Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-11-2014.pdf
PDF · 111.58 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v zastúpení - TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, 2/ D. P. D.., nar. X.X.XXXX, Y. XXX, 3/ G. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, (žalovaní v rade 2/ a 3/ právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej v rade 2/ Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX), o zaplatenie 15.574,50 eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 9 760,02 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 05.11.2012 do zaplatenia z a m i e t a.
II. Žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 03.06.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného v rade 1/ a právneho predchodcu žalovaných v rade 2/ a 3/ zaviazal na zaplatenie sumy 15.574,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 636,10 eur, a to zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 04.11.2012, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 15.574,50 eur od 05.11.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný v rade 1/ spolu s právnym predchodcom žalovaných v rade 2/ a 3/ uzavreli dňa 05.09.2006 zmluvu č. 423797816, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy boli poskytnuté žalovaným peňažné prostriedky, pričom zmluva upravuje podmienky čerpania, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 19.749,31 eur a pozostávala z istiny vo výške 17.436,19 eur, z riadneho úroku vo výške 1.676,- eur, z úroku z omeškania vo výške 628,15 eur a ostatného príslušenstva vo výške 8,97 eur. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 14.937,26 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 207,66 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.08.2016 v počte 75 a v celkovej výške 15.574,50 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.08.2016 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť.
3. Provstupňový súd uznesením č.k. 40C/11/2014 -73 zo dňa 10.11.2014 konanie prerušil až do právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodne žalovanej v rade 2/ - poručiteľke Ľ. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, Ž., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Osvedčením o dedičstve 15D/571/2014 D not 261/14, ktoré sa stalo právoplatným dňa 21.12.2015, v dedičskej veci po poručiteľke Ľ. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, Ž., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že právnymi nástupcami poručiteľky sú jej manžel (odporca v rade 1/) D. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Ž. a jej synovia G. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Ž. (terajší žalovaný v rade 3/) a D. P., rod. P., bytom Y. XXX, Ž. (terajší žalovaný v rade 2/), a z ktorého zároveň vyplýva spôsob prevzatia žalovaného nároku. Na miesto pôvodnej žalovanej v rade 2/ nastúpili v rozsahu prevzatia tohto záväzku žalovaní v rade 2/ a 3/.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 40C/11/2014-128 zo dňa 29.04.2016 tak, že zaviazal žalovaných v rade 1/ až 3/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.322,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.322,56 eur od 21.06.2011 do zaplatenia v nasledovnom pomere, odporca v rade 1/ vo výške 1, odporca v rade 2/ vo výške 1 a odporca v rade 3/ vo výške 1 z dlžnej sumy s príslušenstvom, v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Krajský súdu Žilina svojím uznesením zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 10Co/327/2016-174, na základe odvolania žalobcu proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu v časti výroku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu o sumu 2.491,92 eur a o úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.491,92 Eur od 05.11.2012 do zaplatenia. Zároveň zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, v ktorom súd prvej inštancie o sumu 9.760,02 Eur s ročným úrokom z omeškania 8,75% ročne od 05.11.2012 do zaplatenia žalobu zamietol a zrušil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu týchto zrušených výrokov vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalej uviedol, že rozhodnutie sa nedotýka rozsudku vo zvyšku. Krajský súd zároveň vo svojom uznesení uviedol, že v ďalšom štádiu rozhodovania v zrušenej časti meritórneho výroku rozhodnutia bude povinnosťou súdu prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podrobiť súdnej kontrole nárok žalobcu z pohľadu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ako ďalej uviedol, prvoinštančný súd zistí aj tú okolnosť, či medzičasom došlo zo strany žalovaných k finančnému plneniu voči žalobcovi, a ak áno, v akej výške.
7. Prvostupňový súd nariadil vo veci pojednávanie a postupom podľa § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v rade 1/, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaných v rade 2/ a 3/ a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanom návrhu s tým, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, žalobca nedisponuje žiadnymi platbami zo strany žalovaných.
10. Žalovaní v rade 2/ a 3/ vo svojich výpovediach tvrdili, že úhrady vykonával ich otec - žalovaný v rade 1/, avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali.
11. Z predložených listinných dôkazov žalobcom a z nesporných tvrdení účastníkov k základu a výške uplatneného nároku mal súd nesporne preukázané, že spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 so žalovaným v rade 1/ a právnym predchodcom žalovaných v rade 2/ a 3/ uzavreli dňa 05.09.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 423797816. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol odporcom úver vo výške 450.000,- Sk (14.937,26 eur), ktorý sa odporcovia zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 8.000,- Sk (265,55 eur) splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.10.2006 a so splatnosťou poslednej splátky 20.08.2016, pri úrokovej sadzbe 10,8% ročne a RPMN 12,11 %. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.
