Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2681-2012.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2681/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Modrý dom, IČO: 37 958 411, so sídlom Trieda SNP 9, 974 01 Banská Bystrica, právne zast. JUDr. Michalom Trúsikom, advokátom, so sídlom Trieda SNP 9, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnej T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Q., vedenej súdnou exekútorkou T.. J. Q., so sídlom exekútorského úradu ul.29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 543,84,-EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 205,87,-EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 6.10.2012 začalo proti povinnému exekučné konanie na vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/170/2011 zo dňa 14.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2012 do zastavenie konania a dňa 18.7.2012 do ostatných výrokov a vykonateľnosť dňa 23.7.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/166/2012 zo dňa 21.6.2012.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd vydaním poverenia č. 5601 095507 zo dňa 11.10.2012 súdnu exekútorku JUDr. Alenu Bohovičovú, so sídlom exekútorského úradu ul.29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica.
3. V priebehu konania a to dňa 29.12.2016 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej pričom uviedla, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka vyčíslila trovy exekúcie vo výške 337,71,-EUR s DPH, a ich náhradou žiadala zaviazať oprávneného.
4. V zmysle § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a3 neustanovujú inak. V zmysle odseku 3 uvedeného ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
5. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu, z ktorého mal preukázané, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii pre nemajetnosť povinnej. Súd mal nemajetnosť povinnej preukázanú z predloženého spisu súdnej exekútorky, z ktorého vyplynulo, že povinná nie je vlastníkom hnuteľných ani nehnuteľných vecí, nemá evidovaný účet v žiadnom peňažnom ústave a nepoberá žiadne dávky. Má evidovaný pobyt iba na obec, nie na konkrétnu adresu v obci, t.j. je v podstate bez domova. Lustráciami vykonanými súdnou exekútorkou bolo teda zistené, že povinná nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. O svojich zisteniach súdna exekútorka oboznámila aj oprávneného, ktorý dňa 21.11.2016 písomne súhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Za takto zistených okolností má súd za to, že ďalšie pokračovanie vo vykonávaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti exekučného konania, čím by následne dochádzalo k neúmernému a zbytočnému zvyšovaniu trov exekúcie v časti hotových výdavkov. Zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii.
8. Z vyššie uvedených dôvodov, súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, tak ako je to uvedené v I. výroku daného uznesenia.
9. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
10. V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. V zmysle § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Keďže súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
13. Súd skúmal výšku trov exekúcie uplatnených súdnou exekútorkou a to vo výške 159,36,-EUR titulom odmeny za 48 úkonov exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách, a vo výške 122,07,-EUR titulom náhrady hotových výdavkov (z toho poštovné 38,80,-EUR, telekomunikačné poplatky 3,32,-EUR, náklady za faktúry, služobné cesty, vedenie a vyúčtovanie spisu 79,95,-EUR) v zmysle § 22 vyhlášky o odmenách, zvýšené o DPH, spolu vo výške 337,71,-EUR.
14. Súd dospel k záveru, že súdnej exekútorke patria trovy exekúcie, avšak nie vo výške v akej ich vyčíslila.
15. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NS SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vykonávacia vyhláška), v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
16. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška o odmenách), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19,-EUR.
17. V zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky o odmenách, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
18. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky č. vyhlášky č.288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. V zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky o odmenách, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitné predpisu.
21. V zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky o odmenách, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
22. V zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky o odmenách, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur najviac 33.193,92 Eur.
23. V zmysle § 26 vyhlášky o odmenách, základ na určenie odmeny sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
24. V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
25. Pri posudzovaní výšky odmeny súdnej exekútorky súd zo spisu súdnej exekútorky zistil, že pohľadávku oprávneného čiastočne vymohla a to vo výške 734,44,-EUR. Súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený oznámil súdnej exekútorke, že povinná uhradila oprávnenému dňa 20.11.2012 sumu 543,84,-EUR, ktorú si oprávnený započítal na istinu vymáhanej pohľadávky a dňa 29.1.2015 mu uhradila sumu 190,60,-EUR, ktorú si oprávnený započítal na úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 543,84,-EUR od 7.10.2008 do 20.11.2012. Spolu teda povinná uhradila oprávnenému, počas exekúcie (exekúcia začala 11.10.2012), sumu 734,44,-EUR.
