Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXX, bytom C. X, D. E., F. XXXX/X, zast. JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom Advokátskej kancelárie Cibere & Bovan, so sídlom Trebišov, M.R. Štefánika 1161/184, IČO: 35 543 540, proti žalovanej: D. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XX, zast. JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, o zaplatenie 3.923,20 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku -155 zo dňa 11.7.2022 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t r v d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.923,20 € spolu s 5,05 % úrokmi z omeškania od 28.8.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.923,20 € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého preplatkom na výživnom z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. zo dňa 25.1.2016 bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť voči žalovanej spätne dňom 5.6.2015, pričom na vymoženie výživného sa viedlo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2360/2012 na Exekútorskom úrade exekútora A. H. H., ktorému žalovaná ako oprávnená v exekučnom konaní neoznámila, že došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti žalobcu (povinného), v dôsledku čoho vznikol preplatok na vymoženom výživnom vo výške 3.923,20 €. Žalobca uviedol, že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej sa dozvedel z uznesenia F. I. D., F. J. D., 3. oddelenie vyšetrovania Košice zo dňa 14.8.2017, z ktorého vyplynulo, že na účte žalovanej súdny exekútor eviduje preplatok vo výške 3.923,20 €. Žalovanú preto vyzval na úhradu dlžnej sumy písomnými výzvami zo dňa 27.8.2017 a 18.9.2017, na ktoré však nereagovala a dlžnú sumu mu dobrovoľne nezaplatila.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.1.2016 bola zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej dňom 5.6.2018 (správne dňom 5.6.2015, pozn. odvolacieho súdu), ktorým rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.10.2011, podľa ktorého mal žalobca plniť vyživovaciu povinnosť voči žalovanej vo výške 250,- € mesačne. Z exekučného

spisu sp. zn. EX 2360/2021 (správna sp. zn. EX 2360/2012, pozn. odvolacieho súdu) súdneho exekútora A. H. H. a e - mailovej komunikácie exekútora zo dňa 31.5.2017 súd zistil, že dlžné výživné bolo uhradené v plnom rozsahu a súdny exekútor eviduje preplatok vo výške 3.923,20 €, ktorý bol zaslaný na účet oprávnenej. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania Košice ČVS:ORP-1539/3-VYS-KE-2017 zo dňa 14.8.2017 mal preukázané, že trestné oznámenie A. B. na súdneho exekútora A. H. H. vyšetrovateľ odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ; z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že A. H. dňa 31.5.2017 poslal na MV SR k rukám J. I. e - mail, v ktorom uviedol, že v spise je evidovaný preplatok vo výške 3.923,20 €, ktorý je na účte oprávnenej a že povinný dlhuje k 31.5.2017 sumu 1.949,56 € na trovách exekúcie a trovách právneho zastúpenia. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov a právnom posúdení veci podľa ustanovení a a , a (ďalej len „“), súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovanou posúdil ako neopodstatnenú a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný a žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v dôsledku zrušenia vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanej dňom 5.6.2015 právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.1.2016, vznikol preplatok na výživnom vo výške 3.923,20 €, ktorý žalovaná aj napriek výzvam žalobcovi neuhradila. Z týchto dôvodov súd rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť dlžnú sumu 3.923,20 € žalobcovi v celom rozsahu. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie: a) o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a b) subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, či mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej dozvedel na základe uznesenia ČVS:ORP-1539/3-VYS-KE-2017 zo dňa 14.8.2017, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie na exekútora A. H. H. a z tohto spisu je zrejmé, že sa eviduje na účte žalovanej preplatok vo výške 3.923,20 €. Žalobca podal žalobu na súde dňa 27.12.2018, teda v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, a preto nárok nie je premlčaný a žalobe ako dôvodnej vyhovel. Z dôvodu omeškania žalovanej priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy podľa nariadenia vlády SR č. od 28.8.2017 (deň nasledujúci po doručení výzvy žalovanej e-mailom) do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej si podľa , vymienil rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ust. a , v intenciách ktorých namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odkázala na skutočnosti uvedené v jej písomných podaniach a ústnych prednesoch, ktoré spochybňujú závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko súd sa zaoberal iba subjektívnou premlčacou dobou a na objektívnu lehotu v zmysle neprihliadal. Uviedla, že ust. jasne deklaruje objektívnu premlčaciu dobu - trojročnú, ktorá začne plynúť dňom, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Poukázala na to, že vyživovacia povinnosť žalobcu bola zrušená rozsudkom zo dňa 25.1.2016, a to spätne k 5.6.2015, to znamená, že od tohto dátumu už žalobca nemal povinnosť vyplácať výživné. Súd prvej inštancie sa zaoberal subjektívnou premlčacou dobou, no z rozsudku vôbec nie je zrejmé, kedy došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu v porovnaní s dátumom podania žaloby žalobcom. Mala za to, že všetky platby, ktoré boli vymožené exekútorom viac ako tri roky pred podaním žaloby, sú premlčané, no touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s tým, či (ne)uplynula aj objektívna premlčacia doba. Súdu postačovalo konštatovanie, že žalovaná suma bola vymožená nad rámec dlžnej sumy. Podotkla v tejto súvislosti, že vzťah medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou je taký, že ak skončí trvanie jednej z nich a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí. Z týchto dôvodov považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie sa správne a úplne vyporiadal so skutočnosťami namietanými v podanom odvolaní, ktoré žalovaná uvádzala už v priebehu konania a v podanom odvolaní žiadne iné skutočnosti neuvádza. Za nepochopiteľnú považoval jej

argumentáciu, že nevie zistiť, kedy jej exekútor vyplatil jednotlivé sumy, a zároveň tvrdí, že niektoré čiastky sú už premlčané. Z obsahu súdneho spisu a pripojených spisov pritom všetky tieto skutočnosti je možné bez problémov zistiť a je len na ťarchu žalovanej, že do spisov nenazrela. Zastával názor, že ním uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný a nedošlo k jeho premlčaniu, a navrhol napadnutý rozsudok podľa ust. potvrdiť.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ) a oprávnenou osobou (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, procesné podmienky konania sú splnené a napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd v jeho vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. a potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu i s jeho správnymi dôvodmi.

7. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 29.5.2024 o 10:10 hod. na Krajskom súde v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu v súlade s ust. , a .

8. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj predchádzajúci postup súdu v konaní (priebeh konania) z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a v rozsahu odvolacích námietok žalovanej a dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, nesporných tvrdení alebo prednesov strán vyplynuli, prípadne aby chybne hodnotil vykonané dôkazy alebo aby spor posúdil podľa nesprávnej právnej normy, aplikovanú právnu normu nesprávnym spôsobom interpretoval, prípadne ju nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav alebo vyvodil zo zisteného skutkového stavu nezodpovedajúce závery o právach a povinnostiach strán. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre správne a úplné zistenie skutkového stavu prejednávanej veci a spor po skutkovej, ako aj po právnej stránke posúdil správnym a zákonným spôsobom, pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení a , a a , v intenciách ktorých správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa ust. a nasl. a v súlade so zásadami ustálenými v právnej praxi a vyvodil správny záver o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu o zaplatenie sumy 3.923,20 € s prísl. proti žalovanej, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie žalovanej, skutočnosti a odvolacie argumenty v ňom namietané, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkového základu rozhodnutia, spôsobu právneho posúdenia prejednávanej veci alebo právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a neumožňujú prijať iné závery ani rozhodnutie vyznievajúce v prospech žalovanej ako odvolateľa. Neopodstatnená je i odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej nárok sa premlčal uplynutím objektívnej premlčacej doby podľa , s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevyporiadal. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie premlčanie posudzoval aj z pohľadu ust. , ktoré na vec aplikoval a zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver, že uplatnené právo nie je premlčané a žalobca podal žalobu na súde včas. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby

ustanovenej v [podľa ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo] je rozhodujúci deň, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade objektívna (trojročná) premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť až momentom vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. zo dňa 25.1.2016, ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej, resp. dňom vykonateľnosti tohto rozsudku, nakoľko do tohto dňa (25.1.2016) totiž žalobca plnil svoju vyživovaciu povinnosť (platil výživné) na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -98 zo dňa 12.10.2011 (ako právneho titulu) a na strane žalovanej prijatím plnenia výživného (do rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu) bezdôvodné obohatenie, a následne i právo žalobcu domáhať sa jeho vydania, nemohlo vzniknúť. Preto pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 27.12.2018, uplatnil nárok včas aj z hľadiska plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby a nedošlo k premlčaniu nároku.

11. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i v kontexte odvolacej argumentácie žalovanej odvolací súd poukazuje na ust. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa ust. (účinného od 1.7.2016) rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Rovnako podľa ust. účinného do 30.6.2016 rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach bolo možné na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Z cit. ustanovení vyplýva, že v prípade výživného na dieťa určeného dohodou alebo súdnym rozhodnutím je rodič povinný platiť určené výživné v nezmenenej miere (výške) až do vykonateľnosti nového rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie (z dôvodu zmeny pomerov), čo platí aj pre prípad, ak povinný podá návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Len samotné podanie návrhu totiž nemá vplyv na trvanie jeho povinnosti uloženej pôvodným rozhodnutím, preto povinný má plniť výživné v celej (pôvodne určenej) výške až do vykonateľnosti rozhodnutia o zmene, prípadne do zrušenia jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ dôjde k zníženiu výživného, prípadne k zrušeniu vyživovacej povinnosti spätne (najčastejšie ku dňu podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti), potom plnoletý oprávnený má povinnosť vrátiť povinnému rozdiel (preplatok) na výživnom, ktorý presahuje novým rozhodnutím priznanú mieru, resp. platby výživného povinným zaplatené za obdobie po zániku, resp. po zrušení jeho vyživovacej povinnosti.

12. Súd prvej inštancie preto napadnutým rozsudkom rozhodol v plnom súlade so zákonom, pokiaľ zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.923,20 € s príslušnými úrokmi z omeškania, keďže v tomto rozsahu žalobca nebol povinný plniť výživné žalovanej z dôvodu zrušenia jeho vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu spätne ku dňu 5.6.2015 a žalovanej vznikla povinnosť preplatok na výživnom žalobcovi vrátiť, ktorý mu napriek výzve nezaplatila. Súd prvej inštancie správne považoval i výšku nároku za preukázanú a aj nespornú v konaní vzhľadom na to, že žalovaná v rámci svojej procesnej obrany účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu o výške vzniknutého preplatku na výživnom (vymoženom v exekúcii), ktorý súdny exekútor poukázal na jej účet. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa ust. a ako vecne správny v jeho vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o priznaní žalobcovi náhrady trov konania, ktorý má právny základ v jeho plnom procesnom úspechu v konaní pred súdom prvej inštancie v súlade s ust. .

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní a úspešný žalobca náhradu trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní v súvislosti s podaným vyjadrením k odvolaniu žalovanej, nežiadal priznať.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).