Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/17/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: Správca s.r.o., Wolkrova 13, 851 01 Bratislava, IČO: 36 744 301, zast. Advokátska kancelária Ješíková, s.r.o., so sídlom Bottova 2/A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 717 413, proti odporcovi: BAUKRAFT CONSTRUCTION s.r.o., so sídlom Zámocká 22, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 090 031, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.07.2021 č.k. -183, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

II. Odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I zakázal odporcovi prevádzať byt č. XX na X. R.. - mezanín bytového domu so súp. č. XXXX na parcele č. 8XXX na F. I. XX T. U., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec BA - m.č. Staré Mesto, kat. územie Staré Mesto, výrokom II uložil odporcovi zložiť na účet bytového domu na F. XX T. U. Z. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zábezpeku vo výške 10 439 eur za vykonanie prác na obnove bytového domu so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX na F. I. XX T. U., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec BA - m.č. Staré Mesto, kat. územie Staré Mesto, na ktoré je povinný na základe Zmluvy o vstavbe bytov bytového domu na F. I. Č.. XX T. U. zo dňa 16.06.2014 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 25.08.2014, výrokom III uložil navrhovateľovi v lehote 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať na príslušný súd žalobu vo veci samej o zaplatenie neuhradených faktúr a dokončenie všetkých dohodnutých prác, resp. zaplatenia nákladov na tieto práce a výrokom IV priznal navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , a , , , , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom mal za to, navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Mal za preukázané, že obava zo zmarenia neskoršieho výkonu rozhodnutia vyplýva zo správania odporcu, ktorý: (a) napriek existencii dlhov previedol byt č. XX na nového vlastníka, pričom príjem z tohto predaja (ak vôbec nejaký mal) nepoužil na úhradu dlhov; (b) zásadným spôsobom už od r. 2017 porušoval povinnosti pri vstavbe bytov a obnove Bytového domu tým, že práce na spoločných častiach buď nevykonal vôbec, alebo ich vykonal so zásadnými vadami a na výzvy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome nereaguje riadne. Vyvodil, že navrhovateľ rovnako osvedčil,

že existuje riziko, že splnenie záväzkov odporcu nebude možné uspokojiť z jeho majetku, nakoľko odporca nevykonáva žiadnu inú činnosť, z ktorej by poberal tržby. Dospel k záveru, že práce na obnove Bytového domu by odporca nebol schopný z vlastného majetku financovať a tieto by museli napokon uhradiť ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Hoci majú vlastníci zákonné záložné právo k bytu č. XX podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov, toto zabezpečuje len splnenie zákonom vymedzených pohľadávok z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Uviedol, že súdna judikatúra za takéto zabezpečené pohľadávky považuje len peňažné pohľadávky, nie však nepeňažné pohľadávky, o aké ide v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom (pohľadávky na vykonanie prác). Vzhľadom k uvedenému uložil odporcovi zákaz nakladania s bytom č. XX a povinnosť zložiť zábezpeku za vykonanie prác, s tým, že výška zábezpeky bola stanovená na 10% z odhadovaných nákladov, čo je v stavebníctve bežnou praxou vo vzťahoch zo zmluvy o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Zároveň súd prvej inštancie uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej na príslušnom súde. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ust. , a úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške t.j. 100%.