26. Na základe uvedenej skutočnosti súd konštatuje, že súdna exekútorka nepostupovala správne, keď si uplatnila odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle ust. § 14 ods. 2 vyhlášky o odmenách vo výške 159,36,-EUR. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 vyhlášky o odmenách s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Keďže počas exekúcie povinná uhradila oprávnenému sumu 734,44,-EUR, pričom je bez právneho významu, či povinná plnenie poukázala na účet oprávneného alebo na účet súdnej exekútorky, keďže exekúcia už bola začatá, je potrebné vychádzať z toho, že uvedenú sumu vymohla pre oprávneného súdna exekútorka. Z vymoženého plnenia vo výške 734,44,- EUR patrí súdnej exekútorke odmena vo výške 147,-EUR. Uplatnené odmena predstavuje 20% z vymoženého plnenia zaokrúhleného na celé eurá nahor s výsledkom výpočtu taktiež zaokrúhleným na najbližších 50 eurocentov nahor. Súd preto priznal súdnej exekútorke ako odmenu v súlade s § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky o odmenách a to vo výške 147,-EUR.
27. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnej exekútorke patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 vyhlášky o odmenách) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať. (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.8.2011.) Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov súd skúmal existenciu a preukázanie vynaloženia hotových výdavkov, ako aj účelnosť a hospodárnosť ich vynaloženia a to výlučne z predloženého exekútorského spisu. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za elektronické lustrácie motorových vozidiel povinného ISEB vo výške 8x 0,20,-EUR a elektronickú lustráciu bankových účtov povinného, ktorú si súdna exekútorka uplatnila vo výške 7x 0,70,-EUR, spolu 6,50,-EUR, ktoré boli v spise súdnej exekútorky preukázané. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 12,60,-EUR, ktoré bolo preukázané dokladmi nachádzajúci sa v exekútorskom spise. V spise súdnej exekútorky sa nachádzalo 9 poštových doručeniek, resp. vrátených zásielok (opatrených pečiatkou pošty), preukazujúcich doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému 2x 1,40,-EUR, doručovanie príkazu na vykonanie exekúcie - zrážky zo mzdy oprávnenému, povinnému a 3x zamestnávateľovi povinného 5x 1,40,-EUR a doručovanie 2x výzvy zamestnávateľovi povinného 2x 1,40,-EUR. Súd nepriznal súdnej exekútorke poštovné vo zvyšku 26,20,-EUR, nakoľko vynaloženie takýchto nákladov na poštovné nebolo v spise nijako preukázané. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani náhradu hotových výdavkov 3,32,-EUR za telekomunikačné výdavky a ani náklady spojené s vedením a vyúčtovaním exekučného spisu z dôvodu, že súdna exekútorka nepreukázala súdu ich výšku a ani vynaloženie takýchto nákladov. V tejto súvislosti súd taktiež uvádza, že sa jedná síce nepochybne o veci potrebné pre vedenie exekučnej administratívy, avšak predpokladá sa, že náklady na ich obstaranie sú kryté výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti (§ 25 vyhlášky o odmenách). Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje, vo vzťahu k výdavkom za tlač a kopírovanie, na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora.
