto v čase trvania odkladného účinku nie je možné z týchto rozhodnutí ako z podkladových rozhodnutí vychádzať. Pokiaľ doposiaľ nebolo rozhodnuté o takomto návrhu, je potrebné, aby správny orgán vyčkal na vydanie tohto rozhodnutia.

18. Ostatné žalobné body však správny súd vyhodnotil ako plne nedôvodné. Nedôvodným je najmä argumentácia žalobcu, že žalovaný neskúmal materiálnu stránku správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, teda úmysel žalobcu vyhnúť sa registrácii zamestnancov a tým plateniu odvodov. V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ je podkladové rozhodnutie o nelegálnom zamestnávaní právoplatné, je povinnosťou správneho orgánu rozhodujúceho o zrušení živnostenského oprávnenia z neho vychádzať a tento správny orgán žiadnym spôsobom neposudzuje naplnenie znakov spáchania správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Naplnenie znakov skutkovej podstaty deliktu nelegálneho zamestnávania posudzujú iné orgány (napr. inšpektoráty práce) v osobitnom správnom konaní. Námietky týkajúce sa (ne)spáchania správneho deliktu nelegálneho zamestnávania teda nemôžu byť riešené v správnom konaní o zrušení živnostenského oprávnenia, ale v správnom konaní o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie.

19. Len na okraj správny súd dodáva, že pokiaľ sa zamestnávateľovi preukáže nelegálne zamestnávanie v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., ide o iný správny delikt, ktorý zakladá zamestnávateľovu objektívnu zodpovednosť. Od ostatných správnych deliktov sa správny delikt právnickej osoby odlišuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie teda fyzické osoby - zamestnanci, členovia a pod., ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje sa preukázať zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú konala alebo mala konať. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to zodpovednosť absolútnu (rovnako rozsudok NS SR 10Sžo/218/2015 zo dňa 25.01.2017). Pokiaľ teda žalobca na jednej strane tvrdí, že si je vedomý svojej objektívnej zodpovednosti za správny delikt, ale na druhej strane uvádza, že nebol skúmaný jeho úmysel vyhnúť sa registrácii zamestnancov a plateniu odvodov, uvedené tvrdenie je vnútorne rozporné. Ako bolo vyššie uvedené, samotný úmysel sa pri naplnení znakov iného správneho deliktu právnickej osoby nevyžaduje, dokonca nie je ani možné ho preukázať. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo, bez ohľadu na to, ako k porušeniu došlo, či došlo k odstráneniu zistených nedostatkov alebo či malo dané porušenie účinok vo sfére dopadu (rovnako rozsudok NS SR 3Asan/9/2017 zo dňa 31. júla 2018). Je teda právne irelevantné, či k porušeniu povinností došlo len z dôvodu administratívneho pochybenia.

20. O náhrade trov konania bolo rozhodnutie podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.