12. Ďalej mal súd za nesporné, že dňa 27.09.2012 spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postupca postúpil na postupníka pohľadávky spolu s príslušenstvom a právami s nimi spojenými, pričom v zmysle prílohy č. 1 k zmluve bola na postupníka postúpená aj pohľadávka voči žalovaným.
13. Súd sa oboznámil s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným v celkovej sume 19.749,31 eur, ktorú sumu tvorila istina 17.436,19 eur a riadne úroky 2.304,15 eur a poplatky 8,97 eur. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany postupcu - spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému v rade 1/ oznámené listom zo dňa 16.10.2012 (č.l. 19).
14. Listom zo dňa 16.10.2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2012 a vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky zo zmluvy o úvere do 15 dní od doručenia s tým, že dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 19.978,73 eur.
15. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaní zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe predmetnej zmluvy možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 92 ods. 7 (v súčasnosti ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v rozhodnom čase ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Súd sa v konaní prednostne zaoberal otázkou, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
18. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7, v súčasnosti ods. 8 zákona o bankách, iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 7 (resp. 8) zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V posudzovanej právnej veci na základe dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že banka (SLSP) postúpila pohľadávku, pričom nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a najmä vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie tohto práva, resp. žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol klient, t.j. žalovaný, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Až následne môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by banka ako právny predchodca žalobcu vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, a že by medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovanou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, ktorý vyslovil totožný právny názor, keď konštatoval, že: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
19. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže v zákone sa priamo uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí byť i vyzvaný a napriek tomu, že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho úhradou je v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže postúpiť peňažný záväzok svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový) aj vtedy, keď dlžník (klient) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok, na úhradu ktorého bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný) so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť ako úkon platný. Tretia veta, t. j. veta za bodkočiarkou v ustanovení § 92 ods. 7, resp. v súčasnosti ods. 8 zákona o bankách výnimku z povinnosti banky splniť podmienky v zmysle prvej vety tohto ustanovenia nezakladá. Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
20. V tejto súvislosti súd preskúmal aj bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“. Podľa súdu, ak dojednanie v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok o postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke bez ohľadu na právny vzťah na tretiu osobu bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke. Je zjavné, že práva dodávateľa a spotrebiteľa pri postúpení pohľadávok nie sú rovnaké, resp. vo vzťahu k účastníkovi zmluvy - dlžníkovi, nie sú vyvážené. Dodávateľ (pôvodný veriteľ) pri tomto dojednaní nedodržal zásadu čestnosti, lebo sebe priznal viac práv pri postúpení pohľadávky ako spotrebiteľovi
- žalovanému, a to bez akejkoľvek relevancie. Nie je totiž zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého, a prečo by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa (resp. nie sú stanovené žiadne podmienky, podľa ktorých by veriteľ mohol súhlas s postúpením odoprieť). Tu je zjavná nerovnováha práv účastníkov zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, vrátane bodu 19.16.). V podstate týmto spôsobom dodávateľ Banka diskriminuje spotrebiteľa ako slabšieho účastníka, ukracuje ho na jeho právach, a to mať rovnaké právo na postúpenie pohľadávky, ktorá mu potencionálne proti veriteľovi môže vzniknúť. Táto podmienka, ako to už bolo uvedené, je spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Uvedená zmluvná podmienka je pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka) neplatná, lebo porušuje práva spotrebiteľa (žalovaného). Takáto (neplatná) zmluvná podmienka, obsiahnutá v predmetnej Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, resp. v ich neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných podmienkach) následne tiež vyúsťuje do absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/20125/CE zo dňa 27.09.2012. Neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou (jej neoddeliteľnej súčasti) dohodnutej podmienky v bode 19.16. Pokiaľ by takéto právo, aké vyplývalo pre banku, prislúchalo i žalovanému, skutková situácia by bola v takom prípade vyhodnotená iným spôsobom (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo277/2012).
21. Podľa § 525 ods. 1 OZ: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods. 2 OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7, v súčasnosti ods. 8 zákona o bankách, môže banka postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách. Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 9.760,02 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 05.11.2012 do zaplatenia preto zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
23. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Žalobca teda nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2012, ktorú uzatvorili žalovaný v rade 1/ a právny predchodca žalovaných v rade 2/ a 3/ so SLSP, a.s., t.j. s právnym predchodcom žalobcu, preto súd žalobu zamietol.
24. Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podrobil súdnej kontrole nárok žalobcu z pohľadu §5b 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorého: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaní ako v celom rozsahu úspešná strana sporu by mali nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovaní náhradu trov konania nežiadali a v konaní im preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.