28. Súd ďalej posudzoval pracovné cesty súdnej exekútorky. Súd z „Úradného záznamu zo dňa 4.1.2013“, nachádzajúceho sa v exekútorskom spise zistil, že súdna exekútorka vykonala pracovnú cestu v rámci mesta Banská Bystrica, do sídla zamestnávateľa povinnej, a to za účelom „doručenia exekučného príkazu“, pričom z úradného záznamu vyplývali skutočnosti, ktoré by bez vykonania osobnej návštevy súdna exekútorka nezistila. Súd konštatuje, že táto jej pracovná cesta bola účelná a vykonaná s cieľom vymoženia pohľadávky oprávneného, preto súd priznal súdnej exekútorke náhradu cestovných výdavkov vo výške 3,28,-EUR, (z toho cestovné náklady 1,08,-EUR a opotrebenie 2,20,-EUR) a to za pracovnú cestu vykonanú na trase Banská Bystrica, ul. 29.augusta 16 - Banská Bystrica, Zvolenská cesta 35 a späť spolu 12 km vozidlom ŠKODA OCTAVIA so spotrebou 6,3l/100km a cenou paliva 1,424,- EUR/l.. Súd nemal nijako preukázané že by uvedená cesta tam a späť bola dlhá 19km, preto cestovné výdavky krátil a vychádzal z verejné prístupných máp a vzdialeností, z ktorých vyplývala vzdialenosť sídla zamestnávateľa povinnej od sídla exekútorského úradu na 5,7km. V súvislosti s touto pracovnou cestou si súdna exekútorka náhradu za stratu času neuplatnila. Súd ďalej z „Úradného záznamu zo dňa 7.3.2013“, nachádzajúceho sa v exekútorskom spise zistil, že súdna exekútorka vykonala pracovnú cestu v rámci mesta Banská Bystrica, do bydliska povinnej, a to za účelom „doručenia listín a zisťovania majetku povinnej“, pričom z úradného záznamu vyplývali skutočnosti, ktoré by bez vykonania osobnej návštevy súdna exekútorka nezistila. Súd konštatuje, že táto jej pracovná cesta bola účelná a vykonaná s cieľom vymoženia pohľadávky oprávneného, preto súd priznal súdnej exekútorke náhradu cestovných výdavkov vo výške 2,18,-EUR, (z toho cestovné náklady 0,72,-EUR a opotrebenie 1,46,-EUR) a to za pracovnú cestu vykonanú na trase Banská Bystrica, ul. 29.augusta 16 - Banská Bystrica, Internátna 35 a späť spolu 8 km vozidlom ŠKODA OCTAVIA so spotrebou 6,3l/100km a cenou paliva 1,429,-
EUR/l.. Súd nemal nijako preukázané že by uvedená cesta tam a späť bola dlhá 19km, preto cestovné výdavky krátil a vychádzal z verejne prístupných máp a vzdialeností, z ktorých vyplývala vzdialenosť sídla zamestnávateľa povinnej od sídla exekútorského úradu na 3,9km. V súvislosti s touto pracovnou cestou si súdna exekútorka náhradu za stratu času neuplatnila. V súvislosti s ďalšími uplatnenými pracovnými cestami súdnej exekútorky súd uvádza, že súd posudzoval predovšetkým ich vykonanie a ich účelnosť. Súd nepriznal súdnej exekútorke hotové výdavky s pracovnými cestami v súvislosti s „doručovaním listín súdu a zamestnávateľovi oprávnenej“, keďže súd ich nepovažoval za účelné. Nosenie listov bez ďalšieho zisťovania súd považuje za administratívnu činnosť exekútorského úradu a nie za stratu času priamo súdneho exekútora a priamo pri úkonoch exekučnej činnosti. Odnesenie listu súdu a opakované osobné doručovanie listov zamestnávateľovi povinnej, o ktorom už je predtým zistené, že ide o prázdny areál, nie je účelný úkon exekučnej činnosti. Náhrada za administratívne úkony, ktoré sú súčasťou administratívnych prác v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora.
29. Súd tak priznal súdnej exekútorke v zmysle § 22 vyhlášky o odmenách, náhradu hotových výdavkov vo výške 24,56,-EUR.
30. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu a náhrady zvýšené o DPH vo výške 34,31,-EUR (vypočítanej zo sumy 171,56,-EUR).
31. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 205,87,- EUR.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 CSP (odvolacie dôvody) len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.