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca dôvodiac ust. a . Namietal narušenie proporcionality, čo zakladá vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia z hľadiska absencie účelnosti. Mal za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením poskytol neprimeranú predbežnú ochranu navrhovateľovi na základe nepravdivých a zavádzajúcich skutočností. Nebolo mu zrejmé, akým spôsobom navrhovateľ osvedčil skutočnosť uvedenú v bode 17 písm. a) uznesenia, t.j. prevod bytu č. XX, keďže byt č. XX je stále v jeho vlastníctve. Medzi listinnými dôkazmi vymenovanými v bode 4 uznesenia nie je uvedené Vyhlásenie správcu o tom, že by mal akékoľvek nedoplatky na úhradách na plnenia spojené s užívaním bytu č. X G. U. Č.. XX. Uvedené Vyhlásenie správcu ani neexistuje, nakoľko má všetky nedoplatky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytov uhradené. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nedostatočne a nesprávne vysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa a tieto tvrdenia navrhovateľa uviedol ako jeden z dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia. Tento argument by neobstál ani v prípade, ak by takéto nedoplatky mal, nakoľko na zabezpečenie takýchto pohľadávok slúži zákonné záložné právo, ktoré je na LV č. XXXX, k.ú. Staré Mesto riadne zapísané. Navrhovateľ ho vyzval na úhradu faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX G. XXXXXXX( Q. A. Č.. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX ako je uvedené v návrhu), ktoré však nesúvisia s užívaním bytov. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že údajne v roku 2017 zásadným spôsobom porušoval povinnosti pri vstavbe bytov a obnove bytového domu tým, že práce na spoločných častiach buď nevykonal vôbec alebo ich vykonal so zásadnými vadami a na výzvy vlastníkov nereaguje riadne, uviedol. Vlastníkom bytov č. X G. XX na X . mezaníne na F. XX sa stal na základe V-25844/17 z 18.09.2017 a súčasne sa na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Skr vydaného Mestskou časťou Bratislava- Staré Mesto dňa 19.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2014, stal stavebníkom stavby spočívajúcej vo vybudovaní týchto dvoch mezonetových bytových jednotiek. Napriek tomu, že súčasťou stavebného povolenia je výlučne výstavba dvoch bytových jednotiek bez uvedenia akýchkoľvek ďalších prác a nie je účastníkom Zmluvy o vstavbe v znení dodatku č.1, ktorú vlastníci predmetného domu uzavreli so spoločnosťou F. Y..N..K.., zrealizoval z vlastných finančných prostriedkov nasledovné práce: kompletná rekonštrukcia a oprava krovu a výmena strešnej krytiny za novú, rekonštrukcia fasády bytového domu z troch strán, vymenil vstupnú bránu, zrealizoval predprípravu na domového vrátnika, dodal a namontoval vnútorné osvetlenie v spoločných priestoroch vrátane vypínačov, vymaľoval spoločné chodbové a vnútorné priestory v dome, vypratal a odviezol odpad z podkrovného priestoru na smetisko, vybudoval nové žľaby a zvody na ďažďovú vodu, opravil a preizoloval balkóny na uličnej strane domu a prefinacoval výmenu okien v spoločných priestoroch, ako aj ďalšie práce. Po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o vstavbe zdôraznil, že s výnimkou inštalácie nových poštových schránok, dodávky a montáže vonkajších parapetov, osadenia bleskozvodu a realizácie fasády zo strany F. XX sú všetky práce uvedené v Zmluve o vstavbe vykonané. K fasáde zo strany F. XX uviedol, že k tejto časti bytového domu je možný prístup len zo súkromného uzavretého dvora, ktorý je vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov na F. XX a títo mu vstup neumožnili a on nemá právne prostriedky na to, aby sa takéhoto vstupu mohol domáhať. Obrátil sa na navrhovateľov so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení vstupu na susedný pozemok a ponúkol aj zloženie finančnej zábezpeky do notárskeho depozitu za realizáciu tejto strany fasády bytového domu za predpokladu, že vstup zabezpečia, čo však vlastníci do dnešného

dňa nezabezpečili. Zmluva o vstavbe neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu uvedených prác, ich technické, kvalitatívne ani iné prevedenie, je preto otáznym na základe akých požiadaviek navrhovateľ dal vypracovať cenovú ponuku na „nevykonané/nedokončené/ vadné“ práce, za ktoré žiada zloženie zábezpeky a kto určil ich množstvo, kvalitu a podľa akých kritérií bola vybratá firma, ktoré cenovú ponuku vypracovala. Pričom voči navrhovateľom vystaveným faktúram vzniesol námietky. Je preto vylúčené, aby súd poskytol navrhovateľovi ochranu pri konaní, na ktoré nemá zákonné ani zmluvné právo, najmä s ohľadom na to, že požaduje od neho navrhovateľ ďalšie práce, ktoré nie sú jasne vyšpecifikované a ktorých množstvo, kvalitatívne či estetické prevedenie a určenie ceny za tieto práce môže byť len predmetom ďalších sporov, a to s poukazom na už vyššie uvedené. Mal za to, že navrhovateľ nepredložil také dôkazy a neosvedčil takú skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej , čo je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.10.2021 a poukázal na špecifiká neodkladného opatrenia, s tým, že pravdivosť tvrdení odporcu, ktoré uviedol v odvolaní a ktorými poprel jeho tvrdenia, bude súd dôsledne preverovať až v konaní o veci samej. Trval na tom, že jeho tvrdenia uvedené v návrhu boli dôsledne osvedčené listinami, ktoré priložil, a preto je napadnuté uznesenie vydané v súlade s . Poukázal na zjavný rozpor v tvrdeniach odporcu, keď na jednej strane uvádzal, že nie je viazaný Zmluvou o vstavbe bytov, a na druhej strane priznal, že postavil dva mezonetové byty v bytovom dome. Stavebné povolenie (ani jeho prevod na odporcu) nezakladá hmotnoprávny vzťah stavebníka k bytovému domu, resp. k vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Stavebné povolenie je verejnoprávnym aktom, ktorý je výsledkom stavebného konania, v ktorom aj stavebný úrad musí skúmať vzťah stavebníka k bytovému domu. Ak by odporca nebol viazaný Zmluvou o vstavbe bytov, potom by ani stavebný úrad nemohol akceptovať prevod práv stavebníka na odporcu. Ďalej odporca uviedol, že pohľadávky na zaplatenie faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX nesúvisia s užívaním bytu, z čoho vyvodzuje, že mu nič nebránilo previesť byt č. 10. To, či tieto faktúry súviseli s užívaním bytu, nie je podstatné, pretože k zmluve o prevode vlastníctva bytu je v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej len „ “), potrebné pripojiť vyhlásenie správcu o tom, že predávajúci nemá buď nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo nedoplatky na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedené pohľadávky vznikli tým, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome museli hradiť náklady na obnovu bytového domu z fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže ich odporca nezabezpečil sám. Tým je zrejmé, že ide o dlh na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Podstatné však je, že najväčšiu časť dlhu tvoria nedokončené práce (cca 104 000 eur), a tento dlh nie je zabezpečený zákonným záložným právom podľa . S týmto sa stotožnil aj súd v napadnutom uznesení. Preto súd správne uviedol, že neodkladné opatrenie v rozsahu výroku I (zákaz nakladania s bytom) aj výroku II (povinnosť zložiť zábezpeku) je odôvodnené obavou z nedokončenia prác. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca do dnešného dňa nezložil zábezpeku na práce podľa výroku II napadnutého uznesenia napriek tomu, že mu to ukladá vykonateľné napadnuté uznesenie. To len preukazuje dôvodnosť jeho obavy, že odporca sa vyhýba dokončeniu prác. Po tretie, skutočnosť, či existuje vyhlásenie správcu o nedoplatkoch, nemá žiadnu relevanciu pre toto konanie. Existencia nedoplatkov odporcu bola osvedčená faktúrami, ktoré zostali neuhradené v čase prevodu bytu č. X na H. A. (XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX). Odporca ho ani nežiadal, aby mu vystavil vyhlásenie o výške nedoplatkov pre účely katastrálneho konania - naopak, žiadal ho o vyhlásenie o tom, že nemá žiadne nedoplatky. Odporca ani neinformoval H. A. o tom, že k bytu sa viažu nejaké nedoplatky. K nedokončeným prácam odporca vymenoval práce, ktoré uskutočnil pri obnove bytového domu. To, že odporca uvedené práce nevykonal riadne, vyplýva už zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde opísal, ktoré práce neboli dokončené, resp. boli vykonané vadne. Toto ostatne preukazuje aj fotodokumentácia, ktorú priložil k návrhu ako prílohu č. 10. Výmenu vchodovej brány chcel odporca realizovať tak, že do rámu brány osadil plechovú bránu, ktorá do rámu nepasovala, bola menšia, čím tam vznikla diera. Toto samozrejme vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome odmietli a osadili na svoje náklady novú bránu. Nie je teda pravda, že odporca túto zrealizoval, čo dokazuje aj faktúra, ktorou musel refakturovať náklady na jej obstaranie na odporu (faktúra č. XXXXXXX G. XXXXXXX). K námietke odporcu o tom, že nemôže vykonať opravu fasády zo strany F. XX, pretože nemá prístup z dvora domu na F. I. XX, je potrebné uviesť, že nie je jeho zodpovednosťou ani ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zabezpečiť odporcovi takýto prístup. Tento prístup je povinný zabezpečiť si sám. Odporca však nikdy neoslovil

vlastníkov v bytovom dome na F. I. XX, aby mu takýto súhlas udelili. Podstatné je aj to, že vlastníci v bytovom dome na F. I. XX nemajú dôveru voči odporcovi, pretože ten bez stavebného povolenia vykonal nadstavbu (namiesto vstavby bytov), čím susednému domu jednak zhoršil svetelné podmienky a jednak zamedzil výhľady. A teda za to, že nemá ich súhlas na prístup je zodpovedný výlučne sám odporca. Odporca ďalej namietol, že Zmluva o vstavbe bytov neuviedla žiadne technické, kvalitatívne a estetické požiadavky na práce pri obnove domu. Pokiaľ sa odporca odvoláva na Zmluvu o vstavbe bytov, zjavne tým uznáva jej záväznosť aj pre seba. Spôsob vyhotovenia prác určuje článok XII Zmluvy o vstavbe bytov. Práce mali byť vykonané podľa schválenej projektovej dokumentácie. To znamená, že detaily mali byť schválené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, keďže ide o obstarávanie prác na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Ďalej podľa v platnom znení platí, že sa musia vykonať v súlade s technickými normami. Nie je predsa akceptovateľné, že ak na bytovom dome boli z uličnej strany 3 dažďové zvody, odporca pri rekonštrukcii osadí podľa svojej ľubovôle už len dva zvody, v dôsledku čoho zateká do susedného domu ako aj ostatným vlastníkom v bytovom dome. Napokon k námietke voči cenovej ponuke od spoločnosti DNV Invest, s.r.o. je potrebné uviesť, že ak má odporca pocit, že dokáže práce obstarať lacnejšie a v primeranej kvalite, mohol ich už dávno zrealizovať. On a ani ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v žiadnom prípade nie sú povinní odsúhlasovať si s odporcom náhradného dodávateľa. Odporca je vlastníkom rozostavaného bytu a preto nemá právo hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nakoľko po vydaní napadnutého uznesenia nastali skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na vykonateľnosť neodkladného opatrenia, a to skutočnosť, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor z vlastnej iniciatívy vydal rozhodnutie č. X-184/2021, ktorým opravil zápis bytu č. XX vo vlastníctve odporcu, a prepísal ho na rozostavaný byt, žiadal, aby súd opravil petitu vo výroku I tak, že „.Súd M. odporcovi R.Ť. N. U. Č.. XX na X.R.. - J. U. D. Y. Y.. Č.. XXXX na R. Č.. XXXX na F. I. XX T. U., X. H. M. na S. T. Č.. XXXX pre K.Y. U. Z., K. U.-J..Č.. Y. J., X..Ú.. Y. J.. Zároveň doplnil, že v stanovenej lehote podal na príslušný súd návrh na vydanie platobného rozkaz, ktorý v prílohe pripojil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je podané dôvodne.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení a nasl. . Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že navrhovateľ je správca bytového domu a že odporca je vlastníkom bytu č. XX na X.R.. v bytovom dome. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) alebo obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bude ohrozený. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 17) vyplýva, že súd prvej inštancie osvedčenie dôvodnosti potreby úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením založil na tom, že a) odporca napriek existencii dlhov previedol byt č. XX na nového vlastníka, pričom príjem z tohto predaja (ak vôbec nejaký mal) nepoužil na úhradu dlhov; (b) odporca zásadným spôsobom už od r. 2017 porušoval povinnosti pri vstavbe bytov a obnove Bytového domu tým, že práce na spoločných častiach buď nevykonal vôbec, alebo ich vykonal so zásadnými vadami a na výzvy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome nereaguje riadne. Vychádzajúc z toho, že s vyhodnotením potreby bezodkladnej úpravy pomerov musí súd skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade takto dôsledne nepostupoval a má za to, že navrhovateľ v danom čase neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov ani obavu z výkonu rozhodnutia.

13. Odvolací súd upriamuje pozornosť na rozpornosť navrhovateľom uvádzaných tvrdení, keď na jednej strane uvádza, že v čase prevodu bytu č. 10 (správne malo byť uvedené bytu č. X) na H. A., mal odporca nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytov č. X G. Č.. XX a zároveň na druhej strane uvádza, že ním tvrdené nároky voči odporcovi vznikli na základe právnych úkonov týkajúcich sa predmetného bytového domu. Ust. , ukladá vlastníkovi povinnosť v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vychádzajúc z toho, že výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu a ich výška sa určuje podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, nemožno prijať argumentáciu navrhovateľa, že nároky navrhovateľa voči odporcovi, ktoré navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy o vstavbe bytov zo dňa 16.06.2014 (čl. X) a Dodatku č. 1 k Zmluve o vstavbe bytov zo dňa 05.08.2014, by bolo možno subsumovať pod nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo nedoplatky na tvorbe fondu prevádzky. S vecou nesúvisiaca sa tak javí argumentácia navrhovateľa, že odporca mal príjem z predaja bytu použiť na úhradu dlhov spojených s užívaním bytov č. 9 a č. 10, ktorých výška predstavuje sumu 7184,47 eur. Bez vplyvu na uvedené je tvrdenie navrhovateľa, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome museli hradiť náklady na obnovu bytového domu z fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže ich odporca nezabezpečil sám. I v prípade, ak by navrhovateľ existenciu nároku (nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo nedoplatku na tvorbe fondu prevádzky) osvedčil, nemožno opomenúť, že na zabezpečenie prípadných nárokov vlastníkov voči odporcovi na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva pohľadávok, slúži zákonné záložné právo, ktoré v danom prípade bolo zriadené, čo by rovnako spochybňovalo dôvodnosť navrhovateľom požadovaného neodkladného opatrenia.

14. Navrhovateľ ďalej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že titulom neuhradenými odberateľských faktúr eviduje voči odporcovi nárok v sume 7184,47 eur, a to na základe Zmluvy o vstavbe bytov zo dňa 16.06.2014 a Dodatku č. 1 zo dňa 05.08.2014. Možno prisvedčiť argumentácii odporcu v podanom odvolaní, že posúdenie tvrdení navrhovateľa, či odporca príp. v akom rozsahu porušil povinnosti stavebníka, či došlo ku škodám na majetku vlastníkov, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Pričom navrhovateľ v návrhu ani neozrejmil, či a v akom rozsahu boli práce začaté príp. vykonané pôvodným stavebníkom prípadne odporcom. Za uvedenej situácie tak konštatovanie súdu prvej inštancie, že navrhovateľom požadovaná zábezpeka má slúžiť na zabezpečenie riadneho dokončenia prác, je spornou. Sporným je i stanovenie výšky navrhovateľom požadovanej zábezpeky nakoľko odhad navrhovateľom uvádzaných nákladov nemá oporu v Zmluve o vstavbe ani v znení Dodatku č.1. V Zmluve o vstavbe a Dodatku č.1 absentuje detailnejšie uvedenie rozsahu prác a ich prevedenie, napr. a) v čl. X Zmluvy o vstavbe v čl. X je uvedené „oprava a zateplenie severnej a východnej fasády“, zatiaľ čo cenová ponuka za zateplenie bytového domu predložená navrhovateľom obsahuje konkrétne zateplenie minerálnou vlnou 120 mm, b) v čl. X Zmluvy o vstavbe je uvedené „vymaľovanie spoločných chodbových a vstupných priestorov v dome“ zatiaľ čo v cenovej ponuke sa uvádza oprava spoločných priestorov, c) v Dodatku č. 1 k Zmluvy o vstavbe v bode I je uvedené „oprava a preizolovanie balkónov na strane uličnej fasády“ zatiaľ čo cenová ponuka predložená navrhovateľom vychádza z rekonštrukcie balkónov na strane uličnej fasády atď. Neosvedčeným je i tvrdenie navrhovateľa, že existuje riziko, že splnenie záväzkov odporcu nebude možno uspokojiť z jeho majetku, ako i jeho tvrdenie, že prevodom bytu č. XX ( správne malo byť uvedené byt č.X) na fyzickú osobu nenadobudol odporca finančné prostriedky. Vychádzajúc tak z toho, že povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami možno uložiť vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje a podľa článku 20 ods. 4 je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere, za situácie, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil potrebu neodkladne úpravy pomerov medzi stranami, vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a ich uloženie by ani nesledovalo legitímny cieľ.

15. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Keďže neodkladné opatrenie smeruje vždy do budúcnosti a neupravuje právny pomery spätne, je spornou aj otázka preukázania obavy z ohrozenia exekúcie, keď podmienkou jej vykonania je exekučný titul, ktorý by mal znieť vo vzťahu k pasívne legitimovanému subjektu. Vzhľadom k uvedenému nemal odvolací súd za osvedčené ani to, že uložením požadovanej povinnosti odporcovi možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Nakoľko preukázanie ohrozenia nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd odlišne od záverov súdu prvej inštancie za to, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenia neodkladného opatrenia, preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s a , tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).